Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/177/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215086
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712215086.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421, proti odporkyni Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 17. 09. 2012, ktorý bol doručený súdu dňa 27.
09. 2012 domáhal voči odporkyni náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a to z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen. V návrhu uviedol,
že ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa § 38 a
nasl. Zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a
to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu
navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o

úvere č. 6750035 dlžníkom: Vjačeslav Jevčín, „nar. 09. 03. 1976“. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: „EX 8536/2008“. Súdny exekútor
v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky efektívne a účinne predložil jeho návrh na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému súdu, ktorým bol Okresný
súd Zvolen (ďalej len „Exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal
na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou

a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. Podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej
pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,

táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011, súd preskúma žiadosť o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie,
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,

aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými
titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym
zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Na
tomto mieste je potrebné upozorniť na skutočnosť, že on disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú
rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v
znení neskorších predpisov. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla

mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 06. 02. 2009 a to rozhodnutím o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac 7 mesiacov). Doplnil, že na označenie exekučnej veci
používa všetky informácie, ktoré má k dispozícii a ktoré pozná. Exekučný súd mu totiž neoznámil spisovú

značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Nesprávny úradný
postup Exekučného súdu charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na jeho strane. Opísaný postup Exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v

rozporesozákonom,konkrétnes§44ods.2Exekučnéhoporiadku.Vpredmetnomprípadeneexistovala
okolnosť, ktorá by umožňovala Exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak,žekvydaniurozhodnutiaoudelenípoverenianavykonanieexekúciepristúpilažpoveľmidlhejdobe.
Ďalej upozornil na to, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a prinútil
porušovateľa, teda Exekučný súd k vydaniu rozhodnutia. Podotkol, že nečinnosť Exekučného súdu nie

je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával Exekučný súd vo veci
také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa počas exekučného konania on
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Preto si z dôvodu nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy, pričom majetková škoda v sume 125,- Eur (na správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70,- Eur, na
udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur, na administratívne spracovanie textových urgencií
adresovaných Exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
Exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaným a kontrolou stavu
konania na Exekučnom súde 15,- Eur). Súčasne si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

v sume 404,- Eur (55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti Exekučného súdu a to na základe
aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, špecifikovanej v žalobe, teda 660,- Eur za rok: 12 mesiacov v
roku = 55,32 Eur za mesiac). Pred podaním návrhu na súd postupoval podľa § 15 ods. 1 Zákona č.
514/2003 Z.z., a písomnou žiadosťou požiadal odporkyňu o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody. Odporkyňa na jeho žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal voči nej návrh na súd.

Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Uznesením č.k. 14C/177/2012-15 zo dňa 19. 02. 2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené
pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 14C/177/2012, 14C/178/2012, 14C/179/2012, 14C/180/2012,
14C/181/2012, 14C/185/2012, 14C/192/2012, 14C/193/2012, 14C/194/2012, 14C/195/2012,

14C/197/2012, 14C/196/2012, 14C/198/2012, s tým, že konanie sa bude ďalej viesť pod spoločnou
spisovou značkou sp. zn. 14C/177/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 03. 2013.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 08. 07. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 12. 07. 2013 k spojeným
návrhom (ďalej len „návrh“) uviedla, že návrh považuje za právne neopodstatný, žiadala ho v celom

rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. K návrhu vzniesla
procesné námietky v tom, že síce navrhovateľ uviedol v návrhu časť dôkazov, najmä odkazuje na
exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkaznébremeno znáša sám. Predovšetkým zdôraznila, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Exekučného súdu bolo jedným z
dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv

nečinnosťou Exekučného súdu, keď uviedla príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS
211/2012, sp. zn. IV.ÚS 366/2012, sp. zn. IV.ÚS 374/2012. Ďalej poukázala na to, že okrem toho,
kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu
škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v
ktorom mu mala byť spôsobená škoda. V tomto smere navrhla konajúcemu súdu aplikáciu § 43 ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku. Na toto zákonné ustanovenie poukázala aj z dôvodu, že v tomto
momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní,
v prvom rade je potrebné poznamenať, že navrhovateľ v návrhu neuvádza, aké kroky podnikal na
odstránenie neželaného stavu. V druhom rade má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR. Dňa 23. 04. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti zo strany navrhovateľa o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa
27. 09. 2012 boli okresnému súdu doručené návrhy na náhradu škody je zrejmé, že navrhovateľ
ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z.z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí

nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z citovaných
ustanovení tohto zákona vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verenej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia

na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie
nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske
súdneho konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cz 38/76, uverejnené pod publikačným
číslom R 28/1978). Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporkyňa ďalej
informovalasúd,ženapriekopakovanýmvýzvamnadoplneniežiadostí,ktoréMinisterstvospravodlivosti

SR adresovalo navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená len všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ
nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť dátumy,
kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol,
či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy (ústavné sťažnosti), ani nedoplnil doklady

preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným,
ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. V celku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto nárok navrhovateľa nepovažuje
za predbežne prerokovaný. Nesprávny úradný postup navrhovateľ v návrhu špecifikuje ako nevydanie

rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote (teda zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15 dňovej
lehote) a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok (zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Teda ide o dva namietané nesprávne úradné postupy.
Čo sa týka nesprávneho úradného postupu, ktorým má byť zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na

účely Zákona č. 514/2003 Z.z. Pojem „nesprávny úradný postup“ nemá legálnu definíciu, v súlade
s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako „porušenie právnou normou ustanoveného
predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už
súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - našiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 24/2004 uverejnený pod

publikačným číslom 23/2011). Teda akýkoľvek postup súdu (zahrňujúci napríklad právne posúdenie veci,
záver o tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia
a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav), ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným „nesprávnym úradnom postupom“ na účely Zákona č. 514/2003Z.z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradnom postupom je preto vylúčená.
Z navrhovateľom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Totiž podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.,

ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011,
súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 Zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul
sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak sú zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu
je prípustné odvolanie. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie
z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti

rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutia okresného súdu nie je možné považovať za
nezákonné a zároveň ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Pokiaľ
navrhovateľ uviedol, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal „opätovné posúdenie
práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu“, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle uznesenia

Ústavného súdu SR z 03. 03. 2011 č.k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. 10.
2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. 09. 2011 sp. zn. 3Mcdo 11/2010 a
uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. 03. 2011 sp. zn.5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Podľa
názoru Ústavného súdu, pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých
okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania no návrhu
na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup

všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je
legitímny. K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote považovala za nevyhnutné v prvom rade
poukázať na tú skutočnosť, že so samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15

dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu. Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí. Nie je možné ani logicky predpokladať, žeby to bol
zámer zákonodarcu určiť 15 dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. (v

znení účinnom od 01. 01. 2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Navrhovateľnepreukázal,žebypodalsťažnosťnaprieťahy,

resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v
disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradnýpostup spočívajúci v existencii prieťahov. Ďalej vo vyjadrení odporkyňa uviedla, že ako to vyplýva zo
skutkových okolností uvádzaných navrhovateľom v niektorých návrhoch, k nesprávnemu úradnému
postupu súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.,

právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď s poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plyniepremlčacialehotaododňadourčenia(oznámenia)rozhodnutia.Vprípade,akmalanavrhovateľovi
vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenianavykonanieexekúcieatopo15dňovejlehote,lehotanauplatnenietohtonároku(premlčacia

doba) uplynula po 3 rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené odporkyňa vzniesla
námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia
dňom 23. 04. 2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku). Tiež pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je okrem
iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ doposiaľ nepreukázal existenciu

škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Na tomto mieste je potrebné
poukázať na tú skutočnosť, že navrhovateľ neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa
§ 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je totiž trvalé
zmenšeniemajetkupoškodenéhoaušlýziskpredstavujeušlýmajetkovýprospech,resp.nerozmnoženie
majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom

na pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku navrhovateľ
doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý
zisk. Nepreukázal tiež existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, ani
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. Pokiaľ sa ďalej navrhovateľ domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, tu

odporkyňa poukázala na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je
odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“
sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 3Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je

možnévzťahovaťnafyzickéosoby,ktorésanačinnostiprávnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,
lebo im nevznikla ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských
plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila
ďalšieho jeho podnikateľské postupy“. Rovnako požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20
% z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.

Navrhovateľ zjavne tak opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené z návrhu
nevyplýva a z tohto dôvodu nepovažuje za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, žeby
sa mala poskytnúť navrhovateľovi jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti poukázala na § 17 ods. 2
a ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania,

v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na
ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov
podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych

pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ
inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Odporkyňa k vyjadreniu doložila
list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360
adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia
poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od

slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom
útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho
prejednania, ktorý podľa článku 267 ZPEÚ podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Okrem
uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami
na ochranu spotrebiteľov (napríklad Spotrebiteľské centrum) svedčí napríklad článok v denníku SME zo

dňa 16. 07. 2012, ktorý odporkyňa tiež pripojila k vyjadreniu. Z uvedeného článku napríklad vyplýva,
že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd
Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom článok
popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazomna rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu
RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť, že
Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním navrhovateľa, vylúčila

navrhovateľa zo svojich radov. Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú
potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako
spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko

príjmových osôb. Vzhľadom na uvedené má za to, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. po zohľadnení
osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia navrhovateľa (ako spoločnosti s negatívnou
povesťou využívajúcou neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky,
ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť navrhovateľovi

priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporkyňa tiež namietala príčinnú súvislosť
ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť,
ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov ja každá
príčiny niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny

a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, žeby navrhovateľovi vznikla škoda postupom súdu. Navrhovateľ
tak nepreukázal, žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje

ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že zamietol
žiadosť o udelenie poverenia a to po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/177/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 404,- Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6750035 dlžníkom: XXXX X, „nar. 09. 03. 1976“. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 8536/08. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 06. 02. 2009 , teda bol v omeškaní s

rozhodnutím viac ako 7 mesiacov.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/178/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 415,- Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. 6114444 dlžníkom: L.XX., „nar. 09. 03. 1976“. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 8164/08. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 09. 02. 2009, teda bol v omeškaní s rozhodnutím
viac ako 8 mesiacov.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/180/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 328,- Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6750038 dlžníkom: I. I., „nar. XX. XX. XXXX“. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 9811/08. Exekučný súd v tejto exekučnej

veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 20. 11. 2008, teda bol v omeškaní s rozhodnutím
viac ako 6 mesiacov.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/181/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 440,- Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6750046 dlžníkom: E. H., „nar. XX. XX. XXXX“. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 9058/08. Exekučný súd v tejtoexekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16. 03. 2009, teda bol v omeškaní s
rozhodnutím viac ako 8 mesiacov.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/185/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 330,- Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6114975 dlžníkom: I. G., „nar. XX. XX. XXXX“. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 10172/08. Exekučný súd v tejto exekučnej

veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 11. 12. 2008, teda bol v omeškaní s rozhodnutím
viac ako 6 mesiacov.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/192/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 935,- Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. 6113471 dlžníkom: T. E., “nar. XX. XX. XXXX“. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 6352/07. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 03. 03. 2009, teda bol v omeškaní s rozhodnutím
viac ako 17 mesiacov.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/193/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 660,- Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 601100028 dlžníkom: R. G., „nar. XX.XX.XXXX“. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX XXXX/XX. Exekučný súd v tejto

exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 19. 05. 2011, teda bol v omeškaní s
rozhodnutím viac ako 12 mesiacov.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/195/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 275,- Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6131146 dlžníkom: H. P., „nar. XX. XX. 1976“. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 11802/08. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 20. 01. 2009, teda bol v omeškaní s rozhodnutím
viac ako 5 mesiacov.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/196/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 770,- Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6131202 dlžníkom: E. G., „nar. XX. XX. XXXX“. Po prijatí návrhu na vykonanie

exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 2266/09. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 02. 06. 2009, teda bol v omeškaní s
rozhodnutím viac ako 14 mesiacov.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/197/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 605,- Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6114289 dlžníkom: S. T., „nar. XX. XX. XXXX“. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 10810/08. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 09. 03. 2009, teda bol v omeškaní s rozhodnutím

viac ako 11 mesiacov.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/198/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 275,- Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. 602100138 dlžníkom: J. T., „nar. XX. XX. XXXX“. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 8046/11. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 08. 08. 2011, teda bol v omeškaní s
rozhodnutím viac ako 5 mesiacov.Vo všetkých týchto konaniach navrhovateľ návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.

Vsúdenejvecisúdnariadilpojednávanienadeň15.01.2015.Natotopojednávanieboliprávnyzástupca
navrhovateľa, i odporkyňa predvolaní včas a riadne (čl. 197 spisu), právnemu zástupcovi navrhovateľa
predvolanie bolo doručené dňa 29. 12. 2014 doporučene do vlastných rúk prostredníctvom pošty,
odporkyni bolo predvolanie doručené dňa 22. 12. 2014 doporučene do vlastných rúk prostredníctvom
pošty. Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 09. 01. 2015, ktoré bolo doručené

súdu dňa 09. 01. 2015. požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestrannosti súdu a sudcu, ako aj návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení
jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia
krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Tunajší súd tomuto
návrhu na prerušenie konania nevyhovel s tým, že uznesením č.k. 14C/177/2012-214 zo dňa 15. 01.

2015 konanie zastavil pre prekážku právoplatného rozhodnutia o tomto návrhu podľa § 159 ods. 3
O.s.p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Bližšie
zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení. Podľa obsahu elektronického
podania právneho zástupcu navrhovateľa, súd posúdil toto elektronické podanie právneho zástupcu
navrhovateľa za žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodov uvedených v tejto žiadosti. Súčasne

neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Odporkyňa elektronickým podaním zo dňa 08. 01. 2015, ktoré
bolo doručené súdu dňa 08. 01. 2015 ospravedlnila neúčasť na tomto pojednávaní, čo odôvodnila
svojimi kapacitnými a personálnymi možnosťami vzhľadom na značný počet pojednávaní po celom
území Slovenskej republiky v obdobných konaniach s navrhovateľom, s ohľadom na hospodárnosť
konania, ako aj s ohľadom na predpokladaný postup navrhovateľa, ktorý sa podľa doterajších skúseností

pojednávania taktiež nezúčastní, pričom odporkyňa sa pridržiavala svojho už zaslaného vyjadrenia vo
veci. Odporkyňa nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd žiadosť
právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania vyhodnotil za neopodstatnenú. Právny
zástupca navrhovateľa, ani odporkyňa sa tohto pojednávania nezúčastnili, a keďže súd nevyhovel
žiadostiprávnehozástupcunavrhovateľaoodročeniepojednávania,vecnatomtopojednávaníprejednal

a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne procesným postupom podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie Exekučného súdu, ktorým
mal byť Okresný súd Zvolen a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu Exekučného
súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

identifikoval spisovými značkami exekučných vecí vedených súdnym exekútorom (neoznačeným),
spisové značky súdnych spisov Exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal
vykonať dôkaz oboznámením týmito exekučnými spismi, pričom tieto identifikoval tak, že sú založené
pre exekučné konania vedené medzi oprávneným Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a povinnými (dlžníkmi) uvedenými v jednotlivých návrhoch pre

vymoženie peňažnej pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných (dlžníkov)
vyplývajúceho zo zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že Exekučný súd mu
neoznámil spisové značky, pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na Exekučnom súde. V
návrhoch neopomenul uviesť „exekučný titul“, na základe ktorého podal návrh na vykonanie exekúcie
u súdneho exekútora.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace exekučné spisy
Exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi, keď ich identifikoval spisovými
značkami: sp.zn. 26Er/849/2008, 26Er/836/2008, 25Er/878/2008, 25Er/846/2008, 25Er/927/2008,
11Er/5760/2007, 26Er/861/2010, 22Er/15/2009, 27Er/289/2009, 24Er/16/2009, 22Er/701/2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 26Er/849/2008 (EX 8536/08 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: I. Jevčín, nar. XXXX.. Tento došiel dňa 04.
11. 2008. Dňa 06. 02. 2009 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. V exekučnom spise sanenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na
prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu sp. zn. 26Er/836/2008 (EX 8164/08 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: XX. XX., nar. 29. 07. 1974. Tento došiel dňa
29. 10. 2008. Dňa 09. 02. 2009 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. V exekučnom spise sa
nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na
prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 14C/178/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 25Er/878/2008 (EX 9811/08 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Adrian I., nar. 24. 06. 1974. Q.to došiel dňa
14. 11. 2008. Dňa 20. 11. 2008 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. V exekučnom spise sa
nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na
prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 14C/180/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 25Er/846/2008 (EX 9058/08 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že
návrhnazačatieexekúciebolpodanývočipovinnému:E.H.,O.:XXXXXXXX.Q.došieldňa04.11.2008.
Dňa 16. 03. 2009 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Predtým dňa 11. 12. 2008 bol súdny
exekútor vyzvaný na presné označenie povinného do 7 dní od doručenia výzvy. Výzva mu bola doručená

dňa 15. 12. 2008. Až dňa 26. 02. 2009 súdny exekútor zaslal opravený návrh na vykonanie exekúcie.
V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného
konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod
sp. zn. 14C/181/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 25Er/927/2008 (10172/08 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: I. G., nar. XX. XX. XXXX. Q. došiel dňa 01.
12. 2008. Dňa 11. 12. 2008 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. V exekučnom spise sa
nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na
prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 14C/185/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/5760/2007 (EX 6352/07 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Božena E., nar. XX. XX. 1931. Tento
došiel dňa 17. 12. 2007. Dňa 12. 02. 2008 bol súdny exekútor vyzvaný na opravu návrhu na vykonanie
exekúcie. Výzva mu bola doručená dňa 15. 02. 2008. Dňa 29. 02. 2008 samotný oprávnený predložil

opravenýnávrhnavykonanieexekúcie.Dňa03.03.2009bolovydanépoverenienavykonanieexekúcie.
V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného
konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod
sp. zn. 14C/192/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 26Er/861/2010 (EX 8940/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že
návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Vladimír G., nar. XX. XX. XXXX. Tento došiel dňa
25. 08. 2010. Výzvou zo dňa 15. 03. 2011 bol Stály rozhodcovský súd Bratislava vyzvaný na predloženie
súvisiaceho rozhodcovského spisu. Výzva bola doručená dňa 21. 03. 2011. Dňa 22. 03. 2011 Stály
rozhodcovský súd Bratislava požiadal o predĺženie lehoty na predloženie rozhodcovského spisu. Dňa

30. 03. 2011 tento súd predložil rozhodcovský spis na CD nosiči. Následne exekučný súd zabezpečoval
vyhotovenie listín z CD nosiča. Dňa 19. 05. 2011 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie.
V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného
konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod
sp. zn. 14C/193/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 22Er/15/2009 (EX 11802/08 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Pavel P., nar. XX. XX. XXXX. Tento došiel
dňa 09. 01. 2009. Dňa 20. 01. 2009 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. V exekučnom spise
sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na

prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 14C/195/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 27Er/289/2009 (EX 2266/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Miroslav G., nar. XX. XX. 1979. Tento došieldňa 25. 05. 2009. Dňa 02. 06. 2009 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. V exekučnom spise
sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na
prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 14C/196/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 24Er/16/2009 (EX 10810/08 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: S. T., nar. XX. XX. XXXX. Tento došiel
dňa 09. 01. 2009. Dňa 14. 01. 2009 súdny exekútor bol vyzvaný na opravu návrhu na vykonanie
exekúcie. Dňa 04. 02. 2009 súdny exekútor reagoval na výzvu. Na to dňa 09. 03. 2009 bolo vydané

poverenie na vykonanie exekúcie. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o
informáciuostaveexekučnéhokonania,anisťažnosťnaprieťahyvkonaní(exekučnávecsatýkanároku
navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 14C/197/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 22Er/701/2011 (EX 8046/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že
návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: J. T., O.: XXXXXXXX. Q. došiel dňa 05. 08. 2011.

Dňa 08. 08. 2011 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. V exekučnom spise sa nenachádza
žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v
konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp. zn. 14C/198/2012).

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi.

Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona
účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákonov č. 215/2007

Z.z., č. 477/2008 Z.z., č. 517/2008 Z.z., č. 508/2010 Z.z..

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutímalebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to
na navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký
úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej

moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná

ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto
predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho
úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu
(škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).

Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.

Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a)
nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.), d)
rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §
18 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá
sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo
vo forme nemajetkovej ujmy.

Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosťmedziprotiprávnosťouprirozhodovaníaleboúradnompostupeorgánuverejnejmociavznikom
škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému
rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonná

úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje
preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda zaťažený
povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.

Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú
predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so
zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup
orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznýmiprávnymipredpismialebovrozporesozásadamivýkonuverejnejmociazákladnýmiprávnymiprincípmi.
Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady,
ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní,
alebo o iný nezákonný zásad do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát
(prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej
moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje

existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Navrhovateľ je vo všetkých veciach, ktoré boli prejednávané v rámci spojeného konania pod sp. zn.
14C/177/2012 sa domáhal nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch tak, ako bol tento bližšie špecifikovaný v jednotlivých návrhoch. Ťažiško argumentácie

navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe Exekučného súdu i v tvrdení, že k rozhodnutiu o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) nadobudol účinnosť
dňa01.07.2002.V§35tentozákonustanovuje,žedoručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožno

preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu.

Exekučný poriadok v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 08. 2005 za exekučné tituly v § 41 ods.
1 a ods. 2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo

postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené v zmieri, platobné výmery, výkazy
nedoplatkov a dohody, v ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na
základe notárskych zápisníc, ktoré obsahovali právny záväzok, a v ktorých bola vyznačená oprávnená
osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnice
s vykonateľnosťou súhlasila. Aj keď rozhodcovský rozsudok ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného

poriadku, v znení účinnom od 01. 02. 2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval, od 01. 07. 2002 bolo
možné viesť exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného
rozhodnutia“, keďže zákon č. 244/2002 Z.z. priznával rozhodcovskému rozsudku s účinnosťou od 01.
07. 2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku všeobecného súdu. V období od 01. 07. 2002 do
31. 05. 2010 bolo povinnosťou Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak titulom bol rozhodcovský rozsudok, v lehote 15 dní od doručenia
tejtožiadosti,pretožeažsúčinnosťouod01.06.2010bolav§44ods.2Exekučnéhoporiadkuzakotvená
výnimka, že lehota 15 dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Exekučný poriadok s účinnosťou od 01. 09. 2005 v § 41 ods. 2 písm.
c) za exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm. d) vykonateľné rozhodnutia rozhodcovský

komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela Exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z., účinná od 01. 06. 2011 podľa dôvodovej správy k
tomuto zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2 písm. d) iba odstraňuje rozporný
výklad § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských

komisií sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného teda vyplýva záver, že rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom od 01. 07. 2002. V období od 01. 07. 2002 do 31. 05. 2010 mal Exekučný
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti. V období od 01. 06.
2010, pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť,

už nebol viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd v rámci dokazovania skúmal, kedy začali exekučné konania, v ktorých navrhovateľ tvrdí nesprávny
úradný postup a od ktorých odvodzuje nárok na náhradu škody. Exekučné konanie vedené pod sp. zn.
26Er/861/2010 bolo začaté dňa 25. 08. 2010 a exekučné konanie vedené pod sp. zn. 22Er/701/2011

bolo začaté dňa 05. 08. 2011. V týchto exekučných konaniach začatých po 01. 06. 2010 z dôvodov
vysvetlených vyššie, exekučný súd lehotou 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku viazaný nebol. Navyše v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
22Er/701/2011 došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa začatiaexekučného konania, ktoré v tejto exekučnej veci začalo dňa 05. 08. 2011 a k udeleniu poverenia na
vykonanie exekúcie došlo dňa 08. 08. 2011, teda v 15 dňovej lehote od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

V exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 25Er/878/2008, sp. zn. 25Er/927/2008, sp. zn.
22Er/15/2009, sp. zn. 27Er/289/2009 a sp. zn. 24Er/16/2009 došlo k udeleniu poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
keď v exekučnom konaní sp. zn. 25Er/878/2008 žiadosť bola podaná dňa 14. 11. 2008, poverenie na

vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 20. 11. 2008, v exekučnom konaní sp. zn. 25Er/927/2008 žiadosť
bola podaná dňa 01. 12. 2008, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 11. 12. 2008, v
exekučnom konaní sp. zn. 22Er/15/2009 žiadosť bola podaná dňa 09. 01. 2009, poverenie na vykonanie
exekúcie bolo vydané dňa 20. 01. 2009, v exekučnom konaní sp. zn. 27Er/289/2009 žiadosť bola podaná
dňa 25. 05. 2009, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 02. 06. 2009 a v exekučnom konaní
sp. zn. 24Er/16/2009 žiadosť bola podaná dňa 09. 01. 2009, poverenie na vykonanie exekúcie bolo

vydané dňa 14. 01. 2009.

V exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 26Er/849/2008, sp. zn. 26Er/836/2008, sp. zn.
25Er/846/2008 a sp. zn. 11Er/5760/2007, ktoré začali do 31. 05. 2010 síce bolo povinnosťou súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní, ak

poveroval exekútora vykonaním exekúcie, avšak rozmedzie od 90 do 110 dní, v ktorých v konkrétnych
konaniach exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, nie je možné považovať za
zbytočné prieťahy v konaní. Uvedené obdobie bolo potrebné na preskúmanie formálnej a materiálnej
vykonateľnosti navrhovateľom predloženého exekučného titulu. Vzhľadom na množstvo exekučných
konaní, ktoré navrhovateľ inicioval pred exekučným súdom, bola ústavne akceptovateľná aj relatívne

dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napr. uznesenia Ústavného súdu
SR sp. zn. IV.ÚS 606/2012 zo dňa 14. 12. 2012 alebo sp. zn. II.ÚS 245/2013 zo dňa 25. 04. 2013).

K tomuto treba doplniť, že 15 dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je v súdnej praxi považovaná za krátku na to, aby mohol Exekučný súd náležite

preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na
súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť vecí, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú
náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi
EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky len voči

osobe súdneho exekútora. Ide tu o procesný úkon Exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi,
nazákladektoréhosúdnyexekútormôžezačaťvykonávaťexekúciuaktorýmsúdnyexekútorpreukazuje
svoje oprávnenie exekúciu vykonať (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). V § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku je zvýraznená zodpovednosť Exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretoževydanietohtopovereniamusíbyťvýsledkomnáležitéhopreskúmaniaexekučnéhotitulu,žiadosti

o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má zo zákona povinnosť pred udelením
poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie a musí byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, nie je objektívne
nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto nie je
možné vychádzať len z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku a preto bol Exekučný súd

oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od tretích osôb predloženie listín, prípadne aj celého
spisového materiálu, ktoré sú podľa posúdenia Exekučného súdu relevantné a nevyhnutné z hľadiska
jeho rozhodovacej činnosti. Takto postupoval Exekučný súd vo viacerých exekučných konaniach.

Ohľadne prípadných prieťahov sa ani v jednej exekučnej veci neviedlo disciplinárne konanie, ani v jednej

exekučnej veci sa neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní. Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie
v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a je správne a zákonné, aby bolo vydané
spravodlivé rozhodnutie, keď záujem spravodlivosti a zákonnosti prevyšuje nad zákonnou lehotou.
Navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby počas tejto doby bol v neistote, prípadne,
že v dôsledku tejto neistoty mu akákoľvek škoda mala vzniknúť alebo vznikla. Nepreukázal príčinnú

súvislosť, ani vznik škody, ani výšku škody. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý, i
keď zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať materiálne.Nakoľko navrhovateľ v súdnom konaní nepreukázal: a) existenciu nesprávneho úradného postupu, b)
vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, a to ani v

jednom exekučnom konaní, nevzniklo mu právo na náhradu škody, ani nemajetkovej ujmy. Nakoľko
navrhovateľ nepreukázal predovšetkým existenciu nesprávneho úradného postupu, nebolo dôvodné
sa ďalej zaoberať ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pretože tieto musia byť
splnené kumulatívne. Nebol potom dôvod odôvodňovať v rozsudku škodu a nemajetkovú ujmu, ktorú
navrhovateľ nedôvodným nárokom uplatnil.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

K výhrade, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne, pretože v zmysle § 15 ods. 1 a
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., tento mal právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci sa domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom predbežné prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, k tejto súd
dopĺňa, že je neopodstatnená, odporkyňa potvrdila, že takúto žiadosť navrhovateľ podal, len nebola
úplná, kompletná, a na výzvu navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie, keď je však nepochybné, že odo dňa podania žiadosti, vo vyjadrení odporkyňa uvádza deň

23. 04. 2012, do 6 mesiacov od jej prijatia nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa na náhradu
škody, a ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému žiadosť bola doručená písomne
neoznámilo navrhovateľovi, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, preto navrhovateľ mohol
sa dôvodne domáhať uspokojenia nároku na súde v občianskom súdnom konaní, avšak tento nárok
nepreukázal.

Pokiaľ navrhovateľ v návrhu žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2
O.s.p.), len pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p.,
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka
konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto

návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., tak, že
úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej
žiadne trovy konania nevznikli, zo súdneho spisu pre odporkyňu nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)