Rozsudok ,
Potvrdené, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/186/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215191
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712215191.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421, proti odporkyni Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné Námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podanými návrhmi spoločne vedenými pod sp. zn. 14C/186/2012 sa navrhovateľ domáhal voči
odporkyni náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodov nerozhodnutia tunajšieho súdu ako
exekučného súdu o žiadosti na zmenu súdneho exekútora v príslušných exekučných veciach v zákonom
stanovenej lehote. Písomnými podaniami spísanými postupom podľa § 38 a nasledujúcich Exekučného
poriadku sa domáhal vykonania exekúcie v jednotlivých exekučných veciach voči rôznym dlžníkom.
Po podaní návrhov boli spísané žiadosti podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku na zmenu v osobe
exekútora. Po podaní tejto žiadosti očakával, že exekučný súd svojou činnosťou poskytne mu súdnu

ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím exekučného
súdu v zákonom stanovenej lehote. Náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy požadoval z toho
dôvodu, že nebolo v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote rozhodnuté o jeho návrhu ako oprávneného
v jednotlivých exekučných veciach na zmenu exekútora. Exekučný súd aj napriek tomu, že veci ním
prejednávané nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovali si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu v jednotlivých exekučných veciach na zmenu súdneho

exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu navrhol, aby si súd pripojil a oboznámil sa
s príslušnými exekučnými spismi. Postup exekučného súdu hodnotil za nesprávny a v rozpore so
zákonom, pričom neexistuje podľa neho okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
v exekučných veciach nesústredne a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene
súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Týmto mu vznikla majetková škoda predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a
udržateľnostipohľadávokvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho

exekútora a rozhodnutím o tejto zmene, resp. o tomto návrhu. Okrem toho žiadal náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch s tým, že boli ohrozené jeho legitímne očakávania, že nastanú účinky predpokladané
v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a teda správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene
súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky v jednotlivýchexekučných veciach. Neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku
povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolventnosti
povinného. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy do jeho spoločnosti,

za ovplyvňovanie podnikateľského plánu, za stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom
stanovenom čase predpokladaný stav zákonom, za stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a
za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie jeho pohľadávok v jednotlivých exekučných veciach.
Výpočet tohto nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu.

Uznesením č.k. 14C/186/2012-15 zo dňa 19. 02. 2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené
pred Okresným súdom Zvolen pod spisovou značkou 14C/186/2012, 14C/187/2012, 14C/188/2012,
14C/189/2012, 14C/190/2012, 14C/191/2012, 14C/199/2012, 14C/200/2012, 14C/201/2012,
14C/202/2012, 14C/203/2012, 14C/204/2012, 14C/205/2012, 14C/206/2012, 14C/207/2012,
14C/208/2012, 14C/209/2012, 14C/210/2012 s tým, že konanie sa bude viesť pod spoločnou spisovou

značkou 14C/186/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 03. 2013.

Na pojednávaní dňa 11. 12. 2014 vylúčil súd na samostatné konanie vec, v ktorej nebol pripojený
exekučný spis, keď išlo o vec vedenú pod pôvodnou spisovou značkou 14C/204/2012 a to uznesením
č.k. 14C/186/2012-263 zo dňa 11. 12. 2014.

Odporkyňa dňa 12. 07. 2013 doručila k spojeným návrhom vyjadrenie zo dňa 08. 07. 2013, v ktorom
namietala dôvodnosť uplatňovaných nárokov v jednotlivých veciach. Uviedla, že navrhovateľ síce
uviedol časť dôkazov, keď najmä odkazuje na exekučné spisy, ale v skutočnosti preniesol celú dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať práve navrhovateľ. Z návrhov

nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si uplatňuje navrhovateľ náhradu škody, keď v
návrhoch sa tieto tituly prelínajú a jednoznačne tiež neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok.
Poukázala tiež vo vyjadrení na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní exekučného súdu. Túto právomoc majú predsedovia súdov, ako aj
Ústavný súd SR. Nároky uplatňované v tomto konaní považovala za predčasne uplatnené nad rámec

spojeného konania vzhľadom k tomu, že neboli uplatnené v lehote na predbežné prejednania nároku na
náhradu škody. Nebola zo strany navrhovateľa tiež nebola poskytnutá žiadna súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí a tým bola zmarená akákoľvek možnosť predbežne prerokovať nároky
na náhradu škody, i keď o prerokovanie navrhovateľ požiadal. V tejto súvislosti odporkyňa poukázala
aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. Pri posudzovaní nesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote možno vychádzať podľa odporkyne len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, prípadne rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, prípadne z
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov mala odporkyňa za to, že nie je preukázaný nesprávny
úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. K materiálnej škode ako k paušálnej sume zdôraznila,
že podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody preto je nevyhnutné
zo strany navrhovateľa preukázať existenciu škody a jej výšku, pričom vyčíslenie škody zo strany
navrhovateľa nie je preukázané, je hypotetické bez preukázania skutočnej škody, ktorá navrhovateľovi
v tejto súvislosti mala vzniknúť. Postup navrhovateľa považovala za účelový, keď tento požadoval len
paušálne sumy ako majetkové škody za spomínané činnosti navrhovateľa, ktoré mal vykonať v súvislosti

s jednotlivými exekučnými vecami. V súvislosti s nemajetkovou ujmou odporkyňa poukázala na § 17
ods. 2 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., keď aj tu mala za to, že nárok je nedôvodný, keď navrhovateľ
nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Navyše uviedla, že navrhovateľ, ako aj jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, praktiky boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie
práv spotrebiteľov, voči ktorým navrhovateľ uplatňoval rôzne nároky, keď v konečnom dôsledku práve

podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochranu práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnych mocí. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách, ako spoločnosť zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb, spotrebiteľov. Vzhľadom na tieto skutočnosti považovala spojené návrhy v celom
rozsahu za nedôvodné, a žiadala ich v celom rozsahu zamietnuť.

Vo všetkých spojených návrhoch navrhovateľ návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.

Vsúdenejvecisúdnariadilpojednávanienadeň11.12.2014.Natotopojednávanieboliprávnyzástupca
navrhovateľa, i odporkyňa predvolaní včas a riadne (čl. 239 spisu), právnemu zástupcovi navrhovateľa
predvolanie bolo doručené dňa 26. 11. 2014 doporučene do vlastných rúk prostredníctvom pošty,

odporkyni bolo predvolanie doručené dňa 27. 11. 2014 doporučene do vlastných rúk prostredníctvom
pošty. Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 03. 12. 2014, ktoré bolo doručené
súdu dňa 05. 12. 2014 požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestrannosti súdu a sudcu, ako aj návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení
jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia

krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Tunajší súd tomuto návrhu
na prerušenie konania nevyhovel s tým, že uznesením č.k. 14C/186/2012-265 zo dňa 11. 12. 2014
konanie o návrhu navrhovateľa zatavil. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v
tomto uznesení. Podľa obsahu elektronického podania právneho zástupcu navrhovateľa súd posúdil
toto elektronické podanie právneho zástupcu navrhovateľa za žiadosť o odročenie pojednávania z

dôvodov uvedených v tejto žiadosti. Odporkyňa elektronickým podaním zo dňa 05. 12. 2014, ktoré
bolo doručené súdu dňa 05. 12. 2014 ospravedlnila neúčasť na tomto pojednávaní, čo odôvodnila
svojimi kapacitnými a personálnymi možnosťami vzhľadom na značný počet pojednávaní po celom
území Slovenskej republiky v obdobných konaniach s navrhovateľom, s ohľadom na hospodárnosť
konania, ako aj s ohľadom na predpokladaný postup navrhovateľa, ktorý sa podľa doterajších skúseností

pojednávania taktiež nezúčastnil, pričom odporkyňa sa pridržiavala svojho už zaslaného vyjadrenia vo
veci. Odporkyňa nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd žiadosť
právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania vyhodnotil za neopodstatnenú, žiadosti
nevyhovel, a keďže súd nevyhovel žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania,
vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a

odporkyne procesným postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj
keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Navrhovateľ k návrhom na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie exekučného súdu,
ktorým mal byť Okresný súd Zvolen a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu
exekučného súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajtetkovej
ujmy v peniazoch identifikoval spisovými značkami exekučným vecí vedených súdnym exekútorom
(neoznačeným), spisové značky súdnych spisov exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol,

len žiadal vykonať dôkaz oboznámením týmito exekučnými spismi, pričom tieto identifikoval tak, že sú
založené pre exekučné konanie vedené medzi oprávneným Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a povinnými (dlžníkmi) uvedenými v jednotlivých návrhoch pre
vymoženie peňažnej pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných (dlžníkov)
vyplývajúceho zo zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že exekučný súd mu

neoznámil spisové značky, pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na exekučnom súde.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace exekučné spisy
exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi, keď ich identifikoval spisovými
značkami: sp. zn. 11Er/2525/2004, sp. zn. 11Er/2739/2004, sp. zn. 11Er/1573/2003, sp. zn.

11Er/1734/2003, sp. zn. 11Er/1128/2007, sp. zn. 11Er/5187/2006, sp. zn. 11Er/1583/2003, sp.
zn. 11Er/2499/2004, sp. zn. 11Er/2743/2004, sp. zn. 11Er/90/2004, sp. zn. 11Er/2269/2006, sp.
zn. 16Er/527/2006, sp. zn. 11Er/899/2005, sp. zn. 11Er/91/2004, sp. zn. 11Er/1688/2004, sp. zn.
11Er/477/2004 a sp. zn. 11Er/1293/2004.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/2525/2004 (EX 3709/04 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: V. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX.
Tento došiel dňa 19. 10. 2004. Dňa 02. 11. 2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa28. 10. 2009. Uznesením č.k. 11Er/2525/2004-13 zo dňa 16. 02. 2010 exekučný súd exekúciu vyhlásil
za neprípustnú. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 09. 2010.(exekučná vec sa týka nároku
navrhovateľa pod sp. zn. 14C/186/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175,- Eur a náhradu

nemajetkovej ujmy v sume 165,96 Eur).

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/2739/2004 (EX 3823/04 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil, že
návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Jozef N., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.. N. XXXX/

XX, L.. Tento došiel dňa 18. 11. 2004. Dňa 02. 11. 2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora
zo dňa 28. 10. 2009. Uznesením č.k. 11Er/2739/2004-15 zo dňa 16. 02. 2010 exekučný súd exekúciu
vyhlásil za neprípustnú. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 01. 2012.(exekučná vec sa týka
nároku navrhovateľa pod sp. zn. 14C/187/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175,- Eur a
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 165,96 Eur).

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/1573/2003 (EX 893/03 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, L..
Y. došiel dňa 12. 06. 2003. Dňa 02. 11. 2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.
10. 2009. Uznesením č.k. 11Er/1573/2003-12 zo dňa 17. 03. 2010 exekučný súd vyhovel žiadosti na
zmenu exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 06. 2010. (exekučná vec sa týka nároku

navrhovateľa pod sp. zn. 14C/188/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175,- Eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 211,28 Eur).

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/1734/2003 (EX 1125/03 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. 5, I..

Y. došiel dňa XX. 07. 2003. Dňa 02. 11. 2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.
10. 2009. Uznesením č.k. 11Er/1734/2003-12 zo dňa 14. 04. 2010 exekučný súd vyhovel žiadosti na
zmenu exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 06. 2010.(exekučná vec sa týka nároku
navrhovateľa pod sp. zn. 14C/189/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175,- Eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 276,60 Eur).

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/1128/2007 (EX 746/07 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Dušan G., nar. XX. XX. XXXX, bytom M.
XXXX/XX, X.. Y. došiel dňa XX. 04. 2007. Dňa 02. 11. 2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora
zo dňa 28. 10. 2009. Uznesením č.k. 11Er/1128/2007-14 zo dňa 01. 06. 2010 exekučný súd exekúciu

vyhlásil za neprípustnú. Uznesenie bolo zrušené uznesením odvolacieho súdu č.k. 14CoE/295/2010-37
zo dňa 11. 10. 2010. Po odvolacom konaní uznesením č.k. 11Er/1128/2007-56 zo dňa 25. 01. 2013 súd
exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 02. 2013. (exekučná vec sa týka nároku
navrhovateľa pod sp. zn. 14C/190/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175,- Eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 387,24 Eur).

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/5187/2006 (EX 4996/06 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: M. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. armády
XXX, G.. Y. došiel dňa 5. 12. 2006. Dňa 02. 11. 2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo
dňa 28. 10. 2009. Uznesením č.k. 11Er/5187/2006-16 zo dňa 01. 06. 2010 exekučný súd exekúciu

vyhlásil za neprípustnú. Uznesenie bolo zrušené uznesením odvolacieho súdu č.k. 6CoE/119/2013 zo
dňa 18. 12. 2013. (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pod sp. zn. 14C/191/2012, keď tu uplatnil
majetkovú škodu v sume 175,- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 387,24 Eur).

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/1583/2003 (EX 1082/03 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil,

že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Peter H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX,
O.. Y. došiel dňa 12. 06. 2003. Dňa 02. 11. 2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa
28. 10. 2009. Uznesením č.k. 11Er/1583/2003-20 zo dňa 27. 08. 2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 01. 2011.(exekučná vec sa týka nároku
navrhovateľa pod sp. zn. 14C/199/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175,- Eur a náhradu

nemajetkovej ujmy v sume 553,20 Eur).

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/2499/2004 (EX 3657/04 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: M. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX.Y. došiel dňa XX. 10. 2004. Dňa 02. 11. 2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.
10. 2009. Uznesením č.k. 11Er/2499/2004-17 zo dňa 31. 08. 2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 09. 2010. (exekučná vec

sa týka nároku navrhovateľa pod sp. zn. 14C/200/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175,-
Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 553,20 Eur).

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/2743/2004 (EX 3846/04 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X,

O.. Y. došiel dňa XX 11. 2004. Dňa 02. 11. 2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.
10. 2009. Uznesením č.k. 11Er/2743/2004-19 zo dňa 20. 09. 2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 08. 2011. (exekučná vec
sa týka nároku navrhovateľa pod sp. zn. 14C/201/2012, keď tu uplatnil. majetkovú škodu v sume 175,-
Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 553,20 Eur).

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/90/2004 (EX 3154/03 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil, že
návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: J. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, L..
Tento došiel dňa 21. 01. 2004. Dňa 02. 11. 2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa
28. 10. 2009. Uznesením č.k. 11Er/90/2004-23 zo dňa 22. 09. 2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 06. 2011. (exekučná vec

sa týka nároku navrhovateľa pod sp. zn. 14C/202/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175,-
Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 553,20 Eur).

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/2269/2006 (EX 396/2006 súdny exekútor Bc. Ján Debnár) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Z. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/

XX, L.. Tento došiel dňa 07. 04. 2006. Dňa 06. 09. 2010 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora
zo dňa 02. 09. 2010. Uznesením č.k. 11Er/2269/2006-20 zo dňa 21. 04. 2011 exekučný súd exekúciu
vyhlásil za neprípustnú. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 07. 2013. (exekučná vec sa týka
nároku navrhovateľa pod sp. zn. 14C/203/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175,- Eur a
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 387,24 Eur).

Z exekučného spisu sp. zn. 16Er/527/2006 (EX 4474/06 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/XX,
O.. Tento došiel dňa 18. 10. 2006. Dňa 02. 11. 2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa
28. 10. 2009. Uznesením č.k. 16Er/527/2006-28 zo dňa 16. 02. 2011 exekučný súd vyhlásil exekúciu za

neprípustnú a exekúciu zastavil. (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pod sp. zn. 14C/205/2012,
keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175,- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 829,80 Eur).

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/899/2005 (EX 1288/05 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil, že
návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: F. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. P. XXXX/XX,

L.. Tento došiel dňa 17. 05. 2005. Dňa 02. 11. 2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa
28. 10. 2009. Uznesením č.k. 11Er/899/2005-22 zo dňa 15. 02. 2011 exekučný súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil. (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pod sp. zn. 14C/206/2012,
keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175,- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 829,80 Eur).

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/91/2004 (EX 3155/03 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: F. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX,
L.. Y. došiel dňa 21. 01. 2004. Dňa 02. 11. 2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa
28. 10. 2009. Uznesením č.k. 11Er/91/2004-23 zo dňa 30. 04. 2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 09. 2010. (exekučná vec sa týka nároku

navrhovateľa pod sp. zn. 14C/207/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175,- Eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 165,96 Eur).

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/1688/2004 (EX 2172/04 súdny exekútor Mgr. . Jozef Ďurica) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: X. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q.

XX, L.. Y. došiel dňa 15. 06. 2004. Dňa 02. 11. 2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora
zo dňa 28. 10. 2009. Uznesením č.k. 11Er/1688/2004-22 zo dňa 15. 02. 2011 exekučný súd vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnený podal odvolanie. Odvolací súd uznesením č.k.
16CoE/109/2012-40 zo dňa 25. 04. 2012 napadnuté uznesenie potvrdil. (exekučná vec sa týka nárokunavrhovateľa pod sp. zn. 14C/208/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175,- Eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 829,80 Eur).

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/477/2004 (EX 93/2004 súdny exekútor JUDr. Stanislava Kolesárová)
súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Gabriela Oláhová, nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. XX, Zvolen . Tento došiel dňa 04. 03. 2004. Dňa 30. 08. 2010 oprávnený podal návrh
na zmenu exekútora zo dňa 17. 08. 2010. Uznesením č.k. 11Er/477/2004-25 zo dňa 26. 11. 2010
exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 24. 06. 2011, okrem trov exekúcie. Oprávnený podal odvolanie. Odvolací súd uznesením č.k.
43CoE/21/2011-35 zo dňa 23. 03. 2011 napadnuté uznesenie potvrdil. (okrem trov exekúcie). (exekučná
vec sa týka nároku navrhovateľa pod sp. zn. 14C/209/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume
175,- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 165,96 Eur).

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/1293/2004 súd zistil (EX 1807/04 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica)

súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: V. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom S.
XX. Y. došiel dňa 18. 05. 2004. Dňa 02. 11. 2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.
10. 2009. Uznesením č.k. 11Er/1293/2004-17 zo dňa 27. 09. 2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnúaexekúciuzastavil.Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa14.09.2011.Oprávnenýpodal
odvolanie. Odvolací súd uznesením č.k. 1CoE/407/2011-26 zo dňa 20. 07. 2011 napadnuté uznesenie

potvrdil. (exekučnávecsatýkanárokunavrhovateľapodsp.zn.14C/210/2012,keďtuuplatnilmajetkovú
škodu v sume 175,- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 608,52 Eur).

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi (okrem sp. zn. 11Er/178/2007).

Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., Z.z., o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona
účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákonov č. 215/2007
Z.z., č. 477/2008 Z.z., č. 517/2008 Z.z., č. 508/2010 Z.z..

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné

splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to
na navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký
úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej

moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná

ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto
predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho
úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu
(škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).

Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.

Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a)
nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.), d)
rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §
18 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá
sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo
vo forme nemajetkovej ujmy.

Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosťmedziprotiprávnosťouprirozhodovaníaleboúradnompostupeorgánuverejnejmociavznikom
škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnémurozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonná
úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje

preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda zaťažený
povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.

Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú
predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so

zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup
orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými
právnymipredpismialebovrozporesozásadamivýkonuverejnejmociazákladnýmiprávnymiprincípmi.
Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady,
ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní,

alebo o iný nezákonný zásad do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát
(prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej
moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje
existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus)

medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Podľa § 238 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta

2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, v znení platnom do 31. 05. 2010, oprávnený môže kedykoľvej v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, v znení platnom do 31. 05. 2010, súd v rozhodnutí o zmene
exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený,
a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne

poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, v znení platnom od 01. 06. 2010, oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu

exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, v znení platnom od 01. 06. 2010, súd v rozhodnutí o zmene
exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený,

a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Navrhovateľ sa v predmetnom súdnom konaní domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy

z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý videl v tom, že rozhodnutie o zmene exekútora
nebolo vydané v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal, či došlo
v príčinnej súvislosti s týmto k prieťahom v konaní, pretože otázku, či v konkrétnom prípade alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmavať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou

ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu,
a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie sa účastníka a postup súdu
(napríklad I.ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd o v konaní o náhrade
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnejsťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, žeby
existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého
súdu zhľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Súd v tomto konaní zisťoval, či bola alebo nebola dodržaná zákonná 30 dňová lehota, ak nebola
dodržaná, tak z akého dôvodu, a či v súvislosti s prípadným nedodržaním lehoty mohla navrhovateľovi
vzniknúť škoda ako majetková ujma a škoda ako nemajetková ujma.

Z pripojených exekučných spisov mal súd za to, že exekučný súd postupoval v zmysle zákonných
ustanovení Exekučného poriadku, konkrétne podľa § 44 ods. 8 a ods. 9 Exekučného poriadku, v prípade
žiadostí o zmenu súdneho exekútora podaných do 31. 05. 2010 v znení do 31. 05. 2010, v prípade
žiadostí o zmenu súdneho exekútora podaných po 01. 06. 2010 v znení účinnom a platnom od 01. 06.
2010. Po doručení žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora exekučný súd vyzval pôvodného
exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a vo všetkých prípadoch následne došlo k vyhláseniu exekúcie

za neprípustnú a vo väčšine prípadov i k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd, ktoré boli
vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom
je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku

dôjde k porušeniu pravidiel predpísanými právnymi normami pre konanie orgánov verejnej moci alebo
k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá objektívnu
zodpovednosť štátu za škodu bez ohľadu na zavinenie, ktorá predpokladá splnené súčasne troch
podmienok a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu, vznik škody poškodenému a príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní
a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci síce k
vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup nie je
možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je potrebné
v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť ohodnotená i hľadiskom

účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje. Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania mal súd za to, že nárok navrhovateľa v celom rozsahu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu je neopodstatnený. Vychádzal z exekučných spisov
tak, ako je to vyššie konštatované, z ktorých vyplýva, že súd vo veci rozhodol. Síce nebolo rozhodnuté
v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora, avšak vo všetkých veciach

bol zachovaný zákonný postup a boli vyzvaní pôvodní súdny exekútori na vyčíslenie trov exekúcie.
Navyše, keďže exekučný súd exekúciu považoval za neprípustnú, rozhodol o jej neprípustnosti a
následne zastavil exekučné konania. Ohľadne prípadného prieťahu sa ani v jednej exekučnej veci
neviedlo disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd
SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Úlohou exekučného súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom

kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a je správne a zákonné, aby bolo vydané spravodlivé
rozhodnutie, prípadne aj po lehote, než by malo byť vydané nespravodlivé rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote. K rozhodnutiu sú potrebné podklady a bez potrebných podkladov nie je možné včas
vo veci rozhodnúť. K rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora boli potrebné podklady od pôvodného
exekútora, ktoré nebolo možné zabezpečiť v 30 dňovej lehote. Objektívne tak nebolo možné rozhodnúť

v zákonnej lehote. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnej veci sa žiadnym efektívnym spôsobom
nedomáhal skoršieho vydania rozhodnutia. Navrhovateľ tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby
počas tejto doby bol v neistote, ktorá by mu hrozila, prípadne, že v dôsledku tejto neistoty mu akákoľvek
škoda vznikla. Nepreukázal ani ďalšie skutočnosti uvádzané v návrhoch, kde poukazoval na riziko z
dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka vytýkaných prieťahov v konaní, v

zmysle judikatúry Ústavného súdu SR, nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko
pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. Konkrétne z jednotlivých exekučných spisov vyplýva, že sa jednalo o hromadné podania,ktoré došli do jednotlivých exekučných vecí v podstate až na dve výnimky v rovnaký deň. Na vybavenie
takéhoto množstva podaní bolo potrebné nielen materiálne, ale aj personálne zabezpečenie jednotlivých
oddelení, ktoré vybavujú a vybavovali príslušnú exekučnú agendu. Materiálne predpoklady pre uvedené

neboli zabezpečené. Zo všetkých týchto dôvodov mal preto súd za to, že nárok navrhovateľa je
neopodstatnený.

K nároku navrhovateľa uplatneného v súdnom konaní treba doplniť, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť

objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného
orgánu štátu. Vzťah k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom
príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku tohto skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené iba týmto postupom, ktorý by bol zhľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim,
teda ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Sám navrhovateľ
v konaní tvrdí, že mu vznikla škoda, mal by mať dôkazy, ktorými by ju preukázal a za daného stavu nie je

zrejmé, ako mohol dospieť k výške ním tvrdenej škody, keďže v tomto ohľade žiadne dôkazy nedokladal.
Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym
spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia a všetky
predpoklady zodpovednosti za škodu mimo zavinenia. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal vznik tejto škody.

Účastníci majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uniesť dôkaz alebo poukázať na dôkaz na
preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za
následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe

ostatných vykonaných dôkazov. Okrem oboznámenia sa s exekučnými spismi, iné návrhy na doplnenie
dokazovania zo strany navrhovateľa neboli. Tak ako je už vyššie konštatované súd po oboznámení sa s
pripojenými exekučnými spismi mal za to, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu neopodstatnený. Na
záver je však potrebné ešte uviesť, že samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku
nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným a nie je

ani dôvodom pre vznik insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného
je jeho insolventnosť už v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká
sú rizikom každého podnikateľského subjektu, konkrétne i navrhovateľa, ktorý ako nebankový subjekt
poskytuje spotrebiteľom, aj nespotrebiteľnom peňažné úvery, pôžičky. Nepochybne navrhovateľovi
musela byť všeobecne známa táto skutočnosť vzhľadom na predmet jeho podnikania, keď tento podniká

aj v oblasti poskytovania úverov z vlastných zdrojov. Navrhovateľovi musela byť známa skutočnosť, že
v súvislosti s týmto musí niesť primerané podnikateľské riziko. Všetky tieto skutočnosti súd vyhodnotil v
neprospech navrhovateľa a návrh (návrhy spojené na spoločné konanie) v celom rozsahu zamietol.

K samotnej výške škody, resp. k jej určeniu v návrhu súd dodáva, že túto navrhovateľ ani v jednom

prípade žiadnym spôsobom nedokladoval. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkazom o vzniknutej
škode. Bolo na navrhovateľovi, aby ohľadne výšky škody predložil dôkazy, čo neurobil.

Súd sa tiež nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za
nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznaným Ústavným súdom SR za

prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod, aby sa nemajetkovou ujmou a jej výškou rovnako ako v
prípade majetkovej škody vôbec zaoberal, keďže mal za to, že k vzniku škody, ani nemajetkovej ujmy
nedošlo.

Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody, ani príčinnú súvislosť

medzi nedodržaním lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora a prípadnou škodou.

Aj vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh navrhovateľa (návrhy spojené na spoločné konanie) v celom
rozsahu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., tak, že
úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej

žiadne trovy konania nevznikli, zo súdneho spisu pre odporkyňu nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňaf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)