Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11P/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117217061
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117217061.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: O. P., nar. XX.XX.XXXX a K. P.,
nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, deti rodičov - matky: K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.
XX/A, T., zastúpená: JUDr. Viera Caková, advokátka, Rázusova 6, Trnava a JUDr. Adriena Vysudilová,
advokátka, Paulínska 15/A, Trnava, a otca: T. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. P. XXX/X, T., o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o

návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak,
že dočasne ponecháva maloleté deti O. a K. v osobnej starostlivosti matky a otca zaväzuje povinnosťou
platiť na maloletého O. výživné v sume 45,- eur mesačne a na maloletého K. výživné v sume 35,- eur
mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa vykonateľnosti
tohto uznesenia.

II. Súd u s t a n o v u j e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny T. za procesného opatrovníka na
zastupovanie maloletého O. a K. v tomto konaní.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 03.07.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, ktoré rozvodové konanie prebieha na tunajšom

súde pod sp.zn. 16P/27/2017. Súčasťou návrhu vo veci samej bol aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorým by mali byť maloletí
zverení do osobnej starostlivosti matky, a ktorým by bol otec zaviazaný povinnosťou platiť na maloletého
O. výživné v sume 250,- eur mesačne a na maloletého K. výživné v sume 200,- eur mesačne. Hoci
v petite návrhu sa chybne uvádza, že má ísť o rozhodnutie na čas po rozvode, z označenia návrhu
ako aj vychádzajúc z jeho obsahu, je jednoznačne zrejmé, že ide o návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že rodičia maloletých detí sú
manželmi od 24.07.2004 s tým, že na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 16P/27/2017 je vedené
konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k deťom po rozvode manželstva, kde otec
opakovane nepreberá zásielky zo súdu, nie je možné vykonať pojednávanie vo veci. Snahou matky bolo

v rámci zákonného spojenia upraviť i vyživovaciu povinnosť k deťom po následnej úprave o zverení
detí do osobnej starostlivosti matky. Termín ďalšieho konania bol stanovený až na mesiac október. Z
ich manželstva pochádzajú dve deti: syn O. a syn K.. Rodičia maloletých detí od polovice apríla 2017
žijú oddelene z dôvodu, že pre správanie otca musela matka opustiť spoločnú domácnosť a odsťahovať
sa s deťmi k rodičom. Otec od tohto obdobia žiadnym spôsobom neplní vyživovaciu povinnosť. V čase
odsťahovania sa bol naviac nezamestnaný a podľa posledných informácií matky by mal byť v súčasnosti

zamestnancom O. H. I., obchodné meno C. H., pričom matke príjem otca nie je známy a ani nemá
možnosť listinným dôkazom skutočnosť preukázať. Z tohto dôvodu dokladuje listinu štatistického úraduo priemernom zárobku, ktorý by mal v odbore, v ktorom je vyučený, ktorý v minulosti i v súčasnosti
vykonáva, t. j. O. dosahovať. Otec by mal mať príjem i z prenájmu nehnuteľnosti - bytu, ktorý je v jeho
výlučnom vlastníctve, LV je prílohou návrhu. Matka je zamestnaná v obchodnej spoločnosti A., s. r. o.,

A. J., N. XX/X, kde dosahuje priemerný mesačný prijem 700,- eur, ktorý dokladuje listinou. Matka zo
svojho príjmu hradí všetky náklady na energie za nehnuteľnosť, v ktorej žila s deťmi z dôvodu, aby
neprišlo k odpojeniu od energii, prípadne k sankciám za neuhradené platby, ďalej prispieva na náklady
rodičom, u ktorých s deťmi žije a v celom rozsahu zabezpečuje náklady na deti a seba. Pokiaľ ide o
deti, starší syn je žiakom 6. ročníka základnej školy, kde matka hradí 20,- eur ZRPŠ ročne, mesačne

35,- eur obedy, pol ročne 150,- eur angličtinu, ďalej syn navštevuje futbalový krúžok, kde platí 25,- eur
ročný poplatok a športová výstroj na rok predstavuje náklad 50,- eur. Ďalej maloletý mesačne užíva lieky,
nakoľko je liečený na astmu a poruchy imunity, čo predstavuje poplatok 30,- eur, ďalej nosí okuliare,
ktoré stáli 115,- eur a v druhom roku výmena skiel 75,- eur, nárok na starostlivosť o chrup predstavoval
poplatok 300,- eur na zubný strojček. Čo sa týka druhého syna, tento je žiakom 2. ročníka na tej istej
škole, kde uňho poplatok na ZRPŠ bol rovnako 20,- eur, navštevuje školský klub s mesačným poplatkom

12,- eur, obedy mesačne 30,- eur. Tento syn navštevuje rovnako futbalový krúžok, kde je ročný poplatok
30,- eur a 50,- eur je ročne náklad na športové oblečenie. Syn K. tiež navštevuje ľudovú školu umenia,
kde je mesačný poplatok 10,- eur. Matka sama hradí náklady na bývanie v rodinnom dome, ktoré sú
mesačne: 50,- eur elektrina, 80,- eur plyn, 30,- eur voda, 12,- eur káblová televízia, 45,- eur mobilný
telefón (toto predstavuje poplatok i za mobily detí). Ďalej platí ročne smetné približne 80,- eur a daň z

nehnuteľnosti približne 70,- eur. Má rovnako zdravotné problémy, kde dopláca mesačne na lieky 15,- eur.
Ďalším nevyhnutným nákladom sú pohonné hmoty z T. na pracovisko vo výške 60,- eur mesačne. Matka
nie je schopná zabezpečiť zo svojho príjmu všetky vyššie popísané náklady, vyživovacia povinnosť otca
voči deťom nie je plnená dobrovoľne a týmto správaním otec ohrozuje i zdravý vývoj detí. Jediným
dostupným spôsobom je zjednanie nápravy čo najskôr a touto formou, čím sa dočasne upravia pomery

medzi rodičom, ktorý si povinnosť neplní, a maloletými deťmi. V návrhu na stanovenie výšky výživného
vychádza matka z predpokladaného reálneho príjmu otca a tiež zisku z výnosu z nehnuteľnosti. K návrhu
matka priložila sobášny list, rodné listy detí, Štruktúru miezd 2016, Prehlásenie o ponuke zamestnania,
čiastočný výpis z LV č. XXXX, potvrdenie o príjme matky.

3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom s prílohami, výsledkami elektronickej lustrácie rodičov v
Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, odpoveďou zamestnávateľa otca zo dňa 17.07.2017,
Dohodou o pracovnej činnosti, ako aj pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 16P/27/2017.

4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),

na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. (1) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak. (2)

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.(2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať. (3)

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

10. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
(1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej. (2)

11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

15. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

16. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

18. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého

dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6)
Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,

komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

20. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)23. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

28. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP, pričom ustanovenia
§ 360 a nasl. CMP upravujú potom len niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, a to
ako výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej
úpravy mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez

návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. Podľa novej právnej úpravy neodkladných opatrení
je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a
návrhu vo veci samej. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej
ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava
pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň

osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa
musí javiť ako naliehavá. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých
by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo nie je zabezpečená riadna
starostlivosť o maloleté dieťa.

29. Matka maloletých detí sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala
predbežnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, v zmysle zverenia maloletých detí
do osobnej starostlivosti matky a zaviazania otca výživným, nakoľko s otcom maloletých detí nežijú v
spoločnej domácnosti a tento na ich výživu dobrovoľne neprispieva. Po oboznámení sa s návrhom a
ostatnými listinnými dôkazmi má súd za to, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je

sčasti dôvodný.

30. Vychádzajúc z citovaných ustanovení a tiež z obsahu spisu v prejednávanej veci, za osvedčený
treba považovať nedostatok spolužitia rodičov maloletých detí a neplatenie výživného zo strany otca na
maloleté deti, ktorá skutočnosť vyvolala potrebu úpravy rodičovských práv a povinností pred vydaním

konečnéhorozhodnutiavprejednávanejveci.Natunajšomsúdeprebiehakonanieorozvodemanželstva
rodičov pod sp.zn. 16P/27/2017, v ktorej veci zatiaľ nebolo rozhodnuté, nakoľko sa nedarí doručiť
písomnosti otcovi maloletých detí.

31. Maloleté deti bývajú u matky, pričom v tejto domácnosti otec maloletých detí nebýva, a podľa

vyjadrenia matky sa nepodieľa ani na výžive maloletých detí. Matka sa o maloleté deti osobne stará,
pričom sama uhrádza náklady spojené s ich výživou zo svojho priemerného čistého príjmu vo výške
746,- eur mesačne (potvrdenie o príjme na č.l. 11). V záujme maloletých detí však je, aby sa na ich výžive
podieľal aj otec, aby tak boli zabezpečené životné potreby maloletých detí, keďže matka dosahuje len
priemerný príjem, z ktorého je náročné zabezpečiť výživu dvoch maloletých detí, keď matka má okrem

toho ďalšie náklady spojené s bývaním. Na základe uvedeného tak súd rozhodol o dočasnom ponechaní
maloletých detí v osobnej starostlivosti matky (čo bolo podmienkou pre zaviazanie otca povinnosťou
platiť na maloleté deti výživné, pričom maloleté deti sa v starostlivosti matky nachádzajú, nejde preto
o „zverenie“, ale o „ponechanie“) a o povinnosti otca platiť výživné na maloleté deti, nakoľko matkinpríjem na dostatočnú výživu maloletých detí nepostačuje a otec dobrovoľne na maloleté deti neprispieva.
Zároveň súd poukazuje na to, že je povinnosťou každého rodiča podieľať sa na výžive svojho dieťaťa.
Pokiaľ ide o výšku výživného, uvádza súd nasledovné.

32. Z odpovede zamestnávateľa otca C. H. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že otec maloletých detí je
zamestnaný od XX.XX.XXXX na základe dohody o pracovnej činnosti, pričom sa predpokladá jeho čistá
mesačná mzda vo výške cca 80,- eur mesačne. Z Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 05.06.2017
vyplýva, že otec u daného zamestnávateľa pracuje ako V. na dobu určitú do 31.05.2018, s maximálnou

dĺžkou pracovného času 10 hodín týždenne a dohodnutou odmenou 2,50 eura na hodinu. Matka
predložila Štruktúru miezd 2016 (č.l. 8), z ktorej vyplýva priemerná hrubá mesačná mzda mechanikov a
opravárov motorových vozidiel vo výške 943,- eur. Otec aj matka majú vyživovaciu povinnosť iba voči
maloletým deťom.

33. Keďže pre potreby neodkladného opatrenia vzhľadom na jeho charakter a krátkosť času na jeho

nariadenie, nie je potrebné a ani možné zisťovať všetky skutočnosti v takom rozsahu, ako je to potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci, nebolo dôvodným ani možným skúmať dopodrobna
majetkové pomery oboch rodičov, ale súd vychádzal zo skutočností, ktoré mal za osvedčené, pričom
doplnil dokazovanie dopytom na zamestnávateľa otca. Súd pri stanovení výšky výživného vychádzal z
toho, že otec je zamestnaný ako opravár motorových vozidiel, je teda práceschopný, a nič mu nebráni

zamestnať sa v zamestnaní, kde by dosahoval minimálnu mzdu, ktorá je v súčasnosti vo výške 435,-
eur mesačne brutto. Nie je akceptovateľné, aby sa práceschopný muž v produktívnom veku uspokojil
so zamestnaním, kde dosahuje čistú mzdu vo výške 80,- eur mesačne. Z mesačnej mzdy 435,- eur
brutto potom súd ako výživné v nevyhnutnej miere stanovil sumu 45,- eur na maloletého O. a 35,- eur
na maloletého K., pričom ide o výživné v nevyhnutnej miere v zmysle citovaného ustanovenia § 366

CMP, a toto výživné je otec schopný platiť aj zo (v súčasnosti) dosahovanej čistej mzdy. Nie je pritom
možné bez ďalšieho vychádzať z priemernej mzdy mechanikov a opravárov motorových vozidiel v roku
2016, ktorú predložila matka, nakoľko je potrebné vykonať dokazovanie ohľadom voľných pracovných
miest v tomto odbore, preto nebolo možné vychádzať zo sumy 943,- eur, ako z možného príjmu, ale súd
vychádzal z minimálnej mzdy. Vo veci bude vykonané dokazovanie za účelom podrobného preskúmania

majetkových pomerov oboch rodičov, a za účelom zistenia, v akej najvyššej výške je v možnostiach
a schopnostiach otca dosahovať čistý príjem, ktoré dokazovanie však presahuje možnosti konania o
neodkladnom opatrení. Možnosť otca platiť matkou navrhnuté výživné vo výške 250,- eur mesačne na
maloletého O. a 200,- eur mesačne na maloletého K. (zhodné s návrhom vo veci samej) z doposiaľ
vykonaného dokazovania nevyplýva, keď je najmä potrebné podrobne vypočuť otca k jeho majetkovým

pomerom a vykonať ďalšie dokazovanie. Pokiaľ ide o poukazovanie matky na predložený list vlastníctva,
podľa ktorého je otec výlučným vlastníkom bytu č. XX na ul. C. P., T., zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú.
T. (č.l. 10), a tvrdenie matky, že tento byt otec prenajíma, toto tvrdenie súd nemal za osvedčené, a to aj
s poukazom na skutočnosť, že na uvedenej adrese má otec nahlásený trvalý pobyt, pričom v spoločnej
domácnosti s matkou nebýva. V tejto fáze konania pritom nie je možné vykonať podrobné dokazovanie

potrebné na zistenie tvrdeného prenájmu bytu a tiež schopností, možností a majetkových pomerov otca,
takéto dokazovanie bude urobené v konaní o návrhu vo veci samej.

34. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť na to, že neodkladným opatrením možno uložiť rodičovi, aby
platil výživné iba v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP) t.j. vo výške, ktorá je potrebná na uspokojovanie

nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa. Súd dospel k záveru, že miere nevyhnutného výživného v
tomto prípade zodpovedá mesačné výživné na maloletého O. vo výške 45,- eur mesačne K. vo výške
35,- eur mesačne, keď matka poberá na maloleté deti prídavok na dieťa a tiež má príjem vo forme mzdy
vo výške cca 746,- eur mesačne netto, z ktorých tiež zabezpečí výživu maloletých detí.

35. Zo všetkých uvedených dôvodov súd návrhu matky vo výroku I. uznesenia čiastočne vyhovel,
dočasne ponechal maloleté deti v starostlivosti matky a otcovi neodkladným opatrením uložil povinnosť
platiť na maloletého O. výživné vo výške 45,- eur mesačne a na maloletého K. výživné vo výške 35,-
eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, a to od vykonateľnosti
tohto uznesenia.

36. Nad rámec súd poznamenáva, že nakoľko ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu a súd
nie je viazaný návrhom matky, nebolo potrebné osobitne rozhodovať o prevyšujúcom návrhu matky v
časti výživného.37. Podľa § 30 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak dôjde k stretnutiu záujmov
zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten

istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.

38. Podľa § 31 ods. 2 ZR, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne
úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi
maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému

dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len
„kolízny opatrovník“).

39. Podľa § 31 ods. 3 ZR, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá
zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní
alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

40. Podľa § 31 ods. 4 ZR, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia §
60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu,
na ktorého účely bol ustanovený.

41. Podľa § 68 ods. 1 a 2 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať
pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. (1) Procesný opatrovník je osoba
ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. (2)

42. Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne

konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za
fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.

43. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za
opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého,

ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately.

44. V zmysle citovaných ustanovení súd ustanovil maloletým deťom vo výroku II. tohto uznesenia
procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať záujmy maloletých detí v tomto konaní. Za procesného

opatrovníka pritom súd ustanovil podľa bydliska maloletých detí miestne príslušný Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny T., nakoľko žiaden z účastníkov návrh na ustanovenie blízkej osoby za
opatrovníka nepodal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.