Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/166/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713213196
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6713213196.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o.,

so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705,
právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: B. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX
G., I.. Č.. Q.. X, XXX XX U., P., občan SR, o zaplatenie sumy 1.008,55 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II/ Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde 28.03.2013 návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4, ods.1

Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, v ktorom si uplatnil proti žalovanému
právo na zaplatenie zmenkovej sumy 1.008,55,-- €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo
sumy 1.608,55,-- € od 18.07.2009 do 01.11.2010 v sume 1.898,10 €, zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne zo sumy 998,55,-- € od 02.11.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 1.608,55,--
€ od 18.07.2009 do 01.11.2010 v sume 91,21 €, 6 % ročný úrok zo sumy 998,55,-- € od 02.11.2010
do zaplatenia,, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 5,36 € a náhradu trov
konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým,

že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 11.03.2009
na zmenkovú sumu 1.608,55-- €, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od
18.07.2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Žalobca uviedol, že disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o
akýchkoľvek existujúcich vzťahoch žalovaného s predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorú v tomto
konaní uplatnil. Vystavená zmenka predstavovala záväzok pre žalovaného zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad zmenkového veriteľa uvedenú zmenkovú sumu spolu s príslušným úrokom.

Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný doposiaľ uhradil 600,-- € na zmenkovú sumu,
keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia
zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Žalobca s poukazom na článok 7 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady č. 861/2007 žiadal, aby súd vydal rozsudok v súlade so žalobným návrhom žalobcu.
Návrh žalobcu bol podaný na vzorovom tlačive „A“, návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4,
odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Ako dôkaz pripojil originál zmenky,

ktorá bola uložená do súdnej úschovy a do spisu je založená fotokópia vyhotovená tunajším súdom.
Žalobca uviedol, že netrvá na nariadení pojednávania.2. Keďže stranou sporu na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, súd v súlade s nariadením
konštatuje, že právomoc súdov SR v tejto veci je daná a s poukazom na článok 2, bod 1 nariadenia,
článok 11 Preambuly, článok 4, bod 1, článok 25, bod 1 písm. a/ nariadenia, je daná príslušnosť

tunajšieho súdu. V súlade s Nariadením bol žalovanému zaslaný návrh spolu s prílohami a tlačivom „C“
na odpoveď spolu s poučením, aby uvedené tlačivo riadne vyplnené a podpísané zaslal súdu v lehote
do 30-tich dní v dvoch vyhotoveniach. Súdna zásielka sa z adresy pobytu žalovaného označeného v
žalobe ( G., I. Č.. XXXX/XX) vrátila s poznámkou „ adresát neznámy“. Z Registra obyvateľov súd zistil,
že žalovaný má od 04.01.2010 evidovaný trvalý pobyt na adrese G., R.Č., J. Č.. X, kam bola žalovanému

doručená súdna zásielka postupom podľa § 47 ods. 2 O.s.p. zásielka sa považuje za doručenú dňom
vrátenia súdu , t.j. 24.9.2013. Na výzvu súdu žalovaný nereagoval.

3. Uznesením súdu zo dňa 14. 03. 2014 došlo k prerušeniu konania do ukončenia konania o
prejudiciálnej otázke, ktorú položil Krajský súd Prešov uznesením sp. zn. 6Co/156/2013 zo dňa 16. 10.
2013SúdnemudvoruEurópskejúnie.NaodvolaniežalobcuKrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímzo

dňa 19. 06. 2014 zrušil uznesenie o prerušení konania vec vrátil I. stupňovému súdu na ďalšie konanie.

4. Dňa 27. 11. 2014 oznámilo Združenie spotrebiteľov Slovenska o. z. vstup do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného za účelom ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa. Súd procesným

stranám oznámil vstup vedľajšieho účastníka do konania a na námietku žalobcu o neprípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania súd uznesením zo dňa 11. 02. 2016 rozhodol tak, že vedľajšieho
účastníka-ZdruženiespotrebiteľovSlovenskao.z.pripustildokonanianastranežalovanej.Spoukazom
na článok 19 Nariadenia, súd postupoval podľa procesného práva konajúceho súdu, t. j. podľa v tom
čase platného Občianskeho súdneho poriadku. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením č. k. 43Cob/168/2016-170 zo dňa 18 08. 2016 zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie. V
dôvodoch rozhodnutia poukázal druhoinštančný súd na to, že od 01. 07. 2016 vstúpila do účinnosti
nová procesno-právna norma - Civilný sporový poriadok, ktorý na rozdiel od predchádzajúcej procesnej
normy - Občiansky súdny poriadok, inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje. Civilný sporový poriadok
zavádza nový právny inštitút - intervenienta - subjekt, ktorý vystupuje popri sporovej strane a má právny

záujem na víťazstve tejto sporovej strany. Civilný sporový poriadok však neumožňuje, aby právnická
osoba zriadená za účelom ochrany práv spotrebiteľa vystupovala v konaní v pozícii intervenienta,
pokiaľ nemá právny záujem na výsledku sporu. Takýto subjekt v zmysle nového Civilného sporového
poriadku má možnosť vystupovať popri spotrebiteľovi v pozícii zvoleného zástupcu na základe
plnomocenstva. Druhoinštančný súd poukázal na to, že podľa predchádzajúcich platných procesných

predpisov-Občianskehosúdnehoporiadku,bolmožnývstupvedľajšiehoúčastníka,predmetomčinnosti
ktorého bola ochrana práv podľa osobitného predpisu a to v čase vstupu vedľajšieho účastníka aj
bez udelenia súhlasu spotrebiteľa (žalovaného) s jeho vstupom. Preto v čase vydania napadnutého
rozhodnutia okresný súd postupoval správne v súlade s procesnou normou účinnou v čase vydania
tohto rozhodnutia. V súlade s ustanovením § 470 ods.1 C. s. p. sa nový Civilný sporový poriadok

vzťahuje aj na konania, ktoré začali pred jeho účinnosťou. V dôsledku zmeny právnej úpravy inštitútu
vedľajšiehoúčastníctvapretodruhoinštančnýsúdzrušilrozhodnutieokresnéhosúdustým,žeZdruženie
spotrebiteľov Slovenska o. z. má možnosť predložiť okresnému súdu plnú moc udelenú žalovanou a tak
pôsobiťvkonanívprospechochranyjejprávaakospotrebiteľa.Dňom01.07.2016postavenieZdruženia
ako vedľajšieho účastníka zo zákona zaniklo. Súd preto v ďalšom na účasť občianskeho združenia

neprihliadalastýmtosubjektomďalejnekonal.Vzhľadomnazmenuprávnejúpravysanámietkažalobcu
proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania stala bezpredmetnou.

5. Žalobca písomným podaním doručené tunajšiemu súdu dňa 22. 12. 2015 vzal čiastočne návrh
späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v časti uplatneného zmenkového

úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatňuje v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 %
denne. Žalobca uviedol, že týmto zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vyjadril
v zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20. 10. 2015 č. 93, čím došlo k odstráneniu označených hmotno-
právnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd
konanievčastizmenkovéhoúrokuvovýške0,19%dennezosumy192,--€od17.04.2011dozaplatenia

zastavil, rozhodol tak uznesením zo dňa 11. 02. 2016.

6. Následným šetrením súdu bolo zistené, že žalovaný sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, na
uvedenej adrese je evidovaný trvalý pobyt jeho otca s rovnakým menom a priezviskom. Za účelomzistenia, či súdna zásielka bola doručovaná žalovanému, súd dotazom zisťoval u žalovaného, ktorý sa
súdu ozval zo zahraničia e-mailom zo dňa 24. 11. 2015, či bol tomuto doručený obsah súdnej zásielky
(pôvodne prevzatý splnomocnencom), ktorý mal obsahovať žalobu vo veci samej a tlačivo „C“ s pokynmi

na jeho vyplnenie. Žalovaný e-mailom súdu oznámil, že žiadne takéto doklady mu doručené neboli, z
toho dôvodu pre zjednanie nápravy súd opätovne adresoval odporcovi žalobu spolu s tlačivom „C“ a
pokynmi na jeho vyplnenie na adresu označenú žalobcom v zahraničí. Spolu s obsahom zásielky boli
doručované žalovanému aj procesné rozhodnutia tak, ako sú popísané zhora. Zároveň bol žalovaný
súdomupozornenývsúladesvtedyplatnounovelouObčianskehosúdnehoporiadku(zákonč.438/2015

Z. z. účinný od 23. 12. 2015), že v prejednávanej právnej veci má možnosť uplatniť námietky podľa
§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového s tým, že ak vznáša takéto námietky, aby ich
oznámil súdu v lehote do 10-tich dní a tieto špecifikoval. Súdna zásielka bola žalovanému doručená
do vlastných rúk dňa 19. 03. 2016.

7. Žalobca e-mailovým podaním zo dňa 23. 11. 2015 žiadal o okamžité zastavenie vymáhania
pohľadávky vo veci blankozmenky s príslušenstvom. Poukázal na to, že žalobca si uplatňuje práva
na peniaze od svojich mandantov, ktoré už boli včas splatené, resp. súd o ich splatení rozhodol inak.
Žalovaný uviedol, že vo veci úverového podvodu voči spoločnosti Pohotovosť bol právoplatne odsúdený
tunajším súdom spolu s Radoslavom Gašparom a ešte ďalším spoluobžalovaným a všetkým bolo

nariadené vyplatenie spôsobenej škody. Každý ju mal uhradiť rovným dielom. On svoju sumu uhradil
včas, čo aj zdokladoval Okresnému súdu Zvolen, pretože bol pod probačným dohľadom. Či svoj záväzok
uhradili aj ďalší dvaja spoluobžalovaní, uviesť nevedel, poukázal na to, že sa to dá overiť. Taktiež
poukázal na to, že sa v danom prípade jedná o úžeru, ktorá je podľa nových zákonov trestná. V ďalšom
s vyjadril tak, že žalovanú sumu odmieta zaplatiť a ani ju nikdy neuhradí. E-mailovým podaním zo dňa

08. 01. 2016 žalovaný uviedol, že blankozmenku voči svojej osobe považuje za neplatnú, pretože už
bola vyplatená z jeho strany. V ostatnom majú plniť ostatní spoluobžalovaní. Poukázal na to, že zistil zo
správ, že sa v tomto prípade jedná o podvod na spotrebiteľov zo strany žalobcu. Preto žiadal vyhlásiť
blankozmenu za neplatnú a pokiaľ by súd rozhodol inak, sumu žalobcovi neuhradí. K vyjadreniu pripojil
rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/158/2009 zo dňa 31. 05. 2010. V písomnom vyjadrení

zo dňa 29. 03. 2016 vzniesol žalovaný námietky podľa § 17 zákona č. 91/1950 Zb. a žiadal vyhlásiť
blankozmenu za neplatnú, bezpredmetnú a o jej okamžitú likvidáciu. Poukázal na to, že zmenka bola
súčasťou Zmluvy o úvere na sumu 800,-- € a žalobca odkúpil pohľadávku od spoločnosti Pohotovosť.
V tejto veci bol on odsúdený za úverový podvod. Vzniknutá škoda vo výške 1.572,-- bola nariadená
vyplatiť obžalovaným spoločnosti Pohotovosť, ktorá suma sa delí medzi troch právoplatne odsúdených.

On svoj záväzok riadne a včas zaplatil. Mal zato, že Zmluva o úvere aj blankozmenka na základe toho
mali byť riadne skartované, resp. zničené a považované za splatené. V ďalšom sa žalovaný expresívnym
spôsobom vyjadroval k postupu žalobcu a jednoznačne sa vyjadril, že žalovanú sumu nemieni uhradiť.

8. Na vyjadrenia žalovaného uviedol vyjadrenie žalobca písomným podaním zo dňa 02. 02. 2017, ku

ktorému uviedol, že je známe z realít 20-tych rokov minulého storočia aj v komunite jednoduchých
a nevzdelaných ľudí bolo všeobecne známe, že ak dlžník podpíše zmenku, bude ju musieť na
vyzvanie zaplatiť. Každý občan preto má možnosť pred vystavením zmenky zvážiť, či ju podpíše alebo
uprednostní inú formu potvrdenia svojej povinnosti uhradiť dlh. Nie je možné pripustiť, aby sa vytvorila
osobitná skupina subjektov (spotrebitelia), u ktorých by sme vtedy účinné právne predpisy vykladali

inak ako pre všetky ostatné subjekty. Napríklad zmenky vystavené v bežných občianskych vzťahoch, v
ktorých nevystupuje ani podnikateľ, ani spotrebiteľ. Žalobca na námietky žalovaného uviedol, že tento
disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovaným, nemá k dispozícii iné údaje alebo
listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. V ďalšom
sa žalobca po právnej stránke vyjadril k platnosti zmenky v zmysle Zákona zmenkového a šekového.

Poukázal pri tom na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22. 08. 2002, rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 22. 10. 2008 a napokon poukázal aj na právnu argumentáciu uvedenú v uznesení
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cozm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktoré bolo vydané v
skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, a ktorými sú potvrdené právne závery žalobcu. Keďže sa jedná
o námietky k inému právnemu vzťahu, než ktoré je predmetom tohto konania, tieto námietky sú vo veci

irelevantné a súd na ne nemôže prihliadať. Je potrebné poukázať najmä na abstraktnosť a samostatnosť
záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť a absenciu akcesority k inému záväzku. S prihliadnutím na
to, uplatnená pohľadávka zo zmenky nie je premlčanou. Premlčacia doba začala plynúť v momente
predloženia zmenky na platenie. Ku dňu podania návrhu na uplatnenie pohľadávky zo zmenky nároknebol premlčaný, pretože odo dňa predloženia zmenky na platenie neprešla doba dlhšia ako 3 roky.
Preukázanie skutočností, že nastalo premlčanie zo zmenky je na strane žalovaného. Vzhľadom na tieto
skutočnosti žalobca považoval zmenku za platnú, uplatnený nárok za dôvodný a žiadal, aby mu súd

vyhovel.

9. Žalovaný zaslal súdu dňa 30. 01. 2017 písomné vyjadrenie, súčasťou ktorého bolo vyplnenie tlačiva
„C“, kde uviedol, že neakceptuje pohľadávku, v prílohe k svojim dôkazom pripája písomné dôkazy,
žiada o nariadenie ústneho pojednávania a žiada o náhradu trov konania. V prílohe žalobca citoval

stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93/2015. V tejto súvislosti ďalej žalovaný poukázal na novelu §
79 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku a rovnako žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov
konania.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07. 02. 2016. Sporové strany sa na pojednávanie
nedostavili, doručenie predvolania bolo vykázané riadne a včas. Žalobca a jeho právny zástupca svoju

neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, žalovaný
svoju neúčasť ospravedlnil e-mailovým podaním zo zdravotných dôvodov. Nepožiadal o odročenie
pojednávania. Tým boli splnené podmienky ustanovenia § 180 C. s. p. a súd vykonal pojednávanie
v neprítomnosti sporových strán. Po oboznámení sa so žalobou a predloženými listinnými dokladmi,
obsahom pripojeného spisu OS Zvolen sp. zn. 26Er/1179/2010, zistil súd nasledujúci stav veci.

11. Žalobca k návrhu pripojil originál zmenky, podľa obsahu ktorej táto bola vystavená vo Zvolene
dňa 11.03.2009, vystaviteľom B. F. - žalovaný. Zmenková suma znela na 1.608.55,-- €, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne od 18.07.2009. V zmenke sa vystaviteľ zaviazal, že zaplatí za túto

zmenku pri predložení na rad spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. Bratislava. Ďalej bola dohodnutá doložka
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Na rube zmenky sa nachádza
indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy:
XXXXXXX.

12. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 26Er/1179//2010 súd zistil, že dňa 26. 10. 2010 podal
na tunajšom súde súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, proti povinnému B. F.
(tu žalovaný). Podkladom na exekúciu bol exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 22913/11 zo

dňa 25.01.2010, vydaný na základe žaloby žalobcu - Pohotovosť, s. r. o., ktorou sa domáhal povinnosti
zaviazať žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.608,55,-- € s príslušenstvom. K žalobe
bola doložená zmenka tak, ako je doložená žalobcom v tomto súdnom konaní a Úverová zmluva č.
6770206 zo dňa 11.03.2009. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov
veriteľom Pohotovosť, s. r. o. pre dlžníka - žalovaného vo výške 800,-- €. Dlžník sa zaviazal vrátiť

veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 772,-- €, t. j. celkovo mu zaplatí čiastku 1.572,-- € v
12. mesačných splátkach po 131,-- € od 13.04.2009. Uznesením Okresného súdu Zvolen bola žiadosť
súdneho exekútora zamietnutá, pretože súd konštatoval, že exekučným titulom bolo priznané plnenie,
ktoré súd považoval za rozporné s dobrými mravmi a následne došlo k zastaveniu exekučného konania.
Z uvedeného je zrejmé, že nárok žalobcu majúci základ v predloženej zmenke súvisí s citovanou

Zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Na rubovej strane Zmluvy o úvere sa nachádzajú Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (nepodpísané zmluvnými stranami), kde v článku 17 bola dojednaná
Dohoda o vyplnení zmenky. Podľa tejto dohody, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej

sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, keď
sa v zmysle bodu 4 podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j., ak dlžník neuhradí včas štyri po
sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť
poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy

vyplní na druhej zmenke remitent a bude ním deň, kedy sa v zmysle bodu 4/ podmienok stal splatný
celý dlh.13. Z exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu vyplynulo, že pri doručení žaloby,
žalobca spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. uviedol, že v tomto konkrétnom prípade žalobca a žalovaný
zabezpečili svoj záväzkový vzťah - Zmluvu o úvere neúplnou zmenkou (blankozmenka), kde žalovaný

vystupoval ako vystaviteľ a žalobca ako remitent. Keďže si žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu zo
záväzkového vzťahu riadne neplnil, čím sa dlh stal splatný ku dňu 18.07.2009, žalobca vyplnil dňa
16.11.2009 zmenku v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky a to na sumu 1.608,55,-- € s dátumom
začatia úročenia dňa 18.07.2009. Zmenka bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 23.11.2009.
Žalovaný svoj dlh nesplnil. Rozhodcovský súd konštatoval, že na základe predloženej zmenky, ktorú

žalobca vyplnil v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky, bol žalovaný povinný plniť v súlade s vystavenou
zmenkouakeďžetútosvojupovinnosťnesplnil,rozhodcovskýsúdpovažovalžalobužalobcuzadôvodnú
a v celom rozsahu jej vyhovel.

14. Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon zmenkový a šekový), majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesť percentové úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

14.1. Podľa článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

14.2. Podľa článku I. § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená
na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). Podľa ods. 2, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová
"nie na rad" alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami
obyčajného postúpenia (cesie).

14.3. Podľa článku I. § 5 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo
na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto
doložka za nenapísanú.

14.4. Podľa článku I. § 33 ods. 1 zmenkového a šekového zákona zmenku možno vystaviť:

na videnie,
na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.
Podľa ods. 2, zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné.

14.5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 3, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

14.6. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzidodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14.7. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení úč. do 12.06.2014, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

14.8. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14.9. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

14.10. Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch úč. od 01.01.2011
do 30.4.2014, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť
jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Podľa ods. 4, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi

porušením odseku 3 veriteľom.

14.11. Podľa § 25 ods. 5 Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, na zabezpečenie
nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú
ustanovenia doterajších predpisov.

15. Súd po posúdení návrhu žalobcu a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že
návrhu žalobcu nemožno vyhovieť a preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Predmetom sporovej
veci je nárok žalobcu uplatnený zo zmenky. Po preskúmaní predloženej zmenky súd konštatuje, že táto
bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia aj platobné miesto sa nachádza na území

SR. Preto sa vzájomné majetkové vzťahy sporových strán spravujú právnym poriadkom Slovenskej
republiky. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zmenka bola vystavená žalovaným dňa
11.03.209 ako tzv. blankozmenka a mala povahu zabezpečovacej zmenky vo vzťahu k spotrebiteľskému
úveru.

16. V zmluve o úvere bol vyznačený účel použitia úveru: zamestnanie. K tomuto súd uvádza, že
účel použitia úveru je nevyhnutným znakom posúdenia, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský
vzťah. Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu je známe, že v mnohých prípadoch činnosti veriteľa
- Pohotovosť bol zaznačený účel poskytnutia úveru bez vedomia dlžníka takým spôsobom, aby sa
vylúčila právna úprava vzťahujúca sa na spotrebiteľské vzťahy. Veriteľa úveru nemôže zbaviť povinnosti

učiniť zadosť ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere to, že v zmluve o úvere uvedie účel, za
ktorým sa úver poskytuje - na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka. V
prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a v tomto prípade žalobca, čo znamená,
že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim

odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy
(poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie
dlžníka a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním či predmetom činnosti dlžníka vôbec uzavretie
príslušnej zmluvy má. Na žalovaného preto bolo treba nazerať ako na spotrebiteľa podľa O. z. a takto
sa na neho museli vzťahovať i všetky ustanovenia občianskeho práva v širšom slova zmysle.

17. Spotrebiteľský úver bol uzavretý medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. ako veriteľom na jednej
strane a žalovaným ako dlžníkom na strane druhej. Na zabezpečenie splnenia povinnosti dlžníkom spolu
so zmluvou žalovaný podpísal zmenku, pričom z vykonaného dokazovania súd nezistil, či žalovaný sibol vedomý následkov a právnej povahy inštitútu zmenky. Hoci je pravdou, že vo všeobecnosti platí
zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“, je treba povedať, že používanie zmeniek v bežnom styku v
spotrebiteľských vzťahoch nie je obvyklé a uplatnenie tejto zásady bez zohľadnenia okolností uzavretia

zmluvného vzťahu a podpísania zmenky by znamenalo neprimeranú tvrdosť vo vzťahu k dlžníkovi -
spotrebiteľovi. Je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu, ako aj zabezpečení zmluvného záväzku
zmenkou,bolopovinnosťouveriteľaoboznámiťdlžníkastakýmtospôsobomzabezpečeniazáväzkového
vzťahu, ako aj s právnymi následkami, ktoré toto zabezpečenie pre dlžníka znamená. Z prejednávanej
veci ako aj z iných obdobných sporov je súdu známe, že veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. takýmto

spôsobom nepostupoval. Práve v dôsledku zneužitia inštitútu zmenky nebankovými subjektmi došlo k
zmene právnej úpravy pri používaní zmeniek v spotrebiteľskom vzťahu, kde s účinnosťou od 01. 01.
2011 došlo k zákazu použitia zmenky či už na splnenie dlhu, či na zabezpečenie plnenia dlhu zmenkou
(zák. č. 129/2010 Z. z.). Predmetná zmenka však bola vystavená v čase, kedy veriteľ bol oprávnený
prijať zmenku vystavenú dlžníkom na zabezpečenie svojho záväzku. Z obsahu listín exekučného spisu
súd zistil, že pôvodný veriteľ v žalobe pred rozhodcovským súdom tvrdil, že žalovaný si neplní svoju

povinnosť zo záväzkového vzťahu, čím sa jeho dlh stal splatným dňa 18.07.2009. Následne veriteľ
vyplnil zmenku na základe Dohody o vyplnení zmenky a predložil ju žalovanému na plnenie. Na zmenke
predloženej súdu v tomto konaní je na rube zmenky vyznačený prevod zmenky na žalobcu. K samotnej
zmenke súd uvádza, že zmenka je cenným papierom vydaný v zákonom stanovenej forme, ktorým sa
zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť mu v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku

na nej určenú. Ide o záväzok priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. V tomto konkrétnom
prípade došlo k vystaveniu tzv. blankozmenky, ktorá v čase jej vystavenia bola zmenkou neúplnou a
jej vystaveniu predchádzala Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach k
Zmluve o úvere. Veriteľ v súlade s predmetnou dohodou za dojednaných podmienok je oprávnený takúto
zmenku doplniť o dojednané údaje, t. j. o dlžnú sumu a splatnosť. V čase vystavenia blankozmenky

preto nie je možné určiť, aká je skutočná výška dlhu a ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek vystavenú
zmenku na platenie označenej osobe (v tomto prípade vystaviteľ zmenky - žalovaná) predložiť. Po
predložení je potrebné zmenku bez zbytočného omeškania zaplatiť, pretože sa stáva splatnou ihneď
potom ako ju ten, komu je predložená, uvidí (čl. I.§ 34 Zákona zmenkového a šekového). V tomto prípade

sa jedná o zmenku splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového,
t. j. jej splatnosť nastáva v momente jej predloženia, pričom na zmenke bolo dojednané, že zmenku je
možnépredložiťnaplatenievlehote4rokovodjejvystavenia.Zdokladovpripojenéhoexekučnéhospisu
bolo zistené, že veriteľ zmenku predložil dlžníkovi, t. j. žalovanej na zaplatenie v takto dojednanej lehote.
V prípade prevodu zmenky indosamentom nadobúda nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva

sa právnym nástupcom pôvodného veriteľa, ale len nadobúdateľom práv zo zmenky, to znamená, že
na neho neprechádzajú práva z pôvodného úverového vzťahu, ktorý zmenka zabezpečovala. Keďže
predmetná zmenka slúžila na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, súd neobmedzil posúdenie nároku
žalobcu len podľa Zákona zmenkového a šekového, ale prihliadal aj na právnu úpravu spotrebiteľských
vzťahov za účelom zabezpečenia práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Oblasť spotrebiteľského

práva je špeciálna k všeobecnej úprave zmeniek v Zákone zmenkovom a šekovom. V čase vystavenia
zmenky bolo nevyhnutnosťou rešpektovať najmä citované znenie ustanovenia § 4 ods.6 zákona č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Prispotrebiteľskomúveremohlabyťzmenkapoužitávzmysle
uvedeného zákonného ustanovenia len ako zabezpečovacia zmenka, čo v danom prípade splnené bolo.
Ďalšou podmienkou bolo, že zmenková suma v čase vyplnenia zmenky mohla byť maximálne vo výške

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z dokladov zabezpečených z exekučného spisu súd zistil, že
výška poskytnutého úveru bola 800,-- €, celkovo mal žalovaný veriteľovi vrátiť sumu 1.572,-- €. Žalobca
nevyčíslil, z čoho pozostáva vyplnená zmenková suma. Veriteľ pri tom vychádzal zrejme z dojednanej
Dohody o vyplnení zmenky, kde bolo dojednané, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých

peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, či už prvej
alebo druhej. Súd po preskúmaní Dohody o vyplnení zmenky potom konštatuje, že táto bola uzavretá
v rozpore so spotrebiteľským právom, najmä nezohľadňovala povinnosť podľa § 4 ods.6 zákona č.
258/2001 Z. z., čím došlo k porušeniu práv žalovaného ako účastníka zmluvného vzťahu - Zmluvy
o úvere, kde vystupoval ako spotrebiteľ. Tak ako Zmluva o úvere vrátane Všeobecných obchodných

podmienok, tak aj samotná zmenka, predstavujú tzv. formulárové listiny, ktorých výlučným tvorcom bol
veriteľ a dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, t.j. nejednalo sa o individuálne
dojednania. Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a
VšeobecnépodmienkyvzmysleZmluvyoúveretvorianeoddeliteľnúsúčasťZmluvyoúvere,predstavujezmluvnú podmienku, ktorá podlieha súdnemu prieskumu z hľadiska jej prijateľnosti. Hoci si je súd
vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, nie je možné v spotrebiteľských vzťahoch neprihliadať
na ich špecifické záujmy a postavenie. Súd je povinný „ex offo“ zabrániť zneužívaniu práv, kedy v

dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu by došlo k neprimeranému zásahu do postavenia strán výlučne
v neprospech niektorého účastníka zmenkového vzťahu, v tomto konkrétnom prípade žalovaného ako
dlžníka - spotrebiteľa. Takýto postup súdu je opodstatnený a v súlade s uvádzaným zjednocujúcim
stanoviskom Najvyššieho súdu SR, z ktorého súd uvádza:

18. I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1.pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2.pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

18.1. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o
vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

18.2. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

19. Tu Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012, sp .zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.7.2013 a sp. zn. I. ÚS 290/15

zo dňa 16. 9. 2015, ktoré riešiac problematiku použiteľnosti zmenky z pohľadu ochrany spotrebiteľa
konštantne zohľadňujú, že v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov
a postavenia.

20. Ďalej súd poukazuje aj na ďalšie dôvody, ktoré žalobcovi musia byť známe, a ktoré sú uvádzané

v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici (napr. rozsudok KS B. Bystrica č. k. 41Cob/28/2016
zo dňa 30. 06. 2016), ktorým bolo takéto hodnotenie Dohody o vyplnení zmenky posúdené zo strany
prvoinštančných súdov ako správne. V ďalšom druhoinštančný súd poukázal aj na tú skutočnosť, že
obchodná spoločnosť Pohotovosť, ktorá zmenku pripravila ako veriteľ, mohla predkladať na podpis
zmenky„niena rad“tzv.rektazmenky,ktorýmbydošlokvylúčeniuindosáciezmenky,pretožeindosáciou

zmenky sa sťažuje postavenie zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, kedy pri uplatnení
námietok týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom musel splniť podmienky podľa § 17 ods.1
Zákona zmenkového a šekového v znení účinnom do 22. 12. 2015 (až novelou Zákona zmenkového
a šekového zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23. 12. 2015 sa zaviedla úradná povinnosť
v príslušných konaniach o nárokoch zo zmenky súvisiacej so spotrebiteľskou zmluvou, prihliadať aj

na námietky, ktoré sú založené na vlastnom vzťahu medzi vystavovateľom zmenky a predošlými
majiteľmi, ibaže majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Takýto spôsob
vystavenia blankozmenky a vopred pripravená Dohoda o vyplnení zmenky vo Všeobecných obchodných
podmienkach vo vzťahu k spotrebiteľovi možno hodnotiť ako zneužitie práva zo strany veriteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy. Preto možno konštatovať, že Dohoda o vyplnení zmenky je dohodou neplatnou

podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore so zákonom, a to konkrétne s citovanými
ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pretože predstavujú zmluvnú podmienky
neprimeranú a teda neplatnú, ktorá spôsobuje výrazný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech dlžníka, ako aj v rozpore s ustanovením § 4 ods.6 zákona č. 258/201 Z. z. Súd
preto konštatuje, že predložená zmenka zjavne nebola vypísaná v súlade so zákonom, preto nemožno

žalobcovi priznať uplatnený nárok z takto predloženej zmenky. Súd preto žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.21. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., kedy súd priznáva náhradu trov
konania podľa pomeru úspechu vo veci. V tomto konkrétnom prípade bol plne úspešný žalovaný, ktorá si
náhradu trov konania nevyčíslil, zo spisu žiadne trovy nevyplynuli, preto súd vyslovil, že sa mu náhrada

trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.