Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15Cpr/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212126
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712212126.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa

L.. O. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. N., Y. XXX/XX, štátneho občana SR, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Špireková & Partners, s.r.o., so sídlom Žiar nad Hronom, Námestie Matice slovenskej 6,
proti odporcovi Slovenská republika - Ozbrojené sily SR, zastúpený Ministerstvom obrany SR, so sídlom
Bratislava, Kutuzovova 8, o antidiskriminačnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý došiel na súd dňa 6.8.2012 žiadal navrhovateľ vysloviť porušenie zásady rovnakého

zaobchádzania vo vzťahu k nemu zo strany odporcu čím došlo k zásahu do jeho práva na prístup k
zamestnaniu. Zároveň žiadal uložiť odporcovi povinnosť upustiť od tohto konania a napraviť protiprávny
stav a to tak, že bude navrhovateľ zaradený do výberu na pozíciu v štruktúrach NATO - STAFF
OFFICER (Ops Air Lift) OAU OCS 0080. Taktiež žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť 3.000,-- €
ako nemajetkovú ujmu a nahradiť trovy konania. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ pôsobí u odporcu
ako profesionálny vojak vo Vojenskom útvare XXXX R.. Dňa 18.1.2012 zaslal veliteľovi útvaru vo R.
žiadosť o zaradenie do výberu na pozíciu v štruktúrach NATO, ktorú v tom čase vykonával kpt. L.. M.

C.. Zároveň požiadal odporcu o informovanie o spôsobe vybavenia jeho žiadosti. Navrhovateľ nebol o
vybavení svojej žiadosti upovedomený, preto dňa 8.3.2012 opätovne požiadal personálne oddelenie o
vyjadrenie svojej žiadosti. V rovnaký deň po ukončení 24-hodinovej zmeny v pohotovostnom systéme
dostal rozkaz na predvedenie k veliteľovi, kde mu ústne oznámil veliteľ rozhodnutie o zamietnutí
jeho žiadosti s odvolaním sa na nesplnenie podmienok CVO 409. To znamená, že navrhovateľ
nezodpovedal požiadavkám podľa opisu vojenskej činnosti na danú funkciu. Navrhovateľ mal za to,
že takýmto postupom odporca porušil pri zaobchádzaní s ním ako zamestnancom zásadu rovnakého

zaobchádzania a zároveň mal za to, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov nebol zo strany zamestnávateľa v súlade s dobrými mravmi. Vzhľadom na absenciu riadneho
odôvodnenia rozhodnutia veliteľa ako aj ďalšie nedostatky tohto rozhodnutia nie je možné uvedené
rozhodnutie veliteľa preskúmať, avšak mal za to, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania
a že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov nebol zo strany odporcu ako
zamestnávateľa v súlade s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu podal sťažnosť podľa zákonníka práce
s tým, že dňa 2.7.2012 mu sťažnosť bola vrátená s odporúčaním obrátiť sa so svojimi právami na

súd. Navrhovateľ sa domnieval, že jeho nezaradenie na pozíciu v štruktúrach NATO vychádza „z
kamarátskeho“ vzťahu s bývalým veliteľom operačného centra mjr. L.. A. S. priamym nadriadeným
veliteľa VÚ R.. O.. S. bol prepustený zo štátnej služby v novembri 2011, okrem iného z dôvodu nezhôd
s veliteľom VÚ R.. Vzhľadom k tomu, že má priateľský vzťah s L.. S. domnieva sa, že nebol zaradenýdo výberu na pozíciu v štruktúrach NATO. Následne navrhovateľ na pojednávaní dňa 11.12.2012
konkretizoval porušenie zásady rovnakého zaobchádzania s poukazom na antidiskriminačný zákon, kde
s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 malo byť dôvodom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania

„iné postavenie“ a tiež ods. 2 tohto ustanovenia porušenie dobrých mravov. Dalo by sa to podľa
navrhovateľa subsumovať aj pod politické a iné zmýšľanie, kde to nie je možné vnímať doslovne v
užšom zmysle, ale aj ako určitý vzťah k osobe, to znamená iné zmýšľanie, sociálny pôvod a podobne.
Diskriminácia navrhovateľa spočívala podľa jeho slov v nezaradení do štruktúr NATO. Na záver svojej
výpovede uviedol, že jemu nevznikol nárok na funkciu v štruktúrach NATO, ale mal mať právo zúčastniť

satohtovýberunafunkciuvštruktúrachNATO.Vtomvidelporušeniezásadyrovnakéhozaobchádzania.

Odporca podaný návrh považoval v celom rozsahu za nedôvodný. Vyjadril sa písomne a aj ústne na
pojednávaní dňa 11.12.2012. Poukázal na návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal štyroch nárokov
s tým, že najrozhodujúcejším je prvý a to či bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania. Podľa
odporcu v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu zásady tak ako to má na mysli antidiskriminačný zákon.

Navrhovateľ je profesionálnym vojakom a na zaradenie na pozície v štruktúrach NATO musí spĺňať určité
kritéria a požiadavky preto, aby bol nadriadeným do tohto výberu zaradený. O postupe profesionálneho
vojaka rozhodujú personálne orgány na základe rozhodnutia. Na výber do štruktúr NATO sa viažu
prísne podmienky s tým, že výber upravujú štandardné operačné postupy pre zabezpečenie výberu
profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR na plnenie úloh mimo územia SR (SOP 1.0 - 2(B)).

Navrhovateľ je v služobnom pomere profesionálneho vojaka podľa zákona 346/2005 Z.z. a je zaradený
na funkciu, pre ktorú spĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky. Samotná žiadosť profesionálneho
vojaka o zaradenie do výberu nemá žiadny právne relevantný význam. Žiadateľ je zaradený do funkcie
dovtedy kým o tom nerozhodne príslušný orgán Ozbrojených síl SR (ďalej len OS SR). Ide o postup,
ktorý je v súlade s právnou úpravou a v žiadnom prípade takýto postup nemôže byť označený za

diskriminačný. Poukazovali na samotné postavenie profesionálneho vojaka s tým, že v danej veci ide
o personálnu agendu, ktorú nemôže určovať ani profesionálny vojak a ani súd. Ustanovenie do funkcie
patrí do kompetencie vedúceho príslušného služobného úradu ak profesionálny vojak spĺňa kvalifikačné
predpokladynatakútofunkciu.Žiadosťnavrhovateľaojehozaradeniedovýberunapozícievštruktúrach
NATO považovali len za druh ponuky profesionálneho vojaka, ktorou nie je príslušný orgán viazaný a v

konečnom dôsledku, ktorá nemala opodstatnenie v zákone. Príslušný orgán nie je ani povinný takejto
žiadosti vyhovieť. Išlo o výlučnú dispozičnú právomoc príslušných orgánov. Pokiaľ navrhovateľ ďalej
namietal zlé vzťahy medzi L.. S. a veliteľom L.. B. tieto popreli s tým, že nepovažovali za pravdivé ani
vyjadrenia navrhovateľa ohľadom žiadosti veliteľa L.. B. o oznámenie vhodných kandidátov do štruktúr
NATO od L.. S.. V postupe odporcu pri zaraďovaní profesionálnych vojakov v štruktúrach NATO na

uvedenú pozíciu nevideli žiadnu diskrimináciu, postupovali podľa interných predpisov a navrhovateľ
podľa nich nemal žiaden právny nárok domáhať sa zaradenia do výberu na pozíciu v štruktúrach NATO
a to aj keď spĺňal ustanovené podmienky. Nedošlo tu podľa odporcu k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania a preto neboli ani splnené podmienky na priznanie finančného zadosťučinenia. Z týchto
dôvodov žiadali návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

Okrem návrhu vo veci samej podal navrhovateľ aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým
žiadal uložiť odporcovi povinnosť dočasne zastaviť výberové konanie na pozíciu v štruktúrach NATO
- STAFF OFFICER (OPS Air Lift) OAU OCS 0080. Tunajší súd o predbežnom opatrení rozhodol
uznesením zo dňa 3.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.10.2012 tak, že návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol.

Navrhovateľ doložil do spisu sťažnosť adresovanú Ministerstvu obrany SR, sekcie kontroly inšpekcie
ministra obrany, v ktorej popísal a poukázal na nečinnosť orgánov verejnej správy a porušenie jeho práv
a právom chránených záujmov postupom veliteľa brigády velenia, riadenia a prieskumu vzdušných síl

OS SR. Poukázal na žiadosť z 18.1.2012, ktorú zaslal veliteľovi, kde požiadal o zaradenie do výberu
na pozíciu v štruktúrach NATO a o spôsobe vybavenia svojej žiadosti nebol ku dňu podávania sťažnosti
vyrozumený. Následne bol predvedený pred veliteľa po ukončení pohotovostnej služby, kde mu bolo
ústne oznámené vybavenie jeho žiadosti. Na uvedenú sťažnosť odpovedala príslušná sekcia kontroly
dňa 23.5.2012 a vyhodnotila sťažnosť ako neopodstatnenú. Následne zaslal 9.6.2012 navrhovateľ

sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti v zmysle ustanovenia § 22 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach.
Navrhovateľ k návrhu pripojil aj sťažnosť z 2.7.2012, ktorú adresoval Ministerstvu obrany SR, sekcie
kontroly, inšpekcie ministra obrany SR (ďalej len SK IMO SR). Uvedenou sťažnosťou poukazoval na
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v súlade s ustanoveniami zákonníka práce s tým, ženebolo žiadosti o zaradenie do výberového konania na pozíciu v štruktúrach NATO rozhodnuté a
absentovali riadne zdôvodnenia rozhodnutia veliteľa, pričom vytýkal aj ďalšie závažné nedostatky. Na
uvedenú sťažnosť odpovedalo Ministerstvo obrany SR dňa 18.7.2012 oznámením o vrátení podania s

odporúčaním obrátiť sa so svojou sťažnosťou na súd. Z oznámenia vyplýva, že uvedené nedostatky, na
ktoré navrhovateľ v sťažnosti poukazoval nie je možné kvalifikovať ako sťažnosť v zmysle ustanovení
zákonaosťažnostiachstým,ženapostupnadriadenéhosaaplikujúustanoveniazákonaoštátnejslužbe
profesionálnych vojakov a len v taxatívne vymedzených prípadoch sa uplatňujú ustanovenia zákonníka
práce. Následne listom zo dňa 17.12.2012 SK IMO SR oznámilo právnej zástupkyni navrhovateľa

výsledok prešetrenia sťažnosti na základe uloženej úlohy generálnemu riaditeľovi SK IMO SR v zmysle
vybavenia ich sťažnosti na sťažnosť MO SR, oddelením právnym. Následne na to vzhľadom na žiadosti
právnej zástupkyni navrhovateľa z januára 2013 adresovanej SK IMO SR bolo doručené 4.2.2013
oznámenie k žiadosti o zaslanie s tým, že im bola zaslaná správa o splnení opatrení a uplatnení právnej
zodpovednosti, ktorá má byť vyhotovená v lehote 31.1.2013 spolu s výsledkami kontroly. Súčasťou je aj
uvedená správa o splnení opatrení a uplatnení právnej zodpovednosti so zápisnicou z pracovnej porady

zamestnancov, oddelenia kontroly, petície a sťažností a poverením na vykonanie kontroly.

Súčasťou návrhu je aj list MO SR zo dňa 26.11.2012 Úradu právnych služieb, kde odpovedá ministerstvo
na sťažnosť navrhovateľa na vybavenie predchádzajúcej sťažnosti zo strany SK IMO SR s tým, že
sťažnosť bola rozdelená do troch bodov a v bode 1 sťažnosť bola vyhodnotená ako opodstatnená,

pričom bolo uložené veliteľovi písomne oznámiť sťažovateľovi prijaté opatrenia a zároveň bol daný
podnetnavykonaniekontrolyprevereniarealizácieprijatýchopatreníavyvodenieprávnejzodpovednosti
osôb zodpovedných za nedodržanie zákonnej lehoty na vybavenie žiadosti navrhovateľa. Následne v
bode 2 dospela komisia k záveru, že aj v tejto časti bola sťažnosť navrhovateľa opodstatnená a nebol
dodržaný postup v zmysle zákona. V bode 3, kde sa navrhovateľ domáhal ochrany svojich práv a

právom chránených záujmov - zásady rovnakého zaobchádzania a ochrany pred diskrimináciou - bol
navrhovateľ odkázaný na súd, kde má právo domáhať sa ochrany svojich práv. V danej veci sa nejednalo
o sťažnosť a v tejto časti bola doručená sťažnosť označená ako neopodstatnená.

Vzhľadom na stanovisko MO SR zaslal veliteľ VÚ 3030 Zvolen 30.11.2012 MO SR úradu právnych

služieb vyjadrenie v danej veci s tým, že navrhovateľ sa obrátil na veliteľa dňa 17.1.2012 so žiadosťou
o zaradenie do výberu personálu do štruktúr NATO. Písomná žiadosť bola len žiadosťou o riešenie
služobnejaleboosobnejzáležitosti.Podľačlánku7,ods.3NariadeniaNGŠOSSRč.OdVR-6-239/2011-
OKSV bolo potrebné žiadosť podať prostredníctvom nadriadeného čo malo byť následne zapísané do
knihy denného hlásenia, pričom zo strany navrhovateľa nebol dodržaný stanovený postup cez priamo

nadriadeného. Ďalej sa veliteľ vyjadroval k „kamarátskemu“ vzťahu medzi L.. S. a L.. R. s tým, že
tento tzv. kamarátsky vzťah nemal žiaden vplyv na nezaradenie navrhovateľa do výberu na pozície
v štruktúrach NATO a L.. S. na vlastnú žiadosť adresovanú riaditeľovi personálneho úradu ukončil
služobný pomer. V žiadosti sú podrobne opísané dôvody, pre ktoré žiada o ukončenie služobného
pomeru, kde nie sú spomínané žiadne nezhody medzi ním a L.. S.. Taktiež uviedol, že nikdy nežiadal L..

S. o stanovisko k výberu vhodných kandidátov do štruktúr NATO. Poprel porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania a akúkoľvek diskrimináciu voči navrhovateľovi.

Súčasťou návrhu je Nariadenie náčelníka Generálneho štábu OS SR k zabezpečeniu výberu
príslušníkov OS SR na plnenie úloh mimo územia SR v zastúpení OS SR v NATO a EÚ zo dňa

23.1.2012 vydané náčelníkom GŠ OS SR pod č. PÚ-22-9/2012-OPVZŠ NATO/EÚ. Podľa článku 1
nariadenia bolo vydané nariadenie v súlade so štandardnými operačnými postupmi pre zabezpečenie
výberu a prípravy profesionálnych vojakov OS SR na plnenie úloh mimo územia SR. Súčasne bola
vymenovaná komisia v zložení bližšie menovaných členov predsedom, členmi s hlasovacím právom
pre všetky funkcie, iba pre funkcie v odbornej gescii, a členov bez hlasovacieho práva. Podľa článku

3 bol oboznámený prehľad funkcií v zastúpení OS SR, pre ktoré sa uskutoční výber PrV s určením
odborných garantov. Pod bodom 11 bolo vyhlásené výberové konanie na funkciu vedúci starší dôstojník
- špecialista - STAFF OFFICER (OPS Air Litf OAU OSC 0080) spoločného operačného strediska letectva
s miestom výkonu štátnej služby UEDEM/Nemecko plánovaná vojenská hodnosť mjr., odborný garant
veliteľ vzdušných síl. Ďalej nasledujú termíny rokovania komisií, príprava predsedu a tajomníka komisie,

spracovanienominácieprofesionálnychvojakov,podkladynarokovania,psychodiagnostickévyšetrenia.
Podľačlánku6Nariadenianakaždúpozíciu bolouloženénominovaťminimálnetroch,maximálnepiatich
vhodných kandidátov v súlade s opisom pracovných činností s dôrazom na splnenie kvalifikačných
požiadaviek a požadovaných profesionálnych skúseností (dĺžka služby, vojenská odbornosť, stupeňvelenia a riadenia, účasť v operáciách a misiách MKM a iné). Nominácie bolo uložené zasielať výlučne
cestou stanovených odborných garantov v zmysle článku 3 Nariadenia.

Súčasťou návrhu boli aj štandardné operačné postupy pre zabezpečenie výberu a prípravy
profesionálnych vojakov OS SR na plnenie úloh mimo územia SR v zastúpení OS SR v NATO a EÚ č.
SOP-1.0-2 (B) (ďalej len SOP). Podľa článku 2, bod 5 SOP nominácia - proces, ktorým odborný garant
navrhuje profesionálnych vojakov OS SR na zaradenie do výberu, pričom dbá na splnenie stanovených
požiadaviek na funkciu a zohľadňuje personálny zámer a kariérny rast profesionálnych vojakov. Ďalej

článok 3, bod 4 hovorí, že „výber a vyslanie profesionálnych vojakov OS SR na obsadzovanie pozícií s
plánovanou hodnosťou plk. a vyššie vykonáva náčelník GŠ OS SR z kandidátov spĺňajúcich podmienky
pre zaradenie do výberu. Článok 9 ods. 1 opisuje podklady na rokovania komisie, pričom rokovanie je
presne uvedené v článku 10 SOP a zloženie komisie v článku 2 Nariadenia NGŠ OS SR (viď vyššie
citované).

Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 2170 z 26.3.2010 došlo k zmene miesta výkonu
štátnej služby u navrhovateľa dňom 15.4.2010 na VÚ R..

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi bolo vytknuté nesplnenie podmienok CVO 409 žiadal, aby cestou
súdu bolo doplnené do spisu CVO navrhovateľa. Dňa 27.3.2013 zaslal odporca súdu opis funkčnej

náplne (CVO alebo job description) CVO 660, z ktorého vyplýva charakteristika funkčnej náplne u
navrhovateľa.

Odporcadoložildospisuvzhľadomnapožiadavky navrhovateľaajnomináciepríslušníkovvzdušnýchsíl
na plnenie úloh mimo územia SR. Súčasťou návrhu je aj protokol o výsledku kontroly úradu kontroly zo

dňa 28.3.2013, z ktorého vyplýva, že na základe poverenia riaditeľa vykonali pracovníci úradu kontroly
kontrolu vybavenia žiadosti o zaradenie do výberu na pozíciu v štruktúrach NATO za obdobie 1.1.2012
- 31.12.2012 vo veliteľstve vzdušných síl R. a v brigáde velenia, riadenia a prieskumu R. od 4.2.2013.
Kontrolou bolo zistené, že kpt. L.. O. R. požiadal o zaradenie do výberu personálu na pozície do
štruktúr NATO listom zo 17.1.2012. Žiadateľ predložil žiadosť veliteľovi v elektronickej podobe a súčasne

prostredníctvom doporučeného listu. Jej prijatie je evidované v knihe cenných zásielok pod č. 3/34.
Vykonanou kontrolou bolo zistené, že žiadateľ pri podávaní žiadosti nepostupoval v súlade s nariadením
náčelníka GŠ OS SR čím došlo k porušeniu článku 7, ods. 3 smernice. Nie je v uvedených listinách
možné zistiť kedy bola veliteľom žiadosť žiadateľa riešená. Následne kontrolou bolo konštatované, že
nebolo v právomoci veliteľa rozhodnúť vo veci žiadateľa. Personál na plnenie úloh nominuje odborný

garant. Za nomináciu je zodpovedný veliteľ vzdušných síl OS SR. Rozhodoval teda ústne formou
hlásenia veliteľ bvrps čím bola porušená smernica a lehota na vykonanie hlásenia nebola dodržaná
podľa platných interných normatívnych aktov. Taktiež konštatovala kontrola, že neboli prijaté opatrenia
na odstránenie príčin zistených nedostatkov. Súčasne bola pripojená zápisnica o prerokovaní protokolu
o výsledku kontroly z 15.4.2013 a hlásenie o prijatých opatreniach.

8.10.2013 doručil navrhovateľ súdu žiadosť o zaradenie o výberu personálu na pozície do štruktúr NATO
zo dňa 18.1.2012, ktorú adresoval nadriadenému M. B. v kópií I. D.. Súčasne je pripojený aj záznam o
vykonanom personálnom pohovore zo dňa 3.2.2010 s navrhovateľom.

Vzhľadom na namietaný priateľský vzťah medzi L.. S. a navrhovateľom doložil navrhovateľ do spisu
korešpondenciu medzi L.. S. a nadriadeným L.. M. B. a IMO OS SR a ministrom obrany SR. Jedná sa
o listy a žiadosti o preplatenie hodín za štátnu službu, sťažnosť na postup a diskrimináciu v OS SR.
Súčasne pripojil aj vyjadrenia MO SR a sekcie kontroly IMO SR.

V konaní bol vypočutý ako svedok L.. A. S., ktorý potvrdil, že pôsobil v armáde 27 rokov. Podľa jeho slov
odchádzal z armády sklamaný z pomerov, ktoré tu vládli v poslednom období, avšak táto skutočnosť
podľa jeho slov nemá vplyv na jeho svedeckú výpoveď. Výbery a nominovanie profesionálnych vojakov
do štruktúr NATO sa začalo v rokoch 2004, 2005. Sám sa zúčastnil takéhoto výberu kandidátov v
roku 2005 a v roku 2006 absolvoval vyslanie do štruktúr NATO. Robilo sa to vždy ústne, pričom mená

jednotlivých kandidátov sa oznamovali priamo veliteľovi, ktorý to postúpil svojmu nadriadenému ústne.
Boli to kandidáti, ktorí boli vhodní a spĺňali všetky predpoklady a podmienky. Následne veliteľ brigády
alebo iný nadriadený tieto mená postupoval odbornému garantovi. Konkrétne proces výberu na pozíciu,
o ktorú mal záujem aj navrhovateľ sa začal už v roku 2010, pretože už v tom čase mali vedomosť otom, že vojaci pôsobiaci na jednotlivých pozíciách v štruktúrach NATO končia. Dopredu sa pripravovali
kandidáti, pretože bola vedomosť o potrebe ich striedania. V tom čase svedok pôsobil vo funkcii veliteľa
operačného strediska a navrhol L.. B. kandidátov. Podľa neho sa v prvom rade kladie požiadavka na

odbornosť a následne na jazykovú zdatnosť. Na funkciu nominoval navrhovateľa a pána U. s tým, že sa
s oboma predtým rozprával. B. v tom čase s týmito menami súhlasil, nemal žiadne námietky ani výhrady.
Následne medzi svedkom a L.. B. došlo k názorovým nezhodám, ktoré však nesúviseli s nominovaním
vojakov do štruktúr NATO, ale týkali sa porušovania zákona o profesionálnych vojakoch. Tieto rozpory
ku koncu svojho pôsobenia vnímal svedok osobne. Podľa jeho slov mu mal L.. B. oznámiť „že do štruktúr

nebudú vyslaní tí ľudia, ktorí sú moji priatelia, ktorých som navrhol“. Následne sa vyjadroval k samotnej
nominácii kandidátov s tým, že od roku 2012 v armáde nepôsobil a informácie mal len sprostredkované.
Podľa jeho slov navrhovateľ jediný spomedzi kandidátov spĺňal kvalifikačné predpoklady a doslova
„svietil“ medzi týmito ľuďmi. Na otázku ohľadom odborného garanta na nominácie uviedol svedok, že
je hlboko presvedčený o tom, že on bol tým odborným garantom. SOP nikdy nevidel a nebol s nimi
oboznámený.

Ďalším svedkom v konaní vypočutým bol L.. M. B., ktorý stále pôsobí ako profesionálny vojak vo VÚ
XXXX R.. Potvrdil, že začiatkom roku 2012 dostal e-mail a neskôr aj písomnú žiadosť od navrhovateľa
o zaradení do pozície v štruktúrach NATO. Podľa jeho slov ho to zarazilo, nakoľko v tom čase nebolo
vydané organizačné nariadenie náčelníka GŠ OS SR na obsadzovanie konkrétnych pozícií. Toto bolo

vydané až koncom januára 2012. Potvrdil však, že je verejne známe, že tieto funkcie sa v časových
intervaloch obmieňajú. Odborným garantom na predkladanie mien komisii bol veliteľ vzdušných síl
generál mjr. N. s tým, že mená mu predkladajú jednotliví velitelia, nakoľko veliteľ vzdušných síl nemôže
poznať všetkých príslušníkov ozbrojených zložiek. Veliteľ vzdušných síl oslovil veliteľov piatich zväzkov
medzi nimi aj svedka s tým, aby mu predložili návrhy kandidátov. Keďže on mal postavenie odborného

garanta bolo na ňom, aby posunul komisii konkrétne mená. Svedok rozhodol o nominovaní príslušných
profesionálnych vojakov na uvedené pozície s tým, že to konzultoval aj so svojim zástupcom pánom M..
Poprel, že by tzv. kamarátsky vzťah medzi navrhovateľom a Ing. S. ovplyvnil nejakým spôsobom jeho
rozhodovanie pri nominovaní profesionálnych vojakov. Poprel aj osobné nezhody medzi ním a L.. S..
Pripustil, že mali profesné nezhody, ale odmietol akékoľvek osobné nezhody. Poprel aj to, že by niekedy

povedal L.. S., že R. nikam nepôjde, alebo že by mu bol vytýkal konkrétne osoby.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej len antidiskriminačný zákon) dodržiavanie zásady rovnakého
zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo

viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej
orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,
národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia antidiskriminačného zákona pri dodržiavaní zásady

rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred
diskrimináciou.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 antidiskriminačného zákona každý má podľa tohto zákona právo na
rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona každý sa môže domáhať svojich práv na
súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch
alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten,
kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil

protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.

Podľa ods. 3 vyššie citovaného ustanovenia ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce,
najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,
spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 antidiskriminačného zákon konanie vo veciach súvisiacich s porušením
zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté
porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu označiť

osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný").

Podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu
rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,
že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 346/2005 o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR v
platnom znení (ďalej len zákon č. 346/2005 Z.z.) predmetom tohto zákona je úprava právnych vzťahov
pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov. Na právne vzťahy profesionálneho vojaka pri
vykonávaní štátnej služby sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú
rovnako štátnemu občanovi Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) pri vstupe do štátnej služby a
profesionálnemu vojakovi pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so
zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov uvedených v osobitnom

predpise.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. výkon práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej
služby musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého. Profesionálny vojak nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak

postihovaný za to, že podá na vedúceho služobného úradu, veliteľa alebo na iného profesionálneho
vojaka sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia občan pri prijímaní do štátnej služby alebo profesionálny
vojak, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním

zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany.

Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní
štátnej služby sa primerane použijú ustanovenia § 1 ods. 4, § 15 až 18, § 20, § 32 až 35, § 37 a 38, §
39 ods. 1, § 40 ods. 1, 2, 5 až 7, § 49 ods. 4, § 75 ods. 3, § 79 ods. 2, § 85 ods. 2, 3 a 5, § 86 ods. 2

a 3, § 90 ods. 1, 7 až 9 a 11, § 91 ods. 1, 3 až 6, § 92 a 93, § 94 ods. 1, § 99, § 104, § 106 ods. 2, §
117, § 118, § 122 ods. 4, § 129 až 131, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, 4 a 5 písm. a), b), i), j) a l), § 138,
§ 141 ods. 1, ods. 2 písm. a) až h), ods. 3 a 5, § 144 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1, 2 a 4, § 147, 148, 150,
160, 161, § 166 až 170, § 178 až 180, § 181 ods. 1 a 2, § 182 až 189, § 192 až 194, § 195 ods. 2 a
6, § 196, 197, § 198 ods. 1 písm. d), § 217 až 219, § 220 ods. 1 a 2, § 221 a 222 zákona č. 311/2001

Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účastníci
sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal vysloviť, že odporca porušil zásadu rovnakého zaobchádzania
vo vzťahu k nemu čím došlo do zásahu jeho práva na prístup k zamestnaniu. Zároveň žiadal uložiť
odporcovi povinnosť upustiť od svojho konania a napraviť protiprávny stav tak, že mu zabezpečí
zaradeniedovýberunapozíciuvštruktúrachNATOkonkrétnenapozíciuSTAFFOFFICER(OPSAirLift)
OAUOCS0080.Taktiežžiadalovyplatenienemajetkovejujmyvsume3.000,--€.Vdanejvecisajednalo

o žalobu podanú v zmysle antidiskriminačného zákona. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že
navrhovateľ je profesionálnym vojakom a vzťahy profesionálnych vojakov sú upravované zákonom
346/2005 Z.z. v platnom znení. Na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby
sa primerane použijú ustanovenia zákonníka práce ak to ustanovuje tento zákon, pričom v § 191 ods.
1 tohto zákona sú presne uvedené ustanovenia zákonníka práce, ktoré sa použijú aj na právne vzťahy

profesionálnych vojakov. Zákaz diskriminácie v zmysle zákonníka práce je upravený v ustanovení § 13.
Ustanovenie § 13 ZP sa s poukazom na § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. v spojení s ustanovením
§ 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona nevzťahuje na právne vzťahy profesionálneho vojaka. Preto v
prípade porušenia zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné vychádzať z ustanovenia § 3 zákonač. 346/2005 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia antidiskriminačného zákona.Podľa antidiskriminačného
zákona má každý právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. V prípade porušenia
tejto zásady má právo domáhať sa ochrany svojich práv na súde ak sa domnieva, že je alebo bol

dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách z dôvodu nedodržania
zásady rovnakého zaobchádzania. Navrhovateľ s poukazom na ustanovenie § 9 antidiskriminačného
zákona sa domáhal ochrany svojich práv na súde s tým, že namietal porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania pri výbere odporcu do štruktúr NATO na pozíciu STAFF OFFICER OAU OCS 0080.
Nenamietal to, že nebol vybratý do tejto pozície, ale namietal, že mu nebolo umožnené uchádzať

sa o uvedenú pozíciu a teda, že nebol zaradený medzi uchádzačov do výberového konania. Podľa
neho spĺňal všetky požadované kritéria a podmienky pre svoje zaradenie a príčinu nezaradenia videl
v svojom priateľskom vzťahu medzi L.. S. (bývalý profesionálny vojak), ktorý mal mať napäté vzťahy
s veliteľom L.. B.. Vzhľadom na znenie antidiskriminačného zákona zásada rovnakého zaobchádzania
bola porušená s poukazom na dobré mravy a tiež z dôvodu iného postavenia. Práve v tom, že mal
priateľský vzťah s niekým s kým mal jeho nadriadený zlé vzťahy videl dôvod prečo nebol zaradený

do týchto pozícií v štruktúrach NATO. V konaní súd vypočul tak L.. S., ako aj L.. B., ktorí uviedli, že
mali rozdielne názory, avšak z výpovede žiadneho z nich nebolo jednoznačne preukázané, že by tieto
rozdiely boli osobnej povahy, resp. osobného charakteru. Jednalo sa o názorové rozdiely vo výklade
zákona 346/2005 Z.z.. Rozpory boli aj v ich výpovediach pokiaľ sa jednalo o postup pri navrhovaní
kandidátov s tým, že L.. B. poprel akúkoľvek komunikáciu ohľadom navrhovateľa s L.. S.. Súd dáva

do pozornosti navrhovateľa skutočnosť, že celý proces výberu profesionálneho vojaka na plnenie úloh
mimo územia SR je upravený v SOP konkrétne SOP-1.0 - 2 (B), ktoré tvoria súčasť spisu v celom
znení. V zmysle týchto SOP postupoval spôsob navrhovania kandidátov na pozíciu v štruktúrach NATO,
kde odborným garantom bol veliteľ vzdušných síl a nie Ing. B.. Podrobnosti ohľadom výberu upravuje
Nariadenie náčelníka GŠ OS SR č. PÚ 22-9/2012-OPVZŠ NATO/EÚ, ktoré určuje kto je odborným

garantom na konkrétnu pozíciu (viď vyššie uvedené). V danej veci tak ako bolo preukázané prebehlo
nespočetné množstvo šetrení vzhľadom na sťažnosti zo strany navrhovateľa, kde boli vykonávané
kontroly príslušnými kontrolnými úradmi zložiek MO. Zo záverov kontrol nevyplynulo, že by v prípade
nominácie kandidátov v súvislosti s uvedenou pozíciou v štruktúrach NATO došlo k porušeniu nariadenia
náčelníka GŠ OS SR ohľadom odborného garanta. To, že niektorý z kandidátov nespĺňali požadované

predpoklady bolo síce konštatované kontrolou, avšak nespadá to do kompetencie súdu skúmať a
zisťovať, či skutočne jednotliví kandidáti spĺňali predpoklady pre toto zaradenie alebo nie. Úlohou súdu
bolo zisťovať, či v prípade navrhovateľa došlo k porušeniu zásad rovnakého zaobchádzania a či výkon
práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov bol zo strany zamestnávateľa v rozpore
s dobrými mravmi.

Opätovne súd poukazuje na znenie § 11 ods. 1 a 2 antidiskriminačného zákona, kde síce odporca
je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania ak navrhovateľ oznámi súdu
skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
došlo. Subjektívny názor navrhovateľa na diskrimináciu jeho osoby nie je ešte dôvodom na prijatie

záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu. Dôkazné bremeno v sporoch
týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania nezaťažuje len a výlučne odporcu, ale
zaťažuje aj navrhovateľa (§ 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona). Navrhovateľ musí prioritne
uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odôvodniť, že došlo k priamej alebo
nepriamej diskriminácii jeho osoby. Nestačí len tvrdiť, ale je potrebné aj predložiť aj také dôkazy, z

ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Až následne
sa presúva dôkazné bremeno na odporcu, ktorý má následne právo preukazovať, že neporušil zásadu
rovnakého zaobchádzania. Bolo teda povinnosťou navrhovateľa preukázať, že došlo skutočne ku
diskriminácii jeho osoby a potom bolo na odporcovi, aby preukázal, že neporušil zásadu rovnakého
zaobchádzania. Navrhovateľ tvrdil, že došlo k diskriminácii jeho osoby, avšak túto diskrimináciu videl len

v nadštandardnom vzťahu s L.. S., ktorý mal nepriateľský vzťah s veliteľom L.. B.. Z tohto dôvodu nebol
zaradenýajnapriekpísomnejžiadostidovýberovéhokonanianapozíciuvštruktúrachNATO.Naopakvo
svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.12.2012 potvrdil postup odporcu s tým, že sa u odporcu nedávali
písomné žiadosti na takéto pozície, ale nadriadený vytypoval tri až päť osôb, ktoré boli vhodné na túto
pozíciu. Aj napriek tomu si dal žiadosť hoci v zmysle služobných predpisov takýto postup neprichádza

do úvahy a nevyplýva ani z SOP. Za výber kandidáta zodpovedá odborný garant, ktorým bol v tomto
prípade veliteľ vzdušných síl v zmysle nariadenia náčelníka GŠ OS SR tak ako je to vyššie uvedené.
To znamená, že ani L.. B., ani L.. S. (tak ako sa mylne domnieval) neboli odborným garantom za výber
kandidátov na uvedenú pozíciu. Navyše v závere konania bolo konštatované účastníkmi konania, žeuvedená funkcia v štruktúrach NATO bola zrušená a z kandidátov navrhnutých odborným garantom
nebol nik na túto pozíciu z tohto dôvodu nominovaný.

Keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní diskriminácie jeho osoby v
súlade s ustanoveniami antidiskriminačného zákona, súd pre neunesenie dôkazného bremena návrh
v celom rozsahu zamietol. Chýbali totiž objektívne okolnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie záveru, že
vo vzťahu k nemu došlo k diskriminačnému postupu, nakoľko jeho subjektívny názor nestačí na prijatie
záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminácii (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.

IV.ÚS 16/09).

Prirozhodovaníotrováchkonaniasúdpostupovalpodľaustanovenia§151ods.3Občianskehosúdneho
poriadku s tým, že o týchto bude rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).