Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Jaselský

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117208357
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117208357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská

distribučná, a.s., IČO: 36 599 361, Mlynská 31, 042 91 Košice, proti žalovanému: Z. Z., H.. XX.XX.XXXX,
C. M. H. N. XXX, XXX XX, o zaplatenie 609,51 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 609,51 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.3.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia 609,51
Eur a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.7.2015 bola u žalovaného vykonaná kontrola

odberného miesta Drienovská Nová Ves č. 163. Kontrolou bol zistený neoprávnený odber elektriny
v zmysle § 46 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Doba trvania neoprávneného odberu od 18.1.2015 do 20.7.2015 bola určená podľa vyhlášky
Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom. Žalobca si v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom uplatnil sumu 609,51 Eur, ktorá bola žalovanému účtovaná faktúrou č. 8200283991 zo dňa
27.7.2015 s lehotou splatnosti 10.8.2015. Pre neoprávnený odber bol žalovaný v konaní 1T 140/2015

uznaná vinnou z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Uvedeným
rozhodnutím bol žalobca so svojim s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

2. Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 1.6.2017, napriek výzve súdu
nevyjadril a nárok žalobu nijako nespochybnil.

3. Podľa § 297 veta druhá písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť,

ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení bol vo veci dňa 7.7.2017 verejne vyhlásený
rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 30.6.2017.6. Súd sa oboznámil s predloženými listinami a zistil tento skutkový stav:

7. Zo zápisu o neoprávnenom odbere elektrickej energie súd zistil, že dňa 20.7.2015 vykonal žalobca
kontrolu odberného miesta Drienovská Nová Ves č. 163. Kontrolou bol zistený neoprávnený odber v
období od 18.1.2015 do 20.7.2015, teda po dobu 183 dní. Škoda bola vypočítaná podľa § 1 vyhl. č.
292/2012 Z.z. v rozsahu 12.627 kWh a v celkovej sume 609,51 Eur. Škoda spôsobená neoprávneným
odberom bola žalovanému účtovaná faktúrou č. 8200283991 zo dňa 27.7.2015 s lehotou splatnosti do

10.8.2015.

8. Z trestného rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 11.12.2015, č.k 1T/140/2015-50, bolo zistené,
že žalovaný bol odsúdený pre trestný čin krádeže na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej
doby do 20.7.2015 v mieste svojho trvalého bydliska v obci Drienovská Nová Ves č. 163, číslo bytu
2, ktorého je užívateľom, neoprávnene odoberal elektrickú energiu tak, že po tom, čo bol z dôvodu

neplatenia za odber elektriny odpojený z odberu elektriny na tomto odbernom mieste na hlavnom ističi IJ
25 A dodávateľom elektriny dňa 18. novembra 2013 pri stave číselníka elektromera V - 6 661 kWh a po
opatrení krytu hlavného ističa zabezpečovacími znakmi - plombami montážnika, neuzavrel novú zmluvu
o odbere elektriny, v presne nezistenej dobe neoprávnene otvoril hlavnú skriňu ističov a neoprávnene
pripojil vypnutý vodič na svorku hlavného ističa, čím obnovil pripojenie odberného miesta a neoprávnene

odoberal elektrickú energiu, ktorá bola elektromerom meraná, avšak bez fakturácie, čím odoberal spolu
3 972 kWh elektriny ku škode Východoslovenskej distribučnej, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, vo výške
474,- Eur.

9. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 11.4.2016 bezúspešne vyzval žalovaného na splnenie

záväzku resp. uzavretie dohody o splátkach.

10. Po vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny

a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo

4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a

ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy.
Podľa § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1
písm. i).

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 292/2012 Z.z., škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny
sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny

určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku2.

Podľa § 1 ods. 2 vyhl. č. 292/2012 Z.z., cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet
týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely

pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k

neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy

cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 1 ods. 4 vyhl. č. 292/2012 Z.z., celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu
elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná
spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval.

Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber
elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od
výmeny,aleboodobratiaurčenéhomeradlaprevádzkovateľomsústavy,najdlhšiezaobdobieposledných
183 dní.

Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník),
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v období od 18.1.2015 do 13.1.2015
neoprávnene odoberal bez uzavretej zmluvy elektrickú energiu. Podľa § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012

Z.z. pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne
vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený
vyhláškou. Žalobca preto v zmysle vyhlášky č. 292/2012 Z.z. pristúpil k výpočtu náhrady škody za
neoprávnený odber podľa § 1 vyhlášky. Po prepočte stanoveného odberu celkovej spotreby elektriny a

jej ceny patrí žalobcovi náhrada škody v sume 609,51 Eur.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi,
ktorýmalvoveciplnýúspech.Ovýšketrovbuderozhodnutévzmysle§262ods.2CSPpoprávoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.