Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/455/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225749
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112225749.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova č. 25, IČO 35 807 598, v konaní zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova č. 4, IČO 36 864 421 proti odporcovi: Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej Republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o zaplatenie 175,- Eur a
iné s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. júla

2013, č.k. 22C/291/2012-24, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy, vzniknutej navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
v Trenčíne, v konaní vedenom pod sp. zn. EX 6236/2011 ktorý v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote

nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora, pričom exekúcia bola vedená pre pohľadávku navrhovateľa.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu exekučného spisu vyplýva, že v exekučnom konaní súd
rozhodol 43 dní po uplynutí zákonnej lehoty, čo bolo spôsobené jednak tým, že navrhovateľ nesprávne
označil príslušný exekučný spis a súd vlastnou činnosťou musel dohľadať, že správne ide o spis
EX 276/2006, vedený na súde pod č.k. 63 Er 1317/2006 a jednak že v rovnaký deň urobil podanie
do množstva iných spisov, čím prevažná časť času potrebného na rozhodnutie bola skonzumovaná

priraďovaním spisov k značkám uvedeným navrhovateľom. Zároveň navrhovateľ v konaní nepredložil
ani neoznačil žiadnu listinu, z ktorej by vyplynulo, že príslušný orgán, na základe sťažnosti navrhovateľa,
konštatoval v predmetnej exekučnej veci zbytočné prieťahy, teda nesprávny úradný postup, čo je v
zmysle § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. predpokladom pre priznanie náhrady škody. Pretože navrhovateľ
v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu, prvostupňový súd v celom rozsahu
návrh zamietol.

Na skutkový stav prvostupňový súd aplikoval ust. § 44 ods. 8, Exekučného poriadku účinného v čase
tvrdeného nesprávneho postupu, § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, § 9 ods. 1,2, § 17 ods. 1,2,3 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi ako
úspešnému účastníkovi konania trovy konania nevznikli, preto súd prvého stupňa ich náhradu odporcovi

nepriznal.

Prvostupňový súd rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., ktorý vyhlásil verejne ako drobný spor v zmysle § 200ea O.s.p.

Rozsudok prvostupňového súdu v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním navrhovateľ z

dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s §221 ods. 1 písm. f) O.s.p.), rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.), prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a)

O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p), že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a). Poukázal na to, že súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Ak tak spravil, odňal tým jeho právo na konanie pred súdom.

Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval navrhovateľ za nestranného. Poukázal na to,
že súd rozhodol bez toho, aby mu umožnil ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu a vyjadriť sa k
skutkovým a právnym otázkam veci. Navrhovateľ ako strana konania, nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, jeho právo na kontradiktórny súdny proces bolo porušené. Prvostupňový súd vykonal

dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či
išlo o listiny založené v exekučnom spise. Dôvodil, že pokiaľ odporca nereagoval na výzvu súdu, aby
predložil písomné vyjadrenie k návrhu v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., mal rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie podľa §153b O.s.p. Navrhovateľovi nebolo z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé,
akou úvahou súd dospel k tomu, že majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Navrhovateľ hodlal

v konaní predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého
vyhotovenie zabezpečil. Prvostupňový súd však dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo,
navrhovateľa nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci
samej, aby tak mal priestor navrhnúť, alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa navrhovateľa súd vôbec
nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj jeho práv na prejednanie veci v primeranej
lehote, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a
práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie považoval navrhovateľ za
vnútorne rozporné, nakoľko prvostupňový súd nekonštatoval zistené porušenie práva a na tejto chybe
postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S poukazom na uvedenú

argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nebolo podané.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.
preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s poukazom

na to, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Dôvody odvolania možno rozdeliť na dve skupiny a to na dôvody odvolania týkajúce sa vád
konania a dôvody odvolania týkajúce sa vád rozhodnutia. Odvolací súd prioritne podrobil preskúmaniu
navrhovateľom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a g)

O.s.p. spočívajúce v jeho tvrdení, že sa mu ako účastníkovi konania, postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Navrhovateľ poukazoval na to, že už v návrhu upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu,
že sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie je zaujatá a je potrebné ju z konania

vylúčiť. Uvádzal, že pokiaľ za týchto okolností vo veci sudkyňa rozhodla, išlo o rozhodnutie vydané
vylúčeným sudcom.

V ust. § 14 O.s.p. sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca je vylúčený
z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania, sa však výslovne obmedzuje len na

rozhodovanievylúčenéhosudcu.Námietkaodvolateľaotom,ženapadnutérozhodnutieprvostupňového
súdu vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení
s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.. Jej dôvodnosť posudzuje vždy odvolací súd bez toho, aby bol pritom
viazaný tým, či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutianadriadený súd (§ 16 O.s.p.). V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vec
bola na počiatku pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Trenčín Mgr.
Martine Trnavskej. V priebehu konania na základe vznesenej námietky zaujatosti, ktorá je súčasťou

už samotného podaného návrhu, Krajský súd v Trenčíne uznesením pod č.k. 4NcC/270/2012-9 zo
dňa 19.10.2012 rozhodol, že menovaná sudkyňa nie je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená.
Následne v dôsledku prerozdelenia vecí bola Pokynom č. 21/13-II. Spr. 214/2013 vec pridelená JUDr.
Martine Dubovcovej, ktorá ako zákonná sudkyňa vo veci rozhodla. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť
uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany navrhovateľa dospel k záveru, že na strane zákonnej

sudkyne nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ju v zmysle § 14 a nasl. O.s.p., vylučovala z
prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci a účastníkom konania. Z vyjadrenia
zákonnej sudkyne nevyplýva žiadny taký vzťah k veci, účastníkom konania, ani k ich zástupcom, z
hľadiska ust. § 14 ods. 1 O.s.p., ktorý by mohol predstavovať dôvod na jej vylúčenie a takýto vzťah nie
je možné odvodiť ani z údajov navrhovateľa. V čase rozhodovania v exekučnom konaní, v súvislosti
s ktorou navrhovateľ uplatňuje svoje nároky, ako ani v čase vznesenia námietky zaujatosti, nebola

sudkyňou ani zamestnankyňou Okresného súdu Trenčín. Dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti
namietanej sudkyne, nemôžu byť ani úvahy navrhovateľa založené na skutočnosti, že prvostupňový
súd svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane
navrhovateľa, lebo táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá nič o vzťahu namietanej sudkyne k
účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno z nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť jej nestranné

rozhodnutie. Z uvedených dôvodov, teda odvolací súd v tomto smere uplatnenú odvolaciu námietku
navrhovateľa, považoval za nedôvodnú.

Podaným návrhom sa navrhovateľ proti odporcovi domáha zaplatenia majetkovej škody vo výške
175,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 Eur z titulu nesprávneho úradného postupu

OkresnéhosúduTrenčín.Prejednávanávecozaplateniesumyspoluvovýške285,64Eursazasplnenia
podmienok podľa § 200ea ods. 1, 2 O.s.p. považuje za drobný spor. Rozhodnutie veci, ktorá spĺňa
podmienky drobného sporu, bez nariadenia pojednávania neprichádza do úvahy v každom prípade.
Citované ustanovenie bolo zaradené do Občianskeho súdneho poriadku v súvislosti so snahou zrýchliť
a zefektívniť konanie, keď bola súdu daná možnosť, nie povinnosť, rozhodovať aj bez nariadenia

pojednávania za splnenia zákonom stanovených podmienok zaručujúcich ochranu práv účastníkov
konania. V prípade, ak súd rozhoduje bez nariadenia pojednávania, je procesnou povinnosťou súdu
vykonať poučovaciu povinnosť voči účastníkom, podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Navrhovateľ na podporu
svojich tvrdení o vzniku prieťahov v konaní navrhol ako dôkaz pripojenie súdneho exekučného spisu
Okresného súdu v Trenčíne, vedeného v prospech oprávneného - navrhovateľa, proti povinnému R.

Q. pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného vyplývajúceho
zo zmluvy o úvere č. 3230399, ktorý však riadne neoznačil sp. značkou. Súd prvého stupňa vlastným
šetrením zistil, že ide o spis Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 63Er 1317/2006, tento si zrejme pripojil
keďže v dôvodoch rozhodnutia poukazuje na oboznámenie sa listinami, ktoré sú jeho súčasťou.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí uvedených v ods. 2, poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr,
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr, sú odvolacím dôvodom len za podmienok

uvedených v § 205a O.s.p..

Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Z procesného hľadiska musí súd postupovať pred verejným vyhlásením rozhodnutia vo veci samej
najmä podľa ustanovenia § 114 ods. 2, § 115a, § 120 ods. 4 a § 156 ods. 3 O.s.p. Základom pre
rozhodnutie súdu po splnení týchto procesných podmienok sú zhodné (nespochybniteľné) listinné
dôkazy predložené účastníkmi konania. V prípade akýchkoľvek pochybností nie je možné vydať súdne

rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov
predložených účastníkmi bez toho, aby sa nimi vykonávalo dokazovanie v zmysle § 120 a nasl. O.s.p.
Súd sa len oboznámi s listinami a ak z nich vyplynie tvrdený skutkový stav a právne posúdenie, môže
ich vziať za základ svojho rozhodnutia vo veci samej. Skutkový stav môže súd ustáliť len z predloženýchlistinných dôkazov a je vylúčené, aby rozhodnutie bolo založené na listine, ktorú účastníci nepredložili
- napr. exekučný spis, z ktorého po oboznámení a zistení z neho vyplývajúcich skutočností, dospel
k záverom potrebným pre prijatie konečného rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ však súd prvého

stupňa nenariadil pojednávanie, nemohol vykonávať dokazovanie v zmysle § 120 a nasl. O.s.p. listinami
obsiahnutými v exekučnom spise, pretože tieto listiny nepredložil žiaden z účastníkov konania. V tejto
súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že navrhovateľ v návrhu označil ako dôkaz
exekučný (súdny) spis Okresného súdu Trenčín bez označenia konkrétnej listiny na preukázanie svojich
tvrdení. Účastníci neboli oboznámení s tým, že súd prvého stupňa akceptoval návrh na vykonanie

tohto dôkazu, teda že navrhnutý dôkaz vykoná. Účastníci konania neboli oboznámení, ktoré listiny a
skutočnosti z nich vyplývajú sú pre súd významné pre právne posúdenie uplatnených nárokov. Za tejto
procesnej situácie musel odvolací súd konštatovať, že skutkové zistenia, z ktorých súd prvého stupňa
vychádzal pri rozhodnutí vo veci samej, boli získané spôsobom nesúladným s Občianskym súdnym
poriadkom a súd prvého stupňa konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Týmto postupom bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.

Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho
konania, prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane
určenia momentu na ich predkladanie. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou (zásada formálnej pravdy), ktorá úzko súvisí na strane účastníka konania s povinnosťou

tvrdenia podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. a dôkaznou povinnosťou podľa § 120 ods. 1
O.s.p. Účastníci konania majú možnosť na dosiahnutie účelu konania pri plnení dôkaznej povinnosti
predkladať skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
vo veciach, v ktorých bolo nariadené pojednávanie, alebo najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej vo veciach, v ktorých sa pojednávanie nenariaďuje (§ 115a O.s.p.). Zákon uvedené

procesné následky viaže na vedomosť účastníka o tejto procesnej povinnosti a preto ukladá
súdu obligatórnu poučovaciu povinnosť, ktorú je povinný poskytnúť každému účastníkovi, vrátane
účastníka zastúpeného v konaní právnym zástupcom. Preto je nevyhnutné, aby si súd prvého
stupňa splnil poučovaciu povinnosť a to aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p. kvalifikovane, na začiatku
súdneho konania (viď ÚS 67/2002). V prípade konaní, v ktorých sa pojednávanie nenariaďuje,

realizuje súd túto poučovaciu povinnosť v rámci prípravy pojednávania v zmysle § 114 ods.
2 O.s.p. Prípravou pojednávania
podľa citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť všetku činnosť súdu od začatia súdneho
konania (§ 82 ods. 1 O.s.p.) až do začatia pojednávania, resp. do verejného vyhlásenia rozhodnutia

vo veci samej. V rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh odporcovi spolu s prílohami a poučí
účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p., doručovanie uskutoční do vlastných rúk. Pokiaľ prvostupňový súd
vykonal poučenie účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. tak, že znenie tohto zákonného ustanovenia
uviedol iba v oznámení o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, ktoré bolo dňa 12.06.2013
vyvesené na úradnej tabuli súdu, nepostupoval správne. Za riadne splnenie tejto povinnosti nemožno

v danej veci považovať skutočnosť, že poučenie podľa tohto zákonného ustanovenia, bolo vyvesené
na úradnej tabuli prvostupňového súdu. Doručovanie vyvesením na úradnej tabuli súdu je upravené v
ust. § 47a O.s.p.. Táto procesná norma ustanovuje osobitný spôsob doručovania písomností súdu iba
v prípadoch, ak účastníci nie sú súdu známi, alebo ak ide o účastníkov, ktorých pobyt nie je známy.
V danej veci o takýto prípad nejde. Účinky splnenia poučovacej povinnosti prvostupňovým súdom vo

vzťahu k účastníkom konania, týmto spôsobom doručovania písomností súdu nenastali.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri príprave pojednávania nedodržal procesný
postup podľa § 114 ods. 2 O.s.p. Predovšetkým si súd prvého stupňa nesplnil obligatórnu poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a vo veci rozhodol bez toho, aby účastníkom umožnil zúčastniť sa

vykonania všetkých dôkazov a vyjadriť sa k týmto dôkazom podľa § 123 O.s.p. Predmetom dokazovania
v drobných sporoch sú iba skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje skutočnosti,
ktoré vyplývajú z listín predložených účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb. Splnenie
povinností podľa § 114 ods. 2 O.s.p. z obsahu súdneho spisu nevyplýva. Napriek tomu, že súd
prvého stupňa nemal splnené podmienky prípravy pojednávania rozhodol vo veci samej bez nariadenia

pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Nesplnenie povinnosti
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neumožnenie účastníkom konania realizovať procesné práva podľa § 123
O.s.p. považoval odvolací súd za vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa pre rozhodnutie veci samej
postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p. v spojení s možnosťou realizácie procesných práv účastníkov
konania podľa § 123 O.s.p. dať účastníkom priestor, aby sa zoznámili s dôkazmi spolu so skutkovými

zisteniami, ktoré vykonal súd prvého stupňa a ktoré z nich súd prvého stupňa vyvodzuje, aby sa
k dôkazom a skutkovým zisteniam vyjadrili, prípadne, aby navrhli iné dôkazy na vyvrátenie týchto
skutkových zistení.

Porušením procesných práv a povinností postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti

účastníka konať pred súdom, najmä za situácie, kedy súd prvého stupňa mienil vo veci verejne
vyhlásiť rozsudok bez nariadenia pojednávania. Odňatie tejto možnosti sa prejavilo tým, že súd prvého
stupňa znemožnil účastníkom procesné práva označiť a predkladať skutočnosti a dôkazy v rozsahu
ustanovenom zákonom. Súd prvého stupňa nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom a porušil ich právo
na spravodlivý súdny proces v intenciách článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania a došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, je preto dôvodná. Odvolací súd konštatuje,
že súd prvého stupňa zaťažil konanie vadami, ku ktorým je odvolací súd povinný prihliadať aj z úradnej
povinnosti.

S poukazom na skutočnosť, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu je z hľadiska vyššie
uvedeného odvolacieho dôvodu, vyplývajúceho z ust. § 205 ods. 2 písm. a) nesprávny, odvolací súd
podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

Po vrátení veci prvostupňový súd vo veci rozhodne opätovne a v konaní pred rozhodnutím vo veci samej,
dodrží poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Vec prejedná takým procesným postupom, aby
účastníkom konania bola poskytnutá možnosť realizovať Ústavou SR a Občianskym súdnym poriadkom
zaručenéprocesnépráva,pričomsabudezaoberaťajprípadnýminámietkami,argumentmiadôkaznými

návrhmi navrhovateľa a odporcu.

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí vo veci, prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .