Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. január 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/447/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216216996
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216216996.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: IMMO PROJECT MANAGEMENT, s. r. o., IČO:
31388485, Pod Bôrikom 8, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Trnava Building s.r.o., IČO: 44783884,
Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní na Okresnom súde Bratislava V vedenom pod sp. zn. 1CbZm/58/2016 domáha
voči žalovanému zaplatenia peňažnej pohľadávky vo výške 405.998,38 eur s prísl. titulom zmenky
vystavenej žalovaným dňa 25.03.2013. Splatnosť pohľadávky nastala dňa 25.03.2013, do dnešného
dňa nebola žalovaným uhradená.

2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.10.2016 navrhol, aby súd zriadil na presne špecifikované

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. (zapísané na LV č. XXXXX), ktoré sú vo
výlučnom vlastníctve žalovaného, záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo
výške 1.396.917,- eur formou zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil obavou, že exekúcia jeho
pohľadávky bude ohrozená, keďže žalovaný zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo
dňa 08.12.2014 previedol na tretiu osobu nehnuteľnosť za kúpnu cenu vo výške 1.400.000,- eur, ktorá do
dnešného dňa nebola zo strany tretej osoby uhradená. Uvedený prevod nehnuteľnosti považuje žalobca

za účelový v snahe zbaviť sa svojho majetku. Okrem toho žalovaný si účelovo vytvoril prostredníctvom
svojich spoločníkov na druhý deň po prevode nehnuteľnosti záväzok zo zníženia základného imania
žalovaného vo výške 1.480.000,- eur, čo môže zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v
súdnom konaní.

3. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.4. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno
zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže

rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri
rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ
neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku
predpokladomprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Idenajmäoosvedčeniedôvodnostiatrvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude

ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

5. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ
nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru

predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie

sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ
osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený,
pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte
sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len
skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka

môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri
výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
(z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
č. R 20/1998)

6. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním
alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný uzatvoril s treťou osobou zmluvu o
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1.400.000,- eur a že následne v účtovnej

závierke za rok 2015 eviduje pohľadávku z obchodného styku vo výške 1.396.749,- eur, nie je dôkazom,
že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo že takéto
konanie žalovaného reálne hrozí. Žalobca sa len domnieva, že výkon exekúcie bude ohrozený, keď
tvrdí, že žalovaný sa účelovo zbavuje svojho majetku. Žalobca svoje tvrdenia a domnienky relevantným
spôsobom neosvedčil, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Ak žalovaný zamýšľa realizovať svoje práva vlastniť

a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to chce urobiť s cieľom ohroziť budúcu exekúciu
na majetok spoločnosti.

7. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v
danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde,
písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).