Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/61/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3009200353
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3009200353.8

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.
Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK,
Tulčík č. 27, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so
sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín,
(pôvodne Krajský úrad životného prostredia), za účasti obchodnej spoločnosti Biely potok, akciová

spoločnosť, so sídlom Plynárenská 7/C, Bratislava, IČO 36 32 29 62, právne zastúpená Advokátskou
kanceláriou Procházka & partners, spol. s r.o., so sídlom Búdkova 4, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. KÚŽP/2009/00424-2/Ďu zo dňa 1. júna
2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Trenčín (pôvodne Krajský úrad životného
prostredia v Trenčíne, odbor ochrany prírody a krajiny), č.j.: KÚŽP/2009/00424-2/Ďu zo dňa 1. júna 2009

a z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Považská Bystrica, odbor životného prostredia (pôvodne
Obvodný úrad životného prostredia v Považskej Bystrici) č.j.: OÚŽP-2009/00027-7-Ba EA 18 A-10 zo
dňa 23. apríla 2009 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Pribratý účastník n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie bývalého Krajského úradu životného prostredia
č. KÚŽP/2009/00424-2/Ďu zo dňa 1.6.2009 a rozhodnutie bývalého Obvodného úradu životného
prostredia v Považskej Bystrici (ďalej len správny orgán I. stupňa) ev. č. OÚŽP-2009/00027-7-Ba
EA 18 A-10 zo dňa 23.4.2009. Právny predchodca súčasného žalovaného napadnutým rozhodnutím

zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu z dôvodu, že sa
stotožnil s právnym názorom, že žalobca nie je účastníkom konania vo veci vydania súhlasu podľa §
13 ods. 2, písm. d/, zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
na oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce pre žiadateľa Biely potok akciová
spoločnosť. Oplotenie malo byť realizované na pozemkoch v kat. území G. a kat. úz. B. na území s II.
stupňom ochrany v CHKO Strážovské Vrchy v súvislosti s plánovaným rozšírením zvernice Biely potok

na chov jelenej zveri v lokalite Stráža podľa Úvodného projektu rozšírenia a prevádzkovania zvernice
Biely potok.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal, že správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom a s
článkom 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, pretože s ním nekonali ako s účastníkom správneho konania
vo veci vydania súhlasu na oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce pre žiadateľa

Biely potok a.s. Považská Bystrica podľa § 13 ods. 2, písm. d/, zákona č. 543/2002 Z.z.. Z uvedeného
dôvodu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým, že správne orgány konajúce vo veci vydania súhlasu podľa
§ 13 ods. 2, písm. d/, zákona č. 543/2002 Z.z. pre žiadateľa Biely potok a.s. Bratislava postupovali

v súlade s § 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody v znení platnom od 1.12.2007 a § 14 ods. 2 zák.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a svojim postupom neporušili článok
9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Zdôraznil, že neboli splnené podmienky pre to, aby žalobcovi bolo v
správnom konaní priznané postavenie účastníka konania, pretože neboli splnené podmienky podľa § 14
správneho poriadku a zároveň takého postavenie nie je možné vyvodiť ani zo zákona o ochrane prírody

a krajiny, a ani z Dohovoru. Žalobca mohol mať v správnom konaní len postavenie zúčastnenej osoby
podľa § 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom uvedený názor je v súlade s Rozsudkami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 122/95 zo dňa 26.3.1996, sp.zn. Sž-o-NS 114/03
zo dňa 23.3.2004, sp.zn. 7Sž 169/02 zo dňa 11.6.2003. Žalovaný následne v konaní žiadal konanie
zastaviť pričom tvrdil, že nie sú dané dôvody na odkázanie žalobcu na podanie žaloby podľa § 250b ods.
2 O.s.p. z dôvodu, že konanie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť dňa 22.6.2009 a od vydania tohto

rozhodnutia (10.6.2009) už uplynula lehota troch rokov. Žiadateľ o vydanie súhlasu na oplotenie zvernice
v lokalite Stráže na základe právoplatného rozhodnutia príslušného správneho orgánu už vybudoval
oplotenie a v uvedenom štádiu konania žalobca nemôže realizovať svoje procesné práva účastníka
konania, pretože prinavrátenie do predchádzajúceho stavu nie je možné.

4. Krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 13S/61/2009-157 zo dňa 23.8.2011 tak, že žalobe
vyhovel a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 1.6.2009, ako aj prvostupňové rozhodnutie
zo dňa 23.4.2009 a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. a) O.s.p..

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie žalovaného uznesením zo dňa 26.1.2012 (sp.zn.

5Sžp/25/2001) zrušil rozsudok krajského súdu zo dňa 23.8.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Krajský súd s prihliadnutím na dôvody uvedené v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, uznesením č.k. 13S/61/2009-203 zo dňa 25. 4. 2012 pribral do konania účastníka obchodnú
spoločnosť Biely potok akciová spoločnosť, Bratislava. Tento účastník v písomnom vyjadrení (č.l.

228) žiadal konanie zastaviť podľa § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie
je rozhodnutím o nepriznaní postavenia účastníka konania, teda ide o procesné rozhodnutie a nie o
rozhodnutie vo veci samej. Ďalej s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 26.1.2012 konštatoval, že správne konanie v merite veci bolo právoplatne skončené, neexistuje
spôsobilý predmet prieskumu správneho rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom

konaní, pretože osoba domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní už nemôže realizovať
svoje procesné oprávnenie.

7. Následne o veci tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 13S/61/2009-258 zo dňa 12.9.2012 tak,
že opätovne žalobe vyhovel a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 1.6.2009, ako aj

prvostupňové rozhodnutie zo dňa 23.4.2009 a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm.
a) O.s.p..

8. Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 5Sžp/37/2012 zo dňa
28.2.2013 napadnuté rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto

zrušujúcom uznesení najvyšší súd vyslovil záver, že pre rozhodnutie o veci je podstatné, či správne
konanie vo veci, v ktorej sa žalobca domáha vstupu ako účastník, nebolo už právoplatne skončené.
Poukázal na to, že preskúmať uvedené bol pritom súd zaviazaný už v uznesení najvyššieho súdu
sp.zn. 5Sžp/25/2011. Uvedené je podstatné práve z dôvodu, že účelom súdnej ochrany je, že sa má
poskytovať reálne existujúcim právam a právom chráneným záujmom žalobcu. Z tohto pohľadu teda

musí ísť vo veci rozhodovania správneho orgánu o tom, že fyzická alebo právnická osoba je alebo nie
je účastníkom konania, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia
účastníkakonaniažalobcovitrvá.Vprípadeexistencieprávoplatnéhorozhodnutiavydanéhovsprávnom
konaní, totiž osoba domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní už nemôže realizovať svoje
procesné oprávnenia. Preto je potrebné, aby súd v každom konkrétnom prípade zisťoval stav správneho

konania, konkrétne či sa nejedná o právoplatne skončenú vec.

9. Vychádzajúc z tohto právneho záveru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
tunajší súd uznesením č.k. 13S/61/2009-303 zo dňa 23.4.2013 konanie zastavil.10. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Odvolací súd uznesením sp.zn. 4Sžp/4/2013
zo dňa 14.2.2017 uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 23.4.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd sa v tejto veci obrátil na Súdny dvor za účelom výkladu dotknutých ustanovení práva.
Vzhľadom na závery vyslovené v rozhodnutí Súdneho dvora C-243/15 odvolací súd ustálil, že nie je
možné pripustiť taký výklad procesnoprávnych noriem, že sa žaloba proti napadnutému rozhodnutiu
nebude preskúmavať za existencie konania o súhlase, navyše sa pripustí právoplatné ukončenie tohto
konania o súhlase pred tým, ako sa právoplatne rozhodne o spornej otázke postavenia žalobcu ako

možného účastníka konania s tým právnym následkom, že konanie o takejto žalobe o účastníctvo bude
automaticky vždy zamietnuté ihneď, ako žiadateľ docieli vydanie súhlasu so svojim projektom, čím je
vlastne žalobca donútený podať iný druh žaloby s cieľom dosiahnuť postavenie účastníka v konaní o
súhlas. Na uvedenom základe mal potom odvolací súd za preukázané, že právne názory vyslovené v
zrušujúcich uzneseniach sp.zn. 5Sžp/25/2011 a 5Sžp/37/2012 nie je možné na vec aplikovať.

11. Po zrušení uznesenia o zastavení konania, tunajší súd vo veci opätovne rozhodoval, pričom na
prejednanie veci nariadil pojednávanie. Súd o veci rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s uskutočnením pojednávania v ich neprítomnosti.
Účastník Biely potok, akciová spoločnosť, Bratislava mal predvolanie na pojednávanie doručené fikciou,
svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, odročenie pojednávania nežiadal. Po oboznámení sa

s vyjadreniami účastníkov, obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že
žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom a preto ho spolu s prvostupňovým
správnym rozhodnutím zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

12. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žiadateľ - Biely potok akciová spoločnosť, Bratislava

doručila správnemu orgánu I. stupňa dňa 12.11.2008 žiadosť o vydanie súhlasu na oplotenie pozemku
za hranicami zastavaného územia podľa § 13 ods. 2, písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny.
Správny orgán I. stupňa vydal dňa 18.11.2008 oznámenie o začatí konania, ktoré bolo doručené okrem
iných aj žalobcovi, a to dňa 26.11.2008. Žalobca listom doručeným správnemu orgánu I. stupňa dňa
9.12.2008 oznámil účasť v uvedenom správnom konaní a následne dňa 11.12.2008 doručil stanovisko

k žiadosti žiadateľa o vydanie súhlasu na oplotenie mimo zastavaného územia. Správny orgán I. stupňa
rozhodnutím z 23.4.2009 nepriznal žalobcovi postavenie účastníka v konaní o vydanie súhlasu podľa §
13 ods. 2, písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré žalovaný na odvolanie žalobcu napadnutým
rozhodnutím z 1.6. 2009 potvrdil a odvolanie zamietol.

13. Následne správny orgán I. stupňa rozhodnutím č.j. OÚŽP-2009/00027-12-Ba EA 18 A -10 zo dňa
10.6.2009 vydal žiadateľovi spol. Biely potok akciová spoločnosť, Bratislava podľa § 13 ods. 2, písm.
d) zákona o ochrane prírody a krajiny súhlas na oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia
obec kat. úz. G. a kat. úz. B.. V rozhodnutí súčasne určil bližšie podmienky vykonávania činnosti
zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny. Na uvedenom rozhodnutí je vyznačená právoplatnosť dňom

19.6.2009.

14. Predmetom súdneho prieskumu je procesné rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobcovi nebolo
priznané postavenie účastníka konania vo veci vydania súhlasu podľa § 13 ods.12, písm. d) zákona o
ochrane prírody a krajiny.

15.PodľajudikatúrysúdovSlovenskejrepublikysúdnemuprieskumupodliehajúajprocesnérozhodnutia
správnych orgánov, ktoré nepriznali občianskym združeniam pôsobiacim v oblasti ochrany prírody
postavenie účastníka konania. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vydané v tejto veci dňa 26. januára 2012, ktorý na strane 9 konštatoval, že súdna

prax pripustila aj súdny prieskum procesných rozhodnutí osobitne vo veciach týkajúcich sa ochrany
životného prostredia, a to po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 z 8.
marca 2011.

16. Pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických

osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispievať k zachovaniu rozmanitosti podmienok a
foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie
prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie
a udržanie ekologickej stability upravuje zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v zneníneskorších predpisov. Šiesta časť citovaného zákona o ochrane prírody a krajiny upravuje konanie,
pričom na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zák.č. 71/1967 Zb.), ak tento
zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny (v znení zákona č. 454/2007 Z.z. platnom v
čase rozhodovania správnych orgánov) účastníkom konania o vydanie súhlasu alebo povolenie výnimky
je v prípadoch uvedených v odseku 2 len žiadateľ, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastníkom
konania o vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady je aj obec, v ktorej katastrálnom území je

alebo má byť zoologická záhrada umiestnená. Účastníkom konania podľa tohto zákona je aj fyzická
osoba, občianska iniciatíva 113a) alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu, 113b) Združenie s právnou subjektivitou, 114) ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok
je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1), a ktoré podalo predbežnú žiadosť o účastníctvo podľa odseku
6, je účastníkom konania, pokiaľ mu to postavenie nevyplýva už z predchádzajúcej vety, ak písomne
alebo elektronicky potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní; potvrdenie musí

byť doručené príslušnému orgánu ochrany prírody v lehote na to určenej týmto orgánom a zverejnenej
spolu s informáciou o začatí tohto konania ako konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany
prírody a krajiny chránené týmto zákonom, podľa odseku 7.

18. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov

účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má
konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté; účastníkom je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa nepreukáže opak.
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

19. Podľa článku 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zo dňa 25. júna 1998 (Aarhuský
dohovor) navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá
Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby

členoviaverejnostimaliprístupksprávnemualebosúdnemukonaniuumožňujúcemunapadnutieúkonov
a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom
v oblasti životného prostredia.

20. Na základe oznámenia Ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/2006 Z.z. Aarshuský

dohovor nadobudol platnosť 4. februára 2006 a účinnosť 5. marca 2006, ide o medzinárodnú zmluvu,
ktorá má podľa článku 7 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Európsky súdny dvor
(Veľká komora) rozsudkom zo dňa 8. marca 2011 vo veci C-240/09 rozhodol, že článok 9 ods.
3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účastí verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k
spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva

rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo dňa 17. februára 2005 nemá priamy účinok v práve Únie. Prináleží
však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré
je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej
možnej miere a v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 Dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany
práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia, ako je

Lesoochranárske zoskupenie VLK, napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania,
ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného prostredia.

21. Správny súd taktiež poukazuje na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyzodňa12.4.2011,sp.zn.5Sžp/41/2009,ktorýmbolovobdobnejvecirozhodovanéopostavení

žalobcu ako účastníka správneho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku
konštatoval, že v konaní podľa zák. č. 543/2002 Z.z. je nutné uprednostniť cieľ sledovaný článkom 9
ods. 3 Aarhuského dohovoru pred úpravou procesného postavenia žalobcu ako združenia s právnou
subjektivitou v zmysle § 82 ods. 3 zákona na ochranu prírody a krajiny, ktorá úprava sa javí ako
nedostatočná. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozsudku súčasne konštatoval, že uvedeným

rozhodnutím sa mení doteraz ustálená súdna prax, avšak je potrebné zobrať na vedomie záväzky
Slovenskej republiky z pristúpenia k Aarhuskému dohovoru.22. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky s prihliadnutím na dôvody uvedené v
rozsudku ESD zo dňa 8. marca 2011 vo veci C-240/09 a v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.
apríla 2011, sp. zn. 5Sžp/41/2009, v liste číslo 7413/2011-2.2 zo dňa 26. septembra 2011, usmernilo

správne orgány rozhodujúce v konaniach podľa zák.č. 543/2002 Z.z. v tom zmysle, že združenia s
právnou subjektivitou, ktorých predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny a ktoré oznámia svoju
účasť v konaní v súlade s § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. majú postavenie účastníkov konania
podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, ak tvrdia, že rozhodnutím orgánu ochrany prírody môžu byť ich
práva a právom chránené záujmy priamo dotknuté.

23. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, v administratívnom spise je pripojený list žalobcu, ktorý bol
doručený správnemu orgánu I. stupňa dňa 9.12.2008, v ktorom oznámil účasť v správnom konaní o
udelenie súhlasu podľa § 13 ods. 2, písm. d) zákona na ochranu prírody a krajiny a následne dňa
11.12.2008 doručil stanovisko k žiadosti žiadateľa o vydanie tohto súhlasu. Žalobca je združením s
právnou subjektivitou a predmetom jeho činnosti je ochrana prírody a krajiny.

24.Podľanázorusúdusprávneorgánymalikonaťsožalobcomakosúčastníkomkonania,atovzhľadom
na článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý má podľa článku 7 Ústavy Slovenskej republiky prednosť
pred zákonom. K uvedenému záveru súd dospel na základe aplikácie článku 9 ods. 3 Aarhuského
dohovoru, ďalej s prihliadnutím na zmenenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(sp. zn. 5Sžp/41/2009 zo dňa 12. apríla 2011) a s prihliadnutím na rozsudok ESD zo dňa 8. marca 2011
vo veci C-240/09, v ktorej ESD rozhodol práve o účastníctve žalobcu v správnom konaní, predmetom
ktorého bola ochrana prírody. Súd tiež vzal do úvahy skutočnosť, že žalobca uplatnil u správneho
orgánu právo byť účastníkom listom zo dňa 9.12. 2008 a ďalej bol v konaní aktívny, keďže listom zo
dňa 11.12.2008 doručil svoje stanovisko k veci samej. Z uvedeného dôvodu správne orgány nemali

postupovať podľa ust. § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení platnom v čase ich rozhodovania.

25. Správny súd dospel k záveru, že správny orgán I. stupňa rozhodol vo veci samej predčasne, keďže v
čase jeho rozhodovania o vydaní súhlasu podľa § 13 ods. 2, písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny
nebolo ešte právoplatne skončené konanie o tom, či žalobca je alebo nie je účastníkom tohto konania.

Ak teda správny orgán nekonal so žalobcom, hoci konať mal a mal mu aj doručiť rozhodnutie vo veci
samej, potom toto prvostupňové rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Preto nebolo možné
prihliadnuť na tvrdenie žalovaného a účastníka Biely potok akciová spoločnosť, Bratislava, že konanie
vo veci samej je právoplatne skončené, ďalej že oplotenie je už vybudované a nie je možné vec navrátiť
do pôvodného stavu, a že žalobca si vo veci samej nemôže uplatňovať procesné práva.

26. Súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu I. stupňa nie
sú v súlade so zákonom, keďže vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z tohto dôvodu
správny súd tieto rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p., tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

27. Správny súd rozhodol v zmysle § 175 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému
žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p.. O výške trov rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník, a to v zmysle ust. § 175
ods. 2 S.s.p.. Účastníkovi, ktorý bol do konania pribratý náhradu trov konania nepriznal, nakoľko neboli

splnené podmienky pre takéto priznanie v zmysle ust. § 169 S.s.p..

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od dňa jeho
doručeniaprostredníctvomKrajskéhosúduvTrenčínenaNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvBratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísanéadvokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum

právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
(z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi

napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).