Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2T/118/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010486

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Schweitzerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316010486.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou SCHWEITZEROVOU, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 22.08.2017 v Galante takto

r o z h o d o l :

obžalovaný E. H., X.. XX.XX.XXXX Y. Š., trvale bytom Š., Y.. Š. XXX/X, prechodne bytom a adresa na
doručovanie R., H. XXX, S. D.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 16.03.2016 v čase približne o 15:00 hod. sa svojej manželke H. H., X.. XX.XX.XXXX, ktorá sa v tom
čase nachádzala doma na adrese H. Č.. X v Š., z neznámeho miesta telefonicky vyhrážal, že ju zabije,
zoberie jej život a podreže jej krk, čo u poškodenej H. H., aj vzhľadom na jeho predchádzajúce vyhrážky
a násilné konanie voči poškodenej, vzbudilo dôvodnú obavu o jej život,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej
osobe - blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c) Tr. zákona.

Za to sa mu
u k l a d á :

Podľa § 360 ods. 2/ Tr. zákona, s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4/ Tr. zákona trest odňatia slobody
v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a),§50ods.1/Tr.zákonasamuvýkontrestupodmienečneodkladánaskúšobnú
dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa§50ods.2/Tr.zákonaspoukazomna§51ods.4písm.g)Tr.zákonasamuukladápríkazpodrobiť

sa počas skúšobnej doby v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej H.
H., svedkov H. P., E. L., U. H., ako i prečítaním ostatného, na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

Obžalovaný E. H. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný zo
spáchaniaskutku.Vypovedal,žespoškodenou-bývaloumanželkoumalidivokémanželstvo.Vminulosti
ju niekoľkokrát zbil, ale keďže spolu holdovali alkoholu a drogám, bili sa navzájom. Tvrdenie, že sa jej v
kritický deň vyhrážal zabitím a podrezaním, sa nezakladá na pravde. Poškodená si to vymyslela, keďže
sa mu chcela pomstiť za jeho vyjadrenie, že radšej zomrie, ako by s ňou mal žiť. Ďalej uviedol, že v deň

kedy ho udala, boli večer spolu a o udaní nič nespomínala. Doposiaľ sa s ňou stretáva, avšak neustále
sa hádajú. Poškodená sa doposiaľ nezmierila s tým, že má priateľku. Je pravdou, že má za sebou
kriminálnu minulosť, ale odkedy ho pustili z výkonu trestu, jej ani deťom neublížil, čo by ani nedokázal.
Poškodená mávala psychické problémy a keď chytila amok, správala sa ako nepríčetná. Vymyslela si,
že ju sleduje, čo však nie je pravdou. Povedal jej, že s ňou a jej rodinou nechce mať nič spoločné.

Uviedol, že ju raz odprevadil domov, čo však po ňom chcela ona. Vo februári 2016 od poškodenej odišiel.
Naposledy sa mu ozvala asi v marci 2016, on ju však odignoroval, na čo mu napísala, že za toto skape
a odvtedy ju nevidel, a ani nechcel vidieť.

Svedkyňa - poškodená H. H. vypovedala, že obžalovaný je jej bývalý manžel a má s ním dve deti. V

minulostijuviackrátzbil,počomskončilaajvnemocnici,aletietoveciužboliuzatvorené.Pojehonávrate
z výkonu trestu v októbri 2015 začali spolu bývať u jej rodičov. Do decembra toho roku bolo ich spolužitie
normálne, avšak potom začal obžalovaný vo väčšej miere piť alkohol a brať drogy. Jeho správanie sa
zmenilo, stále pýtal od nej peniaze, aby mal za čo piť a drogovať. Kým peniaze mala, dávala mu, avšak
keď mu potom povedala, že mu už nič nedá, začal byť agresívny a násilnícky. Dňa 15.02.2016 z bytu

jej rodičov odišiel a opakovane sa jej vyhrážal, že ju zabije a že jej podreže krk. Zvykol aj vykrikovať
pod jej oknami, že urobí na ňu lov a že ju odchytí. Niekoľkokrát si všimla, že ju sledoval po ceste na
zastávku autobusu alebo z nej, a preto poprosila svojho otca, nech ju ide odprevadiť, lebo sa bála, že
jej ublíži alebo že ju zabije, ako jej to povedal do telefónu. Má strach, že to čo jej obžalovaný povedal,
aj uskutoční, na základe čoho podala aj trestné oznámenie. Spolu sa stretli asi dvakrát, ale iba kvôli

deťom. Zbili ich dcéru a ona chcela, aby to obžalovaný riešil. Odvtedy sa však nestretli, nemajú medzi
sebou žiaden vzťah a spolužitie s ním by nechcela obnoviť. Navyše na neho podala trestné oznámenie
za neplatenie výživného.

Svedkyňa H. P. vypovedala, že obžalovaný bol jej nevlastný otec. Bývala spolu s ním a s mamou -

poškodenou u starého otca od mesiaca október 2015 do februára 2016, kedy obžalovaný odišiel, lebo sa
s matkou často hádali. Raz keď sa jej mama hádala s obžalovaným a mala zapnutý na telefóne hlasitý
odposluch, počula ako mame povedal, že ju podreže a že jej zoberie život. Mama potom plakala a bola
iba doma. Mama jej tiež vravela, že si všimla, že cestou do práce alebo z práce ju obžalovaný sleduje,
čo však ona osobne nevidela, aj keď ju chodievala na zastávku odprevadiť alebo počkať. Jej obžalovaný

nijakým spôsobom neublížil a ani sa ho nikdy nebála.

Svedok E. L. vypovedal, že obžalovaného pozná asi od roku 2009. Bol manželom jeho dcéry, s ktorou
mal dve deti. Ich manželstvo od začiatku vnímal ako neperspektívne. Asi v roku 2012 požiadali cez
sociálku o zverenie dieťaťa, ktoré mala jeho dcéra s obžalovaným do starostlivosti, čo pretrvávalo až

do roku 2017, kedy boli obe deti zverené poškodenej. Uviedol, že obžalovaný poškodenú často bil,
videl na jej tele modriny, mala tiež zlomený nos, čo ona odôvodňovala tak, že na ňu padla polica, čomu
však neveril. Počas manželstva s poškodenou bol obžalovaný dvakrát v base. Pustili ho v októbri 2015,
kedy sa aj s poškodenou nasťahovali k nemu do bytu, avšak dňa 15.02.2016 obžalovaný z bytu odišiel.
On osobne nebol počas tohto obdobia svedkom žiadneho vyhrážania ani fyzického napádania, nevidel

ani, že by sa obžalovaný po odchode z jeho bytu vo februári 2016 zdržiaval v ich blízkosti. Všimol si,
že dcéra, má z obžalovaného strach, že sa bojí, aby ju fyzicky nenapadol, nakoľko sa jej mal vyhrážať
zabitím a podrezaním. Nebol toho osobne svedkom, iba mu to povedala, pričom nemal dôvod jej neveriť.
Chodil ju tiež z času na čas odprevádzať respektíve čakávať na autobus, keďže sa bála obžalovaného.
On osobne nevidel, že by obžalovaný ju sledoval ale dcéra mu o tom viackrát hovorila. Je pravdou že

obžalovaný aj dcéra spolu drogovali, čo malo za následok zverenie ich syna do jeho starostlivosti.Svedkyňa U. H. vypovedala, že je matkou obžalovaného. Po jeho rozchode s poškodenou jej poškodená
na Facebooku písala, že obžalovaný ich opustil, aj keď ho ona stále miluje a že ho dá zabiť. Ona jej na to

odpovedala, že obaja majú už nových partnerov, a že bude lepšie, keď nebudú už spolu. Uviedla tiež, že
je pravdou, že keď boli spolu, navzájom sa bili, fetovali a hrali automaty, pričom o ich deti sa staral otec
poškodenej. To isté poškodená písala aj obžalovaného novej partnerke. Komunikácia s poškodenou
prebiehala v čase, keď bol obžalovaný v Sládkovičove, kde mal nejakú známosť. Túto komunikáciu
dávala aj policajtom k nahliadnutiu, avšak nevie, či bola aj založená do spisu.

Súd na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, mal za
preukázané, že sa skutok stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a spáchal ho
obžalovaný. Je pravdou, že obžalovaný popiera spáchanie skutku tak, ako je mu kladené za vinu, avšak
vkontexteostatnýchsvedeckýchvýpovedí,akoajjehovýpovedekokolnostiamspolužitiaspoškodenou,
hodnotil súd jeho obranu ako účelovú. Sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní označil ich spolužitie

akodivoké,nepopreltiež,žesavminulostinavzájomfyzickyajslovnenapádali,čopotvrdzujeajvýpoveď
matky obžalovaného. Súd pri rozhodovaní o vine vychádzal najmä z výpovede poškodenej, ako aj
svedkyne H. P., ktoré opísali skutok, ktorý je kladený obžalovanému za vinu, v podstatných okolnostiach
totožne. Podľa názoru súdu je nutné vierohodnosť jednotlivých výpovedí potrebné posudzovať taktiež
v kontexte výpovede svedka E. L. - otca poškodenej, ktorý síce uviedol, že v kritickom období nebol

očitým svedkom vyhrážania či fyzického napádania poškodenej obžalovaným, avšak videl na vlastné
oči ako mala jeho dcéra opakovane modriny na tele, či zlomený nos, a taktiež poukazoval na jej strach,
ktorý na nej bol badateľný, a ktorý podľa jej vlastného vyjadrenia pramenil práve z obžalovaného.
Súd pri hodnotení osoby obžalovaného zohľadnil taktiež pomerne obsiahlu priestupkovú minulosť
obžalovaného, z ktorej podľa názoru súdu nepochybne vyplývajú sklony k agresívnemu správaniu,

a to najmä voči osobe poškodenej. K zastaveniu či odloženiu predmetných priestupkových konaní
dochádzalo najmä z dôvodu zániku zodpovednosti za priestupok, či z dôvodu dôkaznej núdze. S
poukazom na uvedené sklony obžalovaného k agresívnemu správaniu vo vzťahu k poškodenej, ako aj
na výpovede poškodenej H., svedkyne P., ako aj svedka L. dospel súd k záveru, že obžalovaný sa dňa
16.03.2016 telefonicky vyhrážal poškodenej H. H., že ju zabije, zoberie jej život a podreže jej krk, čo u

poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život, čím sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona na blízkej osobe.

Pri ukladaní trestu súd prihliadol na spôsob a rozsah páchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie,
pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery ako aj na

možnosť jeho nápravy. Súdom bola zistená jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr.
zákona bez vzhliadnutia poľahčujúcich okolností, na základe čoho súd v zmysle § 38 ods. 4/ Tr. zákona
vychádzal z trestnej sadzby so zvýšenou spodnou hranicou, teda 16 mesiacov až 3 roky. Obžalovanému
tak uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, teda na spodnej hranici, pričom výkon trestu
obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Súd obžalovanému uložil

podmienečný trest ako poslednú výstrahu pred prípadným uložením nepodmienečného trestu v prípade,
že by iná forma individuálnej prevencie nepostačovala. Zároveň súd považoval za potrebné agresívne
správanie obžalovaného korigovať v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, v zmysle čoho
mu uložil podľa § 50 ods. 2/ v spojení s § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona povinnosť podrobiť sa programu
sociálneho výcviku. Podľa názoru súdu uložený trest je spravodlivý a primeraný na dosiahnutie nápravy

obžalovaného a bude ním zároveň splnený i účel trestu, ktorým je aktívna ochrana spoločnosti pred
páchateľmi takéhoto druhu trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozsudku ktorého
smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.