Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216902
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4312216902.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09

Bratislava,IČO:35807598,zast.AdvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanému: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou podanou na súd dňa 28.9.2012 domáhal, aby

súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 125 eur titulom majetkovej škody a sumy 440 eur titulom
nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý spočíva v
nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V žalobe uviedol, že žalobca
ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Nesprávny úradný postup exekučného
súdu bližšie odôvodnil v rozsiahlej žalobe, ktorá bola po obsahovej stránke totožná s ďalšími obdobnými
žalobami týkajúcimi sa rovnakého nároku v iných veciach a charakterizoval ho nevydaním rozhodnutia

o žiadosti na vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote, keď o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie súd rozhodol dňa 13.10.2010, teda s omeškaním viac ako 8 mesiacov. Poukázal
na to, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Postup exekučného súdu hodnotí
ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Nesprávnym úradným postupom a márnym uplynutím času došlo k reálnemu ohrozeniu legitímneho

očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca
špecifikoval nárok na majetkovú škodu vo výške 125 eur, ktorá pozostáva z nároku na správu
pohľadávky vo výške 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur a na
administratívne spracovanie urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné, telekomunikačné
výdavky súvisiace s kontrolou stavu konania vo výške 15 eur. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy
za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu

dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky, tento nárok vyčíslil s ohľadom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, kedy sa za
ročné prieťahy priznáva 660 eur, čo v danom prípade pri omeškaní s vydaním rozhodnutia v rozsahu
8 mesiacov činí 440 eur.2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená , vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby súd žalobu
zamietol. Poukázal na to, že žaloba je zmätočná, bez predložených dôkazov a nie je z nej jasný ani

titul nároku na náhradu škody. Žalobu považuje za podanú predčasne, keď nárok na náhradu škody
nepovažuje za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedol, že prax ukázala,
že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od
1.6.2011 lehota 15-dní na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Uviedol, že samotné

nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťah v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu
najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv, pričom posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu je zložitý proces. Poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu

škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní, by súd mohol vychádzať len vtedy,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného

súdu SR o ústavnej sťažnosti. Žalovaný namietal aj vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že
požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými
dôkazmi, čo žalobca nepreukázal. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, pričom je potrebné brať
do úvahy, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Žalovaný namietal

i premlčanie nároku a vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k
uplynutiu 15- dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku. Žalobca podľa názoru žalovaného nepreukázal, že by činnosťou súdu
v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku škody,

prípadne nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom súdu spočívajúcom v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty a
uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou a preto žalobu považuje za nedôvodnú.

3. V priebehu konania podal žalobca návrh na prerušenie konania, o ktorom súd rozhodol uznesením

č.k. 8 C/27/2013-86 zo dňa 22.2.2016, tak, že ho zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.5.2016.

4. Súd rozhodoval vec za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a vzhľadom k tomu, že išlo o drobný
spor, neprevyšujúci sumu 1.000 eur / § 200ea OSP/, súd s poukazom na ustanovenie § 115a ods.2 a

§ 156 ods.3 OSP rozhodol vec bez nariadenia pojednávania a to na základe listinných dokladov, ktoré
spis obsahuje.

5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: fotokópiou spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 16 Er
319/2010, zoznamami žiadostí na prerokovanie nároku na náhradu škody doručenými žalovanému,

vedenými na Okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012, listom Európskej komisie č. JUST/A3/RM/
kb D(2010) I 1360, článkom v denníku SME z 16.7.2012, správou z Okresného súdu Levice zo dňa
17.9.2014 a dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:

6. Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 16 Er 319/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX 1703/10, proti povinnému: F. F., Ľ.S. XXXX/XX, XXX XX
U., pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.098,02 eur /33.078,95 Sk/ s prísl., bola súdnym
exekútorom podaná na súd dňa 28.4.2010, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
zo dňa 8.3.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 18244/09.

Okresný súd Levice po preskúmaní predložených listinných dokladov vydal poverenie č. 5402 070672
na vykonanie exekúcie dňa 13.10.2010.7. Zo zoznamu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý je vedený na
Okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012 a obsahuje všetky podané žiadosti vyplýva, že žalobca podal
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa

23.4.2012, 25.5.2012 a 25.9.2012, pričom v súčasnej dobe je nepochybné, že lehota 6 mesiacov od
ich podania už uplynula a k dohode nedošlo, to znamená, že žalovaný neuznal nárok žalobcu a v rámci
predbežného prerokovania ho neuspokojil a preto mal súd za to, že keď v čase rozhodovania súdu 6
mesačná lehota uplynula, žalobu nemožno považovať za predčasne podanú .

8. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného udáva, že právo na náhradu
škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. V danom prípade sa žalobca
mohol najskôr dozvedieť o škode dňom nasledujúcim po doručení poverenia súdnemu exekútorovi t.j.
dňa 22.10.2010. Z fotokópii zoznamu žiadostí na prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré žalobca
doručil žalovanému a sú vedené na Okresnom súde Nitra pod Spr 1001/2012 vyplýva, že žiadosti
boli podané na MS SR v roku 2012, takže súd nárok žalobcu za premlčaný nepovažuje, keďže od

22.10.2010 do podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynula lehota
3 rokov.

9. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 125 eur titulom majetkovej škody,
predstavujúcej náklady na správu pohľadávky vo výške 70 eur, na udržiavanie a správu informačného

systému vo výške 40 eur a na administratívne spracovanie urgencií adresovaných exekučnému súdu,
poštovné, telekomunikačné výdavky súvisiace s kontrolou stavu konania vo výške 15 eur a náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch ako satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov,
vyčíslenú analogicky podľa právnej praxe Ústavného súdu SR, podľa ktorej pri zistení zbytočných
prieťahov v súdnom konaní sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 eur.

Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 440 eur /55 eur za každý mesiac,
keď exekučný súd bol nečinný v danej veci 8 mesiacov /.

10. Nakoľko predmetná žaloba bola podaná dňa 28.9.2012, súd aplikoval ustanovenia zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v

znení účinnom v čase podania žaloby.

11. Podľa § 3 ods.1 písm.d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa § 3 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.

13. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

14. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

15. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 541/2003 Z.z, o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.16. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

17. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

18. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

19. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

20. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

21. Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

22. Nakoľko v predmetnej veci zo spisu Okresného súdu Levice vyplýva, že návrh na vykonanie

exekúcie bol podaný dňa 8.3.2010 a žiadosť o vydanie poverenia na súd dňa 28.4.2010, súd aplikoval
ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom v tomto čase.

23. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,

zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

24. Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,

b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených

týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

26. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
27. Vzhľadom k tomu, že nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnený podľa zák.č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, môže byť opodstatnený iba v prípade, ak je preukázané, že škoda, ktorú si uplatňuje, bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom, súd sa zaoberal žalobcom tvrdenými skutočnosťami o

nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, ktorý má spočívať v tom, že súd nedodržal zákonnú
lehotu na vydanie poverenia a dĺžka v ktorej rozhodol je neprimeraná, čím došlo i k prieťahom v konaní.
Súd však v tomto konaní neskúmal, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože túto otázku je kompetentný
preskúmať Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou

judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä
podľa troch základných kritérií, ktorými je zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02).
28. Zo znenia ustanovenia § 44 ods.2 zák.č. 233/1995 Z.z., účinného v čase podania žiadosti o
vydanie poverenia, vyplýva, že na vydanie poverenia bola stanovená lehota 15-tich dní od doručenia

žiadosti v prípade, že nie je zistený rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Zároveň teda z neho vyplýva,
že pred vydaním poverenia je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie exekučný súd skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a

či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul
nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy,
rozhodcovských súdov a iných orgánov.
29. Exekučný súd teda musí preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom skúma i to, či

návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený
doložkou vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami
uvedenými v exekučnom titule
a či sú splnené všeobecné podmienky konania. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný

titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 EP), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu
na vykonanie exekúcie, z exekučného titulu a rozhodujúcich skutočnosti dostatočne osvedčených
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. K takému právnemu záveru
dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5 MCdo 11/2012 zo dňa 29.4.2013. Z uvedeného je
zrejmé, že proces skúmania nie je len formálnym úkonom, ale vyžaduje si dôsledný prístup, ktorý je

i časovo náročnejší.
30. V predmetnej veci bola žiadosť o vydanie poverenia podaná na súd dňa 28.4.2010, pričom
exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR Spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 18244/09, ktorý bolo potrebné podrobiť skúmaniu
prípadného rozporu so zákonom. Okresný súd Levice za týmto účelom vyžiadal od oprávneného dňa

30.4.2010 Zmluvu o úvere, ktorú oprávnený predložil až na základe urgencie dňa 16.9.2010 a po jej
preskúmaní rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie vydaním poverenia č. 5402
070672 dňa 13.10.2010, teda v lehote 168 dní od podania žiadosti. Túto lehotu, vzhľadom na potrebu
preskúmania exekučného titulu a aj Zmluvy o úvere, ktorú predložil oprávnený na základe žiadosti súduaž po viac ako 4-och mesiacoch od jej vyžiadania, považuje súd za primeranú, pričom prihliadal aj
na množstvo žiadostí o vydanie poverenia, ktoré boli v tomto období podávané na súdy. V roku 2010
napadlo na exekučné oddelenie Okresného súdu Levice 9249 vecí, s ktorými sa musel zaoberať.

31.Nazákladeuvedenéhojesúdje tohonázoru,žeexekučnýsúdsícerozhodolpozákonomstanovenej
lehote,nievšakzdôvodu,žebyzanedbal svojezákonnépovinnostiabolbezdôvodnenečinný,alepráve
pre nedostatočnú súčinnosť oprávneného, ktorý bol prípisom zo dňa 30.4.2010 vyzvaný na predloženie
Zmluvy o úvere, na čo reagoval prostredníctvom súdneho exekútora listom zo dňa 10.5.2010 tak, že

sa rozhodol nepredkladať súdom zmluvy o úvere a až na základe opätovnej výzvy súdu predložil dňa
16.9.2010 žiadanú Zmluvu o úvere. Až týmto okamihom mohol súd preskúmať, či exekučný titul nie
je v rozpore so zákonom, pričom nerešpektovaním výzvy súdu na predloženie potrebnej listiny a jej
predloženímaždňa16.9.2010,sisámoprávnenýspôsobilpredĺženielehotynaudeleniepovereniao133
dní. Exekučnýsúd,ktorýsícevydalpoverenievlehote168dníodpodaniažiadosti,avšakztohopodobu
133 dní nemohol vo veci konať z dôvodu neposkytnutia potrebnej súčinnosti zo strany oprávneného, tak

potrebné preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia v intenciách § 44 ods. 2 EP vykonal v lehote 35
dní, ktorú súd nepovažoval za neprimeranú, ale práve naopak, za legitímnu a zodpovedajúcu potrebám
objektívneho posúdenia veci.

32. S ohľadom na veľký počet exekučných vecí a rešpektovanie základnej úlohy súdu vydať spravodlivé

rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností, ktoré bolo treba pred udelením
poverenia preskúmať, súd konštatuje, že objektívne nebolo možné zákonom stanovenú lehotu dodržať,
a to najmä pre nespoluprácu oprávneného, pričom prekročenie zákonnej 15-dňovej lehoty, ku ktorej
došlo výlučne pričinením súdu, predstavuje iba 20 dní, po ktorú dobu súd konal riadne a preto takéto
nedodržanie zákonnej lehoty nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

33. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d/
zavinenie v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti, na ktorej je koncipovaná
i zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nie je

potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda
ak vznikla, je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.
34. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo
právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku

poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého
stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak
je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe

skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo
a nesprostredkovane spôsobené práve týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku
žalobcu rozhodujúcim t.j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa

nezmenšil.
35. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nebol preukázaný
základný predpoklad pre nárok na náhradu škody a to protiprávny úkon resp. škodová udalosť, t.j.
v danom prípade nesprávny úradný postup Okresného súdu Levice, ktorý podľa tvrdenia žalobcu
nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním viac ako

8 mesiacov / ktoré tvrdenie sa inak ukázalo ako nepravdivé/, čím porušil ustanovenie § 44 ods.2
Exekučného poriadku. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie v lehote 168 dní, z čoho predĺženie o 133 dní možno pripísať na vrub oprávneného,
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, i keď v zákone stanovená lehota 15-tich dní na vydanie
poverenia nebola dodržaná. Nedodržanie zákonnej lehoty totiž nezakladá automaticky nárok na

náhradu škody. Súd je toho názoru, že omeškanie súdu pri vydávaní poverenia z hore uvedených
dôvodov nemožno považovať za nesprávny úradný postup a lehotu v ktorej bolo vydané poverenie je
primeraná okolnostiam tohto konkrétneho prípadu, pričom exekučné konanie na základe vydaného
poverenia začalo riadne prebiehať, preto nemohlo dôjsť na strane žalobcu ku škode, ktorú sámcharakterizuje iba v hypotetickej rovine. Zároveň súd poukazuje i na to, že v konaní nebolo preukázané,
že by oprávneným orgánom bolo rozhodnuté o zistení prieťahov v konaní, čo by inak mohlo byť
považované za nesprávny úradný postup.

36. Nakoľko v konaní nebol zistený namietaný nesprávny úradný postup, nemohol žalobcovi vzniknúť
ani nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a preto nebolo potrebné sa týmto nárokom z hľadiska
jeho špecifikácie a výšky ďalej zaoberať. Vzhľadom na nepreukázanie existencie zodpovednostných
predpokladov, súd považoval nárok žalobcu za neopodstatnený a preto žalobu v plnom rozsahu
zamietol.

37. Súd vyhlasoval rozsudok v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto rozhodol o trovách
konania podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný vo veci, náhradu trov konania
nepriznal, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že mu
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania / § 365 ods.3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.