Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213223547
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2213223547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: Y. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/
XX, Y. H., t.č. umiestnený v Domove dôchodcov č. 1 v Kližskej Nemej, za účasti na strane žalovaného
občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava,
IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava, o
zaplatenie 1.027,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská

Streda zo dňa 13. októbra 2015, č.k. 9C/324/2014-101, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaný a občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov majú nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
na žalovanom zaplatenia sumy 1.027,10 eur s príslušenstvom, s odôvodnením, že právny predchodca
žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, poskytla žalovanému na základe Zmluvy o

splátkovom úvere pre fyzické osoby zo dňa 24.1.2007 úver vo výške 50.000,- Sk. Na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava, ako postupcom a
spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava, teda žalobcom ako postupníkom, dňa 28.3.2013
bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému z titulu nesplateného úveru vo výške dlžnej sumy 841,58 eur
postúpená na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení
pohľadávky. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, účinného v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca sa návrhom zo dňa 14.10.2013

domáhal zaplatenia sumy 1.027,10 eur s príslušenstvom, na základe nedoplatku z uzavretej zmluvy
o splátkovom úvere č. 0192720087 zo dňa 24.1.2007 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s.,
a žalovaným ako fyzickou osobou. V priebehu konania súd preskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu a
zistil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v
čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V dôsledku
toho nie je možné považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený
pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Nepreukázal, že pred postúpením pohľadávky

banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so
splatenímsvojhozáväzkuaspoň90dní.Nepreukázanietýchtoskutočnostímázanásledoknedokázanie
aktívnej legitimácie postupníka, preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. V závere súd, aj keď je to
nadbytočné, sa zaoberal a preskúmal aj uplatnenú námietku zo strany vedľajšieho účastníka ohľadnepremlčania. Žalovaný mal predmetný úver splácať v 60 mesačných splátkach so splatnosťou prvej
splátky dňa 20.2.2007 a poslednej dňa 20.1.2012. Splátky splatné od 20.2.2007 do 20.10.2010 v počte
45 sú premlčané, keď žaloba bola súdu doručená dňa 20.11.2013. O náhrade trov konania rozhodol

podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a žalovanému nepriznal náhradu trov, lebo mu žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a neúplne zistil skutkový stav. Aktívnu
legitimáciu v konaní preukázal i predložením listinného dôkazu oznámenia o postúpení pohľadávky,

ktorým si postupca splnil povinnosť podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky, pričom podporne poukazuje na rozhodnutie NS SR 4 Obo 210/2001 zo dňa
11.6.2003. Účelom § 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, zo splnenia ktorých nedochádza
k porušeniu bankového tajomstva. Za daných podmienok môže banka postúpiť pohľadávku aj na inú

osobu ako je banka, teda aj na osobu, ktorá nie je viazaná bankovým tajomstvom a to aj bez súhlasu
klienta. Ak by postúpila na inú osobu skôr ako sú splnené stanovené podmienky, a zároveň by nemala
na postúpenie pohľadávky súhlas, porušuje tým bankové tajomstvo. Účel ustanovení je vyjadrený aj v
dôvodovej správe k § 92 Zákona o bankách, podľa ktorej v ustanoveniach odsekov 1 až 7, teraz odsek
8, sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. Nejde však o zákonné podmienky pre

platné postúpenie pohľadávky bankou, nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť postúpenia. Z
týchto dôvodov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov v písomnom vyjadrení k odvolaniu
uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z úplne zisteného skutkového stavu a zo správneho

právneho posúdenia merita veci. Žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, preto navrhujú
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd správne vyhodnotil nedodržanie
podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia v
zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Uvedené ustanovenie dovoľuje banke
postúpiť pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok a na inú osobu a to, aby bola

písomná výzva banky a aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní. Žalobca
nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie,
vzhľadom na čo predmet sporu určený žalobcom nemá žiadny hmotnoprávny vzťah k žalovanému.
Tieto závery potvrdzujú viaceré rozsudku okresných súdov, ktoré uviedli vo vyjadrení zo dňa 14.9.2015.
Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách žalobca neuniesol

dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Je potrebné poukázať na to, že ak by žalobca doložil výzvu
do systému, musí preukázať, že túto aj skutočne banka zaslala žalovanému. Existuje dôvodná obava,
že právny predchodca žalobcu vygeneroval zo systému výzvu, ktorú doložil v konaní. V tejto súvislosti
je potrebné zaoberať sa aj tým, kedy bola výzva žalovanému doručená a to za účelom vyhodnotenia
dodržania 90 dňovej lehoty po splatnosti záväzkov žalovaného ako podmienky postúpenia. Tento záver

takisto vyvodili viaceré okresné súdy, ako Okresný súd Prešov, Okresný súd Považská Bystrica,
Okresný súd Trenčín. Hlavným účelom § 92 Zákona o bankách podľa dôvodovej správy bolo nielen
prelomenie bankového tajomstva ale aj úprava možnosti použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky
zodpovedajúcej neplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Na tomto mieste však zákon
navyšestanovilpodmienkyzaakýchjemožnépostúpiťbankovúpohľadávkuajednouztýchtojezaslanie

písomnej výzvy klientovi. Má za to, že ak by žalobca dodržal podmienky postúpenia pohľadávky, banka
nemôžepostúpiťpohľadávku,ktorániejesplatná.Poukázaltaktiežnaďalšierozhodnutiatak Okresného
súdu Prešov ako aj Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 19Co/177/2014, 4Co/145/2014, 6Co/119/2013.
V závere vyjadrenia uviedol, že si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania v sume 69,80 eur za 1
úkon právnej služby.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359
a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.
1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj

konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny.5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 9C/324/2014 je zaplatenie
pohľadávky vo výške 1.027,10 eur s príslušenstvom zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0192720087 zo
dňa 24.1.2007, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava

a žalovaným.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu nepreukázania vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu.

7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených
nárokov, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentami strán sporu a pretože odvolací súd v

celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust.
§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenia napadnutého rozsudku. Odvolací
súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu odchýliť, keď žalobca v odvolaní neuviedol nové skutočnosti, ktoré by boli

spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

8. Odvolací súd si takisto ustálil, že v uvedenom prípade ide o pohľadávky z úverového vzťahu,
ktorý je nepochybne vzťahom spotrebiteľským. Odvolací súd bol názoru, že v prejednávanej veci
ide o sporové konanie, súd nebol povinný dôkazy vyhľadávať z vlastnej iniciatívy ani strany sporu,

žalobcu nevynímajúc poučovať o povinnosti tvrdenia preukázať. Postupovanie bankových pohľadávok
je upravené v Zákone o bankách a žalobca ako postupník, ktorý nadobúda pohľadávky od bankových
subjektov by mal byť týchto noriem znalý. Súd prvej inštancie správne skúmal dodržanie podmienok pre
postúpenie pohľadávky upravených v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ak žalobca nepredložil dôkazy
o splnení týchto podmienok, za ktorých mohol postúpením predmetnú pohľadávku nadobudnúť, nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že nebola preukázaná
zákonná podmienka a to písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, vychádzajúc z toho, že aj v odvolacom konaní
bol plne úspešný žalovaný, preto mu priznal ako aj občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľov, Bratislava, vystupujúcemu na strane žalovaného, ich náhradu v celom rozsahu.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).