Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 2, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010740
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3115010740.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.05.2017 v Trenčíne v senáte zloženom

z predsedníčky senátu JUDr. JUDr. Beáty Schmidtovej a prísediacich Bc. Anny Macháčkovej a Pavla
Gerega takto

r o z h o d o l :

podľa § 285 písm. a) Tr . poriadku sa
obžalovaný
L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby pre zločin sexuálne násilie podľa § X00 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na §
139 písm. c) Tr. zákona ktorého sa mal dopustiť tak, že

v presne nezistený deň najneskôr však 13.06.2013 v byte v M. na ulici G. X donútil svojho nevlastného
brata maloletého M.S., nar. 19.02.2006 k rôznym sexuálnym praktikám tým spôsobom, že maloletého
najskôr vystavil sledovaniu pornografických záznamov, následne sa s mal. M.S. presunul do izby na

posteľ, kde maloletý sledoval masturbáciu obvineného, potom obvinený vyzval maloletého, aby ho
ručne uspokojoval, ten ho chytal a držal za pohlavný úd a taktiež sa obvinený dotýkal pohlavného údu
maloletého a tohto konania sa obvinený dopustil proti vôli maloletého, pričom zneužil jeho bezbrannosť
s ohľadom na vek maloletého M.S. a jeho strach z obvineného, keďže ho v minulosti zbil,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.05.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín obžalobu na obžalovaného pre skutok
právne posúdený ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s

poukazom na § 139 písm. c) Tr. zákona.

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní z vykonaných dôkazov zistil skutkový stav veci tak, ako
je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

G. L. L. v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Pred súdom poprel spáchanie
trestnej činnosti. Na svoju obhajobu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti ktoré by potvrdzovali jeho
verziu nespáchania skutku.Súd vykonal pred súdom dokazovanie výsluchom svedkov L. L., J. R., zákonného zástupcu L. P.,
pracovníčky H. L.. F., výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo odvetvie klinická psychológia detí, ako

aj prehraním obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu maloletého M. S.

Svedkyňa L. L. v prípravnom konaní ako aj pred súdom tvrdila, že obvinenie voči jej najstaršiemu
synovi je nezmyselné. Nevie o žiadnych skutočnostiach, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sa niekedy

jej najstarší syn mal dotýkať dieťaťa (svojho nevlastného brata). Obe mladšie deti sú v detskom domove
od mája 2014, pričom ona konkrétne s deťmi kontakt neudržiava. V čase keď sa mal stať skutok, bývali
všetci v jednoizbovom byte, najstarší syn L. s deťmi v kontakte nebýval. Práve maloletý L. mal veľmi
dobrý vzťah k staršiemu bratovi, pokiaľ bol starší syn doma, ako súrodenci boli stále spolu. Vylúčila
možnosť, že by k takémuto konaniu zo strany najstaršieho syna bývalo došlo.

Svedkyňa J. R. v prípravnom konaní ako aj pred súdom vypovedala o integrácii maloletého L. do
detského domova medzi ostatné deti. Pracuje ako vychovávateľka v detskom domove C., pričom s
maloletým L. prichádzala pravidelne do kontaktu. O skutku, ktorý sa mal stať, sa dozvedela po príchode
maloletého L. do detského domova. U maloletého sa prejavovalo zvýšené sexuálne správanie a to tým

spôsobom, že žiadal od ďalších detí umiestnených v detskom domove sexuálny styk. Maloletý používal
rôzne sexuálne výrazy a vyzýval ostatné deti k ukazovaniu si pohlavných orgánov. Takéto správanie
sa opakovalo viackrát a preto dňa 23.05.2014 oslovila maloletého L., aby sa vyjadril, odkiaľ nadobudol
takéto správanie a výrazy. Maloletý uviedol, že videl doma porno, ktoré mu púšťal jeho starší brat, a
následne musel tomuto staršiemu bratovi masturbovať jeho pohlavný úd. Maloletý popísal, ako sa to

stalo, ako si brat ľahol na posteľ, maloletý musel pri ňom stáť a ďalšie podrobnosti. Vtedy, keď sa mal
skutok stať, mala byť jeho matka spolu s mladším bratom mimo bytu. Podľa názoru svedkyne sa takéto
konanie udialo asi viackrát, keďže takéto správanie mal maloletý zafixované ako normálne. Je to len jej
domnienka, maloletý jej neuviedol viacnásobné takéto správanie. Po týchto zisteniach spísala zápis a
informovala riaditeľku a psychologičku o týchto skutočnostiach. Pokiaľ maloletý jej, ako cudzej osobe

rozprával o takýchto veciach, hovoril to prirodzene, skôr agresívne, nepáčilo sa mu že je za takéto
správanie karhaný. V súčasnej dobe je jeho správanie diametrálne zmenené a už sa u neho neprejavujú
takétosexuálnesprávaniaanivýrazy. AkozástupkyňadetskéhodomovaC.bolaprivýsluchumaloletého
na polícii.

Svedok L. P., otec maloletého, v prípravnom konaní ako aj pred súdom uvádzal okolnosti ohľadne
zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti súdom. K osobe obžalovaného sa vyjadril v tom
zmysle, že obžalovaný je synom bývalej družky L. L., nemali spolu dobrý vzťah, bol arogantný, jeho
správanie bolo nevhodné, odvrával svojej matke, neposlúchal, neupratoval po sebe a podobne. V čase,

keď obžalovaný nebol vo väzení, žil s nimi na spoločnej adrese, avšak neboli spolu veľmi v kontakte,
pretože on chodieval pracovať na týždňovky, vídavali sa len cez víkendy. O skutku, ktorý sa mal stať
medzi obžalovaným a maloletým synom L. sa dozvedel od vyšetrovateľky, bližšie ku skutku nič uviesť
nevedel. V čase, keď žili spoločne v jednej domácnosti len s družkou a dvoma deťmi, bolo všetko v
poriadku, avšak keď prišiel obžalovaný domov z výkonu trestu odňatia slobody, maloletý L. bol nervózny,

nesprávalsanormálneakobežne.Keďbolopätovneobžalovanývďalšomvýkonetrestuodňatiaslobody
alebo v polepšovni, všetko bolo v poriadku.

Svedkyňa L.. F. za H. A. bola pred súdom vypočutá k výsluchu maloletej osoby na polícii. Popísala

priebeh výsluchu maloletého, kto ako kládol otázky, že pri výsluchu bola prítomná aj prokurátorka,
zástupca detského domova, súdny znalec U.. Q. spolu s vyšetrovateľkou a zapisovateľkou. Na začiatku
výsluchupodľanázorusvedkynebolmaloletýriadnepoučený,žemôžeodmietnuťvypovedať,amaloletý
vypovedal dobrovoľne.

Bol vypočutý súdny znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie klinická psychológia detí. Prezentoval
svoj znalecký posudok číslo 7/2015, ktorý spracoval na maloletého M. S. na základe jeho výpovede
na polícii. Vyjadroval sa k anamnéze maloletého, charakteristickým rysom osobnosti maloletého,vyjadroval sa k schopnostiam zapamätať si a následne reprodukovať udalosti a posúdiť vplyv
prežitých udalostí na psychiku maloletého v súčasnosti. Na základe anamnézy a psychologického
rozhovoru znalec skonštatoval, že v štruktúre osobnosti maloletého boli zistené patologické rysy

jeho vyvíjajúcej sa osobnosti. Charakteristickú kombináciu porúch je zrejmé pozorovať pretrvávajúcim
agresívnym asociálnym alebo vzdorovitým správaním s príznakmi depresie, úzkosti, a iných emočných
porúch. Nálada maloletého je subdepresívna, čo okrem patoplastickej rodinnej klímy súvisí aj s
údajným sexuálnym zneužitím dieťaťa z okruhu rodiny. Osobnosť je vo vývojom období mladšieho
školského veku, emocionálne labilný, impulzívny, štrukturovaný v smere introverzie. Osobnostne

je dráždivý, netrpezlivý, môže sa vyskytovať afektívne konanie, ľahko býva sklamaný s nestálou
náladou, rozladenosťou a podráždenosťou. Prevažne netrpezlivý a rýchlo vzplanie. V správaní prítomný
cynizmus, antisociálne tendencie, negatívne postoje, nedostatok sebareguločaných mechanizmov. Má
sklon vyžadovať veľa pozrnosti od svojho sociálneho okolia. Udáva nesúlad v rodinnom prostredí,
vykazuje nedostatočné naplnenie, potreby, sociálneho začlenenia do primárnej rodiny, pocit bezpečia, a
bezpodmienečnej lásky zo strany rodičov. Menovaný zažil opätovné sklamania v primárnych vzťahových

väzbách s rodičmi. Intelektové výkony maloletého sú nerovnomerne profilované v neprospech verbálnej
zložky intelektu, slabší rozvoj slovno-pojmového myslenia a tým súvisiacej reči. Intelektové výkony sa
nachádzajú na úrovni ľahkého populačného podpriemeru. Kognitívne funkcie maloletého nevykazujú
narušenia v zmysle duševnej zaostalosti, ktoré by mali vplyv na schopnosť maloletého správne vnímať,
zapamätaťsianáslednereprodukovaťudalosti,ktoréprežil,aktorýchsapriamozúčastnil.Naschopnosť

reprodukovať prežité udalosti má negatívny vplyv slabá slovná zásoba. Maloletý má tendenciu udalosti
s predmetnou vecou zatajovať. Na základe spisovej dokumentácie vrátane pozorovania v detskom
domove, ako aj na základe výsluchu maloletého a vlastným znaleckým šetrením je znalec toho názoru,
že maloletý bol predčasne sexuálne stimulovaný jeho nevlastným starším bratom a maloletý prežil
v dôsledku konania jeho nevlastného brata psychickú traumatizáciu. Maloletý bolestné spomienky

vytesňuje z vedomia, znalec pozoruje obranný mechanizmus popretia a vytesnenia a tento obranný
mechanizmus možno charakterizovať ako psychologických defenzívny adaptačný mechanizmus.
Prítomné sú známky reaktívnej psychickej dekompenzácie z prežitých udalostí. Spomienky na sexuálne
zneužívanie vytesňuje z vedomia. Ale napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, je možné z jeho
vyjadrenia usudzovať, že maloletý bol sexuálne stimulovaný obžalovaným, jednalo sa o dotýkanie,

dráždeniearučnéuspokojovaniejehobrata,aminimálnedotýkaniesavintímnychoblastiachmaloletého
jeho bratom L.. Tieto jeho traumatizujúce spomienky sa prenášajú aj do inadekvátneho sexuálneho
správania sa s jeho rovesníkmi.

Súd po výsluchu znalca riešil námietku obhajoby ohľadne nezákonnosti výsluchu maloletého v
prípravnom konaní a preto vyzval znalca, aby sa vyjadril, či odporúča opakovaný výsluch maloletého.
Keďže znalec výslovne odmietol, aby súd mohol zopakovať nezákonný výsluch maloletého a tento
zreparovať v konaní pred súdom, pretože znalec sa vyjadril, že opakované vysluchnutie maloletého
pred súdom by bolo spojené s problémom vrátenia maloletej osoby do negatívneho prežívania udalostí,

čo by malo veľmi nepriaznivý vplyv na jeho ďalší psychický vývoj, súd nezopakoval pred súdom výsluch
maloletého M. S.

Následne bol vykonaný pred súdom dôkaz prehratím zvukovo-obrazového záznamu z výsluchu
maloletého, uskutočnený na polícii dňa 05.02.2015 za prítomnosti vyšetrovateľky, zapisovateľky,
maloletého, súdneho znalca z odboru detská klinická psychológia, prokurátorky, zástupcu H. a
skonštatoval, že výsluch maloletého s poukazom na nedostatočnosť jeho poučenia v zmysle § 130 ods.
2 Tr. poriadku nie je možné považovať za dôkaz tak, ako to vyjadruje citované ustanovenie § 119 ods.

2 Tr. poriadku.

V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na audiovizuálny záznam výpovede maloletého M. S.
pred vyšetrovateľkou zo dňa 05.02.2015, pričom na podklade uvedeného záznamu súd konštatuje, že
maloletý M. S. pred začiatkom svojho výsluchu bol nie dostatočným spôsobom poučený o svojom práve
odmietnuť vypovedať v zmysle § 130 ods. 2 Tr.por. Zo záznamu je zistiteľné, že pred výsluchom mubolo vyšetrovateľkou vysvetlené, že bude poučený, mal by hovoriť pravdu pred vyšetrovateľkou, mal
by právo nevypovedať, keby bol v príbuzenskom pomere s obžalovaným. Teda pri jeho poučení úplne
absentuje poučenie maloletého, že L. L. je jeho brat, že je pre neho blízky človek, a preto má právo

nevypovedať, ak by mu spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania tak, ako to ukladá zákon.

Súd na základe vyššie uvedeného právneho názoru vyjadreného k zásadnému dôkazu v tomto trestnom

stíhaní, ktoré sa vedie proti obžalovanému L. L. na podklade výpovede maloletého M. S. zo dňa
05.02.2015 konštatuje, že tento dôkaz nie je možné považovať za dôkaz procesne významný v zmysle §
119 ods. 2 Tr.por. a to z dôvodov pochybení pri náležitom poučení maloletého podľa § 130 ods. 2 Tr.por. a
absencie vysvetlenia o podstate trestného stíhania, odsúdenia, uloženia nepodmienečného trestu a iné.
Teda v tomto konaní nie je možné brať do úvahy túto výpoveď maloletého zo dňa 05.02.2015 a prihliadať
na ňu ako na dôkaz a tiež hodnotiť túto výpoveď ako vierohodnú a priamy dôkaz, ktorý preukazuje

protiprávne konanie obžalovaného. Na základe toho ani záver znalca U.. J. Q., ktorý spracoval znalecký
posudok číslo 7/2015 z odboru klinická psychológia detí, na posúdenie osobnosti maloletého M. S. a
ktorý sa vyslovil, že výpoveď maloletého pred vyšetrovateľom zo dňa 05.02.2015 možno hodnotiť ako
psychologicky vierohodnú, nie je možné vziať do úvahy pri ustálení, či skutok sa stal alebo nie a či ho
spáchal obžalovaný. Zároveň poukazuje na stanovisko R 2/2003, že svedok musí byť výslovne poučený

v zmysle § 130 ods. 2 Tr. poriadku a musí sa výslovne vyjadriť, či toto svoje právo využíva, alebo
nie. Obsah vyjadrenie svedka musí byť uvedený v zápisnici o jeho výsluchu, a len vtedy možno takýto
dôkazný prostriedok považovať za vykonaný zákonným spôsobom. Uvedenú chybu možno odstrániť
iba opätovným vykonaním úkonu zákonným spôsobom.

Súd na podklade týchto právnych záverov konštatuje, že v prípade nemožnosti použitia základného
dôkazu v tomto trestnom stíhaní - výpovede maloletého M. S. zo dňa 05.02.2015, na ktorú nie je možné
prihliadať z dôvodov vyššie uvedených, je potrebné prezentovať záver, že sa vôbec skutok stal a že
ho spáchal obžalovaný, za nemožné. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že výpoveď maloletého ako

neopakovateľný úkon bol urobený neprocesným spôsobom aj v tom smere, že maloletý nepodpísal nie
len že každú stranu svojho výsluchu, napriek tomu, že v čase výsluchu mal už 9 rokov, ale nepodpísal
ani poslednú stranu výsluchu, ktorú podpisovali všetky prítomné osoby pri tomto úkone zúčastnené.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností s poukazom na neprocesnosť a nezákonnosť
jediného a základného dôkazu v tomto konaní súd musel vysloviť, že obžalovaného podľa § 285 písm.
a) Tr. poriadku obžalovaného L. L. oslobodzuje spod obžaloby pre zločin sexuálneho násilia podľa §
200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť

na skutkovom základe obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.