Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203192
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714203192.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa

S.. K. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX L., občan SR, zastúpeného Advokátska
kancelária UHAĽ s. r. o. so sídlom Námestie SNP 6/11, 960 01 Zvolen proti odporcovi Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 995,50 EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu istiny vo výške 995,50 EUR brutto spolu s
5,25% úrokom z omeškania ročne od 07. 05. 2014 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne od 16. 12. 2013 do 06. 05. 2014 z istiny
995,50 EUR súd návrh z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 07. 03. 2014 domáhal, aby
súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 995,50 EUR spolu s 5,25% úrokom z omeškania od 16. 12.
2013 do zaplatenia a trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že podľa ustanovenia § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe
(ďalej len zákon o štátnej službe) služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa
zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca
iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením
v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. Vzhľadom na spôsob skončenia
pracovného pomeru vznikol navrhovateľovi nárok na vyplatenie odstupného podľa § 53 ods. 1 zákona o
štátnej službe. V zmysle predmetného zákona ak štátnozamestnanecký pomer trvá dlhšie ako dva roky,

patríodstupnévsumetrojnásobkufunkčnéhoplatu,ktorýmupatrilvčase,keďvznikoldôvod,nazáklade
ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Z dôvodu prechodu práv a povinností zo
štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 30. septembru 2013 vykonávali štátnu
službu na Správe katastra na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prešla na Ministerstvo vnútra aj
zákonná povinnosť vyplatiť navrhovateľovi odstupné v zákonom stanovenej výške. Podľa § 53 ods. 1
zákona o štátnej službe patrí navrhovateľovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou
podľa § 47 písm. b) odstupné vo výške trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu. Toto

má byť s poukazom na § 9 ods. 9 zákona o organizácii miestnej štátnej správy č. 180/2013 Z. z. a
článku 3 ods. 8 kolektívnej zmluvy Ministerstva vnútra navýšené o sumu jedného posledne priznaného
funkčného platu. Podľa § 9 ods. 9 zákona o organizácii miestnej štátnej správy práva a povinností zoštátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 30. septembru 2013 vykonávali štátnu
službu... a Správe katastra prechádzajú na Ministerstvo.
Podľa článku 3 ods. 8 kolektívnej zmluvy Ministerstva vnútra pre rok 2013 „služobný úrad poskytne

štátnemu zamestnancovi pri skončeného štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov, ktoré ustanovuje
zákon o štátnej službe a na základe ktorých vzniká nárok na odstupné zvýšenie odstupného nad rozsah
ustanovení § 53 zákona o štátnej službe v sume jedného posledne priznaného funkčného platu.
Na základe tej skutočnosti, že zákon č. 180/2013 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 01. 10. 2013 a
štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa sa skončil 30. 11. 2013, kedy uplynula navrhovateľovi

dvojmesačná výpovedná lehota, sa na navrhovateľa vzťahujú vyššie uvedené zákonné ustanovenia a z
tohto dôvodu má mu byť vyplatené ešte v zmysle kolektívnej zmluvy odstupné zvýšené o sumu jedného
posledne priznaného funkčného platu. Navrhovateľ písomne vyzval odporcu na vyplatenie tohto platu,
avšak tento mu do dňa podania žaloby tento odmietol vyplatiť. Zároveň si uplatňujeme v zmysle § 517
ods. 1 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania a to od 16. 12. 2013 do zaplatenia, nakoľko sa
odporca so zaplatením dostal do omeškania. Na základe týchto skutočností žiadame, aby súd rozhodol

tak ako je vyššie uvedené.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vydaného pod číslom: OÚ-00189/2013 zo

dňa 25. 09. 2013 bolo zistené, že v zmysle § 46 ods. 1 písm. b), § 47 písm. b), § 53 ods. 1 a §
120 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a v zmysle zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii
miestnej štátnej správy je s navrhovateľom ako zamestnancom ukončený štátnozamestnanecký pomer
so zamestnávateľom Správou katastra Banská Bystrica a to po uplynutí dvojmesačnej výpovednej doby
30. 11. 2013. Dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je, že zamestnanec na základe

záznamu z osobného pohovoru zo dňa 18. 09. 2013 nesúhlasil s trvalým preložením na ponúknuté
štátnozamestnanecké miesto v súlade so zákonom č. 180/2013 Z. z. Štátnemu zamestnancovi v stálej
štátnej službe prináleží podľa § 53 ods. 1 zákona o štátnej službe odstupné vo výške troch funkčných
platov. Ďalšie nároky na odstupnom rieši zákon č. 180/2013 Z. z. § 9 ods. 9, kde sa uvádza, že nároky
zamestnancov,ktorévyplývajúzprechoduprávapovinnostípodľaodsekov5až8,uspokojíministerstvo;

na týchto zamestnancov sa vzťahuje kolektívna zmluva ministerstva platná na rok 2013. Uvedené je
podpísané navrhovateľom ako aj vedúcim služobného úradu Správy katastra Banská Bystrica Z.. Z. Š..

Na základe Záznamu z osobného pohovoru so štátnym zamestnancom v štátnozamestnaneckom
pomere Správy katastra Banská Bystrica bolo zistené, že 18. 09. 2013 o 12.45 hod. sa uskutočnil

osobný pohovor so zamestnancom S.. K. Y. (navrhovateľom). Predmetom bolo prejednanie dôsledkov
organizačnej zmeny pre zamestnanca. Poukazuje sa na to, že dňa 01. 10. 2013 nadobúda účinnosť
zákon č. 180/2013 Z. z. v zmysle ktorého sa zrušujú podľa § 8 písm. e) správy katastra a podľa § 9
ods. 5 a 6 práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 30.
septembru 2013 vykonávali štátnu službu v správe katastra v sídle kraja a správy katastra prechádzajú

na ministerstvo. V odstavci, v ktorom sa mal navrhovateľ vyjadriť k organizačnej zmene a k trvalému
preloženiu je uvedená veta: S trvalým preložením od 01. 10. 2013 v súlade so zákonom a v zmysle §
35 ods. 1 zákona o štátnej službe a v súlade s platnou organizačnou štruktúrou nesúhlasím. Podpísaný
štátny zamestnanec S.. K. Y..

Na základe listu nazvaného Výzva na úhradu nevyplateného odstupného adresovaného právnym
zástupcom navrhovateľa odporcovi zo dňa 23. 01. 2014 týmto listom právny zástupca navrhovateľa
vyzval odporcu na zaplatenie sumy 995,50 EUR, pričom dôvody, ktoré v tomto liste uvádza sú prakticky
totožné s návrhom a to na základe tej skutočnosti, že poukazuje na skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru jeho mandanta s tým, že podľa nich mu patrí v zmysle kolektívnej zmluvy aj nevyplatená časť

odstupného vo výške jedného platu t. j. 995,50 EUR z dôvodu, ýe podľa § 9 ods. 6 zákona o organizácii
miestnej štátnej správy práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov,
ktorí k 30. septembru 2013 vykonávali štátnu službu v ... Správe katastra prechádzajú na ministerstvo,
pričom podľa § 9 ods. 9 tohto zákona nároky týchto zamestnancov uspokojí ministerstvo a vzťahuje
sa na nich kolektívna zmluva platná na rok 2013. V zmysle kolektívnej zmluvy podľa článku 3 ods.

8 Ministerstva vnútra pre rok 2013 služobný úrad poskytuje štátnemu zamestnancovi pri skončení
štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov, ktoré ustanovil zákon o štátnej o službe a na základe
ktorých vzniká nárok na odstupné, zvýšenie odstupného nad rozsah ustanovení podľa § 53 zákona o
štátnej služby v sume jedného posledne priznaného funkčného platu.Na základe písomného vyjadrenia odporcu k návrhu doručeného súdu dňa 27. 05. 2014 súd zistil, že je
pravdou tá skutočnosť, že s navrhovateľom bol skončený štátnozamestnanecký pomer s tým, že podľa

nich má mať odstupné vo výške trojnásobku funkčného platu ak štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie
ako dva roky. K ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo z dôvodu, že navrhovateľ nesúhlasil
s trvalým preložením do nového služobného úradu. Na základe tejto skutočnosti oni musia rešpektovať
podmienky, za ktorých bola daná výpoveď s tým, že v čase, keď bola navrhovateľovi doručená výpoveď
ešte zákon č. 180/2013 Z. z. nebol účinný, nakoľko účinnosť nadobudol až od 01. 10. 2013. Na základe

tohto poukazujú aj na význam pojmu účinnosť zákona, ktorý znamená, že z neho vznikajú práva a
povinnosti až dňom od kedy je tento účinný. Z uvedených skutočností vyplýva, že v čase doručenia
výpovede navrhovateľovi nebol zákon č. 180/2013 Z. z. účinný a teda jeho ustanovenia nemohli byť
záväzné a ani aplikovateľné na určenie výšky odstupného. Navrhovateľ preto má nárok na odstupné
vo výške troch funkčných platov v súlade s vtedy platnou a účinnou legislatívou. Podľa nich zmena v
organizácii štátnej správy nemala vplyv na výšku odstupného určenú vo výpovedi, ktorá bola doručená

pred účinnosťou zákona č. 180/2013 Z. z. Na základe týchto skutočností podľa nich navrhovateľovi
nepatrí nárok na odstupné vo výške štyroch funkčných platov, ale len vo výške troch, tak ako mu to bolo
aj vyplatené. Žiadajú, aby súd návrh zamietol.

Na základe výplatnej pásky navrhovateľa za mesiac október 2013 bolo zistené, že jeho funkčný plat bol

vo výške 995,50 EUR.

Na základe vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní, tento uviedol, že nárok na odstupné podľa § 53
ods. 1 zákona o štátnej službe, ktorý či sa už končí výpoveďou alebo dohodou sa má posúdiť v súlade so
zákonom o opatreniach ESO 2. Tento zákon je zákonom č. 180/2013 Z. z. a teda v súvislosti so zmenou

pôsobnosti orgánov ako aj ich pracovníkov.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaniach zistil, že oni nesúhlasia s
vyjadrením odporcu a podľa nich skončenie štátnozamestnaneckého pomeru nadobudlo účinnosť až
dňom, kedy došlo k samotnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru a to 30. 11. 2013. Na

základe tohto už došlo k účinnosti zákona č. 180/2013 Z. z. Zo znenia § 9 tohto zákona sa priamo uvádza
v odstavci 8, že práva a povinnosti z pracovných vzťahov zamestnancov, ktorí k 30. 09. vykonávali
prácu vo verejnom záujme... prechádzajú na ministerstvo. Podľa § 9 ods. 9 nároky týchto zamestnancov
uspokojí ministerstvo a na týchto sa vzťahuje kolektívna zmluva platná na rok 2013. Podľa nich nie
je možné vykladať tento zákon ináč a to tak, že výpovede, ktoré boli dané pred účinnosťou tohto

zákona, tak sa na ne bude vzťahovať pôvodný zákon a nie tento nový zákon, pretože tu je jednoznačne
napísané, že tieto vzťahy sa majú uspokojiť v zmysle predpisov týkajúcich sa zákona č. 180/2013
Z. z. , predovšetkým § 9 ods. 9. Podľa nich je tu dôležité to, kedy skončenie pracovného pomeru
nadobudloúčinnosťaniekedybolodané.Argumentáciaprotistranyvychádzalenzichnázorovprípadne
nejakých stanovísk alebo interných usmernení, ktoré však nemajú oporu v zákone. Oni opakovane

poukazujú na to, že v zmysle zákona č. 180/2013 Z. z. vyplýva to, že zamestnanci, ktorí k 30. 09.
2013 vykonávali službu na správe katastra prechádzajú na ministerstvo. Je teda bezvýznamné čo bolo
dôvodom podania výpovede, je však rozhodujúce či k 30. 09. bol štátnym zamestnancom na správe
katastra. Na základe tohto všetky nároky prechádzajú na ministerstvo. Poukázal na to, že odstupné
vyplácalo Ministerstvo vnútra a neexistoval žiadny iný orgán ani pôvodný úrad, ktorý zamestnával

žalobcu a ktorý by mal vysporiadavať akékoľvek nároky týkajúce sa pracovného pomeru. Nie je možné
ani rozčleňovať zamestnancov na dva typy a to tých, ktorí budú riešiť akési práva a povinnosti súvisiace
s prechodom práv a povinností zo skončením štátnozamestnaneckého pomeru a zároveň s prechodom
zamestnancov. Takáto argumentácia absolútne nevychádza zo zákona, pričom je vinou zákonodarcu, že
ak chcel niečo vyriešiť iným spôsobom ako je to uvedené v zákone, tak to mal v tomto zákone aj uviesť.

Pokiaľ toto neuviedol, vychádza sa len z toho, čo zákon jasne hovorí a to s poukazom na § 5 až 8 a
hovorí o tom, že podľa § 9 ods. 6, § 9 ods. 9, sa na týchto vzťahuje kolektívna zmluva Ministerstva vnútra
platná na rok 2013, pričom vzhľadom k tomu, že k 30. 09. 2013 bol žalobca štátnym zamestnancom
jednoznačne sa na neho vzťahuje aj kolektívna zmluva. Absolútne nie je tam uvedená ďalšia skutočnosť,
ktorávovyjadreníbolauvedená,kdežalovanýargumentuje,žepodľanehoštátnozamestnaneckýpomer

síce skončil uplynutím výpovednej doby, ale za podmienok, ktoré existovali v čase dania výpovede a
podľa neho kolektívna zmluva Ministerstva vnútra sa vzťahuje len na tých štátnych zamestnancov, ktorí
súhlasili s prechodom práv a povinností. Na takúto argumentáciu odporca nemá oporu v zákone. Zákon
takéto skutočnosti nerieši a preto nemôžeme selektovať dve skupiny zamestnancov, ale môžeme lenpovedať, že jedna skupina zamestnancov k 30. 09. 2013, pokiaľ boli v štátnozamestnaneckom pomere,
je jedno či sa potom skončí pracovný pomer alebo či budú ďalej pokračovať, musí sa v zmysle § 40
ods. 1, ktorý upravuje zákon č. 400/2009 Z. z. zaobchádzať s nimi rovnakým spôsobom a nesmú byť

diskriminovaní. Taktiež poukazujú na to, že z akého dôvodu teda nebol zriaďovaný nejaký iný orgán,
ktorý by vyplácal odstupné zamestnancom, ktorí dostali výpoveď pred účinnosťou zákona č. 180/2013,
alerobilotoMinisterstvovnútra.Samotnýžalovanýdalzapravduichprávnemunázoru,keďjednoznačne
uviedol, že štátnemu zamestnancovi vznikne nárok na odstupné podľa § 53 ods. 1 zákona o štátnej
službe bez ohľadu na to či štátnozamestnanecký pomer skončil výpoveďou alebo dohodou. Tento nárok

sa má posúdiť v súlade so zákonom o opatreniach ESO 2 t. j. zákon č. 180/2013 Z. z. Na základe týchto
skutočností žiadajú, aby súd návrhu vyhovel.

Súd z vyjadrenia zástupcu odporcu na pojednávaniach zistil, že oni sa pridržiavajú ich písomných
vyjadrení, pričom poukazujú na tú skutočnosť, že v čase skončenia alebo spísania skončenia
pracovného pomeru nebol ešte účinný zákon č. 180/2013 Z. z. a z tohto dôvodu nemohlo byť ani

odstupné vypočítané v zmysle tohto zákona. Na základe tejto skutočnosti žiadajú, aby súd návrh
zamietol.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
štátneho zamestnanca možno trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby len s jeho predchádzajúcim

písomným súhlasom.

Podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi
výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho
zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým

preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe pri skončení
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. a) a b) alebo dohodou
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu patrí odstupné v sume dvojnásobku

funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí
mu odstupné v sume trojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe
ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Ak funkčný plat podľa prvej vety je nižší
ako posledne priznaný funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety odstupné v sume

dvojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval
dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy práva a povinnosti zo
štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 30. septembru 2013 vykonávali štátnu

službu v obvodnom úrade životného prostredia, obvodnom pozemkovom úrade, obvodnom lesnom
úrade, obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správe katastra, prechádzajú
na ministerstvo.

Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 180/2013 Z. z. nároky zamestnancov, ktoré vyplývajú z prechodu práv a

povinností podľa odsekov 5 až 8, uspokojí ministerstvo; na týchto zamestnancov sa vzťahuje kolektívna
zmluva ministerstva platná na rok 2013.

Podľačlánku3ods.8KolektívnejzmluvyMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyprerok2013:služobný
úrad poskytne štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov, ktoré

ustanovuje zákon o štátnej službe a na základe ktorých vzniká nárok na odstupné, zvýšenie odstupného
nad rozsah ustanovený v § 53 zákona o štátnej službe v sume jedného posledného priznaného
funkčného platu.

Súd na základe vyššie uvedených skutkových tvrdení, dôkazov ako aj zákonných ustanovení má

za to, že návrh navrhovateľa čo sa týka zaplatenia istiny t. j. mzdy vo výške 995,50 EUR je
dôvodný. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že medzi stranami neboli sporné skutočnosti o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa ani o tom, že aká výška odstupného uvedeného v § 53
ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. mu je priznaná a to z toho dôvodu, že dôkazmi a to výplatnou páskouza mesiac október 2013 bolo preukázané, že odporca mal v čase, kedy sa mu malo vyplácať odstupné
mzdu v hrubom vo výške 995,50 EUR.

Sporná skutočnosť medzi účastníkmi bola len tá skutočnosť , či navrhovateľovi patrí odstupné v zmysle
článku3ods.8kolektívnejzmluvyMinisterstvavnútraprerok2013atonadvýškuuvedenúv§53zákona
o štátnej službe, kde navrhovateľ tvrdí, že vzhľadom na tú skutočnosť, že jeho štátnozamestnanecký
pomer skončil už za účinnosti zákona č. 180/2013 Z. z. tak na neho sa má vzťahovať v zmysle § 9 ods.
9 tohto zákona kolektívna zmluva ministerstva platná na rok 2013 a z tohto dôvodu má mu byť vyplatený

ešte jeden plat. Súd poukazuje na to, že argumentácia odporcu bola v tom, že títo nesúhlasia s tvrdením
navrhovateľa a to z toho dôvodu, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo dané ešte pred
účinnosťou zákona č. 180/2013 Z. z. , pričom z tohto dôvodu sa na navrhovateľa nemajú vzťahovať
ustanovenia § 9 ods. 9 zákona č. 180/2013 Z. z., nakoľko skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
bolo dané 25. 09. 2013 t. j. pred účinnosťou tohto zákona a teda v závislosti na toto sa na neho nemá
ani vzťahovať článok 3 ods. 8 kolektívnej zmluvy Ministerstva vnútra pre rok 2013.

Súd pri posudzovaní sporných otázok má za to, že otázka či sa na navrhovateľa vzťahuje § 9 ods.
9 zákona č. 180/2013 Z. z. v nadväznosti na článok 3 ods. 8 kolektívnej zmluvy Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky pre rok 2013 má za to, že navrhovateľ má nárok na zvýšenie odstupného v sume
jedného posledne priznaného funkčného platu. Súd svoju argumentáciu odôvodňuje tou skutočnosťou,

že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa došlo až uplynutím dvojmesačnej
výpovednej doby a to 30. 11. 2013. V uvedenej dobe už bol zákon č. 180/2013 Z. z. účinný a preto aj
ustanovenia tohto zákona sa majú vzťahovať na zamestnancov, ktorí počas účinnosti tohto zákona boli
ešte v štátnozamestnaneckom pomere. Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa sa teda nemohol v
žiadnom prípade posudzovať z hľadiska, kedy skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo spísané

a to dňa 25. 09. 2013, pričom súd poukazuje na to, že v samotnom skončení štátnozamestnaneckého
pomerunadruhejstranevdruhejvetesauvádza,žeďalšienárokynaodstupnomriešizákonč.180/2013
Z. z. § 9 ods. 9, kde sa uvádza, že nároky zamestnancov, ktoré vyplývajú z prechodu práv a povinností
podľa odsekov 5 až 8 uspokojí ministerstvo; na týchto sa vzťahuje kolektívna zmluva ministerstva platná
na rok 2013. Z uvedeného jednoznačne teda aj vyplýva tá skutočnosť, že v rámci spísania skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru už muselo byť obidvom stranám zrejmé, že aj keď tento zákon ešte
nebol účinný, keďže účinnosť nadobudol dňa 01. 10. 2013, avšak v samotnom skončení sa uvádza,
že ich nároky sa posúdia už podľa tohto zákona. Preto nemožno prisvedčiť argumentácii odporcu, že
tieto nároky by sa mali posudzovať ešte podľa zákona, ktorý sa vzťahoval ku dňu dania skončenia tohto
štátnozamestnaneckého pomeru, ale je to potrebné posudzovať v kontexte kedy štátnozamestnanecký

pomer skončil. Súd taktiež poukazuje aj na to, že samotným odstupným sa má riešiť situácia, ktorá
nastane zamestnancovi až po skončení pracovného pomeru a nie počas výpovednej doby. Ani v zmysle
zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy sa nenachádzajú ustanovenia, ktoré by
konkrétne riešili túto skutočnosť. Preto nie je možné prisvedčiť argumentácii odporcu, že sa to má
riešiť tým spôsobom, že na zamestnancov, ktorým uplynie výpovedná doba už za účinnosti zákona

č. 180/2013 Z. z., že by sa na nich nevzťahovali ustanovenia § 9 ods. 9. Zákonodarca keby túto
skutočnosť chcel riešiť tým spôsobom, že na tých štátnych zamestnancov, ktorým bolo skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru dané pred účinnosťou tohto zákona t. j. pred 01. 10. 2013, že sa na
nich nebudú vzťahovať ustanovenia tohto zákona, konkrétne § 9 ods. 9 mal uvedené skutočnosti uviesť
v spoločných a záverečných ustanoveniach s tým, že by jasne vymedzil, že zamestnanci, ktorým bolo

dané skončenie štátnozamestnaneckého pomeru pred účinnosťou tohto zákona, avšak výpovedná doba
im uplynie až počas účinnosti, že na týchto sa nevzťahuje § 9 ods. 9 a že ich všetky nároky budú
vysporiadané v zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. a to v sume, v tomto konkrétnom prípade
trojnásobku funkčného platu. Na základe vyššie uvedených skutočností, že takéto ustanovenia sa v
zákone nenachádzajú, súd má za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný čo sa týka celej uplatnenej istiny.

Podľa § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2 platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Súd zároveň odporcu zaviazal sčasti aj na zaplatenie úrokov z omeškania, avšak nie tak ako si to
navrhovateľ uplatnil, ale až od 07. 05. 2014 až do zaplatenia. Uvedenú výšku úrokov súd určil v zmysle
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. § 3 a to vo výške 5,25%, nakoľko úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,25%. Čo sa týka od

kedy priznal súd navrhovateľovi právo na úroky z omeškania, uvedený dátum súd stanovil s ohľadom na
to, kedy sa odporca prvýkrát dozvedel o tej skutočnosti, že navrhovateľ si uplatňuje súdnou cestou svoj
nárok. Uvedenú skutočnosť sa odporca dozvedel dňa 07. 05. 2014, kedy si prevzal zásielku zaslanú
Okresným súdom vo Zvolene, ktorá obsahovala predvolanie na termín pojednávania, návrh ako aj
výzvu na vyjadrenie. Od tohto dátumu, nakoľko odporca vedel, že si navrhovateľ uplatňuje túto sumu, je
povinný platiť aj úroky z omeškania, nakoľko mu túto sumu na základe ani podanej žaloby dobrovoľne

nevyplatil.

Čo sa týka zamietnutia časti úrokov z omeškania v období , od kedy si ich navrhovateľ uplatnil, t. j. od
16. 12. 2013 do 06. 05. 2014 súd poukazuje na to, že súdu žiadnym spôsobom zo strany navrhovateľa
nebol predložený dôkaz z akého dôvodu si žiada zaplatenie tejto sumy od tohto dátumu. Súd môže

len predpokladať, že výplatný termín navrhovateľa bol 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca a teda, že
nasledujúcim dňom by sa odporca so zaplatením tejto sumy dostal do omeškania, avšak navrhovateľ
túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal a preto súd v tejto časti mu nemohol vyhovieť.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
§ 35 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z. z.

§ 47 písm. b) zák.č. 400/2009 Z. z.
§ 53 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z. z.
§ 9 ods. 6, 9 zák. č. 180/2013 Z. z.
§ 517 ods. 1, 2 zák.č . 40/1964 Zb.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

§ 151 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).