Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112010031
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112010031.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného C. W. pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v
Nitre dňa 28.05.2014 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
C. W. , narodený XX.XX.XXXX v N. P.,
trvale bytom D. č. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 15.01.2011 v presne nezistenom nočnom čase po polnoci do 02.00 hodiny, v obci Ladice v bare
Rodeo, keď G. A. pristúpil zozadu k obvinenému, aby mu pomohol urovnať roztržku medzi ním a S.
M. ohľadne jeho dlhu v bare, otočil sa a fyzicky napadol poškodeného G. A. tak, že ho udrel päsťou
do tváre, následne ho kopol do oblasti hrudníka, v dôsledku čoho poškodený spadol a rozbil si hlavu
o rám hlavných vchodových dverí, čím poškodenému G. A. spôsobil zranenia, a to zlomeninu nosných
kostí bez posunutia, tržne zmliaždenú ranu v ľavej spánkovej oblasti, pomliaždenie tvárovej časti lebky

a pomliaždenie ľavej strany hrudníka s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej tri týždne,
t e d a :

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek

1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a zistiac
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, použijúc § 38 odsek 2 Trestného zákona
a podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný peňažný trest vo výmere 400 (štyristo) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol

byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodené spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a. s., so sídlom Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, krajská pobočka Nitra so sídlom Nitra,
Mostná 58 a Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29.augusta 8, krajská pobočka Nitra, so sídlom

Nitra, Slančíkovej 3, odkazujú s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkami Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/3/2012 zo dňa 25.06.2012 a následne tiež zo dňa
08.01.2014 bol obžalovaný C. W. podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby
Okresného prokurátora v Nitre zo dňa 12.01.2012 č. 2Pv 74/2011, pre skutok kvalifikovaný ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1

písmeno a) Trestného zákona.
Na základe v poradí už druhého odvolania Okresného prokurátora v Nitre rozhodol Krajský súd v Nitre
uznesením sp. zn. 1To/31/2014 zo dňa 15.04.2014 podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d)
Trestného poriadku a zrušil napadnutý rozsudok, pričom podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil
vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Svoje rozhodnutie

odôvodnil odvolací súd tým, že napriek tomu, že v predmetnej trestnej veci už sám rozhodoval
uznesením sp. zn. 1To/118/2012 zo dňa 25.06.2012 a zistil, že súd prvého stupňa po zrušení a
vrátení veci vykonal kontradiktórne konanie v dostatočnom rozsahu a zadovážil dostatok dôkazov na
objasnenie všetkých základných skutočností a postupoval pri tom v súlade so zákonom a nedopustil sa
ani žiadnych podstatných chýb v konaní, tak sa súd prvého stupňa v novom konaní nevysporiadal so

všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a zároveň pri novom rozhodnutí prišlo k porušeniu
ustanovenia Trestného zákona.
Preto odvolací súd nariadil, aby súd prvého stupňa určil termín hlavného pojednávania a vykonané
dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich súhrne, vysporiadal sa s dôvodnými námietkami prokurátora a
znova rozhodol o obžalobe. Ešte pred zadaním tohto pokynu odvolací súd podrobne rozpísal a poukázal

na skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa síce veľmi podrobne odôvodnil (keď uviedol podrobne právne
úvahy), avšak nevyhodnotil správne. Išlo najmä o výpovede poškodeného G. A. a svedkov S. M., H.
S. a T. F., nakoľko podľa odvolacieho súdu práve tieto osoby svojimi výpoveďami preukázali, že medzi
obžalovaným a svedkom S. M. došlo dňa 15.01.2011 v nočnom čase, v obci Ladice, v bare Rodeo, k
roztržke, ktorú pomáhal urovnávať práve poškodený A., ktorého obžalovaný fyzicky napadol a spôsobil

mu zranenia. V nadväznosti na to potom odvolací súd uzavrel, že súd prvého stupňa nebol v hodnotení
práve týchto dôkazov dôsledný.

Podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný

vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

V zmysle citovaného ustanovenia a vyššie uvedeného uznesenia odvolacieho súdu prejednal Okresný
súd Nitra opätovne trestnú vec proti obžalovanému C. W. a na hlavnom pojednávaní dňa 28.05.2014 v
intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre znova vyhodnotil už vykonané dôkazy.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a riadiac sa záväzným
právnym názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v Nitre, ustálil, že žalovaný skutok sa stal, vykazuje znaky

zažalovaných trestných činov a vyslovil záver, že skutok spáchal obžalovaný.

Záveru, že sa skutok stal a že vykazuje znaky trestného činu, nasvedčovali viaceré vykonané dôkazy, a
to najmä preukázateľné zranenia poškodeného G. A., podložené výsledkami znaleckého dokazovania a
vyplývajúce aj z výpovede samotného poškodeného a viacerých svedkov, ktorí potvrdili, že zranenie na

poškodenom videli, a to práve v bare Rodeo v obci Ladice. Ďalej bolo nepochybné, že skutok vykazuje
znaky trestného činu ublíženia na zdraví, pretože v znaleckom posudku bol jednoznačne uvedený záver,
že zranenia si poškodený G. A. nemohol spôsobiť sám a bolo veľmi pravdepodobné, že tieto mu vznikli
tak, ako to sám poškodený uviedol, teda aktívnym konaním inej osoby (po napadnutí inou osobou) ako
aj znaky trestného činu výtržníctva, keďže k fyzickému napadnutiu poškodeného prišlo na verejnosti

prístupnom mieste.Pri ustaľovaní skutkového deja a objasňovaní skutočností dôležitých pre zistenie, že sa tohto skutku
(fyzického útoku na poškodeného) dopustil obžalovaný, vychádzal súd pri hodnotení vykonaných

dôkazov predovšetkým z toho, že sa jednalo o fyzický útok (bitku) v bare, a to za účasti viacerých
svedkov, ktorí toto fyzické napadnutie popísali. Svedkovia S. M., T. F., H. S. a samotný poškodený G. A.
tak takmer zhodne uviedli, že po počiatočnom konflikte (roztržke) obžalovaného so svedkom M., ktorý
sa snažil medzi nimi poškodený A. urovnať, sa obžalovaný otočil a fyzicky poškodeného napadol a
spôsobil mu zranenia, konkrétne zlomeninu nosných kostí bez posunutia, tržne zmliaždenú ranu v ľavej

spánkovej oblasti, pomliaždenie tvárovej časti lebky a pomliaždenie ľavej strany hrudníka, z ktorých sa
poškodený liečil najmenej tri týždne, počas ktorých bol súčasne práceneschopný.

Súd prvého stupňa aj naďalej vychádzal z pravidla, že obžalovaný má právo na svoju obranu (pokiaľ
sa rozhodne využiť svoje právo k zažalovanému skutku vypovedať) uvádzať čokoľvek, a teda môže
aj klamať, pričom nakoľko obžalovaný spáchanie skutku od samého začiatku kategoricky popieral,

zameral súd svoju pozornosť na výpovede vyššie uvedených jednotlivých svedkov a držiac sa pokynov
nadriadeného súdu musel hľadať a následne aj prehodnotiť spojitosti, ktoré by vytvorili logickú reťaz
dôkazov, na podklade ktorých súd mohol vysloviť, čo sa stalo, ako sa to stalo a kto to spravil.

Súd na základe výsledkov dokazovania a najmä ich prehodnotenia konštatuje, že hoci sa jednotliví

svedkovia nedokázali spoľahlivo vyjadriť k času svojho príchodu do baru Rodeo, či k času odchodu z
neho, ale najmä ani nie k času príchodu a odchodu obžalovaného, vychádzal súd z prvotných výpovedí
menovaných svedkov a skutkovú vetu obžaloby náležite ohľadne tejto skutočnosti upravil.
Súd tak urobil sám, a to napriek tomu, že odvolací súd zreteľne poukázal na potrebu ustálenia času
spáchania skutku v zrušujúcom uznesení. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že odvolací súd zároveň

súdu prvého stupňa prikázal vysporiadať sa s námietkami prokurátora uvedenými v odvolaní. Je
preto pozoruhodné a povšimnutiahodné, že prokurátor ako úspešný odvolateľ vo svojej záverečnej
reči nepovažoval za potrebné zmieniť sa k tak podstatnej okolnosti, akou je čas spáchania skutku
a nezaoberajúc sa výčitkou odvolacieho súdu sa len „pridržal“ svojej prechádzajúcej záverečnej reči
s odôvodnením, že „dôkazná situácia sa nezmenila“. Súd prvého stupňa, dôkladne oboznámený s

názorom a pokynmi odvolacieho súdu však túto nečinnosť prokurátora nahradil tým, že do skutkovej vety
doplnil a spresnil, že obžalovaný sa skutku dopustil „v presne nezistenom nočnom čase po polnoci do
02.00 hodiny“, pretože ani po opätovnom vyhodnotení dôkazov (výpovedí vo veci vypočutých svedkov)
sa tento fakt nepodarilo bližšie než uviedol súd prvého stupňa ustáliť.
Spresnenie skutkovej vety po opätovnom vyhodnotení dôkazov musel súd prvého stupňa uskutočniť

aj vo vzťahu k dĺžke práceneschopnosti a doby liečenia, ktoré si u poškodeného vyžiadali zranenia,
ktoré mu spôsobil obžalovaný, pretože ani v tejto časti prokurátor nepovažoval za potrebné konkrétne
sa vyjadriť (keď v podstate v záverečnej reči na túto výčitku vôbec nijako nereagoval), a to
znova napriek výhrade zo strany odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa tak napravil už obligatórne
pochybenie prokurátora, ktorý napriek zreteľne ustálenej súdnej praxi uviedol do obžaloby, že dĺžka

práceneschopnosti a doba liečenia trvala „3 - 5 týždňov“, pretože správne sa tieto podstatné skutočnosti
vyjadrujú uvedením spodnej hranice, teda výrazom „najmenej“ a v danom prípade najmenej tri týždne.

Pri objasňovaní a ustaľovaní týchto dôležitých okolností išlo o prehodnotenie výpovedí obžalovaného a
svedkov, ktorí tvrdili, že obžalovaný prišiel do baru niekedy pred polnocou (výpoveď obžalovaného na

hlavnom pojednávaní 28.03.2012 a poškodeného G. A., svedkov P. H., Q. W.) a tých, ktorí tvrdili, že
zranenie si na poškodenom všimli s odstupom jednej až dvoch hodín po odchode obžalovaného z baru
(svedkovia Q. W., P. H. a D. S.).

Súd prijal záver, že obžalovaný na mieste činu bol a fyzicky napadol poškodeného G. A., čím uveril

výpovedi poškodeného, výpovedi svedka S. M. a tiež celkom prvej výpovedi svedka T. F. z prípravného
konania a tieto si osvojil. Toto robil aj po doplnení dokazovania a po starostlivom prehodnotení výpovedí
menovanýchsvedkovatiežpovýsluchusvedkaH.S.,pretožetentosavprípravnomkonanípripodávaní
vysvetlenia vyjadril, že obžalovaný kopol poškodeného. Výpoveď svedka H. S. z hlavného pojednávania
tak súd nebral do úvahy, pretože ako už aj skôr uviedol odvolací súd, bolo pre odstup času potrebné

vychádzať z prvotných výpovedí svedkov.

Na označení obžalovaného ako páchateľa sa teda zhodli poškodený G. A. a svedok S. M. a z
dokazovanie zreteľne a nepochybne vyplynulo, že celému prejednávanému skutku predchádzal právekonflikt obžalovaného a svedka S. M., o ktorom obaja vypovedali zhodne, teda že obžalovaný sa so
svedkom nechcel baviť, pretože nemal dôvod a svedok prejavoval nielen verbálne, ale aj fyzicky potrebu
vyriešiť si s obžalovaným otázku dlhu, ktorý mal obžalovaný v jeho bare spraviť. Ich výpovede sú zhodné

do momentu, keď sa začali biť, pričom bitku vyvolal a začal svedok S. M.. Obžalovaný tvrdil, že ich
od seba oddelili nejakí ľudia a tiež pripustil, že jeden z nich mohol byť aj poškodený G. A.. Svedok S.
M. tvrdil, že obžalovaného od neho oddelil práve poškodený G. A. a že obžalovaný tak zameral svoju
pozornosť na neho a zbil ho. Takto isto to opísal aj svedok T. F. v prípravnom konaní a obžalovaného
tak zo spáchania skutku usvedčoval.

Súd sa znova musel nevyhnutne zaoberať skutočnosťou, že svedok T. F. podstatným spôsobom zmenil
svoju výpoveď, keď v konaní pred súdom tvrdil, že bol k výpovedi o usvedčení obžalovaného v
prípravnom konaní navedený samotným poškodeným G. A., ktorého mu bolo ľúto. Toto však odvolal
a pred súdom vypovedal, že obžalovaný poškodeného nenapadol, neudrel ho a že poškodený mal v
úmysleprivodiťobžalovanémutrestnéstíhanieachceltakodnehozískaťnejaképeniaze.Zotrvalnatom

aj pri konfrontácii s poškodeným, kedy mu priamo do očí uviedol, že sám dobre vie, že mu to obžalovaný
neurobil a že poškodený od neho výslovne žiadal, aby na polícii pomohol obžalovaného usvedčiť.
Hoci bol svedok T. F. počas konfrontácie s poškodeným vyrovnaný, pokojný, pevne trval na
vypovedanom, neuhýbal pohľadom a správanie poškodeného označil za chrapúnstvo a hoci bol
poškodený počas tejto konfrontácie nervózny, uhýbal pohľadom a v reakcii na výpoveď svedka F.

pripustil, že v kritický deň mal vypité, trval na tom, že ho napadol poškodený a poprel, že by svedka
F. navádzal na krivú výpoveď, súd prvého stupňa v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu
vychádzal len z prvotnej výpovede svedka T. F. a závery konfrontácie nebral do úvahy.
Pre zhodnosť v prvotných výpovediach vyššie uvedených svedkov (A., M., F. a S.) sa ďalej súd už viac
nezaoberal ani vierohodnosťou svedka M., ktorý celý konflikt v bare Rodeo vyvolal.

Súdvzaldoúvahy,žepoškodenýasvedokS.M.tvrdili,žeknapadnutiuprišlovčasemedzi01.00a02.00
hodinou ráno dňa 15.01.2011 a napadnutie potvrdili aj svedkovia T. F. a H. S.. Rozsah zranení potom
súd zistil a ustálil na základe znaleckého posudku znalca P.. U. P. z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia.

Vo vzťahu k výpovediam ostatných svedkov súd znova zhodnotil a ustálil, že títo sa vedeli vyjadriť viac
k hádke medzi obžalovaným a svedkom S. M., než k zraneniam, ktoré boli spôsobené poškodenému
a vôbec ku skutku samotnému.

Vychádzajúc z uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/31/2014 zo dňa 15.04.2014 a zo
všetkých vyššie rozpísaných dôvodov uznal súd obžalovaného za vinného zo spáchania skutku tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane právnej kvalifikácie, pretože v konaní bolo
preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a že tento svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom

súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, a to tak po stránke
subjektívnej ako i objektívnej.

Súd konanie obžalovaného vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona
ako úmysel nepriamy, keď obžalovaný vedel, že svojim konaním môže porušiť záujem chránený

Trestným zákonom (záujem na ochrane zdravia iného ako aj záujem na zachovaní verejného pokoja
a poriadku) a pre prípad, že tieto záujmy poruší, bol s tým uzrozumený, berúc do úvahy okolnosti,
za akých obžalovaný skutok vykonal a skutočnosť, že nebolo pochybností o jeho v plnom rozsahu
zachovaných rozpoznávacích schopnostiach v čase skutku. Obžalovaný teda v čase, keď fyzicky
zaútočil na poškodeného v bare, ktorý je verejnosti prístupný a kde sa nachádzal väčší počet ľudí, vedel,

že úderom voči telesnej integrite poškodeného môže porušiť jeho zdravie a dopustiť sa tým, okrem
iného, súčasne aj výtržnosti.

V danom prípade išlo o prečin, ktorého závažnosť bola daná spôsobom vykonania činu a mierou
zavinenia obžalovaného a rozsahom zranení ako dĺžkou potrebnou na zotavenie poškodeného.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho
nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery aj osobu obžalovaného, kedy v konaní nebol žiadnym spôsobom
preukázaný konfliktný alebo neznášanlivostný charakter obžalovaného a ani jeho agresivita, či sklony
k bitkám alebo k vytváraniu dlhov, čo vyplývalo tiež z jeho čistého registra trestov a priestupkového
registra. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd preto u obžalovaného
prihliadol na to, že viedol pred spáchaním skutku riadny život (písmeno j/) a z priťažujúcich okolností

uvedenýchv§37Trestnéhozákonaunehoprihliadolnato,žespáchalviactrestnýchčinov(písmenoh/).
S prihliadnutím na pomer a význam týchto okolností súd s použitím ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného
zákona nijako neupravoval zákonom stanovenú trestnú sadzbu, avšak dospel k presvedčeniu, že osoba
obžalovaného a všetky okolnosti prípadu umožňujú uložiť tzv. alternatívny trest (teda nie trest odňatia
slobody).

Súd teda dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona ako v oblasti generálnej tak
aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného dosiahnutý uložením peňažného
trestu, a to vo výmere 400 eur, pričom zároveň dospel k záveru, že pre prípad úmyselného zmarenia
výkon takto uloženého trestu bude postačovať ako náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva
mesiace.

Súd samostatným výrokom tiež vyslovil, že zaplatená suma peňažného trestu pripadne štátu.

Keďže súd mal pochybnosti o dôvodnosti a výške nároku na náhradu škody uplatnenej poškodenými
Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. a Sociálnou poisťovňou a ďalšie dokazovanie v súvislosti s

odstránením týchto pochybností by trestné konanie zbytočne pretiahlo, odkázal poškodené poisťovne s
ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.