Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 1, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/173/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113213987
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113213987.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcov 1/ G. N., H. X.X.XXXX,

C. Z. X, E., X/ P.. C. N., H. XX.XX.XXXX, C. Z. X, E., oboch zastúpených JUDr. Jurajom Špirkom,
advokátom so sídlom Floriánska 19, Košice, proti žalovaným 1/ Z.. Š. U., H. XX.X.XXXX, C. Z. X,
E., X/ P.. Q. C., H. X.X.XXXX, C. Z. X, E., X/ O. C., H. XX.X.XXXX, C. Z. X, E., všetci v zastúpení
Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o. so sídlom Štúrova 27, Košice, IČO: 36861472, 4/ B.
E., H. XX.X.XXXX, C. Z. X, E.Š. B. X/ Z. E., H. X.X.XXXX, C. Z. X, E.P., o dôležitej zmene spoločnej
veci, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. až 3. rade p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 363,78 eura, ktorú sú žalobcovia
v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaných v 1. až 3.
rade Advokátskej kancelárie Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o. so sídlom Štúrova 27, Košice, IČO: 36861472
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaným vo 4. a v 5. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.5.2013 domáhali, aby súd určil, že žalovaní

nemajú právo vykonať "Komplexnú obnovu bytového domu K..Č..XXXX na ulici Z. X, E., zapísaného
Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice na F. Č.. XXXXX, E..Ú.. K. Z., ako stavba
K..XXXX, H. S. Č..XXXX/XXX za podmienok ako boli odhlasované na schôdzi vlastníkov bytov dňa
7.5.2012 a 1.10.2012. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - bytu č. 5 nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu K..Č.. XXXX na ulici
Z. X, E.. Bytový dom je zapísaný Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra E. H. F. Č..
XXXXX, E..Ú.. K. Z., ako stavba súp. Č.. XXXX, H. S. Č.. XXXX/XXX. Žalobcovia sú spoluvlastníkmi

spoločných častí a zariadení uvedeného bytového domu v pomere XXXX/XXXX. Žalovaní sú vlastníkmi
a spoluvlastníkmi ostatných bytov a nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome K..Č.. XXXX
na ulici Mengusovská 6, Košice. Žalobca v l. rade sa dozvedel od žalovaného v 5. rade, že sa dňa
7.5.2012 konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v sídle spoločnosti, ktorá vykonáva
správu a to C. K..Q..X.. na ulici Č. X, E.. Žalobcovia v 1. a 2. rade na túto schôdzu neboli nijako
pozvaní napriek tomu, že oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byt' v písomnej forme doručené
každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania

schôdze. Keďže bolo porušené toto právo dané im zákonom, nezúčastnili sa žalobcovia schôdze a
nemali možnosť vysloviť svoj nesúhlas so schválenými rozhodnutiami. Žalobca má túto informáciu
od žalovaného v 5. rade, ktorý takisto nebol pozvaný ani prítomný na schôdzi vlastníkov bytov, ale
následne sa o nej dozvedel a informoval žalovaného v 1. rade, že opäť musia podniknúť právne krokyk odstráneniu nezákonného stavu. Žalovaný v 5. rade dokonca informoval žalobcu v l. rade, že sa
ich podpisy nachádzajú na oznámení o doručení pozvánky na schôdzu, o čom by mal mať kópiu
dokumentu. Žalobca ako aj žalovaný v 5. rade tvrdia, že takúto pozvánku nikdy nepodpísali a ich podpis

na oznámení bol dosiahnutý podvodom. Žalobcovia sa teda rovnako ako žalovaný v 5. rade z hore
uvedeného dôvodu nezúčastnili. Od žalovaného v 5. rade získali žalobcovia kópiu zápisnice zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na Z. V. Č.. X (ďalej len ako „schôdza vlastníkov
bytov"), ktorá sa podľa dátumu v nej uvedeného mala konať 7.5.2012 o 16.00 hod. Žalobca v l. rade
vyzval konateľa K. C. K. K..Q..X.., ktorá vykonáva správu domu pána Šuleka, ktorý bol aj prítomný na

schôdzi, aby sa vyjadril kto schôdzu zvolal, kedy sa uskutočnila, aké rozhodnutia sa prijali a ďalšie
informácie uvedené v písomnej výzve. Žalobcom ako spoluvlastníkom mala byť v danej veci aspoň
daná možnosť sa vyjadriť k rozhodnutiu na schôdzi vlastníkov bytov. O tom, že táto otázka sa stala
predmetomspoločnéhorozhodovania,majúbyťinformovanívšetcispoluvlastníciprizachovanímožnosti
sa vyjadriť a konečne tak ovplyvniť rozhodnutie. Ak zákon stanoví, že rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti ich podielov, potom z toho vyplýva, že väčšina nerozhoduje bez toho, aby

ostatným spoluvlastníkom nebola daná akákoľvek možnosť, aby sa pre zamýšľanú investíciu rovnako
rozhodnúť alebo sa k nej vyjadriť. Žalobcovia majú už viaceré zlé skúsenosti s takýmto nekalým konaním
ostatných spoluvlastníkov v spolupráci so správcovskou organizáciou. Aj v minulosti sa konali schôdze
vlastníkov bytov bez písomného upovedomenia žalobcov. Takisto schôdza konaná dňa 1.10.2012 a jej
uzneseniasúpredmetomsúdnehokonaniavedenéhonaOkresnomsúdeKošiceI,sp.zn.36C/312/2012

a 25C/216/2012. Z fotokópie zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 1.10.2012 vyplýva, že
zúčastnení vlastníci prijali nasledovné uznesenia: - Uznesením č. 3 odsúhlasili vlastníci bytov prítomní
na schôdzi vlastníkov bytov dňa 1.10.2012 navýšenie preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
na 13,- €/m2 podlahovej plochy bytu mesačne s účinnosťou od 1.11.2012. Uznesením č. 4 odsúhlasili
vlastníci bytov prítomní na schôdzi, že ak celkový neuhradený záväzok jedného vlastníka bytu vytvorený

z neuhradených mesačných predpisových preddavkov M. U. presiahne sumu 1.000,- € správca domu
má vykonať všetky potrebné kroky za účelom vymoženia dlžnej sumy a to aj formou dobrovoľnej dražby.
Uznesením č. 5 odsúhlasili vlastníci bytov prítomní na schôdzi:
a) celkovú revitalizáciu zelených zón (orez a výrub drevín, výsadba mladých drevín, záhadné a
terénne úpravy) vrátane ich vyčistenia a vybudovania prístupového chodníka, ktorý zabezpečí prístup

a priechodnosť každej zóny, opravu oplotenia, vypratanie skládok stavebného odpadu, odstránenie
chátrajúcich objektov v južnej a západnej zóne, svojpomocne a dodávateľsky z fondu prevádzky, údržby
a opráv,
b) súhlas s umiestnením bazéna rozmermi 7,3 x 3,7 metra vo východnej časti priľahlého pozemku
vrátane technických a technologických zariadení a zriadením elektrickej prípojky s podružným meračom

a vodovodnej prípojky,
c) rozpočítame 30 m3 studenej vody spotrebovanej na napustenie bazéna v rovnakom pomere medzi
vlastníkov bytu č.I č.2 vo vyúčtovaní služieb za rok 2012.
d) rozpočítame elektrickej energie zaznamenanej podružným elektromerom č. XXXXXX/XXXX,
spotrebovanej na prevádzku bazéna" rovnakom pomere medzi vlastníkov bytu č.l Č..X vo vyúčtovaní

služieb za rok 2012,
e) opravu osvetlenia spoločných priestorov vrátane vonkajšieho osvetlenia pri vstupe do obytného domu
celkovú revitalizáciu zelených zón.
Do konca októbra 2012 činil preddavok do U. XX,- €. T. C.. Od 1.11.2012 u žalobcov preddavok
činí neuveriteľných 1.363,70 €/mesačne čo predstavuje viac ako 20-násobné zvýšenie. Nakoľko sú

žalobcovia dôchodcovia a ich jediným príjmom sú dôchodky nemajú šancu uhrádzať platby v takejto
výške. Takéto rozhodnutie je v rozpore s ich záujmami ale aj v rozpore s dobrými mravmi a ide
o vyslovene šikanózny výkon práva, ktorý nemôže požívať ochranu. Uznesenie č.4 bezprostredne
nadväzuje na uznesenie č. 3 a slúži nielen na zastrašenie ostatných vlastníkov bytov, ale vytvára aj
reálnu hrozbu jej naplnenia. Žalovaní síce formálne navonok konajú podľa ustanovení zákona, avšak

takéto organizované a sofistikované spoločné konanie je zamerané na ekonomické presadzovanie
vlastných záujmov, zruinovanie žalovaných a zbavenie ich vlastníctva bytu prostredníctvom dražby.
Takýto výkon práva nemôže požívať ochranu. Žalobcom už bol doručený mesačný zálohový predpis
platieb platný od 1.11.2012. V obytnom dome pretrváva spor, ktorý vznikol postavením bazéna na
spoločných pozemkoch a to bez ohlásenia a stavebného povolenia, ktorý využívajú len majitelia bytu č. l

a 2, avšak náklady na prevádzku bazéna sa hradia z U. K.poločne. Stavebníci napojili prevádzku bazéna
na spoločný elektrický prúd obytného domu. To isté platí aj o prívode vody. Žalobcovia nemajú záujem
na financovaní takéhoto zariadenia, ktoré je pre nich jednoznačne finančne nevýhodné. Žalobcovia
sa žiadnej z hore uvedených schôdzí nezúčastnili z hore uvedených dôvodov a nemohli tak vysloviťsvoj nesúhlas so schválením všetkých uznesení. Podľa §14 ods. l vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako
spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových

priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť
v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo v nebytového priestoru v dome minimálne
päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo
zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia
spôsobom v dome obvyklým. Žalovaní sa tak proti vôli žalobcov rozhodli o horeuvedenej dôležitej

zmene spoločnej veci a to o „Komplexnej obnove bytového domu". Žalobcovia sú dôchodcovia a nemajú
finančné prostriedky, aby platili podiely, ktorým sa majú podieľať na uvedenej obnove bytového domu.
Schválenú obnovu ako aj zadanie vypracovania projektovej dokumentácie považujú za duplicitnú a
zbytočne predraženú investíciu, ktorá v súčasnom období nie je nevyhnutná a je značne predražená.
Jej projektová dokumentácia bola schválená bez výberového konania. Už v roku 2011 bola projektová
dokumentácia celkového projektu komplexnej obnovy bytového domu vypracovaná P.. A. N., CSc.,

autorizovanýmstavebnýminžinierom.Súčasnebolouskutočnenésprávcovskouspoločnosťouvýberové
konanie na výber dodávateľa realizácie strešnej izolácie a zateplenia strechy, čo bola vlastne len časť
z komplexnej obnovy celého bytového domu. Táto oprava a zateplenie zatekajúcej strechy, ako súčasť
komplexnejobnovybytovéhodomubolapodľaprojektuajzrealizovaná,kdeprácedosledovalakogarant
celej stavby aj autorským dozorom inžinierskej činnosti projektovej dokumentácie P.. A. N.. Žalobcovia

podali dňa 24.10.2012 na Okresnom súde Košice I návrh na uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka
bytu v dome a neplatnosť rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 1.10.2012. Konanie je
vedené na Okresnom súde Košice I, pod sp.zn. 25C/216/2012. Zároveň účastníci konania podali na
Okresnú prokuratúru Košice I trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov
súvisiacich s týmto konaním. Dlhodobo spornou je aj otázka platnosti nezákonného plnomocenstva

žalovanej v 4. rade, ktorá sa na schôdzach dlhodobo fyzicky nezúčastňuje, avšak jej podpis (v zápisoch
je vždy uvedený jej podpis menom a priezviskom) sa na základe údajného splnomocnenia vždy objaví.
Uvedená vlastníčka bytu je však len formálnou vlastníčkou, v byte nebýva, pretože zrealizovanou
prestavbou bytu došlo k spojeniu bytov, čím vznikol jeden spoločný byt. Túto skutočnosť nepriamo
potvrdzuje aj správca, ktorý od prestavby bytu nevyberá za byt mesačnú správnu réžiu. Žalovaný v 5.

rade podal na stavebný úrad žiadosť o prešetrenie stavebných úprav vykonaných na pozemku parc. Č..
XXXX/XXX N. E..Ú. K. Z.. Majú za to, že vzhľadom na uvedené, nie sú splnené podmienky ani podľa §
14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri hlasovaní na schôdzi
vlastníkov a preto je hlasovanie o uzneseniach neplatné. Vzhľadom na hore uvedené, s prihliadnutím
na všetky okolnosti tu ide o dôležitú zmenu spoločnej veci spočítajúcu nielen v podstatnej zmene

bytového domu, ale aj vo vynaložení značných investícií na spoločnú vec. Prehlasovaní spoluvlastníci
s touto zmenou nesúhlasia. Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka „Ak ide o dôležitú zmenu
spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. Vzhľadom na hore
uvedené skutočnosti, pretože ide o dôležitú zmenu spoločnej veci v podielovom spoluvlastníctve, ako
prehlasovaný spoluvlastník má právny záujem na určení, že uvedená „"Komplexná obnova bytového

domu" sa neuskutoční.

Žalovaní v 1 až 3. rade vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 3.11.2014 uviedli, že právo uplatňované
touto žalobou zaniklo, nakoľko nebolo uplatnené v zákonom ustanovenej prekluzívnej lehote. Vzťah
žaloby podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov (ďalej len „ZoVBNP") a žaloby podľa ustanovenia § 139 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ") je vzťahom lex specialis derogat legi generali. Z tohto vzťahu citovaných ustanovení vyplýva, že
ustanovenie § 14 ods. 4 ZoVBNP, ktoré je svojou povahou lex specialis, vylučuje použitie všeobecnej
právnej úpravy spoluvlastníckych vzťahov na rozhodovanie v spoluvlastníckom režime podľa ZoVBNP.
Z uvedeného vyplýva, že žaloba podľa ustanovenia § 14 ods. 4 ZoVBNP predstavuje jediný právny

prostriedok, ktorým podľa súčasného právneho stavu možno napadnúť rozhodnutia vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome prijaté na domovej schôdzi. Záver o výlučnosti a osobitnej
povahe žaloby podľa § 14 ods. 4 ZoVBNP podporuje aj historický výklad - pôvodná úprava ZoVBNP
totiž obsahovala obdobné ustanovenie ako ustanovenie § 139 ods. 3 OZ (podľa pôvodného ustanovenia
§ 14 ods. 2 ZoVBNP: „Ak ide o dôležité rozhodnutie týkajúce sa spoločných častí domu a spoločných

zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku, môžu sa prehlasovaní vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome obrátiť na súd, aby o veci rozhodol".), a to možnosť obrátiť sa na súd za predpokladu,
že išlo o dôležité rozhodnutie týkajúce sa spoločnej veci. Novela vykonaná zákonom č. 367/2004 Z.z.
to zmenila a upustila od tejto požiadavky (kritérium dôležitosti rozhodnutia) a podľa súčasného zneniamožno súd žiadať o poskytnutie ochrany pri akomkoľvek rozhodnutí týkajúcom sa spoločných častí a
zariadení bytového domu, ku ktorým majú vlastníci spoluvlastnícky podiel. Z uvedeného vyplýva, že
súčasné znenie § 14 ods. 4 ZoVBNP pokrýva aj prípady dôležitých zmien. Vzhľadom na prekluzívny

charakter lehôt na podanie žaloby podľa ustanovenia § 14 ods. 4 ZoVBNP (do 15 dní od oznámenia
o výsledku hlasovania, resp. do troch mesiacov od faktického hlasovania), je potrebné v prípade
ich zmeškania zamietnuť žalobu bez vecného prejednania sporu, pričom súd je na zmeškanie tejto
prekluzívnej lehoty povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Po uplynutí prekluzívnych lehôt už nie je
možné iným spôsobom ako podľa § 14 ods. 4 ZoVBNP sa domáhať poskytnutia právnej ochrany zo

strany prehlasovaných vlastníkov - teleologickým výkladom možno dospieť k záveru, že tieto prekluzívne
lehoty sú stanovené práve preto, aby sa zabránilo prieskumu prijatých rozhodnutí so značným časovým
odstupom, čo by neprispelo k právnej istote vlastníkov a stabilite právnych vzťahov nastolených prijatými
rozhodnutiami. Uplynutím prekluzívnej lehoty dochádza ku konvalidácii prípadných vád rozhodnutia
vlastníkov bytov. V opačnom prípade - čo by bolo v rozpore s logickým výkladom - by zakotvenie
týchto lehôt v zákone stratilo akýkoľvek význam a zmysel, ak by bolo prípustné ich obchádzanie

prostredníctvom žalôb, ktoré majú hmotnoprávny podklad v ustanoveniach všeobecných právnych
predpisov. Stanovenie prekluzívnych lehôt podporuje známu zásadu súkromného práva vigilantibus
iura scripta sunt (právo patrí bdelým), podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva ich
včasným uplatnením na súde tak, aby sa neprekludovali. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu
sú toho názoru, že pri ochrane spoluvlastníckych práv v režime ZoVBNP v rámci rozhodovania o

spoločných častiach a spoločných zariadeniach, príslušenstve a pozemku bytového domu nemožno
právne akceptovať názor o možnosti využitia všeobecných právnych prostriedkov mimo rámec ZoVBNP.
Táto žaloba bolo podaná podľa § 139 OZ účelovo z dôvodu zmeškania prekluzívnej lehoty podľa
ZoVBNP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujú žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcov na náhradu
trov konania, ktoré vznikli žalovaným v 1. - 3. rade v tomto konaní.

Žalovaní vo 4 a 5. rade vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 28.6.2013 uviedli, že nesúhlasia so
špekulatívnym zámerom tzv. obnovy domu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s návrhom, s vyjadreniami

žalovaných, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 7.5.2012, so zápisnicou zo schôdze
vlastníkov bytov zo dňa 1.10.2012, so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 36C 312/2012, so spisom
tunajšieho súdu sp. zn. 25C 216/2012 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36C 312/2012 súd zistil, že žalovaní vo 4. a 5. rade podali žalobu
o určenie neplatnosti schôdze vlastníkov bytov na ul. Z. X N. E. konanej dňa 1.10.2012 ako aj neplatnosti
uznesení č. 2 až 5, ktoré boli prijaté na tejto schôdzi.

Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej

len „Občiansky zákonník“) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej
veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak
sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o
dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
platnomznenísvlastníctvombytuanebytovéhopriestoruvdomejenerozlučnespojenéspoluvlastníctvo
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné
práva k pozemku. Spoluvlastníci spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a

pozemku sa nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 až 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení účinnom do 30.9.2014 vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosťzúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach
domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku
na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému

vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze.
Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich
pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. Pri
hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné
hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa
odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), §
10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4. Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere
a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v
dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou

väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným
hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení
na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo
obecný úrad. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do
15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.

Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť,
má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri
rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. Za každý byt a nebytový
priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas

pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi
vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať
pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku
schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v platnom znení spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci inak. S prevodom alebo
prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných

častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné
práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového
priestoru. Práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, pozemku
zastavaného domom a priľahlého pozemku, najmä vecné bremeno prechádzajú na nových vlastníkov

bytov a nebytových priestorov nadobudnutím vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. Predmetom konania je žaloba o určenie, že žalovaní nemajú právo vykonať "Komplexnú
obnovu bytového domu súp. Č..XXXX H. V. Z. X, E., zapísaného Katastrálnym úradom v Košiciach,

Správou katastra Košice na F. Č.. XXXXX, E..Ú.. K. Z., ako stavba súp. Č.. XXXX, H. S. Č.. XXXX/XXX
za podmienok ako boli odhlasované na schôdzi vlastníkov bytov dňa 7.5.2012 a 1.10.2012, ktorá sa
opiera o hmotnoprávne ustanovenie § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti v rámci určovacej žaloby, je

preukázanie naliehavého právneho záujmu. Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací
výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom), alebo v
prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred
orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní pred správou
katastra nehnuteľností). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom

právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho
sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania
s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o(ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací
návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo
návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak

nasledovať ešte iné konanie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2010, sp. zn. 4 Cdo
136/2009).

V zmysle zákona o vlastníctve bytov sú spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu a jeho
príslušenstvo v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Inštitút

podielového spoluvlastníctva upravuje aj Občiansky zákonník (ako generálny právny predpis) v §
137 až § 142. Z ustanovení § 137 ods. 1 a 2, § 139 ods. 1, 2 a 3, ako aj § 141 ods. 1 a §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť jednak spoločné znaky, ale najmä rozdiely medzi
všeobecnou právnou úpravou podielového spoluvlastníctva a špeciálnou právnou úpravou obsiahnutou
v zákone o vlastníctve bytov, ktorá zohľadňuje špecifické črty inštitútu spoluvlastníctva vlastníkov bytov
a nebytových priestorov k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu a jeho príslušenstvu,

ako aj ich spoluvlastníctvo, resp. iné spoločné práva k príslušnému pozemku (najmä § 13 ods. 1 a 2 a §
19 a nasl. zákona o vlastníctve bytov). Spoločnými časťami domu sa rozumejú časti domu nevyhnutné
na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody,
schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné
konštrukcie (§ 2 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov). Spoločnými zariadeniami domu sa rozumejú

zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade,
ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane
technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny,
vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky (§ 2 ods. 5 zákona o
vlastníctve bytov).

Komplexná obnova bytového domu súp. č. 1036 na ulici Mengusovská 6, Košice má zahŕňať zateplenie
celého domu (obvodových stien, strechy), opravu lodžií, výmenu okien a vchodových dverí, drenáž
a prístupový chodník, teda týka sa spoločných častí a spoločných zariadení predmetného bytového
domu, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom

vlastník bytu v dome má právo hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu
a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na
schôdzi vlastníkov v zmysle ustanovenia § 14 zákona o vlastníctve bytov, ktoré je svojou povahou lex
specialis vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v ustanovení § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka a teda vylučuje použitie tejto všeobecnej právnej úpravy spoluvlastníckych vzťahov na

rozhodovanie v spoluvlastníckom režime podľa zákona o vlastníctve bytov (zádasa lex specialis derogat
legi generali).

Podľa názoru súdu nemôžu mať žalobcovia naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže platnosť
schôdze vlastníkov bytov, ktorá sa konala dňa 1.10.2012, bola napadnutá žalobou (konanie sa vedie na

tunajšom pod sp. zn. 36C 312/2012) a pokiaľ ide o platnosť schôdze vlastníkov bytov, ktorá sa konala
dňa 7.5.2012, žalobcovia zmeškali prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o neplatnosť schôdze tak ako
to predpokladá ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení účinnom do 30.9.2014. Keďže žalobcovia zmeškali lehotu respektíve nepodali žalobu
podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, pokiaľ ide o hlasovanie na schôdzi konanej

dňa 7.5.2012 a vzhľadom na prekluzívny charakter lehoty na podanie takejto žaloby na súd, má súd za
to, že v tomto konaní už nemôže ako predbežnú otázku skúmať otázku platnosti schôdze respektíve
výsledku hlasovania na schôdzi konanej dňa 7.5.2012, pretože by sa tým obchádzal účel zákona o
vlastníctve bytov, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a jeho ustanoveniam § 137 ods. 1 a 2,
§ 139 ods. 1, 2 a 3, ako aj § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 zákonom špeciálnym.

Podľa názoru súdu nie je možné podať všeobecnú určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 80 písm.
c) O.s.p., ak je konkrétna vec, t.j. neplatnosť schôdze vlastníkov bytov resp. jej rozhodnutí riešená v
osobitnom (špeciálnom) právnom predpise. Pri rozhodovaní o takejto všeobecnej určovacej žalobe by
súd musel ako predbežnú riešiť otázku platnosti schôdze vlastníkov bytov podľa zákona o vlastníctve

bytov, čo je však v rozpore s vyššie uvedeným názorom, pretože tým by tento zákon obchádzal. Určovací
návrh teda nie je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany práva
žalobcov.Vzhľadomnavyššieuvedenénebolosprihliadnutímnazásaduhospodárnostikonaniapotrebnévykonať
v konaní ďalšie dôkazy navrhované za účelom posúdenia neplatnosti schôdze vlastníkov bytov a už len
z vyššie uvedeného dôvodu (nedostatku naliehavého právneho záujmu) súd žalobu zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Podľa ustanovenia § 137 O.s.p. trovami konania sú aj súdny poplatok a odmena za zastupovanie, ak
je zástupcom advokát.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol podľa prvej vety ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorej
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý oveciúspechnemalvspojenísprvou vetouustanovenia
§ 151 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorej o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaní v 1. až 5. rade mali plný úspech v konaní, avšak

žalovaní v 4. a 5. rade si náhradu trov konania neuplatnili resp. im žiadne trovy nevznikli, teda im súd
náhradu trov konania nepriznal. Súd priznal náhradu trov tohto konania iba žalovaným v 1. až 3. rade
vo výške 363,78 eura.

Podľa ustanovení § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b, c) a ods. 5 písm. b) MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí

advokátovi za úkon prevzatia a prípravy obhajoby odmena vo výške 61,87 eura, za úkon vyjadrenia sa k
návrhu na začatie konania odmena vo výške 61,87 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred súdom dňa
7.8.2014 odmena vo výške 15,47 eura (odročené bez prejednania veci), za úkon účasti na pojednávaní
pred súdom dňa 6.10.2014 odmena vo výške 61,87 eura, za úkon účasti na pojednávaní pred súdom
dňa 1.12.2014 odmena vo výške 61,87 eura, t.j. 262,95 eura a podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č.

655/2004 Z.z. patrí advokátovi režijný paušál za 5 úkonov po 8,04 eura, t.j. spolu režijný paušál 40,20
eura, teda odmena spolu vo výške 303,15 eura + 20% dph, t.j. 363,78 eura.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a),f)rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Akpovinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).