Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. október 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 1C/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815206392
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5815206392.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Margitou Kovaľovou, vo veci navrhovateľky: G. M., rod.

X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X-XX, Z., právne zastúpená: advokátom JUDr. Andrejom Bryjom,
so sídlom Hviezdoslavova 49, Námestovo, proti odporcovi: C.. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/
X-XX, Z., právne zastúpený: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Trojičné
nám. 122, Tvrdošín, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 Eur mesačne počnúc od
10.11.2015 do budúcna, vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca, do rúk navrhovateľky.

II. Zameškané výživné za obdobie od 10.11.2015 do 30.09.2016 vo výške 1 067,00 Eur je p
o v i n n ý odporca zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach vo výške 20 Eur, splatných spolu s
bežným výživným počnúc od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia.

III. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolací súd uznesením č.k. 7Co/211/2016-39 zo dňa 29.06.2016 zrušil rozsudok Okresného súdu

Námestovo č.k. 1C/50/2015-26 zo dňa 04.03.2016, ktorým súd zaviazal odporcu povinnosťou prispievať
na výživu navrhovateľky sumou 120 Eur mesačne od 10.11.2015 do budúcna a zaplatiť jej zameškané
výživné za obdobie od 10.11.2015 do 29.02.2016 sumu 440 Eur. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia,
krajský súd uviedol, že okresný súd dôsledne neskúmal podmienky pre priznanie nároku navrhovateľky
v zmysle § 72 ods. 1,2 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), pričom rozsudok je z hľadiska
vyhodnotia skutkových okolnosti nepreskúmateľný. Poukázal na predpoklady, kedy je rozvedený manžel
odkázaný na výživu ako i na skutočnosť, že úlohou súdu je povinnosť zadovážiť si spoľahlivý podklad

pre posúdenie otázky či a v akom rozsahu je navrhovateľka schopná zo svojho zárobku uspokojiť svoje
potreby.

2. Súd opätovne vypočul účastníkov konania, vyžiadal listiny obsahujúcej posudok zdravotného
stavu navrhovateľky, oboznámil sa s listinami predloženým účastníkmi konania: s dohodami o
finančnej výpomoci, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, so zdravotnými
záznamami ,pokladničnými bločkami, so zmluvou č. 4134, na základe ktorej je poskytovaný internet

predlženými navrhovateľkou, s dokladmi preukazujúcimi povinné platby za elektrinu, rozhlas, televíziu,
byt, s výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX k.ú. Z., LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k.ú.
Z., s potvrdením o dočasnej práce neschopnosti navrhovateľky a výpisom z jej účtu. Na základe
takto doplneného dokazovania a dôkazov vykonaných do vydania rozsudku 1C/50/2015-26 súd zistil,že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k.
10C/156/2015-20 zo dňa 15.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2015. Navrhovateľka
dňa 10.11.2015 doručila súdu návrh na uloženie povinnosti odporcovi platiť jej príspevok na výživu.

Manželstvo bolo rozvedené na návrh odporcu, ktorý tvrdil, že počas 8-ročného manželstva, manželia
žili 3-krát oddelene a manželstvo bolo poznačené mnohými nezhodami, ktoré im bránilo žiť spoločný
manželský život. Keďže rozsudok o rozvode manželstva nebol odôvodnený, pretože manželia sa vzdali
práva podať odvolanie, súd z výpovedí manželov zistil, že dôvodom na rozvod manželstva boli rozličné
názory na život, zlá komunikácia medzi manželmi ako i skutočnosť, že nežijú v spoločnej domácnosti.

3. Z listín, ktoré sú obsahom spisu súd zistil, že navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa od 07.08.2015,
z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %. Jej invalidný dôchodok
prestavuje sumu 124,70 Eur mesačne. Iný príjem nemá a podľa jej vyjadrenia nie je schopná vzhľadom
na svoj zdravotný stav sa ani zamestnať. Podľa potvrdenia o dočasnej práce neschopnosti je od
20.04.2016 práce neschopná. Podľa potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je evidovaná v

evidencii uchádzačov o zamestnanie od 09.12.2015, ktorá evidencia stále trvá. Podľa jej vyjadrenia
nemá nárok na vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Navrhovateľka súdu predložila záznamy o
zdravotnom stave, ktorými preukazovala, že nie je schopná vykonávať žiadnu prácu a uviedla, že je
vyučená v profesii chemická laborantka, ktorú prácu nevykonávala ani vo svojom predchádzajúcom
bydlisku v Trenčíne. Nemôže vykonávať prácu predavačky z dôvodu problémov s chrbticou a ani jej

vhodná práca nebola ponúknutá. Sama sa zaujímala o prácu, ale vhodnú prácu si nenašla. Mesačne
výdavky predstavujú náklady na bývanie vo výške 100 Eur mesačne, elektrinu 24,32 Eur telefón 7 Eur,
internet 9,96 Eur (všetky zdokladovala listinami) a za lieky priemerne platí 33 Eur. Ďalej sú to náklady
na ošetrenie, zubára, na očné šošovky. Na cestovne k lekárom potrebuje mesačne 15 Eur. Lieči sa u
neurológa, reumatológa a gastroenterológa. Len tieto popísané náklady predstavujú mesačne výšku

234 Eur a to bez nákladov na stravu, oblečenie a ostatné. Syn má vyznačený pobyt v mieste jej trvalého
bydliska, ale zdržiava sa mimo územia SR, občas ju navštívi a finančne jej vypomôže, napr. sumou 30
Eur. Odporca aj keď nežil v spoločnej domácnosti, počas manželstva jej prispieval na domácnosť sumou
v zmysle dohody, čo je 250 Eur mesačne, ktoré si musela od neho priam vyžobrať.

4.Odporcanesúhlasilspovinnosťouplatiťpríspevoknavýživunavrhovateľkeažiadal žalobuzamietnuť.
Poukázal na možnosti navrhovateľky sa zamestnať, pretože má voči zdravej osobe obmedzenie
pracovať len na 50 % a ďalších 50 % má schopnosť sa zamestnať. Uviedol, že je dosť voľných
pracovných miest uvedených na stránke úradu prace, vhodných pre navrhovateľku a že navrhovateľka
môže šetriť i tým, že prestane fajčiť. Navrhovateľka má zrekonštruovaný byt, ktorý je pre jej potreby

veľký, má možnosť ho vymeniť byt za menší. On nemá zrekonštruovaný byt, býva v garsónke.
Poukazoval tiež na to, že manželstvo bolo rozvedené, z dôvodu, že navrhovateľka mala známosť s
iným mužom, ktorý ho bombardoval rôznymi SMS správami. Výživné vo výške 250 € platil len preto, že
ho navrhovateľka so synom prinútili súhlas podpísať.

5. Podľa § 72 ods. 1 ZoR, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého
manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov.

6. Podľa § 72 ods. 2 ZoR, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh

niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

7. Podľa § 72 ods. 3 ZoR, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu
piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak
rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť

ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva
zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela,
ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

8. Hmotnoprávnou podmienkou pre priznanie príspevku na výživu je neschopnosť manžela, ktorý

o príspevok žiada, zaistiť si prostriedky na výživu svojou pracou alebo výnosmi z majetku a pod. a
schopnosti a možnosti druhého manžela prispievať na výživu rozvedenému manželovi. Neschopnosť
sám sa živiť je podmienená celkovými majetkovými a sociálnymi pomermi rozvedeného manžela
požadujúceho príspevok, ktoré môžu spočívať v subjektívnej neschopnosti spôsobenej zlým zdravotnýmstavom, stratou kvalifikácie v dôsledku dlhodobého nevykonávania práce vo svojom odbore, ako
objektívna neschopnosť t.j. faktická nemožnosť oprávneného nájsť si zamestnanie v danom mieste
zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam. Pre stanovenie výšky príspevku platia iné

kritéria ako pre určenie výšky výživného medzi manželmi, pričom primeranosť výživy neznamená
pokrytie len celkom nevyhnutných potrieb ale aj uspokojovanie ďalších osobných potrieb. Okrem týchto
predpokladov súd prihliada i na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

9. Odporca tvrdil, že dôvod na rozvod manželstva bol na strane navrhovateľky. Súd zo spisu sp. zn.

10C/156/2015 zistil, že návrh na rozvod podal odporca, ktorý návrh odôvodnil rozdielnym pohľadom
na život, rozdielnymi záujmami, hodnotovými orientáciami, čo vyústilo vo vzájomné odcudzenie a
definitívnemu opusteniu spoločnej domácnosti odporcom. Tie isté skutočnosti potvrdil aj vo výpovedi.
Navrhovateľka naopak potvrdila, že po uzavretí manželstva sa manžel nasťahoval k nej do jej bytu.
Bývali v Púchove, bola zamestnaná a práve on ju presvedčil, aby sa presťahovali na miesto terajšieho
pobytu i keď mu tvrdila, že si ťažko nájde prácu na novom mieste, povedal jej, že sa o ňu postará. Po

presťahovaní sa začal venovať muzike, požívať alkohol a začali vznikať hádky. Navrhovateľka sa ocitla
bez práce, peňazí. Zhoršil sa jej zdravotný stav a následné jej bol priznaný invalidný dôchodok. Odporca
až v konaní o priznanie príspevku na výživu začal tvrdiť, že dôvodom na rozvod bol vzťah navrhovateľky
s iným mužom, ktorý ho spoločensky znemožňoval. Súd na tieto vyjadrenia neprihliadol, pretože neboli
tvrdené v pôvodnom konaní o rozvode manželstva. Z vyjadrenia odporcu v konaní o rozvode manželstva

vyplýva, že k rozvratu vzťahov došlo pre rozdielne názory, čo svedči pre existenciu príčin na oboch
stranáchavyjadrenienavrhovateľkyvkonaníorozvodmanželstvasvedčíopríčináchnastraneodporcu,
ktorý sám potvrdil opustenie spoločnej domácnosti. Z dôvodu, že nebolo jednoznačne preukázané, že
príčiny rozvratu manželstva boli na strane navrhovateľky, súd sa v ďalšom nezaoberal rozporom dobrým
mravov pri určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené

dňom 9.11.2015.

10. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie súd zistil, že navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa od
30.6.2011amávyplácanýdôchodokmesačnevovýške124,70Eur. Výdavkynavrhovateľkypredstavujú
poplatky za byt vo výške 100 Eur mesačne (poplatky do fondu údržieb a oprav, káblová televízia,

správa bytu, zálohové platby za teplú a studenú vodu, elektrická energia za spoločne priestory), za
elektrinu 24,32 Eur, telefón 7 Eur, internet 9,96 Eur, podľa jej vyjadrenia 33 Eur za lieky, na očne šošovky
20 Eur mesačne, náklady na zubára a cestovné za lekármi 15 Eur. Podľa posudku zdravotného
stavu, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená na 50 % a v zmysle
pracovnej rekomandácie, pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku nebolo doporučené, na trhu

práce áno s obmedzeniami: môže pracovať len v prostredí bez fyzický náročných prác, dvíhania a
prenášania bremien, v dlhodobom predklone, bez chôdze s bremenami, nie vo výškach, na rebríku a v
chladnomavlhkomprostredí.Podľazáznamuopriebehurehabilitačnejstarostlivosti,bolatátoukončená
dňom 23.8.2016 pre malý efekt a doporučená kúpeľná liečba. Od 9.12.2015 je evidovaná v evidencii
nezamestnaných.

11. Odporca má vyplácaný starobný dôchodok vo výške 244,80 Eur mesačne od 28.6.2010 a výsluhový
dôchodok vo výške 734,64 Eur mesačne od 1.7.2015. V písomnom vyjadrení zo dňa 4.12.2015 a
výpovedí zo dňa 4.3.2016 súhlasil s príspevkom na výživu, nie však vo výške žiadanou navrhovateľkou
ale v nižšej sume s prihliadnutím na dôvody rozvodu. Potvrdil, že býva sám v nezrekonštruovanej

garsónke.

12. Súd sčasti vyhovel návrhu navrhovateľky čo do výšky príspevku 100 Eur a vo zvyšnej časti návrh
zamietol. Vyhovel tak po zistení, že navrhovateľka okrem dôchodku žiaden iný príjem nemá. Nie je
schopná si zabezpečiť príjem vlastnou prácou vzhľadom na obmedzenia, vyplývajúce z posudku a

potvrdenia o zdravotnom stave zo dňa 30.9.2016. Odporcom predložený zoznam voľných pracovných
miest potvrdzuje, že sú voľné pracovné miesta, ale sú to miesta vyžadujúce osobitnú kvalifikáciu
(zubár, lekár a pod.) a miesta, pri ktorých sa vyžaduje práca v stoji, chôdzou, nosením bremien a
pod., ktoré v zmysle pracovnej rekomandácie nie je schopná navrhovateľka vykonávať. Súd z výpisu
z účtu navrhovateľky nezistil žiaden príjem, okrem dôchodku, ani žiaden iný majetok navrhovateľky.

Navrhovateľka zo svojho príjmu je schopná uhradiť len poplatky za byt a elektrinu, žiadne iné výdavky
(strava, oblečenie, lekár, lieky a pod.). Odporca tvrdil, že navrhovateľka môže znížiť svoje výdavky i tým,
že prestane fajčiť. Navrhovateľka potvrdila, že fajči, ale kupuje si tabak za 20 Eur na 3 mesiace. Súd
prihliadol na túto skutočnosť a príspevok na výživu určil v sume, ktorá je potrebná pre navrhovateľku nazabezpečenie jej primeranej výživy a to na základne potreby pre živobytie, ktorou je minimálne strava a
ostatnéosobnepotreby. Súdzistil,žeodporcamáschopnosťpríspevoknavýživuvuvedenejsumeplatiť
z príjmov predstavujúcich sumu mesačne vo výške 979,44 Eur. Súd neprihliadol na vyjadrenia odporcu,

že do bytu navrhovateľky boli vložené finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu. Súd poukazuje
na vyjadrenie oboch účastníkov, že doteraz nebolo vyporiadané BSM a že v rámci vyporiadania
BSM je možné sa vyporiadať aj s touto skutočnosťou. Súd z potvrdenia Mesta Tvrdošín zistil, že syn
navrhovateľky je prihlásený na trvalý pobyt na adrese navrhovateľky. Podľa vyjadrenia navrhovateľky a
čestného prehlásenia syna navrhovateľky, nežije na tejto adrese, pracuje v zahraničí a občas navštívi

matku. Súd poukazuje na zákonnú úpravu, v zmysle ktorej príspevok na výživu rozvedeného manžela
predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom.

13. Súd určil povinnosť odporcu od podania návrhu. Odporca do rozhodnutia súdu neprispel na výživu
navrhovateľky žiadnou sumou. Za obdobie od 10.11.2015 do 30.9.2016 vzniklo zameškané výživne vo
výške 1 067,00 Eur, na splatenie ktorého súd podľa § 232, ods. 4 CSP určil mesačné splátky vo výške

20 Eur, splatné vždy s platením výživného počnúc od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia. Plnenie v
splátkach súd určil z dôvodu vysokej sumy zameškaného výživného, ktorej zaplatenie v zákonnej lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku by ohrozilo výživu samotného odporcu.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255, ods. 2 CSP a žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na ich náhradu. Odporca bol úspešný len do výšky 20 %. Súd prihliadol na dôvody
osobitného zreteľa na strane žalobkyne (jej zlá sociálna situácia) a z toho dôvodu mu nepriznal ani
nárok zodpovedajúci tomu percentuálnemu vyjadreniu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1, Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak
bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh § 363, C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1,
C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62, C.m.p.).