Rozsudok – Kataster nehnuteľností ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sp/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200396
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200396.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci
navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava proti odporcovi Okresnému úradu
vo Vranove nad Topľou, katastrálny odbor, Kalinčiakova 878, 093 01 Vranov nad Topľou, za účasti K. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
odporcu zo dňa 17. marca 2016 č.k.: V 281/2016/Vs takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 17.03.2016 č. k.: V 281/2016/Vs.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím vo veci účastníkov konania záložného veriteľa Pohotovosť, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava a záložcu K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. č. XXX, XXX XX N.,
návrh na vklad č. V 281/2016 Zmluvy o zriadení záložného práva č. 013/2016-ŠTE zo dňa 09.02.2016
uzavretej podľa § 151a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom
Pohotovosť, s.r.o. a záložcom K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX N., podľa § 31 ods.
3 Katastrálneho zákona odporca zamietol.
Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že dňa 18.02.2016 bol prijatý návrh na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. N. vedené na LV č. XXX na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva č. 013/2016-ŠTE zo dňa 09.02.2016, ktorú uzavreli účastníci, ktorí boli uvedení vo
výrokovej časti. Odporca po preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh zistil, že predmetnú záložnú
zmluvu za záložcu podpísal zástupca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci na základe dohody
o splnomocnení. Dohodu o splnomocnení napísanú na štandardnom zmluvnom formulári ako návrh
predložený poskytovateľom úveru dlžníkovi spolu s úverovou zmluvou splnomocniteľ podpísala dňa
12.02.2015.
Z uvedeného podľa odporcu vyplýva, že predloženie návrhu dohody o splnomocnení budúcemu
dlžníkovi na jeho zastupovanie pri následných právnych úkonoch pri uzatváraní úverovej zmluvy
poskytovateľom úveru s vopred určeným splnomocnencom svedčí o tom, že splnomocnenca na
zastupovanie si nevyberal sám budúci dlžník, neskorší splnomocniteľ ale poskytovateľ úveru, neskôr
záložný veriteľ. Podľa odporcu bol týmto postupom znemožnený splnomocniteľovi pôvodný výber osoby,
ktorá bude za neho obstarávať jeho právne záležitosti, čím bol porušený jeho základný prejav slobody
vôle. Pri výbere splnomocnenca záložným veriteľom možno dôvodne pochybovať o tom, či bude
dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Podľa odporcu dohoda o splnomocnení je preto absolútne
neplatné pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu s poukazom na ustanovenie § 31, § 37 ods. 1 a § 39
Občianskeho zákonníka.
Dôvodil poukazom na listiny, ktoré v rámci konania posúdil, na zistené skutočnosti a vyslovil právne
posúdenie stavu veci, pričom zdôraznil neprijateľné podmienky poukazom na § 5a ods. 2, ods. 4 a § 261

ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka s dôrazom
na rozsudok NS SR 1Sžr/106/2012 z 19.03.2013.
Podľa odporcu predložený návrh dohody o splnomocnení na zastupovanie dlžníka pri následných
právnych úkonoch pri uzatváraní úverovej zmluvy bola dlžníkovi poskytovateľom úveru postavená
podmienka, od splnení ktorej záležalo získanie alebo nezískanie finančných prostriedkov na základe
predmetnej úverovej zmluvy. Podľa správneho orgánu takáto podmienka pri uzatváraní úverovej zmluvy
je podmienkou neprijateľnou a je v rozpore s ustanovením § 52 ods. 1, § 53 ods. 2 a ods. 3, 5
Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia § 5a ods. 2 a 4 zákona č. 250/2007, preto je neplatná a to z
dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka. S poukazom
na citáciu ustanovenia § 30 ods. 3,4 a 5, § 31 ods. 1 a ods. 3 Katastrálneho zákona a § 37 ods. 1 a §
39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že úkon je neplatný zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy tak
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Predmetné rozhodnutie napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním zo dňa 18.04.2016, doručeným
Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor 20.04.2016. V odvolaní poukázal na to, že dňa
09.02.2016 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva č. 013/2016-ŠTE medzi spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. a fyzickou osobou K. G. zastúpeným združením ProHelp - združenie občiansko-
právnej pomoci, na strane záložcu podľa plnej moci uvedenej v Dohode o splnomocnení č. 803402784
zo dňa 12.02.2015 uzavretú medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka.
Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, tak ako sú uvedené v
tejto zmluve.
Dňa 18.02.2016 bol okresnému úradu doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva pod sp.
zn. V 281/2016 o povolení vkladu záložného práva a dňa 17.03.2016 Okresný úrad Vranov nad Topľou
vydal rozhodnutie pod č.k. V 287/2016 (správne má byť 281/2016) o zamietnutí návrhu na vklad podľa
§ 31 ods. 3 Zákona o katastri nehnuteľností.
Navrhovateľ ďalej poukázal na citáciu príslušných ustanovení § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ako aj na ustanovenie § 32 ods.1,2 a § 46 Správneho poriadku a ďalej na
ustanovenie § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 písm. d), § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.
Zdôraznil, že zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej
dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej
zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec")
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi.
V tejto skutočnosti poukázal navrhovateľ na zásadu spoľahlivo zisteného skutkového stavu ( § 3 ods. 5
a § 46 Správneho poriadku ), pričom Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a
úplne zistiť skutkový stav veci. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného
prešetrenia zodpovedajú skutočnosti a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome
alebo nevedome.
Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpisov, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu navrhovateľ uviedol, že splnomocnenec
v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej
dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa

(záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež
vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo
zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností.
Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Správny
orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná
možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať (Komentár
k Občianskemu zákonníku, ASP1; Jifí Švestka, Jiŕí Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektív,
Občiansky zákonník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966). Navrhovateľ sa domnieva, že
predmetné rozhodnutie správneho orgánu vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov" čo
dokazuje i samotné odôvodnenie rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán
si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.
V prípade predmetnej Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny
úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to
všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho
obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu
tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu
dokonca navrhoval.
Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je
úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na
základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide
o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom
a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná,
nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z
predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a
zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu
a obhajovať jeho záujmy.
Navrhovateľ má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne,
určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon, pričom sloboda a
vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho
subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu
nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za
rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie.
Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické
donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť
protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle
súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho

úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie
právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď
prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že dohoda
o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o
zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Správny orgán vydal nezákonné
rozhodnutie podľa navrhovateľa.
Rovnako sa nestotožňuje s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukazuje na absolútnu
neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že Dohodu o
plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že Dohoda o plnomocenstve
nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli
zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je
pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom teda podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o
neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na ktoré odkazuje správny orgán
v napadnutom rozhodnutí.
Podľa navrhovateľa správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie kde je evidentné, že dlžník dlhodobo
neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami
dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením
záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky
záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho
záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných
prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas
výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo
na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného
práva predajom nehnuteľností.

Odporca doručil predkladaciu správu z 25.05.2016 krajskému súdu spolu so spisovým materiálom a
navrhol, aby súd v danej veci rozhodol bez účasti správneho orgánu na súdnom pojednávaní.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.07.2016, pričom uvedeného pojednávania sa nezúčastnil
navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil listom zo dňa 15.07.2016 a zároveň súhlasil, aby
súd pojednával v jeho neprítomnosti a vydal vo veci meritórne rozhodnutie. Zúčastnená osoba K. G. sa
na pojednávanie na Krajskom súde v Prešove nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil písomne listom
zo dňa 30.06.2016.

Súd z uvedených dôvodov konal preto podľa ustanovenia § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov konania, pričom vychádzal z obsahu administratívneho
spisu a vyjadrenia dlžníka Petra G. zo dňaXX.XX.XXXX .

Súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil
sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je
dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na vklad záložného práva zo dňa
09.02.2016, doručený správnemu orgánu 18.02.2016 pod č. V 281/2016 podal návrh na vklad Zmluvy
o zriadení záložného práva č. 013/2016-ŠTE zo dňa 09.02.2016 do katastra nehnuteľností. K návrhu
súčasne pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva č. 013/2016-ŠTE zo dňa 09.02.2016 uzavretú podľa
§ 151a a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o.
a záložcom K. G. v zastúpení na základe splnomocnenia občianskym združením ProHelp, so sídlom
Bratislava.

Súčasťou administratívneho spisu odporcu je aj Dohoda o splnomocnení zo dňa 12.02.2015 č.
803402784, ktorou splnomocniteľ K. splnomocnil ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci,
IČO: 421 801 39, v zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia za účelom naplnenia a hájenia
záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie u uskutočnení právnych
úkonov uvedený v týchto dohodách vykonávaný v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní
a poučení o právnych úkonoch k dohodách uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú toto splnomocenstvo s nasledovným obsahom : “Splnomocniteľ udeľuje Združeniu PoHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v
tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto
rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne
splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy
o úvere a z toho dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku
Združením ProHelp.Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako
formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa
zaväzuje svedomito plniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľnosti. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na
platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“ s tým, že
v predtlači je uvedené v k.ú. Sedliská na LV č. XXX.

Občiansky zákonník v ustanovení § 552 upravuje, že pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou
zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných
právach.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(Katastrálny zákon ) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa
rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo
predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. sa zapisujú
do katastra vkladom ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. (Podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve... .)

V zmysle § 29 citovaného zákona, vklad možno vykonať na základe právoplatného rozhodnutia
okresného úradu o jeho povolení.

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 citovaného zákona obsahuje náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 citovaného zákona, osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických
vedomostí, praktických skúseností a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a ostatných
predpisov upravujúcich oblasť katastra a súvisiacich s katastrom. Aj podľa názoru súdu vyplýva, že
okresný úrad bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti jednostranného právneho úkonu, ktorým
dlžník PD. splnomocnil združenie občiansko-právnej pomoci ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy, resp.
na zabezpečenie a hájenie jeho záujmov pri uzatváraní zmlúv o úvere, ako aj následne záložnej zmluvy.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo
zákonom... . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a
nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak... .

Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká
právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí
plnomocenstvo.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a
podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem
iného aj určite a zrozumiteľne.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Z Komentára Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne
rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nesmie dopĺňať
právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

Z obsahu citovanej časti zmluvy o úvere a to vo vzťahu k plnomocenstvu je zrejmé, že samotný tento
text je neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej
veci záložné právo, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo slovného spojenia „k predmetným nehnuteľnostiam“.

Podľa názoru súdu takto formulovaný text plnomocenstva predpokladá, že v prvej časti mali byť
nehnuteľnosti presne identifikované aspoň parcelným číslom, katastrálnym územím, druhom pozemku a
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nato, aby bolo možné hovoriť o určitosti právneho úkonu
a jeho zrozumiteľnosti.

Súd sa preto stotožňuje so záverom odporcu, že bez toho, aby plnomocenstvo obsahovalo bližšie
označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má v predmetnej veci stať predmetom zálohu, je takýto prejav vôle
neurčitý ale aj z nezrozumiteľný.

Rovnako sa súd stotožňuje so záverom odporcu, že dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností a teda
nie je zrejmé, či plnomocenstvo k uzavretiu zmluvy o záložnom práve sa týka všetkých nehnuteľností
vo vlastníctve záložcu alebo len niektorých.

Podľa názoru súdu splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia byť urobené
tak, ako právne úkony samotné, t. j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami.

Ak teda odporca konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že plnomocenstvo udelené občianskemu
združeniu ProHelp nie je určité a nie je zrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný, súd sa s týmto
záverom v plnom rozsahu stotožňuje.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku s poukazom na
ustanovenie § 46 Správneho poriadku je súd povinný zdôrazniť, že správny orgán v tomto prípade zistil
presne a úplne skutočný stav veci a pritom vychádzal nie len z podaní samotného navrhovateľa, ale aj z
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazov a skutočnosti všeobecne známych alebo známych správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsahu a spôsob zisťovania podkladov pre samotné rozhodnutia, ako
aj sám navrhovateľ uviedol určuje správny orgán. Na základe ustanovenia § 46 Správneho poriadku
preto aj podľa názoru súdu správny orgán aj keď nebol v tejto veci viazaný len Správnym poriadkom,
ale hlavne Katastrálnym zákonom zistil a vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a predmetné
rozhodnutia obsahovalo predpísané náležitosti.

S poukazom na ustanovenie § 30 ods. 5 písm. d) Katastrálneho zákona dohoda o splnomocnení,
podľa ktorého dohoda o splnomocnení ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený. Avšak čo sa týka samotného obsahu, tento neposudzoval ani
súd ani správny orgán podľa tohto ustanovenia, ale podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa
ustanovenia § 31 ods. 1 až 3 Zákona o katastri nehnuteľností.

K námietke navrhovateľa, že na Dohodu o splnomocnení nemožno posudzovať podľa § 53 Občianskeho
zákonníka je súd totožného názoru, aký v rozhodnutí uviedol správny orgán a aj podľa názoru súdu
Dohoda o splnomocnení predložená vo forme predtlače vykazuje znaky neprijateľných podmienok
uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd v tomto prípade je toho názoru, že osoba splnomocnenca musela byť v kontakte s navrhovateľom
už pred podpísaním predmetnej dohody o splnomocnení a úverovej zmluvy a preto je záujem
splnomocnenca v rozpore so záujmami zastúpeného, teda dlžníka K. G..

Okresný úrad - katastrálny odbor na úseku katastra je orgánom štátnej správy a preto bolo v čase
vydania napadnutého rozhodnutia a aj v súčasnosti je jeho povinnosťou postupovať v súlade so všetkými
právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na predmetnú vec, teda aj podľa vyššie citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a Katastrálneho zákona. Čo sa týka námietky navrhovateľa s poukazom na
ustanovenia Katastrálneho zákona, súd poukazuje na to, že príslušný výklad ustanovení Katastrálneho

zákona s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 a 3 je doslovným výkladom ku vzťahu k zmluve ako
verejnej listine alebo inej listine, nie k obsahu plnomocenstva a preto súd poukazuje na vyhlášku č.
76/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon a táto v ustanovení § 36b ods. 2 upravuje, že pri
skúmaní platnosti zmluvy sa nezisťuje, či právny úkon obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo
či ho neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom. V tom istom ustanovení pod písm. e) vyhláška
upravuje, že v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb z nej uvedených s osobitým zreteľom
na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje, pričom ide iba o príkladne uvedené
skutočnosti, ktoré Okresný úrad - katastrálny odbor ako orgán štátnej správy je povinný a oprávnený
skúmať.

S poukazom na neplatnosť splnomocnenia v Dohode o splnomocnení, ktoré následne spôsobilo
neplatnosť uzavretej zmluvy o úvere, považoval súd rozhodnutie odporcu za správne a vzhľadom na
uvedené skutočnosti preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie Okresného úradu vo Vranove nad
Topľou, katastrálneho odboru vydané dňa 17.03.2016 pod č. k. V 281/2016/Vs ako vecne správne a
zákonné potvrdil.

Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uvedeného už v rozsudku pod sp. zn. 1Sžo 54/2012, 10Sžo 51/2012, 1Sžr 18/2012, 8Sžo
30/2007, podľa ktorého vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom Okresný
úrad - katastrálny odbor ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje
komplexne skutkové a právne skutočnosti ( teda podmienky vkladu ) podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho
zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z., ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom
rozhodovacieho procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na
vklad.

O trovách súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorých
účastníkom nebola priznaná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 11. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.