Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117207842
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117207842.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov senátu:
JUDr. Andrea Dudášová a Mgr. Katarína Arnouldová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, P., a
Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. O. XX, P., zastúpeného: JUDr. Igorom Ribárom, advokátom, Nám.

Sv. Michala 1, Hlohovec, o zníženie výživného, úpravu styku a iné, a o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 24. apríla
2017, č.k. 19P/27/2017-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletou m e
n í tak, že návrh otca z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil neodkladné opatrenie, ktorým určil
otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej F. sumou 50 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred do rúk matky až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zníženie výživného a
zároveň upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou F. každý
párny týždeň v roku v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že maloletú si prevezme a po
ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že otec sa

návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 27.3.2017 vo veci samej domáha zníženia vyživovacej
povinnosti zo sumy 200 eur na 50 eur a úpravy styku s maloletou a uloženia maloletej podrobiť sa
odbornému poradenstvu u klinického psychológa za účelom obnovenia vzťahu s otcom. Uviedol, že
naposledy bolo výživné určené sumou 200 eur, styk s maloletou doposiaľ súdom určený nebol. Od
rozhodnutia o výške výživného došlo uňho k podstatnej zmene, bol uznaný za invalidného od 20.7.2016
z dôvodu poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou

a bol mu priznaný invalidný dôchodok 294 eur. Ďalej uviedol, že styk s maloletou nemal upravený
rozhodnutím súdu, ale po vzájomnej dohode s matkou. Z dôvodu zhoršenia vzájomných vzťahov však
nemá umožnené stretávať sa s maloletou. K dlhšiemu odlúčeniu a narušeniu vzťahu s maloletou došlo
aj v dôsledku jeho zdravotných ťažkostí. Požiadal o pomoc i Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
pričom v rámci spoločných stretnutí bola matka upozornená, aby umožňovala jeho styk s maloletou,
čo však matka nerešpektuje. Zároveň žiadal nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorým súd zníži jeho

vyživovaciu povinnosť voči maloletej na 50 eur mesačne a zároveň upraví jeho styk s maloletou a to
tak, že sa s ňou bude môcť stretávať každý nepárny týždeň v roku od piatku 17.00 hod. do nasledujúcej
nedele 17.00 hod.. Uviedol, že je potrebné rýchlo a dočasne upraviť pomery účastníkov konania, keď
je daná obava, že v prípade nerealizovania osobného styku s maloletou môže vzniknúť u maloletej
traumatizovanie z dlhodobého odlúčenia, v dôsledku čoho sa prehĺbi narušenie vzťahov otca s dcérou.
Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 20P/149/2014-156, zo dňa 9.5.2016 bola otcovi

určená povinnosť platiť výživné na maloletú F. s účinnosťou od 13.2.2014 sumou 125 eur mesačne a s
účinnosťou od 1.5.2016 sumou 200 eur mesačne, pričom súd vychádzal z príjmu otca 894 eur a príjmumatky 1.316 eur. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 2, § 324 ods. 1, 2,3, § 325 ods. 1,2, §
328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1,2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa § 25 ,
§ 75 a § 78 Zákona o rodine. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti súdu o maloletých

je predovšetkým zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, jeho práva na riadnu výchovu,
výživu a vzťahu k obom rodičom. Pri rozhodovaní je pritom prvoradý záujem maloletého dieťaťa, jeho
citové väzby, vývinové potreby a stabilita výchovného prostredia. Súd dospel k záveru, že v danej veci
je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia tak v časti zníženia výživného ako i časti úpravy styku,
keď mal preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane

otca, ktorý bol uznaný za invalidného a bol mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 294 eur. Takže nie
je v jeho možnostiach platiť súdom určené výživné 200 eur mesačne, ktoré bolo určené v čase, keď
otec dosahoval príjem 894 eur. Preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zníženia
výživného vyhovel a výživné znížil na sumu 50 eur mesačne. Súd vyhovel návrhu i v časti úpravy styku,
keď otec uviedol, že z dôvodu zhoršenia vzájomných vzťahov s matkou maloletej nemal umožnené
stretávať sa s dcérou, preto súd upravil styk v rozsahu tak, ako je to uvedené vo výroku uznesenia keď

mal za to, že takáto úprava neodkladným opatrením pred vykonaním dokazovania za účelom zistenia
najvhodnejšej úpravy styku otca s maloletou s prihliadnutím na jej vek, záujmy, na názor maloletej k
stretávaniu s otcom je postačujúca na zabezpečenie kontaktu otca s dcérou, aby sa citové a rodinné
puto neprerušilo.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v časti nariadenia neodkladného opatrenia o úprave
styku otca s maloletou podala odvolanie matka maloletej. Uviedla, že manželstvo s otcom maloletej
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp.zn. 11C/27/2011 na tom základe, že bola
dlhodobo obeťou fyzických útokov a agresie zo strany otca, ktorý už bol v minulosti psychiatricky liečený.
Maloletá F. bola pritom svedkom týchto útokov a prejavov agresie, čo na nej zanechalo veľmi negatívne

stopy. Pretrvávajúci a neznesiteľný stav domáceho násilia mal za následok, že v roku 2011 bola nútená
spolu s deťmi skryť sa pred manželom a otcom maloletých v útulku v F., kam ich odviezli príslušníci
OO PZ Leopoldov. Následne sa presťahovali do nájomného bytu v M., maloletá z toho dôvodu zmenila
školu, avšak v novej škole a prostredí si nedokázala nájsť svoje miesto. Po niekoľkých mesiacoch
odlúčenia ju manžel a otec maloletých prosil, aby sa s deťmi vrátila domov s tým, že si už uvedomil

svoje pochybenie a teror, ktorý z jeho strany trpeli, sa nezopakuje. Aj preto, že maloletá sa nedokázala
adaptovať v novej škole v M., na žiadosť otca sa k nemu vrátili. Sľuby však boli márne a opäť bola
nútená nájsť náhradné ubytovanie v obecnom nájomnom byte v Obci P., kde s maloletou býva doteraz.
Maloletá bola správaním otca traumatizovaná. Ťažko znášala jeho agresívne prejavy, preto sa s otcom
dva roky od odchodu zo spoločnej domácnosti odmietala stretnúť, mala z neho strach. Postupne si

však na jej naliehanie a výslovné nútenie, že je to predsa len jej otec začala k nemu opätovne hľadať
cestu prostredníctvom starej matky zo strany otca. Zlom nastal na jar v roku 2016, kedy maloletá
prestala k otcovi chodiť a odmietala ho navštevovať s odôvodnením, že sa ho bojí, nakoľko otec sa
začal správať divne, keď maloletej ukazoval ako sleduje iných ľudí a jeho známych, zhromažďuje o
nich rôzne záznamy, nabáda ju, aby sa na tejto činnosti s ním podieľala a pomáhala mu. Otec si začal

vynucovať stretávanie s dcérou tak, že ju čakáva pred školou, kde ju potom sleduje, fotí jej spolužiačky.
Proti jej vôli maloletú zastavuje, vypytuje sa na ňu ako bývalú manželku. Spolužiačky maloletej si
fotil aj keď medzi nimi maloletá nebola, zastavoval ich a vypytoval sa na maloletú aj na ňu. Takéto
správanie nielenže vykazuje znaky psychotickej poruchy, ale pre maloletú je veľmi stresujúce. Pochybné
a vyslovene závadné konanie otca sa neprejavuje len obťažovaním maloletej pred školou ale občas

príde aj do bytovky a dobíja sa do bytu alebo vykrikuje pred domom, že ho dá celý vyhodiť do vzduchu.
Približne pred dvomi mesiacmi išla maloletá doučovať svoju spolužiačku pred monitormi pre 9. ročník,
ktorá je rómskeho etnika. Otec maloletú sledoval, čo dokazuje že ju ako i maloletú neustále chorobne
sleduje, na čo v priebehu návštevy agresívne vbehol do domu tejto spolužiačky, do jej detskej izby na
poschodí, začal robiť s maloletou poriadky, a vypytoval sa maloletej čo tam robí s takou osobou, čo tam

má čo chodiť. Po vyslovene závadnom konaní otca už niekoľko rokov vykonáva oznámenia na polícii
a prokuratúre, avšak tieto následne na naliehanie otca buď stiahla, keďže mu reálne hrozilo väzenie,
alebo bola vec postúpená na priestupkové konanie. Otec v návrhu zavádza, keď tvrdí, že v rámci
sedenia na ÚPSVaR bola upozornená na povinnosť rešpektovania jeho rodičovských práv, ktoré mala
porušovať. Keď ju s maloletou zbadal na chodbe, začal na ne pred všetkými vykrikovať a vyhrážať sa

im ako je u neho zvykom. Pracovníčke úradu vysvetlila celú vec ako i nevhodnosť celej situácie, vo
veci bola samostatne vypočutá i maloletá, o čom bola spísaná správa. Výsledok je taký, že jej žiadne
upozornenie adresované nebolo. Má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia v napadnutej časti nie
je v záujme maloletej, ktorá sa potom, ako jej oznámila súdom uloženú povinnosť stretávania s otcom,takmer zosypala. Dlhotrvajúci negatívny psychický stav maloletej zavinený konaním a chovaním otca
ako i celá genéza rodinných vzťahov odôvodňujú potrebu úpravy akéhokoľvek styku otca s maloletou
až po starostlivom uvážení zo strany súdu, výsluchu všetkých zainteresovaných strán, vrátane maloletej

F., ktorá bude mať budúci týždeň 15 rokov, preto je už dostatočne vyspelá, aby sama vyjadrila svoj
názor k celej veci, ku ktorému je súd povinný prihliadnuť. Nariadené neodkladné opatrenie o úprave
styku bolo vydané len na základe subjektívnych tvrdení otca a všeobecných princípov uplatňovaných v
oblasti rodinného práva, ktoré však nemožno bezvýhradne aplikovať v prípade ako je tento. Stav, kedy
sa maloletá F. vyslovene odmieta stretávať s otcom je dlhotrvajúci, zavinený otcom, preto nie je možné

sa stotožniť s rozhodnutím súdu, podľa ktorého by sa teraz mala maloletá len tak z ničoho nič s otcom
stretávať. Maloletá F. je navyše od odchodu zo spoločnej domácnosti nútená navštevovať psychológa,
nakoľko minulé udalosti alebo čo i len zmienka o otcovi u nej vyvolávajú úzkosť a depresívne stavy.
Poslednúsprávuvyhotovenúpsychologičkouzodňa22.3.2017doložilakodvolaniu.Kodvolaniudoložila
tiež trestné oznámenie voči otcovi maloletej zo dňa 18.2.2011, rozkaz o uložení sankcie za priestupok
zo dňa 12.9.2011, taktiež potvrdenie o oznámení zo dňa 1.12.2012, 5.12.2012, uznesenie Obvodného

oddelenia PZ Leopoldov ČVS: ORP-1629/LP-TT-2013 zo dňa 1.7.2013, zápisnicu o trestnom oznámení
zo dňa 10.6.2013, zápisnicu o trestnom oznámení z Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 17.3.2017.

3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, listom zo dňa 1. júna 2017 súdu
oznámil, že dňa 15.3.2017 uskutočnili pohovor s maloletou F. O., nar. XX.X.XXXX, na základe sťažnosti

otca, ktorý uviedol, že sa dcéra s ním prestala stretávať, nereaguje na jeho telefonáty a zablokovala si
aj jeho číslo. Na uvedenú situáciu maloletá uviedla nasledovné: „S otcom sa nechcem stretávať, nemám
ho rada, nič k nemu necítim. Keď som aj u neho bola tak sa mi nevenoval, ja som sa hrala na počítači.
Chodila som tam len preto, lebo ma mama prehovárala. Nechcem k nemu chodiť, lebo si pamätám aj
veci, ktoré sa stali v minulosti. Ďalej chodí za mnou aj do školy, aj keď nie som v škole, vypytuje sa

mojich spolužiačok na mňa a fotí si ich. Oni mi to potom rozprávajú“.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba -
matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravnýprostriedokprípustný(§355ods.2a§357písm.b)CSP),postupombeznariadeniaodvolacieho

pojednávaniapreskúmalnapadnutéuznesenieakoajkonaniemupredchádzajúcebezohľadunarozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 19P/27/2017 je zníženie výživného
otca na maloletú F. s účinnosťou od 20.7.2016 zo sumy 200 eur na 50 eur mesačne, úprava styku otca

s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou F. každý nepárny týždeň v roku od piatku
17.00 hod. do nasledujúcej nedele 17.00 hod. a uloženie maloletej F. povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu klinického psychológa podľa určenia matky, v počte minimálne ôsmych stretnutí, za účelom
obnovenia vzťahu maloletej s otcom a tiež nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd výživné otca
zníži zo sumy 200 eur na 50 eur mesačne a upraví styk otca s maloletou na každý nepárny týždeň v

roku od piatku 17.00 hod. do nasledujúcej nedele 17.00 hod.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z obsahu spisu vyplynulo, že maloletá
F. bola právoplatným rozsudkom o rozvode manželstva rodičov zverená do osobnej starostlivosti

matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň bolo otcovi maloletej určené
výživné, ktoré bolo následne ďalším rozsudkom zvýšené až na konečnú sumu 200 eur. Z rozvodového
rozsudku, č.k. 11C/27/2011-78, právoplatného dňa 28.2.2012 odvolací súd zistil, že príčinu rozvodu
manželstva súd ustálil v povahových, názorových rozdieloch, v porušení povinností rešpektovania
dôstojnosti navrhovateľky, teda matky maloletej zo strany odporcu teda otca maloletej a to najmä

v opakovanom agresívnom správaní sa odporcu voči navrhovateľke, ktorého dôsledkom je citové
odcudzenie navrhovateľky voči odporcovi. Vzhľadom na postoj oboch manželov nie je predpoklad, že
by v budúcnosti mohlo manželstvo plniť svoj účel. Rovnako zo správania odporcu i z jeho výpovedí
mal súd za preukázané, že až po podaní návrhu na rozvod manželstva začal zvažovať vyhľadávanie
odbornej pomoci z dôvodu svojho agresívneho správania, pričom do rozhodnutia vo veci odbornú pomoc

nevyhľadal. Súd považoval manželstvo za harmonické do 28.12.2010, pričom k fyzickému napadnutiu
navrhovateľky došlo už v období tehotenstva, ďalej i v prítomnosti maloletej F.. Podľa odporcu nikto
nenesie vinu za to, čo sa medzi ním a manželkou v manželstve udialo, teda nie je si vedomý svojej
zodpovednosti za svoje agresívne správanie a to nielen voči navrhovateľke. Matka maloletej v odvolaníuvádza, že maloletá sa s otcom nechce stretávať, z otca má strach, nakoľko otec má nevhodné
správanie, keď sleduje maloletú i matku maloletej, dokonca sleduje spolužiačky maloletej, ktorých
sa na maloletú vypytuje. Maloletá v dôsledku správania otca navštevuje psychologickú ambulanciu. K

odvolaniu matka doložila správu z psychologického vyšetrenia v ambulancii klinickej psychológie PhDr.
N. W., zo dňa 22.3.2017. Z tejto správy vyplýva, že rodičia maloletej sa rozviedli v roku 2012. Matka
s deťmi sa vrátila bývať do spoločného domu, znovu začali agresívne útoky zo strany otca, takže sa
s deťmi odsťahovala do nájomného obecného bytu. Maloletá sa dva roky s otcom nekontaktovala,
odmietala ho, začala kontaktovať starú matku zo strany otca, kde sa začala stretávať s otcom. Postupne

začala chodiť aj k otcovi, postupne začala hovoriť, že má z otca zlý pocit, že sa tam bojí chodiť. Na jar
2016 sa úplne prestala s otcom stretávať a on ju začal navštevovať proti jej vôli v škole, ona sa mu
vyhýbala, čo viedlo k vymeškávaniu zo školy. Učitelia a spolužiaci ju pred otcom chránili, keď za ňou
otec prišiel stále vyzvedal veci o mame, o ňu sa vôbec nezaujímal. Klope im na dvere, otravuje celý
činžiak, vykrikuje, vyhráža sa, že dá celý činžiak vyhodiť do vzduchu. Mama sa pred ním skrýva, hovoria
jej to spolužiačky, ktoré si fotil, čo im vadilo. Objektívne psychologička uviedla, že osobnosť maloletej je

poznačená pubertálnym vývinovým obdobím, pri zníženom sebavedomí a minimálnom sebahodnotení.
Sociálne vzťahy sú narušené, má strach v širšom sociálnom prostredí pri značne submisívnom postoji
voči druhému pohlaviu. Objavuje sa až neschopnosť presadiť sa voči druhému pohlaviu. Sociálne
vzťahy sú ovplyvnené prežívaním nadmernej úzkosti, ktorá sa ukazuje ako relatívne trvalý stav. Má
obmedzenú schopnosť prežívať radosť, pocity beznádeje, bezmocnosti, dominuje u nej zlá nálada. V

závere psychologička uviedla, že ide o 14,5 ročné pubertálne dievča pochádzajúce z rozpadnutej rodiny,
vyrastajúce v spoločnej domácnosti s matkou a bratom, prežívajúce neustále atakovanie zo strany otca,
čo viedlo k rozvoju neuroticko-depresívnej poruchy.

7. Sama maloletá dňa 15.3.2017 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko

Hlohovec uviedla, že s otcom sa stretávať nechce, nemá ho rada, nič k nemu necíti, nechce k nemu
chodiť lebo si pamätá aj veci, ktoré sa stali v minulosti.

8. Odvolací súd vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, majúc na zreteli najlepší záujem
maloletej ako prvoradé hľadisko pri jeho rozhodovaní, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti

úpravy styku otca s maloletou nepovažoval za vecne správne. Z rozvodového rozsudku ako aj z tvrdení
matky v odvolaní, ako aj z pripojených trestných oznámení na otca maloletého, ako aj z psychologickej
správy maloletej F. jednoznačne vyplýva, že otec voči matke maloletej počas ich vzájomného spolužitia
mal agresívne správanie. Vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, správanie otca voči maloletej v
súčasnosti takisto nie je na dobrej úrovni, maloletá sa s otcom nestretáva, u maloletej sa však jedná o

15 ročné dievča, ktoré má už vlastný názor a jednoznačne sa maloletá vyjadrila, že sa s otcom nechce
stretávať, nemá ho rada, nič k nemu necíti. Vzhľadom na opis skutočností, ktoré maloletá s otcom zažila,
ktoré sú uvedené v odvolaní matky, ako aj v psychologickej správe, odvolací súd mal za to, že v rámci
neodkladného opatrenia nie je dôvodné upravovať styk otca s maloletou. Preto v časti úpravy styku
otca s maloletou návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, čím v tejto časti v súlade s

ustanovením § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie zmenil. Rozhodnúť o úprave styku bude možné
až po riadne vykonanom dokazovaní vo veci samej. Skutočnosti tvrdené v odvolaní, ako aj tvrdené
maloletou odvolací súd považoval za dostatočne preukazujúce, že nie je v záujme maloletej dočasne
upravovať jej styk s otcom.

9. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).