Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/336/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200190
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816200190.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu L., zastúpeného M. proti žalovanému V.
o zaplatenie 1.186,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 5C/4/2016-36 zo dňa 01. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby

žalobcu a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 4,22 eur s 8,75%
ročným úrokom z omeškania od 02.02.2013 do zaplatenia zastavil, vo zvyšku žalobu
žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým,

že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.186,47 eur s príslušenstvom
titulom vrátenia pôžičky. Pred začatím pojednávania, podaním zo dňa 23.02.2016, vzal žalobca svoju
žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 165,14 eur späť. Uznesením zo dňa 29.03.2016
č.k. 5C/4/2016-14 súd konanie v tejto časti zastavil. Následne podaním zo dňa 31.05.2016 vzal žalobca
späť svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 169,36 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, pričom
ide o nárok zo zmluvných pokút. Naďalej zotrvával na svojej žalobe časti o zaplatenie sumy 1.017,11 eur

s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 2.2.2013 do zaplatenia. Z písomného vyjadrenia
žalovaného zo dňa 29.4.2016 vyplynulo, že súhlasí so žalobou len v časti týkajúcej sa istiny
1.186,47 eur, namietal však ostatné nároky žalobcu, t.j. výšku úrokovej sadzby a RPMN. Žiadal, aby
ho súd zaviazal iba k úhrade aktuálneho zostatku istiny v mesačných splátkach. Súd vykonal vo veci
dokazovanie, z ktorého zistil, že strany sporu uzavreli dňa 20.12.2012 zmluvu o poskytnutí pôžičky, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.200,- eur. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu

splácať v 48 mesačných splátkach po 41,88 eur. Ročná úroková sadzba je v zmluve uvedená vo výške
32%, RPMN vo výške 32%, priemerná hodnota RPMN vo výške 45,66%. Celková suma pôžičky je v
zmluve uvedená v sume 2.010,24 eur, celkové náklady spotrebiteľa v sume 810,24 eur, termín konečnej
splatnosti je uvedený ako mesiac 12/2015. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky. V bode 6.2
všeobecnýchpodmienoksplátkybolisplatnék20.dňu vkalendárnommesiaci,pokiaľvsplátkovom
kalendári alebo v zmluve nie je uvedené inak. Z prehľadu o vykonaných platbách vyplýva, že žalovaný

žalobcovi neuhrádzal riadne a včas splátky od mesiaca február 2012, tieto splácal s oneskorením.
Vzhľadom k tomu, že naposledy uhradil sumu 48,58 eur dňa 07.09.2012 a splátky za mesiac september
2012 až január 2013 nezaplatil, žalobca listom zo dňa 25.01.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého
úveru a žalovaného vyzval na zaplatenie dlhu jednorazovo. Žalovaný oznámenie o predčasnej
splatnosti úveru a výzvu na jednorazovú úhradu dlhu prevzal dňa 29.01.2013. V lehote
uvedenej žalobcom dlžnú sumu neuhradil, dlh začal splácať nepravidelne od 14.02.2013. Z

predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaný uhradil do 29.07.2014 žalobcovi
celkom sumu 566,22 eur. Žalobca si voči žalovanému vyúčtoval aj zmluvnú pokutu v zmysle čl. 11 bod11.2Všeobecnýchpodmienok(10%zdlžnejsplátky) vsumecelkom166,26eur,čotiežvyplynuloz
prehľadu splátok a úhrad. Z uvedeného prehľadu tiež vyplynulo, že voči žalovanému boli vyúčtované tiež
poplatky v sume celkom 4,22 eur. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy

1.186,47 eur, ktorá predstavovala dlžnú istinu vo výške 1.583,33 eur, dlžné pokuty vo výške 165,14 eur a
dlžné poplatky v sume 4,22 eur. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka,
§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) a § 101
a § 103 Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci mal súd preukázané, že strany uzavreli zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaný
požiadal žalobcu o pôžičku v súvislosti s úhradou iných svojich dlhov a na základe tejto žiadosti mu
žalobca poskytol úver, ktorým tieto dlhy financoval. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na
ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
pričom je zrejmé, že žalobca ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o
úvere žalovanému ako spotrebiteľovi a tento v zmluvnom vzťahu konal ako fyzická osoba spotrebiteľ.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona s prihliadnutím
na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Podľa zmluvy mal žalovaný úver
splatiť v 48 mesačných splátkach po 41,88 eur a takto mal zaplatiť žalobcovi celkom sumu 2.010,24
eur. V zmluve je uvedený údaj o RPMN 32%, ktorý sa rovná aj výške úrokovej sadzby 32%, celkové
náklady spotrebiteľa sú uvedené v sume 810,24 eur a priemerná hodnota RPMN vo výške 45,66%.

Termín konečnej splatnosti je uvedené len ako 12/2015. Vychádzajúc z uvedeného je potom zrejmé, že
zmluva neobsahuje presný údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože tento nemôže byť uvedený údajom: 12/2015,
ale musí byť uvedený presným časovým údajom, teda dátumom, kedy konečná splatnosť úveru
nastáva tak, aby spotrebiteľ mal jasnú predstavuje o presnom časovom období, kedy bude úver splatný.

Rovnako nie je v súlade so zákonnou požiadavkou pri uvedení výšky a počtu splátok uvedený
správny údaj o výške počte a termínov splácania istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako predpokladá
§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona. V zmluve sa nenachádza údaj o splatnosti mesačných splátok
a v rámci nej istiny, úrokov a iné. Spotrebiteľský úver sa preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) citovaného
zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že pre

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je potrebné, aby boli kumulatívne splnené podmienky písomnosti
zmluvy a zároveň absencie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §10 ods.
1. Takýto výklad by veriteľovi umožňoval bez akýchkoľvek dôsledkov nedodržiavať ustanovenia zákona
o obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo je v rozpore s účelom uvedeného
zákona. Pokiaľ teda žalovaný obdržal pôžičku 1.200,- eur, úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov a žalovaný preukázateľne uhradil sumu 566,22 eur, bol by povinný žalobcovi zaplatiť sumu
633,78 eur. Žalobca vzal pred prvým pojednávaním svoju žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 169,36
eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 02.02.2013 do zaplatenia. Z obsahu podania žalobcu zo
dňa 31.5.2016 vyplýva, že žalobca vzal svoju žalobu späť aj v časti, v ktorej už bolo konanie na
základe späťvzatia žaloby zo dňa 23.02.2016 zastavené (t.j. v časti o zaplatenie sumy 165,14 eur s

8,75% ročným úrokom z omeškania od 02.02.2013 do zaplatenia). Súd preto o tomto
dispozičnom úkone žalobcu rozhodol tak, že podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil iba v časti
o zaplatenie sumy 4,22 eur s 8,75% ročným úrokom zo omeškania od 02.02.2013 do
zaplatenia (vo zvyšnej časti už konanie zastavené bolo). Predmetom posúdenia zo strany súdu zostal
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.017,11 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 2.2.2013 do

zaplatenia. Súd právo žalobcu posudzoval aj s prihliadnutím na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa aj z pohľadu, či jeho právo nie je premlčané. Jednotlivé mesačné splátky úveru
tak, ako bolo dohodnuté, sa premlčujú v súlade s § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej
premlčacej dobe od splatnosti jednotlivých splátok. To znamená, že splátky splatné tri
roky pred podaním návrhu, t.j. splatné ku dňu 11.01.2013, a ktoré neboli uhradené, sú premlčané.

Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný neuhrádzal splátky v zmysle splátkového kalendára ale
nepravidelne. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka
listom z 25.01.2013, kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní so splátkou za mesiac september
2012ažjanuár2013,čovyplýva zprehľadu splátokaúhrad.Veriteľmusí prizosplatnení dodržaťpostup
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť

premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej
splátky, t.j. v danom prípade najmenej splátkou splatnou v novembri 2012 a nie samotným vyhlásením
mimoriadnej splatnosti, resp. doručením odporcovi /§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/. Trojročná
premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky,pre ktorú vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú
využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá uplynula v októbri 2012 a pokiaľ žalobca podal žalobu
11.1.2016, je zrejmé, že ho podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Vzhľadom k uvedenému

súd považoval nárok žalobcu za premlčaný, a preto ho zamietol. Pokiaľ ide o vyjadrenie
žalovanéhovkonaní,totosúdpovažovalzanejednoznačné,nakoľkožalovanýsúhlasilsistinouvovýške
1.186,47 eur, hoci v tom čase už predmetom konania bola len suma 1.021,33 eur s príslušenstvom a na
inom mieste svojho vyjadrenia uvádza úhradu iba aktuálneho zostatku istiny. Podľa názoru súdu teda
nie je zrejmé, akú časť uplatneného nároku žalobcu žalovaný považoval za opodstatnenú a vyjadrenie

žalovaného nepovažoval za čiastočné uznanie nároku. O nároku žalobcu preto rozhodol tak, ako
bolo uvedené vyššie. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol
úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovanému však v konaní žiadne
trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí zvyšku svojej žaloby a výroku o náhrade trov konania

podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho je rozhodnutie súdu prvej inštancie s ohľadom na uznávací
prejav žalovaného v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania. Z podania žalovaného zo dňa
29.4.2016 jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že že svoj dlh, ktorého zaplatenie je predmetom
konania, uznáva a je ochotný ho zaplatiť. Uvedené je preto potrebné považovať za uznávací prejav s
dôsledkami podľa § 153a O.s.p.. Súd prvej inštancie takto uznávací prejav žalovaného nevyhodnotil,

čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Pre prípad, že by odvolací súd nemal
rovnaký názor, žalobca namietal posúdenie premlčania jeho uplatneného práva súdom prvej inštancie.
Akceptujúc predčasné zosplatnenie pohľadávky právnym úkonom zo dňa 25.1.2013 začala premlčacia
doba ohľadom zvyšku nezaplateného dlhu plynúť odo dňa splatnosti nasledujúceho po splatnosti v
poradí 13. Splátky splatnej dňa 20.1.2013. žaloba bola na súde podaná dňa 11.1.2016, teda včas. Záver

o počiatky plynutia premlčacej doby zostatku úveru najskôr dňom doručenia predčasného zosplatnenia
úveru je podporený výkladom § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že k zosplatneniu
dlhu nemôže prísť predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi. Pokiaľ by odvolací
súd dospel k záveru, že právnym úkonom zo dňa 25.1.2013 nedošlo k predčasnému zosplatneniu
pohľadávky postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie zmluvného dojednania

žiadať o predčasné zaplatenie pohľadávky pre neplnenie splátok, v takom prípade by sa každá jednotlivá
splátka premlčovala samostatne vo všeobecnej 3ročnej premlčacej lehote a žalobcom uplatnený nárok
takniejevcelomrozsahupremlčaný.Nazákladeuvedenéhožalobcažiada,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie a prizná mu aj náhradu trov konania,
vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu

a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí zvyšku
žaloby žalobcu a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť
podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolaním žalobcu bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie iba vo výrokoch
o zamietnutí zvyšku jeho žaloby a o náhrade trov konania, preto odvolací súd preskúmaval iba túto
odvolaním napadnutú časť rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti, vo výroku o
zastavení konania v časti o zaplatenie 4,22 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania od 02.02.2013 do
zaplateniasastalprávoplatnýmatýmtorozhodnutímodvolaciehosúdujenedotknutý/§367ods.3CSP/.

6. Z obsahu spisu v predmetnom spore vyplýva, že žalobca si žalobou podanou na súde prvej inštancie
dňa 11.01.2016 uplatnil právo na zaplatenie 1.186,47 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
od 02.02.2013 do zaplatenia titulom nesplateného úveru, ktorý žalovaný od neho čerpal. Podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.02.2016 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti o zaplatenie

zmluvnej pokuty 164,14 eur. Následne súd prvej inštancie uznesením č.k. 5C/4/2016-17 zo dňa 29.
marca 2016 konanie v tejto časti zastavil. Predmetné rozhodnutie spolu so žalobou žalobcu bolo
doručené do vlastných rúk žalovaného dňa 25.04.2016. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
06.05.2016 žalovaný k žalobe žalobcu uviedol, že uplatnený nárok žalobcu uznáva len v časti a to žeje povinný zaplatiť istinu 1.186,47 eur ale neuznáva príslušenstvo a ostatné nároky žalobcu. Žiadal,
aby ho súd zaviazal len k zaplateniu aktuálneho zostatku istiny v mesačných splátkach a vo zvyšku
žalobu žalobcu zamietol. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.05.2016 žalobca uviedol,

že v žalobe uplatnená suma 1.186,47 eur predstavuje rozdiel medzi zmluvne dojednanými splátkami
úveru v celkovej sume 1.583,33 eur vrátane zmluvných pokút vo výške 165,14 eur a poplatkov vo výške
4,22 eur a úhradami žalovaného v celkovej sume 566,22 eur. Ďalej uviedol, že na zaplatení zmluvných
pokút a poplatkov v celkovej sume 169,36 eur ďalej netrvá a v tejto časti berie svoju žalobu späť
vrátane príslušného úroku z omeškania z tejto sumy. Na prejednanie sporu nariadil súd prvej inštancie

pojednávanie na deň 01.06.2016. Na toto pojednávanie sa po ospravedlnení nedostavila ani jedna
strana sporu. Súd prvej inštancie na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín a
spor rozhodol napadnutým rozsudkom.

7. Podľa § 153a ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom dňa 06.05.2016 ak počas konania žalovaný
uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom

svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.

8. Podľa § 153a ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom dňa 06.05.2016 rozhodnúť spor rozsudkom
na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo
čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného.

9. Ako vyplýva z vyššie uvedeného opisu doterajšieho priebehu konania žalovaný podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 06.05.2016 uznal čiastočne nárok žalobcu uplatnený v žalobe a to do sumy
1.186,47 eur bez akéhokoľvek príslušenstva, či ostatných nárokov žalobcu. Uvedené podľa odvolacieho
súdu predstavuje uznávací prejav žalovaného, ktorý by v zmysle § 153a O.s.p. v znení platnom a

účinnomvčasepodaniažalovanéhomoholviesťkrozhodnutiusporurozsudkomnazákladečiastočného
uznania nároku. Odvolací súd sa nestotožňuje s posúdením prejavu vôle žalovaného ako ho urobil súd
prvej inštancie, ktorý v napadnutom rozsudku uviedol, že nie je zrejmé, akú časť uplatneného nároku
žalobcužalovanýpovažovalzaopodstatnenúavyjadrenietaknemožnopovažovaťzačiastočnéuznanie
nároku. Prejav vôle žalovaného, ktorý uviedol, že uznáva uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie istiny

1.186,47 eur a súhlasí s tým, aby ho súd zaviazal k zaplateniu aktuálneho zostatku istiny je potrebné
vykladať s ohľadom okolnosti a stav konania v čase, kedy žalovaný svoj prejav urobil. Žalovaný tento
prejav vôle urobil ako vyjadrenie k žalobe žalobcu o zaplatenie 1.186,47 eur s príslušenstvom, ktorá mu
bola zo strany súdu doručená a to spolu s uznesením o zastavení konania v časti o zaplatenie 164,14
eur s príslušenstvom. Podľa odvolacieho súdu je s ohľadom na uvedené zrejmé, že žalovaný svojím

prejavom vôle uznáva nárok žalobcu o zaplatenie istiny v sume jej aktuálneho zostatku po čiastočnom
zastavení konania.

10. Na druhej strane je ale odvolací súd toho názoru, že spor nebolo možné pred súdom prvej
inštancie rozhodnúť rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku. Takýmto rozsudkom môže byť

spor v zmysle citovaného ustanovenia § 153a ods. 2 O.s.p. rozhodnutý len na návrh žalobcu a žalobca v
tomto spore v konaní pred súdom prvej inštancie takýto návrh nepodal. Bez návrhu žalobcu tak nemohol
súd prvej inštancie rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku.

11. Odvolací súd sa v ďalej pri preskúmaní veci zameral na ostatné odvolacie námietky žalobcu a zistil,

že tieto sú dôvodné.

12. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu premlčania jeho nároku. Vychádzal zo
skutočnosti, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka
listom z 25.1.2013, kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní so splátkou za mesiac september

2012 až január 2013, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Následne aplikoval ustanovenie § 103
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že premlčacia doba, pri využití práva podľa § 565, začína
plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, t.j. v danom prípade od splátky splatnej v novembri 2012
a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti.

13. Odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvej inštancie nateraz nestotožňuje.

14. Súd prvej inštancie mal v prvom rade povinnosť, ak považoval listinu žalobcu zo dňa 25.01.2013 za
uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, zaoberať sa tým, či boli splnené kumulatívnezákonnom stanovené predpoklady na uplatnenie tohto práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (omeškanie dlžníka so splátkou tri mesiace, upozornenie na uplatnenie práva podľa § 565)
a ďalej, či existovala dohoda o možnosti tzv. zosplatnenia (§ 565 Občianskeho zákonníka

veta prvá stanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené).
Uvedené skutočnosti majú význam z hľadiska posudzovania premlčania uplatneného práva žalobcu. V
zmluvnom vzťahu medzi stranami sporu bolo dohodnuté plnenie v splátkach, to znamená, že záväzok
žalovaného mal zanikať postupne. Preto v prípade, že medzi stranami sporu nebolo zmluvne dojednané

právo žalobcu ako veriteľa žiadať zosplatnenie celej pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonníka,
prípadne ak toto právo dojednané bolo ale neboli splnené zákonom stanovené predpoklady na jeho
uplatnenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, potom v čase podania žaloby, 11.01.2016, ešte
nemohlo byť premlčané právo žalobcu na zaplatenie každej z dojednaných splátok úveru, ktoré boli
splatné 20. dňa každého mesiaca v období od 20.01.2012 do 20.01.2016, keď premlčanie
dopadalo iba na jednotlivé splátky podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

15. Súdprvejinštancieuvedenéskutočnostidôsledneneskúmalapretojejehoprávnyzáveropremlčaní
uplatneného práva žalobcu nateraz predčasný a preto nesprávny. Bude potrebné vykonať dokazovania
na zistenie uvedených rozhodujúcich skutočností a následne vyhodnotiť, či medzi stranami sporu bolo
zmluvne dojednané právo žalobcu ako veriteľa žiadať zosplatnenie celej pohľadávky podľa § 565

Občianskeho zákonníka a ak áno, či boli splnené zákonom stanovené predpoklady na jeho uplatnenie
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Následne je potrebné opätovne vyhodnotiť úkon žalobcu
- predžalobná výzva zo dňa 25.01.2013 a potom na základe týchto hodnotení zaujať právny záver k
premlčaniu uplatneného práva žalobcu.

16. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom konaní je právny názor odvolacieho súdu
záväzný (§ 391 ods. 3 CSP). Súčasne súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania, teda
aj vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).