Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. júl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216201275
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3216201275.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Ing. N. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom P. V. č. XXX, adresa na doručovanie N. S. N., proti žalovanému: C., o náhradu škody, zaplatenie
nemajetkovej ujmy a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
zo dňa 04. januára 2017, č. k. 5C/122/2016-69, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému priznal nárok na

náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 60 CSP,
§ 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Dôvodil, že žalovaný
nie je pasívne, vecne legitimovaný a taktiež v konaní neboli žalobcom splnené ďalšie hmotnoprávne
predpoklady rozhodovania o nároku, pričom neboli ani navrhnuté dôkazy na preukázanie vzniknutej
škody a jej výšky. Súd prvej inštancie uplatnený nárok posudzoval v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nakoľko
žalobca sa domáhal náhrady škody od žalovaného - C. z titulu nesprávneho postupu a nezákonných

rozhodnutí orgánu verejnej moci - C.. Súd prvej inštancie konštatoval, že zákon č. 514/2003 Z. z.
výslovneuvádzavustanovení§3ods.1,žeštátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods. 1 písm.
a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu, škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, škodu spôsobil súdny exekútor
privýkoneexekučnejčinnostivykonávanejzpovereniasúdupodľaosobitnéhopredpisu.Vtomtoprípade
je teda pasívne vecne legitimovanou stranou sporu štát zastúpený príslušným ministerstvom, teda
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Konštatoval, že žalobcom označený žalovaný v konaní
nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, a preto súd prvej inštancie bez posúdenia dôvodnosti
žalovaného nároku a jeho prípadnej výšky, žalobu zamietol. Nakoľko žalobu v celom rozsahu zamietol,
rozhodol tak, že žalovanému patrí voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,

že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Súdu prvej inštancievytýkal, že nedostatočne preskúmal okolnosti a materiály týkajúce sa žaloby. Mal za to, že pojednávanie
neprebehlo v zmysle občianskeho súdneho poriadku s tým, že sudca bol voči jeho osobe zaujatý.
Namietal, že zástupca žalovaného vstupoval do súdneho procesu, diktoval sudcovi „nejaké jeho

upresnenie“.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil. Odmietal tvrdenia, že by scenár pojednávania bol vopred pripravený a že by zástupca
žalovaného, predseda súdu, na pojednávaní diktoval niečo zákonnému sudcovi. Predseda súdu sa na

pojednávaní vyjadril ako zástupca žalovaného, teda strany žalobcu, a to vecne a pokiaľ niečo uvádzal
počas diktovania sudcu do zápisnice, tak to bolo len veľmi stručné doplnenie, prípadne spresnenie
vlastnéhovyjadreniažalovanéhoakostranysporu.Uviedol,žežalobcasajednoznačnedomáhalnároku,
ktorý nie je možné posúdiť inak, než nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Žalobca žaloval priamo C.. Žalovaný však v zmysle zák. č. 614/2003 Z. z. nie je subjektom, ktorý
je vecne pasívne legitimovaným, teda takým, voči ktorému si žalobca môže uplatniť uvedený nárok.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žiadal, aby krajský súd vyhovel jeho odvolaniu v plnom
rozsahu. Poukazoval na to, že vyjadrenie k odvolaniu podpísal predseda súdu s tým, že sa jedná o
ďalšie porušenie atribútov spravodlivého súdneho procesu.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.
z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani
v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

7. V danej veci sa žalobca domáha od žalovaného náhrady škody z nesprávneho úradného postupu a
nezákonných rozhodnutí žalovaného pri výkone verejnej moci, ktorý nárok súd prvej inštancie správne
posudzoval v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru o nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie žalovaného označeného ako C. s tým, že pasívne legitimovanou stranou sporu

môže byť podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona len Slovenská republika v zastúpení
Ministerstvom spravodlivosti SR. Vecnú legitimáciu v spore má totiž len tá zo strán sporu, ktorej svedčí
stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje.

8. Pokiaľ žalobca spochybňoval v konaní zákonného sudcu, poukazoval na to, že bol v konaní zaujatý,
odvolací súd zdôrazňuje, že o vylúčení zákonného sudcu už rozhodoval, a to uznesením Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 10. mája 2016, č. k. 5NcC/11/2016-16. Odvolací súd v aktuálnom konaní nezistil
žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nestrannosť zákonného sudcu. Dôvod na vylúčenie sudcu

nezakladá ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom
tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3NC/14/2010). Pre
účely preskúmavanej veci odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho
ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojim nesprávnym úradným
postupom a rozhodnutím v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného v zmysle zákona č.

514/2003 Z. z.

9. Pokiaľ žalobca namietal, že pojednávania sa zúčastnil predseda súdu, ktorý aj podpisoval vyjadrenie
k odvolaniu, odvolací súd poukazuje na ust. § 35 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., podľa ktorého v mene
súdu koná predseda súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Taktiež v zmysle zák.č. 757/2004 Z.z. o

súdoch a zmena a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pôsobnosť predsedu súdu
voblastiriadeniaasprávysúdujepotrebnévnímaťakosúhrnurčitýchoprávneníazároveňakozákonom
dané povinnosti. Predseda je zároveň štatutárnym orgánom súdu, pokiaľ tento zákon nezveruje toto
postavenie v oblasti správy súdu inému subjektu. V zmysle § 32 a § 33 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch vznení neskorších predpisov, orgány riadenia a správy súdu vykonávajú riadenie správy súdov v rozsahu
pôsobnosti stanovených zákonom. Preto ani táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná.

10.Spoukazomnavecnesprávnyzáversúduprvejinštancievovzťahuknepreukázaniuvecnejpasívnej
legitimácienastranežalovaného,odvolacísúdnepovažovalzapotrebnézaoberaťsaďalšímiodvolacími
námietkami zo strany žalovaného v prejednávanej veci.

11. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 251 CSP, kedy úspešnému žalovanému v konaní náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko z obsahu spisu odôvodnené a účelne vynaložené výdavky súvisiace s bránením
práva nevyplývajú.

13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).