Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 2Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216203613
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Petrusová
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2017:6216203613.8

Rozhodnutie

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v spore žalobcu COOP Jednota Krupina,
spotrebné družstvo, so sídlom Svätotrojičné nám. 22, Krupina, IČO: 00169021, proti žalovanému O. G.,
D.. XX.XX.XXXX, N. A. XX, zastúpenému Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom AK Veľký
Krtíš, Komenského 3, o zaplatenie 500,61 Eur istiny s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300,61 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne

zo sumy 300,61 od 23.06.2016 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 15,- Eur, splatných
k rukám žalobcu vždy do 25. dňa v mesiaci, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
500,61 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 23.06.2016 až do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania. V žalobe žalobca uviedol, že medzi ním a žalovaným vznikol pracovný
pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.05.2010. Na základe Dohody o zmene dojednaného

obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2010 žalovaný vykonával od 28.07.2010 funkciu predavač -
pokladník na prevádzkovej jednotke č. 03-392 Závada. Pracovný pomer so žalovaným bol ukončený
dňa 31.08.2015. V žalobe ďalej uviedol, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Veľký Krtíš
kontrolou vykonanou dňa 10.03.2015 na prevádzkovej jednotke č. XX-XXX žalobcu, zistila predaj
potravín po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti. Na základe tejto skutočnosti
svojim rozhodnutím zo dňa 04.05.2015 uložila žalobcovi v zmysle Zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách

pokutu vo výške 1 200,- Eur. V zmysle pracovnej náplne predavača predajne bol žalovaný povinný starať
sanazverenomúsekuopredajtovarovvzáručnýchlehotáchanaprípadnétovarysohrozenouzáručnou
lehotou upozorniť vedúceho, resp. zástupcu vedúceho prevádzkovej jednotky. Žalovaný v čase kontroly
Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Veľký Krtíš zodpovedal za mäsový úsek, na ktorom
boli zistené tovary po dobe spotreby a minimálnej doby trvanlivosti. Vzhľadom na túto skutočnosť je
zrejmé, že žalovaný nepreveroval dobu spotreby jednotlivých výrobkov dôsledne čím si neplnil svoje

pracovné povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy a pracovnej náplne. Porušením pracovných
povinnosti aj žalovaného ako zamestnanca mu ako zamestnávateľovi vznikla škoda v celkovej výške
udelenej pokuty v hodnote 1 200,- Eur. Takto vzniknutú škodu prejednal na svojom zasadnutí Ústrednej
inventarizačnej komisie dňa 16.06.2015, ktorej prislúcha prejednávať požadovanú náhradu škody od
zamestnancov. Vzhľadom na mieru zavinenia jednotlivých zodpovedných zamestnancov prevádzkovej
jednotky č. XX-XXX R., vrátane žalovaného rozhodol od žalovaného požadovať náhradu škody vo výške

600,- Eur, žalovaný doteraz nezaplatil 500,61 Eur. Ďalej uviedol, že žalovaného vyzval na zaplatenie
celkovej škody listom zo dňa 24.09.2015 a žiadal škodu uhradiť do 16.10.2015. Následne listom zodňa 22.01.2016 upozornil žalovaného na zaplatenie neuhradenej škody vo výške 500,61 Eur, no aj
napriek tomu žalovaný škodu nezaplatil. Poukázal na to, že boli naplnené všetky zodpovednostné
predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Škoda vo výške 1 200 Eur mu vznikla uložením pokuty

na základe rozhodnutia RVPS Banská Bystrica. Táto pokuta bola uložená v dôsledku neplnenia si
pracovných povinností jednotlivých zamestnancov predajne č. XX-XXX R., v ktorej pracoval aj žalovaný
v rozhodujúcom čase v riadnom pracovnom pomere. Za skutočnosť, že v prevádzkovej jednotke sa
nachádzal tovar po dobe minimálnej trvanlivosti a po dobe spotreby zodpovedá aj žalovaný, pretože
takýto tovar sa nachádzal na jemu zverenom úseku. Porušením pracovných povinností žalovaného

je daná príčina súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného spočívajúcom
v nedôslednej kontrole doby spotreby a minimálnej trvanlivosti tovaru. Ďalej uviedol, že zohľadnil
mieru zavinenia žalovaného a požaduje náhradu škody tak ako je uvedené v petite. Žalobca k
žalobe pripojil Dodatok k dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2010, podanie adresované
žalovanému označené ako Zosobnenie pokuty zo dňa 24.09.2015, Upomienku adresovanú žalovanému
zo dňa 22.01.2016, Rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Veľký Krtíš zo dňa

04.05.2015 č.j.: XXXX/XXX-X, Pracovnú zmluvu žalovaného zo dňa 05.05.2010, Dohodu o skončení
pracovného pomeru so žalovaným zo dňa 25.08.2015, Dohodu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným
dňa 29.06.2010, Záznam č. 6/2015 Ústrednej inventarizačnej komisie pri COOP Jednota Krupina zo
dňa 16.06.2015.

2. Okresný súd Veľký Krtíš dňa 27.07.2016 pod č. k. XCpr/X/XXXX-XX vydal Platobný rozkaz, ktorým
uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatil žalobcovi sumu 500,61 Eur spolu s 5
% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 23.06.2016 do zaplatenia a nahradil trovy konania vo
výške 30,- Eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor s vecným odôvodnením na tomto súde. Žalovaný
dňa 08.08.2016 podal voči vydanému platobnému rozkazu odpor v ktorom uviedol, že namieta výšku

zosobnenejpokuty600,-Eur,pretožepodľajehonázorunajväčšiuhmotnúzodpovednosťnesiesamotná
vedúca predajne, ktorá s ním bola na zmene a ktorej bola zosobnená len suma 200,- Eur z celkovej
sumy 1 200,- Eur. Takéto rozhodnutie o výške zosobnenia vníma ako nespravodlivé aj vzhľadom na to,
že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal tvrdenie v žalobnom návrhu, že v čase kontroly
on zodpovedal na mäsový úsek. Zdôraznil tú skutočnosť, že nemá vedomosť, že by v uvedený deň

takouto povinnosťou starostlivosti bol osobne poverený či už písomne alebo ústne, preto nemôže niesť
za zistený nedostatok absolútnu zodpovednosť.

3. Okresný súd Veľký Krtíš Uznesením zo dňa 07.10.2016 č.k. 2Cpr/1/2016-58 zrušil Platobný rozkaz
Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 27.07.2016 č.k. 2Cpr/1/2016-23 v celom rozsahu, nakoľko žalovaný

voči nemu podal vecne odôvodnený odpor.

4. Poverená pracovníčka žalobcu sa na pojednávaní pridržiavala podanej písomnej žaloby a ďalej
uviedla, že rozdelenie práce, organizácia práce na danej prevádzkovej jednotke vyplývala z dlhoročnej
praxe, ktorú akceptovali tak vedúci zamestnanci ako aj samotný žalovaný. Nestalo sa, že by tento

namietal takéto rozdelenie práce či už z rána alebo v priebehu dňa, ani inšpektorovi, ani žiadnou
inou formou. Ďalej uviedla, že sa jednalo o prax, ktorá bola vyhovujúca a akceptovateľná. V deň
vykonania kontroly došlo k porušeniu a zanedbaniu povinností zo strany žalovaného, pretože tento úsek
tak ako aj predchádzajúce obdobie obhospodaroval, kontroloval a zrejme došlo k nejakému náhlemu
pochybeniu, ktoré sa nedalo predpokladať a k zlyhaniu ľudského faktora. Pokiaľ sa žalovaný odvolával

na odlepovanie lepiek, poukázala na to, že táto obrana neobstojí z dôvodu, že kontrolou bolo zistené,
že na predajni sa nachádzalo 5 druhov tovarov po dobe minimálnej trvanlivosti a len dva druhy tovaru s
odlepenými lepkami. Z tohto dôvodu, teda z dôvodu prekročenia záručných lehôt by udelená pokuta bola
v takej istej výške aj keby tieto lepky neboli odlepené. Zdôraznila tú skutočnosť, že minimálna pokuta
v prípade porušenia doby minimálnej trvanlivosti a prekročenia doby minimálnej trvanlivosti je 1 000,-

Eur, ktorá bola vlastne udelená aj v tomto prípade. Žiadala súd, aby žalobe vyhovel a priznal žalobcovi
náhradu trov konania.

5. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že on bol zamestnaný aj u právneho predchodcu žalobcu kde
pracovalcelkovopodobuasi20rokov.Zdôrazniltúskutočnosť,žepokiaľideonejakýsystémprácetento

bol taký, že ráno pokiaľ nastúpil do práce mu vedúca, resp. zástupkyňa nepovedali na ktorom úseku má
pracovať. Pobiehal po celej predajni, pretože pokiaľ sa tam aj zdržiavala buď vedúca alebo zástupkyňa
tieto si nahrávali tovar do počítača v zadných priestoroch predajne takže on bol aj na mäsovom úseku,
potom išiel aj za pokladňu účtovať a taktiež musel ešte strážiť, aby nedošlo k odcudzeniu tovaru, pretožesa jednalo o samoobsluhu. V deň keď sa vykonala kontrola na predajni bola s ním prítomná W. M., keď
prišla kontrola táto sa telefonicky spojila so svojou matkou Š. M. a táto nato potom následne prišla do
predajneazástupkyňavedúcejzpredajneodišla.Potvrdiltúskutočnosť,žeboliuvedenétakénedostatky

ako sa nachádza v protokole, avšak poukázala na to, že sa zvykli prelepovať lepky, vyznačoval sa
iný dátum spotreby avšak sa stalo, že tieto odpadli alebo sa odlepili, takže k takémuto prípadu mohlo
dôjsť. Pokiaľ ide o záručné doby na mäsovom úseku, tieto kontroloval väčšinou len on s vedúcou.
Zdôraznil tú skutočnosť, že došlo aj k takému prípadu, že upozornil vedúcu, že tomu ktorému tovaru
končí záručná doba a na to mu vedúca povedala, že aby to ešte nechal do večera, že sa to ešte možno

predá. Ďalej uviedol, že podľa neho systém na predajni bol taký, že v podstate všetci robili všetko.
Napríklad obslúžil zákazníka v mäse, potom išiel nablokovať tovar do poklade, následne skontroloval
či netreba tovar doložiť a podobne. Potvrdil, že mu bolo doručené podanie žalobcu, ktorý mu oznámil,
že mu pokutu zosobnil. Podľa jeho názoru najvyššia časť pokuty mala byť zosobnená vedúcej, resp.
zástupkyni, pretože on ako pracovník mal dostať najnižšiu sumu. Ďalej uviedol, že pokiaľ ho súd zaviaže
k pomernej časti náhrady škody, žiada súd aby mu takéto plnenie povolil splácať v mesačných splátkach

po 10,- Eur s prihliadnutím na jeho finančnú situáciu.

6. V priebehu sporu boli ako svedkovia vypočutí L. V., W. M. V. Š. M..

7. Svedok L. V., zamestnanec žalobcu, bez vzťahu k stranám sporu pri svojom výsluchu uviedol, že

on pracuje u žalobcu ako inšpektor a má na starosti aj prevádzku v Závade. Pokiaľ ide o štýl práce,
resp. rozdelenie práce v každej predajni je to špecifické. Pokiaľ ide o prevádzku v Závade je potrebné
vychádzať z toho, že tam väčšinou pracujú dvaja ľudia s tým, že majú nerovnomerne rozvrhnutý
pracovný čas a to na 37,85 hodín týždenne a väčšinou sa tam zdržiavajú len dvaja a to buď zástupkyňa
a vedúca, vedúca a pracovník, alebo zástupkyňa a pracovník. Potvrdil tú skutočnosť, že v takejto malej

predajni nie je stanovené ktorý z pracovníkov za ktorý úsek zodpovedá, toto je možné zabezpečiť len vo
väčších predajniach kde je napríklad päť, šesť ľudí a jedná sa o stálych zamestnancov. Ďalej uviedol,
že vie o tom, že v predmetnej predajni sa uskutočnila kontrola s tým, že na mäsovom úseku boli zle
označené asi štyri výrobky. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o mäsové výrobky sú tam určité špecifiká, pretože
keď sa ten ktorý mäsový výrobok otvorí, obsluha ktorá ho otvorí musí skrátiť dobu spotreby podľa

toho ako je uvádzaná výrobcom na príslušných štítkoch. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa tam nachádzali
dva výrobky, ktoré boli po dátume spotreby, boli síce otvorené, ale aj keby neboli otvorené boli už
po dátume spotreby. Zdôraznil tú skutočnosť, že v takýchto malých prevádzkach je to založené viac
menej na dôvere. Vyslovil názor, že nie je žiadny problém ráno keď sa predajňa otvorí, skontrolovať
jednotlivé výrobky, ako je to s ními pokiaľ ide o dátum spotreby. Pripustil to, že vedúci pravocník musí

kontrolovať zamestnancov, avšak vedúca, resp. zástupkyňa majú aj iné povinnosti. V takýchto malých
predajniach nie je možné určiť zodpovednosť toho ktorého zamestnanca za konkrétny úsek a je to na
určení vedúceho zamestnanca. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o žalovaného, pamätá si, že v jeho práci
boli zistené nedostatky menšieho rozsahu, avšak nespisoval sa žiadny záznam, alebo protokol, ale išlo
len o ústne dohovorenie.

8. Svedkyňa W. M., zamestnankyňa žalobcu, momentálne na materskej dovolenke, bez vzťahu k
stranámsporuprisvojomvýsluchuuviedla,žeonavykonávalavpredmetnomobdobífunkciuzástupkyňu
vedúcej predajne. V čase, keď sa vykonávala kontrola ona bola v práci prítomná asi do deviatej, alebo
desiatej hodiny. Následne sa telefonicky skontaktovala s vedúcou pani Š. M., ktorá je jej matkou, s tým,

že či by nemohla prísť na prevádzku miesto nej, pretože sa zle cítila. V ten deň keď bola vykonaná
kontrola, ona ako zástupkyňa prebrala chlieb, urobila objednávky na chlieb, prebrala noviny. Ďalej
uviedla, že druhý zamestnanec ktorý sa nachádzal v práci okrem nej, alebo vedúcej, prebral mäsový
úsek. Jeho povinnosťou bolo skontrolovať dátumy spotreby, dátumy otvorenia mäsových výrobkov a iné
činnosti sa nevykonávali. Pokiaľ ten druhý zamestnanec, ktorý sa nachádzal s vedúcou, resp. s ňou v

predajni mal časový priestor, zvykol prekontrolovať aj mliečne výrobky. Prax bola taká, že si navzájom
dôverovali a keď skontroloval jeden či v mäsovom úseku sú v poriadku výrobky, tak nebol dôvod ho
kontrolovať. Potvrdila tú skutočnosť, že si je vedomá toho, že vedúci zamestnanci majú aj povinnosť
kontroly, napríklad pokiaľ ide aj o mäsový úsek. Ďalej uviedla, že si vedomá toho, že sa jedná o menšiu
predajňu kde sa tak tieto činnosti nedajú presne vopred určiť, avšak prax bola taká, že pokiaľ bola ona

na mäsovom úseku, tak si dátumy spotreby skontrolovala. Potvrdila, že mohlo dôjsť aj k takému prípadu,
že žalovaný si vykladal tovar na ten regál, ktorý mu bol zverený, pretože každý zo zamestnancov mal
zverené regály za ktoré zodpovedal a pripustila, že mohlo dôjsť k takej situácií, že vtedy ona odbehla na
mäsovýúsek.Poukázalanato,žeodvtedyakoonazačalapracovaťnapredmetnejpredajnitofungovalotak, že ona resp. vedúca vykonávali činnosti ktoré súdu popísala a druhý zamestnanec ktorý sa tam
nachádzal bol na mäsovom úseku, v pokladni, alebo dopĺňal tovar do regálov. Potvrdila tú skutočnosť, že
potom ako bola uložená pokuta, bola ona, vedúca aj žalovaný predvolaní do Krupiny kde sa s nimi škoda

prejednala, pričom ona ani vedúca nevedeli o tom ako sa škoda rozdelí. Jej bola zosobnená škoda vo
výške 400,- Eur, pričom ona to brala tak, že v ten deň mala byť v práci.

9. Svedkyňa Š. M., zamestnankyňa žalobcu, bez vzťahu k stranám sporu pri svojom výsluchu uviedla,
že v náplni práce jej ako vedúcej, resp. počas jej neprítomnosti zástupkyne vedúcej bolo prísť ráno o

šiestej do práce s tým, že prebrali chlieb, vypisovali dodacie listy, nahrávalo sa do počítača a ten druhý
zamestnanec ktorým bol buď žalovaný, alebo jej zástupkyňa, vykonali činnosti na mäsovom úseku. Keď
ona nastúpila pracovať do tejto predajne bolo to už takto zaužívané, nikto jej nikdy nehovoril čo má
robiť, proste to tak fungovalo. Keď konkrétne ona bola na predajni so žalovaným, tak vykonala všetky
tie činnosti ktoré popísala, žalovaný išiel na mäsový úsek, skontroloval dátum spotreby týchto výrobkov,
pokiaľ mal čas tak skontroloval aj dátum spotreby mliečnych výrobkov. Pokiaľ ona vykonávala činnosti v

zadnýchpriestorochpredajne,napr.nahrávaladopočítačaapodobne,žalovanývykonávaltakéčinnosti,
že účtoval v pokladni, alebo čo bolo treba. Potvrdila, že ona ho nekontrolovala, pretože s ním neboli
žiadne problémy. Pokiaľ ide o stav na mäsovom úseku, pokiaľ sa ona nachádzala v predajni a keď mala
počas dňa čas tak prešla popri mäsovej vitríne a z vonku bolo vidno, či je všetko v poriadku. V podstate
možno povedať, že tak urobila každý deň, vizuálne si túto vitrínu prezrela. Potvrdila aj tú skutočnosť, že

etikety z výrobkov sa zvykli odlepiť, niekedy spadli, ale potom sa vždy našli. V ten deň keď sa vykonala
kontrolajuzástupkyňapožiadala,čibynemohlanachvíľudobehnúťdopredajne,pretožesaveľmizlecíti
a musí ísť k lekárovi. Prišla do predajne asi okolo 9:00 - 9:30 hod s tým, že v uvedený deň mala vypísanú
dovolenku a túto si nezrušila. Potom ako prišla do predajne, prišiel tovar tak ho začala preberať, pričom
si všimla, že pokiaľ žalovaný v ten deň obsluhoval na mäsovom úseku, mal tam vyložené rôzne etikety,

neviepresnečorobil.Podľanejtomohlobyťtak,ženiekohoobsluhovalanedokončilsiprácueštezrána.
Po tom ako bola vykonaná kontrola jej táto uviedla aké nedostatky boli na mäsovom pulte zistené, pričom
ona ohľadom tohto nemala vedomosť, pretože v ten deň čerpala dovolenku. Ďalej uviedla, že si myslí, že
aj jej zástupkyňa tento mäsový úsek kontrolovala, pretože pokiaľ robili oni dve mali to podelené tak, že
ona robila také činnosti ktoré obvykle vykonávala ako vedúca, zatiaľ čo jej zástupkyňa robila tie činnosti

ktoré obvykle vykonával žalovaný. Ďalej uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu, či zástupkyňa žalovaného
kontrolovala tak ako ona, pokiaľ ide o mäsový úsek. Ďalej uviedla, že zástupkyňa sa následne od lekára
vrátila po tom ako bola vykonaná kontrola a spisoval sa zápis. Jej zástupkyňa odmietla ísť domov, preto
potom ona následne odišla domov a podpísala kontrole všetky doklady. Pokiaľ sa prejednávala škoda,
ona súhlasila s pre ňu zosobnenou čiastkou 200,- Eur, pretože to brala tak, že prišla na prevádzku a

neprerušila si dovolenku.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
pracovná zmluva dňa 05.05.2010 s dňom nástupu do práce 06.05.2010, druh práce zástupca vedúcej
PJ, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Na základe dohody uzavretej dňa 29.06.2010 bol

žalovaný preradený na prácu predavača - pokladníka dňom 28.07.2010. Dňa 29.06.2010 bol uzatvorený
dodatokkDohodeozmenepracovnejzmluvyzodňa29.06.2010stým,žezpracovnejnáplnepredavača
okrem iného vyplýva, že tento je povinný upozorniť vedúceho predajne na akékoľvek nedostatky v
predajni, odcudzený tovar, alebo iné prípady, kedy z nedbanlivosti dochádzalo k znehodnoteniu tovaru,
starať sa na zverenom úseku o predaj tovarov, o záručné lehoty a o prípadné tovary s ohrozenou

záručnou lehotou, upozorniť vedúceho, resp. zástupcu vedúceho PJ. Pracovný pomer so žalovaným
bol ukončený na základe Dohody o skončení pracovného pomeru dňom 31.08.2015 (č.l. 12 spisu). Z
rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Veľký Krtíš zo dňa 04.05.2015 č.j.: XXXX/
XXX-X vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 1 200,- Eur z dôvodu, že tento porušil zákaz
umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby, alebo dátume minimálnej trvanlivosti podľa

ustanovenia § 6 ods. 5, psím. d) a § 12 ods. 1, písm. h) Zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení
neskorších predpisov a to tým, že dňa 10.03.2015 v čase od 10:30 do 12:30 umiestňoval na trh dva
druhy potravinárskych výrobkov po dátume spotreby o celkovej hmotnosti 0,412 Kg za 2,22 Eur. Jedná
sa o výrobky:

1. Coop Jednota saláma TTOVB, DS 06.03.2015 o celkovej hmotnosti 0,302 Kg z 1,78 Eur,
2. Špekáčky, DS 06.03.2015 o celkovej hmotnosti 0,1 Kg za 0,44 Eur.

Uvedeným konaním boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty iného správnehodeliktu podľa § 28 ods. 4, písm. i) Zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Ďalej porušil povinnosť vzhľadom na povahu potraviny primerane skrátiť dátum minimálnej trvanlivosti,
alebo dátum spotreby uvedený na obale potraviny, ak bola rozbalená na účel predaja jednotlivých častí

a ustanoviť podmienky jej ďalšieho uchovávania tak, aby nedošlo k zhoršeniu kvality a bezpečnosti
potraviny, podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. j) Zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení
neskorších predpisov a to tým, že dňa 10.03.2015 v čase od 10:30 do 12:30 umiestňoval na trh päť
druhov mäsových výrobkov o hmotnosti 1,835 Kg za 10,47 Eur:

1. Spišské párky, DS 10.03.2015 (na nálepke predĺžený dátum spotreby na 12.03.2015) o hmotnosti
0,175 Kg za 1,12 Eur,
2. Čingovská saláma TTO, DS 10.03.2015 (na nálepke dátum spotreby 11.03.2015) o hmotnosti 0,40
Kg za 2,45 Eur,
3. Torero saláma TTN, dátum minimálnej trvanlivosti 11.04.2015 (prelepovanie dátumu spotreby 09.03.,
12.03. 2015) o hmotnosti 0,64 Kg za 3,52 Eur,

4. Nitran saláma, dátum minimálnej trvanlivosti 03.04.2015 (bez označenia dátumu spotreby po otvorení
balenia) o hmotnosti 0,42 Kg za 2,47 Eur,
5. Kriváň saláma, dátum minimálnej trvanlivosti 02.04.2015 (bez označenia dátumu spotreby po otvorení
balenia) o hmotnosti 0,11 Kg za 0,91 Eur.

Zo Záznamu č. 6/2015 Ústrednej inventarizačnej komisie žalobcu zo dňa 16.06.2015
vyplýva, že táto komisia odporučila pokutu zosobniť Š. M. v sume 200,- Eur, W. M. v sume 400,- Eur
a žalovanému v sume 600,- Eur. Podaním zo dňa 24.09.2015 označeným ako Zosobnenie pokuty bol
žalovaný vyzvaný, aby zosobnenú čiastku 600,- Eur uhradil poštovou zloženkou na účet žalobcu v
termíne do 16.10.2015. Podaním zo dňa 22.01.2016 označeným ako Upomienka žalobca žalovanému

oznámil, že zo zosobnenej pokuty 600,- Eur mu bola preúčtovaná z poskytnutej pôžičky suma 99,39
Eur s tým, aby zostávajúcu čiastku 500,61 Eur uhradil na jeho účet do troch dní. Žalovaný potvrdil, že
uvedenú sumu neuhradil. Zo zmluvy o pôžičke na ktorú sa odvolával žalovaný súd zistil, že žalovaný ako
veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi pôžičku vo výške 200,- Eur, pričom pôžička sa poskytuje na dobu
neurčitú, poskytnutú pôžičku môže dlžník použiť na úhradu manka, alebo škody veriteľom na hodnotách

zverenýchkvyúčtovaniuakmalveriteľsdružstvomuzavretúdohoduohmotnejzodpovednosti.Žalovaný
namietal, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania so zamestnancami s tým, že poukazoval
na to, že má vedomosť o tom, že obdobná pokuta bola uložená na A. S. N. s tým, že táto bola
zamestnancom zosobnená v inom pomere ako je to v jeho prípade. Žalobca v tomto smere predložil
listinné doklady (č.l. 144 - 148 spisu), z ktorých vyplýva, že z uloženej pokuty 1 000,- Eur bola zrejme

vedúcej zosobnená suma 166,70,- Eur a ostatným pracovníkom rovnaká výška 166,66 Eur.

11. Podľa ustanovenia § 179 ods. 1, Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi
za škodu ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh, alebo v
priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovi zavinenie okrem prípadov

uvedených v § 182 až 185.

12. Podľa ustanovenia § 186 ods. 1,2 Zákonníka práce, zamestnanec ktorý zodpovedá za škodu, je
povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením
do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody

spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého
zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred
porušením povinností, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť
zamestnanca podľa § 182 až 185, alebo ak škoda bola spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití
omamných látok, alebo psychotropných látok.

13. Podľa ustanovenia § 187 ods. 2, Zákonníka práce, ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu
niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

14. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Pre vznik zodpovednosti

zamestnanca musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady medzi ktoré patrí protiprávny
úkon, vznik škody, príčina a súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, zavinenie
zamestnanca, existencia pracovného pomeru a ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh, alebo
v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to vymedzuje Zákonník práce. Protiprávnym úkonom jeúkon ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Pokiaľ ide o protiprávny úkon na strane žalovaného tento
preukázaný bol, nakoľko žalovaný ako predavač mal stanovenú pracovnú náplň ,z ktorej vyplývalo, že
je povinný starať sa na zverenom úseku o predaj tovarov, záručných lehotách a na prípadné tovary a

ohrozenia upozorniť vedúceho resp. zástupcu vedúceho PJ. Tiež bol preukázaný aj vznik škody, nakoľko
je nesporné, že žalobcovi bola Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Veľký Krtíš uložená
pokuta vo výške 1 200,- Eur. Taktiež bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
vznikom škody, nakoľko predmetná pokuta bola uložená v súvislosti s tým, že žalovaný ako predavač si
nesplnil svoje vyššie špecifikované povinnosti. Pokiaľ ide o zavinenie, možno konštatovať, že na strane

žalovaného ide o zavinenie vo forme nedbanlivosti. Je taktiež nesporné, že v čase uloženia pokuty
žalovaný bol v pracovnom pomere u žalobcu a ku škode došlo pri plnení pracovných úloh. Súd však
mal za to, že za škodu zodpovedá nielen žalovaný, ale aj zástupkyňa vedúcej, ktorá v predmetný deň
bola v predajni spolu so žalovaným. Pokiaľ bola zosobnená časť pokuty aj vedúcej, podľa názoru súdu
na toto nebol dôvod, nakoľko táto v uvedený deň čerpala dovolenku a túto si nezrušila. Z uvedeného
vyplýva teda, že za škodu by mal zodpovedať len žalovaný a zástupkyňa vedúcej ,ktorí v uvedený

deň v predajni pracovali ,pričom vyššiu mieru zavinenia má zástupkyňa vedúcej, nakoľko sa jedná
o vedúceho pracovníka a aj z pracovnej náplne (č.l.109-111spisu) a to v zmysle Čl. 6 jej vyplýva
povinnosť zabezpečovať efektívnosť riadenia riadenej PJ a k tomu viesť podriadených zamestnancov,
v zmysle Čl.7 dbať, aby predajné úseky pred začatím predaja boli čisté, doplnené tovarom, označené
cenovkami. V zmysle Čl.26 zabezpečovať dôsledné dodržiavanie zákona č. 634/92 Z.z. a 274/93 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa a okrem toho ako vedúci pracovník mala vykonať aj kontrolu žalovaného ako
svojho podriadeného. W. M. pri svojom výsluchu ako svedkyňa uviedla, že pokiaľ bola so žalovaným na
prevádzke ,kontrolu žalovaného nevykonávala, pretože si navzájom dôverovali. Vedúca predajne Š. M.
pri svojom výsluchu uviedla, že pokiaľ ona pracovala so žalovaným, túto kontrolnú činnosť vo vzťahu k
žalovanémuvykonávala.Súdzdôrazňujetúskutočnosť,žežalobcanepreukázal,žebyvýlučnežalovaný

zodpovedal za mäsový úsek, pričom aj vypočutý svedok L. V., ktorý vykonáva funkciu inšpektora u
žalobcu uviedol, že v malých predajniach nie je možné určiť, ktorý zo zamestnancov zodpovedá za ten
ktorý úsek, pričom aj vypočuté svedkyne Š. M. V. W. M. potvrdili, že v podstate keď sa nachádzali v
predajni so žalovaným, tento vykonával činnosti, ktoré bolo potrebné vykonať/na mäsovom úseku ,v
pokladni, dokladanie tovaru do regálov a pod.). S prihliadnutím na vykonané dokazovanie preto potom

súd mal za to, že pokuta mala byť vo vyššej výške zosobnená zástupkyni vedúcej predajne a to v sume
800,- Eur a žalovanému ako pracovníkovi v sume 400,- Eur. S prihliadnutím na to, že z poskytnutej
pôžičky bola preúčtovaná suma 99,39 Eur ,zostáva zaplatiť zo strany žalovaného suma 300,61 Eur.
S prihliadnutím na majetkové pomery na strane žalovaného súd mu žalovanú sumu povolil splácať v
mesačných splátkach po 15,- Eur v zmysle ustanovenia § 232 ods. 4, Civilného sporového poriadku s

tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalovaný navrhol
splátky vo výške 10 ,-Eur, žalobca súhlasil so splátkou 30,-Eur,súd zohľadnil majetkové pomery na
strane žalovaného ,pre ktoré mu bolo priznané oslobodenie do súdnych poplatkov a priznaný nárok na
poskytnutie právnej pomoci a prihliadol aj na výšku sumy a na to ,aby táto bola splatená v primeranej
lehote. Zároveň súd vzhľadom na ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z. z., priznal žalobcovi úrok z omeškania a to odo dňa 23.06.2016 do zaplatenia. Vo
zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, a to
podľa úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci úspech v rozsahu 60 %, žalovaný v rozsahu 40 %, preto

potom súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 20 % (60% - 40%) s
tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní
odo dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš a to písomne v 4 vyhotoveniach a rozhoduje
o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti (§ 127 CSP) najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitnénáležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáhal
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolať rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.