Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20P/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114216506
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114216506.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou vo veci starostlivosti o maloletého O. D.,

narodeného XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
dieťa rodičov: otec X.. C. D., narodený XX. XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpený JUDr. Magdalénou
Lesayovou, advokátkou, Hlavná 27/A, Trnava, matka T. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. XX, R. U.,
zastúpená: JUDr. Zuzanou Lapárovou, advokátkou, Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletého O. do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 17.06.2014 do 02.01.2017
stým,žeobajarodičiasúoprávnenímaloletéhozastupovaťaspravovaťjehomajetokvbežnýchveciach.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého O. s účinnosťou od 17.06.2014 do 02.01.2017 sumou
160 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Zročné výživné za obdobie od 17.06.2014 do 02.01.2017 v sume 3.643,74 eur sa povoľuje otcovi
zaplatiť v splátkach vo výške 102 eur mesačne splatných do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

zročnosť celého plnenia.

IV. Súd konanie v časti o návrhu matky na úpravu styku zastavuje.

V. Súd konanie v časti o návrhu otca zastavuje.

VI. Matka je povinná zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 241,98 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

VII. Otec je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 91,98 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého sa návrhom zo dňa 17.06.2014 doručeným súdu dňa 17.06.2014 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú

oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otca zaviazal prispievať
na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne a styk otca s maloletým upravil na každý týždeň v
mesiaci na utorok a piatok od 17:00 hod. do 19:00 hod. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom
maloletého sú manželia. Dňa 13.06.2014 otec maloletého od nich odišiel, o dieťa sa nezaujíma, navýživu neprispieva. Matka je na rodičovskej dovolenke, maloletého vychováva sama. S maloletým
býva v prenajatom byte na H. X., T., otec ale povedal, že tam môže zostať len do konca júla, potom
nebude môcť platiť tento nájom a matka sa bude musieť odsťahovať k jej rodičom na H. X, T.. Matka sa

zároveň domáhala vydania neodkladného opatrenia. Matka v podaní doručenom súdu dňa 05.12.2014
uviedla, že mení svoj návrh a žiada, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že
ona bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec bude povinný platiť
na výživu maloletého sumu 250 eur mesačne a otec sa bude s maloletým stretávať každý nepárny
víkend od piatku od 16:00 hod do nedele do 18:00 hod. Matka na bývanie prispieva rodičom sumou

50 eur mesačne, pretože vyššou sumou prispievať nemôže. Ďalšie výdavky má na stravu 130 eur,
oblečenie 20 eur, drogériu 30 eur, na lieky 20 eur. Celkové jej výdavky sú 250 eur mesačne. Matka
so znaleckým posudkom N.. J. H. nesúhlasila, považovala za rozporný záver, že lepšie rodičovské
kompetencie sa preukázali u otca a že je tu pravdepodobnosť afinity matky k alkoholu. Znalkyňa podľa
nej vychádzala prevažne z nepravdivých vyjadrení otca, znalkyňa sa nezaoberala skutkovým stavom
komplexne. Matka v ďalšom podaní uviedla, že otec sa z nej snaží spraviť alkoholika a psychicky labilnú

osobu a vyhráža sa jej, že urobí všetko preto, aby ju o syna pripravil, že má na to peniaze, avšak na
syna prispieva minimálnym výživným a ničím navyše. Maloletému za rok 2014 nekúpil nič čo sa týka
oblečenia, hračiek, drogérie, všetko mu zabezpečuje matka. Bloky pochádzajú z potrieb synov jeho
sestry, nie maloletého. Keď matka spomenula otcovi, že sa blíži zima a syn potrebuje nové oblečenie,
otec uviedol, že na to nemá, že ona je mater, nech sa stará. Matka si všetky bločky odkladá a má

jasný dôkaz, že záujem otca je iba predstieraný. Matka vo vyjadrení zo dňa 15.02.2017 uviedla, že otec
maloletého prispel na výživné za dobu od 15.08.20144 do 31.01.2017 spolu v sume 1.220 eur, poslal 29
x po 40 eur, raz poslal 60 eur. Matka od júna 2014 do júla 2016 poberala rodičovský príspevok vo výške
203,20 eur mesačne, od 01.08.2016 nemá žiadny príjem, poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur.
Matka býva spolu s druhom X.. K. H. v rodinnom dome, ktorého je on vlastníkom. Výdavky na maloletého

sú na materskú školu 20 eur ročne na triedny fond, 30 eur ročne školský fond, 1,12 eur stravné za deň,
pri 20 pracovných dňoch 37,40 eur. Výdavky na domácnosť sú 4,64 eur za RTVS, 35,80 eur za UPC,
20 eur za vodu, 150 eur za plyn, 20 eur za elektrinu, 12 eur za Freesat.

2. Otec maloletého sa návrhom zo dňa 23.10.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril

maloletého do jeho osobnej starostlivosti a matke uložil povinnosť platiť výživné vo výške 40 eur
mesačne, stretávanie matky s maloletým upravil tak, že matka je oprávnená sa s maloletým stretávať za
prítomnosti otca každý utorok a piatok v čase od 17.00 hod. do 19:00 hod. Otec svoj návrh odôvodnil tým,
že si je vedomý toho, že maloletý je v útlom veku, avšak má o neho odôvodnené obavy, pretože matka je
psychicky chorá a z tohto dôvodu nie je schopná sa o neho riadne starať. Matka sa o maloletom vyjadruje

nevyberaným výrazmi. Matka na dieťa ešte nebola pripravená, často sa dostávala so krízových situácii,
v ktorých je neprimerane agresívna, čo navyše rieši požívaním alkoholických nápojov a v takomto stave
je pre dieťa nebezpečná. Otec k znaleckému posudku N.. J. H., že ho považuje za relevantný odborný
názor pre rozhodnutie vo veci a teda je v záujme maloletého jeho zverenie do osobnej starostlivosti
otca. Otec uviedol, že nie je pravdou, že po rozchode nechal matku samu, že jej neprispieval a nestaral

sa. Otec kupoval potraviny lieky, drogériu, oblečenie, tankoval do auta, platil dlhy a pracoval. Otec v
ďalšom podaní uviedol, že on sám spláca spoločné dlhy, ktoré minuli spoločne na chod domácnosti a
na vyplatenie dlhov matky. Vzhľadom na to, že otcovi sa narodilo druhé dieťa, ktoré má rovnaké práva
na rovnakú životnú úroveň, aká by bola určená pre O., otec s navrhovaniu výškou výživného nesúhlasí.
Dlhy, ktoré otec spláca aj za matku, predstavujú 525,39 eur a to B. bank vo výške 299,69 eur, I. vo

výške 223,96 eur. Náklady na maloletého O. počas pobytu u otca sú vo výške 30 eur. Náklady na
maloletého Q. sú na stravu 40 eur, lieky a vitamíny 5 eur, plienky a drogéria 50 eur, zvyšnú časť uhrádza
Q. matka. Otec platí časť hypotekárneho úveru za dom, v ktorom býva vo výške 107,93 eur, zvyšnú
časť uhrádza priateľka, energie platí vo výške 77 eur, cestovné do práce vo výške 130 eur, cestovné
spojené s vyzdvihnutím a odvezením O. vo výške 60 eur, lieky 5 eur. Tým, že sa matka presťahovala,

sa otcovi zvýšili náklady na cestovné, keď cesto do R. U. musí otec absolvovať dva krát za víkend. Otec
sa plánuje odsťahovať k priateľke, s ktorou má dieťa, čo je 124 km od bydliska matky a u nej na chod
domácnosti bude musieť prispievať viac ako v domácnosti jeho mamy. Otec maloletého vo vyjadrení
doručenom súdu dňa 02.03.2017 uviedol, že s matkou maloletého si počas manželstva zobrali viacero
pôžičiek, aby boli schopní splatiť dlhy, ktoré mala matka pred manželstvom, splatiť autá, ktoré patrili

matke, zaplatiť operáciu cysty na vaječníku, opraviť jej zuby, zaplatiť dlh na zdravotnom poistení a platiť
nájom. Matka bola pri uzatváraní všetkých pôžičiek osobne, je vedená ako spoludlžník. Matka sa na
platení dlhov nepodieľa a keď ju žiadal o spoluprácu pri refinancovaní, odmietla, hoci by to znížilo splátky
o 300 eur mesačne. Maloletému platil výživné vyššie ako určil súd a to vo výške 40 eur, k tomu kupovalaj oblečenie, hračky, drogériu, lieky. Otec si požičiaval peniaze, kde sa dalo. Po čase sa jeho finančná
situácia zlepšila, robil nadčasy, chodil na služobné cesty, školenia, čo mu počas spolužitia s matkou
nebolo umožnené, lebo sa musel starať o maloletého. Momentálne má otec väčšie príjmy len preto,

lebo nežije s matkou maloletého. Otec má aj druhého syna maloletého Q. a s priateľkou čakajú ďalšie
dieťa, preto mu v blízkej dobe pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Maloletý Q. má od narodenia
vážne zdravotné problémy, podstúpil už dve náročné operácie a ešte má tri podstúpiť. Jeho liečba si
vyžaduje pravidelné kontroly v W. nemocnici v D. D.. Od januára 2015 mával otec maloletého pravidelne
na víkendy, mával ho aj viacej hodín ako bolo určené súdom. Počas pobytu mu otec musel zabezpečiť

nielen stravu, ale aj všetko oblečenie, posteľ, hračky. Od januára 2016 býva otec s priateľkou v obci N.
v rodinnom dome, ktorý nadobudla do osobného vlastníctva a za ktorý platia hypotéku. Postupne ho
prerábali, keďže bol straší. Priateľka bola na materskej dovolenke do 14.10.2016, od 15.10.2016 poberá
materský príspevok otec, priateľka nepoberá žiadny príspevok a musí si odvádzať odvody do zdravotnej
poisťovne. Tento príspevok od apríla už poberať nebude, priateľka bude poberať rodičovský príspevok
v sume 203 eur.

3. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 20P/168/2014-7 zo dňa 20.06.2014 nariadil predbežné opatrenie,
ktorým maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok v bežných veciach do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, otcovi súd uložil povinnosť
platiť na výživu maloletého sumu 27,13 eur mesačne, stretávanie otca s maloletým upravil tak, že otec

je oprávnený sa s maloletým stretávať za prítomnosti matky každý utorok a piatok v čase od 17.00 hod
do 19:00 hod.

4. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 26CoP/22/2014-21 zo dňa 24.07.2014 na odvolanie otca zmenil
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že maloletého ponechal v starostlivosti matky, otcovi

uložil povinnosť platiť maloletému výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať za
prítomnosti matky každý utorok a piatok od 17:00 hod do 19:00 hod.

5. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 20P/168/2014-339 zo dňa 02.03.2016 nariadil predbežné

opatrenie, ktorým súd upravil styk otca s maloletým, tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať
každý nepárny víkend od piatku od 16.00 hod do nedele do 18:00 hod.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, opatrovníka, znalkyne N.. J. H., svedka
N.. K. P., oboznámením s listinnými dôkazmi, a to s návrhom zo dňa 17.06.2014, vyjadrením otca

zo dňa 23.10.2014, správou opatrovníka zo dňa 08.12.2014, zo dňa 27.07.2016, zo dňa 08.08.2016,
znaleckým posudkom znalkyne N.. J. H. č. 10/2015, znaleckým posudkom znalca N.. K. P., znaleckým
posudkom znalca N.. J. J. č. 11/2016, sobášnym listom zo dňa 03.09.2010, potvrdením o príjme
otca u zamestnávateľa D. s.r.o. zo dňa 16.11.2015, zo dňa 20.02.2017, potvrdením o príjme otca u
zamestnávateľa I. s.r.o. zo dňa 14.02.2017, zmluvou o F. spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.02.2012,

zmluvou o úvere zo dňa 25.09.2013, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 04.09.2012, rodným listom zo
dňa 04.03.2016, výpisom z LV č. XXXX, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 20.02.2017, potvrdením
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Noví Mesto nad Váhom zo dňa 20.02.2017, potvrdením Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave zo dňa 05.12.2014, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky zo dňa 07.02.2014, potvrdenia Materskej školy zo dňa 08.02.2017, lekárskou

správou K.. K. Q. zo dňa 22.12.2016, potvrdenia zamestnávateľa R. na č.l. 481, rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky č.k. 7P/56/2014-58 zo dňa 10.06.2014, obsahom spisu Okresného súdu Trnava sp.
zn. 19P/75/2014, ako aj oboznámením s celým obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

7. Matka na pojednávaní uviedla, že maloletého žiada zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja
rodičia budú oprávnení maloletého zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, výživné
žiadala určiť sumou 250 eur mesačne a upraviť stretávanie otca s maloletým na každý druhý víkend v
mesiaci od piatku od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. bez jej prítomnosti. S otcom maloletého od
13.6.2013 spolu nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť, pretože otec sa zo spoločnej domácnosti

odsťahoval. Od odchodu zo spoločnej domácnosti do právoplatnosti uznesenia o predbežnom opatrení
sa otec s maloletým stretával sporadicky. Tak tomu bolo do konca augusta 2014. Od augusta 2014 bol
maloletý u otca každý druhý víkend od piatku do nedele a už sa nestretáva utorky a piatky a dokonca sa
rozhodla, že maloletého nechá aj niekoľko dní v starostlivosti otca a to od 11.9. do 20.9. 2014 a druhý krátsa tak stalo od 17.10. do 23.10. 2014. Prvý krát, keď bol maloletý na dlhšie u otca, videla, že je maloletý
nervóznejší, ale už neskôr tieto problémy neboli. Od odchodu z domácnosti otec na maloletého nad
rámec výživného, ktoré platí, žiadnou sumou neprispieva. V lete mu kúpil sandále, ale po príchode do jej

domácnosti mu ich vyzul a zobral si ich so sebou. Matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský
príspevok vo výške 203,20 eur spolu s rodinnými prídavkami 23,52 eur. Býva s maloletým v X- izbovom
byte s rodičmi, s bratom a jeho dcérou a za bývanie a stravu dáva rodičom 50 eur. Má v N. banke úver
vo výške 400 eur, mesačné splátky sú 20 eur. Sama žiadne ďalšie úvery nebrala, bral ich otec na seba
otec. Maloletý začal mať problémy s imunitou a chodia k alergológovi. Na lieky v podstate nedopláca

Matkaodmietlapravdivosťe-mailovejkomunikácie,vktorejsasťažujenamaloletého,predloženúotcom.
Poukázala na to, že keď bývali v N., nikoho tam nepoznala, manžel bol stále v práci, o maloletého sa
doteraz starala a doteraz stará. Zabezpečuje všetko aj ohľadne maloletého, pomáhajú jej aj rodičia, je
na materskej dovolenke. S rodinnými prídavkami má príjem 220 eur mesačne, otec platí výživné 40 eur
mesačne. Matka na ďalšom pojednávaní uviedla, že s maloletým sa 13.06.2016 presťahovala do R. U.
k priateľovi do X izbového bytu v jeho vlastníctve. Na rodinnom dome v K., kde býva otec, je niekoľko

exekučných záložných práv, otec si pôžičky, ktoré teraz spláca, zobral sám preto, aby uhrádzal tieto
exekúcie. Preto nie je dôvod na priaznivejšiu úpravu výživného. Matka si hľadá prácu, lebo maloletý
bude mať tri roky a nastúpi do škôlky. Na pojednávaní dňa 15.02.2017 matka uviedla, že maloletý bol
odo dňa podania návrhu do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode v starostlivosti matky, otec
prispieval pravidelne sumou 40 eur mesačne až na jeden mesiac, kedy poslal 60 eur, spolu uhradil 1220

eur. Matka poberala rodičovský príspevok od podania návrhu do júla 2016 v sume 203,20 eur mesačne,
od júla je doma, evidovaná na ÚPSVaR. Vzhľadom na zdravotný stav maloletého je potrebné, aby matka
s ním zostala doma, preto požiadala o predĺženie rodičovskej dovolenky, ešte nebolo o tom rozhodnuté.
Matka poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Matka s maloletým býva s partnerom
X.. H. v jeho rodinnom dome. Je preto potrebné určiť zameškané výživné. V časti úpravy styku berie

matka svoj návrh späť. K pôžičkám, ktoré otec uhrádza matka uviedla, že je to záležitosť BSM. Matka
nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo. Matka je zdravá. Kým maloletý nenavštevoval
škôlku, výdavky s ním boli bežné, na stravu, na oblečenie 20-30 eur, drogériu 80, z toho 28 eur plienky,
ktoré nosil do dvoch rokov. Maloletý má odmalička problémy s prieduškami, býval častejšie chorý, kým
nebol v kolektíve, za lieky matka platila 15 eur na tri mesiace. Po nastúpení do kolektívu od 01.09.2016

býva chorý každý mesiac, asi 2,5 týždňa z mesiaca je chorý. Od nástupu do škôlky matka uhrádza
mimo predpisu do 20 eur. Imunologička, alergologička a detská lekárka odporučili vyradiť maloletého z
kolektívu, preto matka požiadala o predĺženie rodičovskej dovolenky. Matka s partnerom najprv bývali
v jeho byte, v decembri sa presťahovali do rodinného domu, vlastníkom ktorého je partner. Matka
na bývanie neprispieva žiadnou sumou, výdavky na bývanie hradí partner približne vo výške 160 eur

mesačne. Partner matku finančne podporuje. Od júla 2016 matka už nepoberá rodičovský príspevok,
plánovala sa zamestnať, ale maloletý je často chorý, bol aj v nemocnici, bola s nám na OČR, preto do
práce nenastúpila. V škôlke matke uhrádzala školné vo výške 14 eur, režijné náklady na stravu vo výške
2 eur, stravné 1,12 eur na deň. Maloletý nenavštevuje žiadne krúžky, na karneval v škôlke mu matka
kupovala kostým, platila poplatok do divadla. Pri nástupe do škôlky boli väčšie výdavky, kupovalo sa viac

oblečenia, potreby v papiernictve boli 15 eur. Matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletému O.. Jej
partner je zamestnaný, výšku jeho príjmu nepozná, má jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére.
Pokiaľ ide o výživné, ktoré pán H. platí dcére, bola to rodičovská dohoda, v rámci ktorej si rodičia riešili
iné svoje pohľadávky s tým, že maloletá býva striedavo u otca a u matky. Otec si bral pôžičku v I. I. sám
a matka nevie, na čo otec prostriedky z nej použil. Matka nemá prehľad ani o ostatných pôžičkách, ktoré

si spoločne brali, rozhodoval o tom vždy otec. Je to vec BSM, ktorá sa bude riešiť v tom konaní. Matka
nebola ochotná podpisovať s otcom ďalšiu zmluvu o pôžičke, mala len rodičovský príspevok, iné príjmy
nemala. Matka popiera, že by maloletému na styk s otcom nedávala veci. Otec nepreukázal zvýšené
výdavky s mal. Q., ani to, že očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. V súčasnosti sa styk otca s maloletým
realizuje na základe dohody rodičov, preto úpravu styku nepovažuje matka za potrebnú.

8. Otec na pojednávaní uviedol, že žiada, aby mal. O. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti s tým,
že maloletého bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné žiadal určiť sumou 40 eur mesačne
a styk matky s maloletým upraviť v jeho prítomnosti každý utorok a piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod.
Je pravdou tvrdenie matky o tom, dokedy žili v spoločnej domácnosti i tá skutočnosť, že sa zo spoločnej

domácnosti odsťahoval. Túto opustil z dôvodu, že s matkou sa už nedalo žiť kvôli hádkam a vzájomným
fyzickým útokom a tiež z toho dôvodu, že matka bránila jeho rodine stretávať sa s maloletým. Odsťahoval
sa do rodinného domu, kde býva jeho matka a sestra s manželom a dvoma maloletými deťmi. Nie
je pravdou tvrdenie matky, že by od odchodu zo spoločnej domácnosti na výživu mal. neprispel. Prvýmesiac to bolo 100 eur, potom 50 eur a potom 30 a 40 eur. Od času určenia výživného platí mesačne
30 až 40 eur. Maloletému kupuje pravidelne oblečenie, jedlo a prispieva aj na lieky, spolu v sume asi
414 eur. S maloletým sa stretával viac krát tak, že sa predĺžili víkendy, keď ho namiesto v nedeľu vrátil

v utorok. Žiadne problémy pri odovzdávaní maloletého nepostrehol. Dosahuje príjem 680 eur. Má
tri pôžičky, ktoré spláca, a to v I. F. a B. Celkove splátky sú 600 eur. Na úhradu nákladov spojených
s jeho osobou, keďže jeho príjem vystačí na úhradu týchto pôžičiek, si požičiava peniaze od matky,
ktorej stravu neplatí, dáva jej iba stravné lístky od 15 do 20 kusov a jeden stravný lístok je 3 eurá. Nie
je vlastníkom žiadneho hnuteľného, či nehnuteľného majetku. Návrh na zverenie maloletého do jeho

osobnej starostlivosti podal z dôvodu, že matka je psychicky labilná, nezvláda stresové situácie. Má
zato, že nie je schopná riadne vychovávať a starať sa o maloletého, aj počas ich spolužitia sa stávalo,
že keď mal maloletého na rukách, dala otcovi facky, sácala do neho, ak sa jej niečo nepozdávalo, alebo
mala na neho zlosť. Otec má u svojej matky samostatnú izbu, majú spoločnú kuchyňu a sociálne
zariadenie. Maloletý je na toto prostredie zvyknutý. Pokiaľ ide o správanie matky voči jeho osobe,
žiadnu pomoc nevyhľadával, či už na ÚP alebo u odborníkov, snažil sa to riešiť. Chcel aj, aby matka

vyhľadala odborníka. Raz na matku podal trestné oznámenie v roku 2012, kedy napadla jeho matku.
Otec uviedol, že súhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou v 14 dňovom intervale striedania. Otec
má výhrady k výživnému, otec mesačne spláca pôžičku z manželstva vo výške 525,39 eur, a to B. D.
vo výške 269 eur, I. I. vo výške 225,77 eur a donedávna splácal aj F. vo výške 100 eur. Otcovi pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť, preto také vysoké výživné neprichádza do úvahy, otec je schopný platiť

výživné vo výške 40 eur mesačne. Matka v jednom vyjadrení priznala, že peniaze z pôžičiek míňali
spoločne, matka bola ako spoludlžníka, pôžičky teda otec nemohol zobrať sám. Pred rokom chcel otec
znížiť splátky a prefinancovať pôžičky, ale právny zástupca matke poradil, aby nič nepodpisovala. Otec
na pojednávaní dňa 29.03.2017 uviedol, že je schopný prispievať výživným vo výške 50 eur mesačne.
V čase začatia konania otec býval u svojej matky v rodinnom dome v K., na bývanie je prispieval sumou

50 eur mesačne a odovzdával jej stravné lístky v hodnote 50-60 eur. Zamestnaný bol u zamestnávateľa
D. s priemerným čistým mesačným príjmom 793,16 eur. Vyživovaciu povinnosť mal len k maloletému
O.. Následne sa otec presťahoval k priateľke do rodinného domu v N., ktorého vlastníčkou je ona. Otec
nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Dňa 29.02.2016 otcovi pribudla vyživovaciu povinnosť k maloletému Q.,
v súčasnosti čakajú s priateľkou ďalšie dieťa. Od začiatku konania sú otcove majetkové pomery rovnaké,

zvýšil sa mu len príjem. Otcove výdavky sú najmä splátky úverov nadobudnutých počas manželstva, na
splácaní ktorých sa podieľa otec sám, niektoré už splatil. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ešte
vyporiadané nebolo. Na lieky otec dopláca 10 eur mesačne, má problémy so srdcom. Maloletý Q. má
nepriaznivý zdravotný stav, absolvoval operácie, čakajú ho ďalšie. Priateľka poberala pol roka materskú,
potom bol na materskej otec, ona bola dobrovoľne nezamestnaná s tým, že si platila všetky odvody, teraz

ona opäť nastupuje na materskú. Takúto výmenu urobili z dôvodu, aby bol vyšší prídavok. Maloletý O.
má výdavky primerané veku, matku mu ho na víkendy dáva bez vecí, preto mu otec musel nakúpiť veci,
ktoré mu ponecháva u seba. Otec žiadal matku o spoluprácu pri refinancovaní úverov, s čím však matka
nesúhlasila. Keby bola matka ústretová, mohol by otec prispievať na výživu maloletého O. aj vyššou
sumou. Otec maloletému mu nad rámec výživného nakupuje veci. Otec ďalej uviedol, že svoj návrh

na zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti berie späť na uvedené obdobie. Otec mesačne
spláca spoločné pôžičky vo výške 531,49 eur, splátky B. D. bude splácať ešte štyri roky, splátky I. I. vo
výške 231,80 eur bude splácať ešte deväť rokov. Keby otec úvery neplatil a správal by sa nezodpovedne
ako matka, nastúpila by na jeho plat exekúcia a nemal by z čoho žiť ani platiť výživné. Otcova partnerka
nemá teraz žiaden príjem, očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Otec poukazuje na rozsudok predložený

matkou, kde X.. H. dosahuje príjem 1379 eur a platí výživné 50 eur mesačne. Otec je vážne chorý, nosí
srdcový prístroj - defibrilátor. Zročné výživné žiada otec povoliť zaplatiť v splátkach. Otec predpokladá,
že úprava styku bude fungovať naďalej.

9. Opatrovník maloletého na pojednávaní uviedol, že maloletého odporúča zveriť do osobnej

starostlivosti matky, otcovi určiť výživné primerané majetkovým možnostiam, schopnostiam otca a
primeraným potrebám maloletého. Má za to, že je potrebné upraviť styk otca s maloletým aspoň tak, ako
bol upravený v predbežnom opatrení, lebo dohoda o styku pravdepodobne nebude možná. Rodičia boli
viackrát na oddelení ohľadne problémov so stretávaním. Rozhodnutie o styku necháva na úvahe súdu.

10. Znalkyňa N.. J. H. na pojednávaní uviedla, že psychodiagnostickým vyšetrením v prípade otca sa
preukázali intelektové schopnosti v pásme priemeru, dobrá schopnosť prehľadu, schopnosť abstrahovať
a pri prezentácii svojich názorov môže byť až zásadový. Jeho emočný život je vcelku široký, vie sa vcítiť
do situácie maloletého, sledovať jeho reakcie, má intenzívny vnútorný život. Je zvýšene citlivý vočimorálnym problémom a nekompromisnosť za zásadovosť ho môžu viesť k problematickej interakcii s
matkou dieťaťa. Zvýšeného pohotovosť k agresívnemu správaniu sa nepreukázala. Vyšetrením matky
sa zistili intelektové schopnosti v pásme spodnej hranice priemeru, myslenie je s prvkami nezrelosti,

subjektivizmu, schopnosť získať náhľad a prehľad je znížená, osobnosť spoločenská, s naznačenými
adaptačnými problémami, s plytším emocionálnym životom. Je tu tendencia k impulzívnemu správaniu.
Agresivita sa neprojikovala vo zvýšenej miere, prítomná je ale tendencia k dráždivému impulzívnemu
nedostatočne adaptívnemu správaniu. Naznačila tiež afinitu požívania alkoholu. Toto môže byť v
reálnom živote regulované, ale predpokladaná pravdepodobnosť tam je. Maloletý mal v čase vyšetrenia

20 mesiacov, na svoj vek bol primerane vyvinutý, komunikatívny, správal sa ústretovo priateľsky k obom
rodičom. Otcovi sa zjavne tešil, plakal, keď odchádzal. Osobnostná štruktúra a frustračná tolerancia sú
na strane otca vyššie. Matka ťažko tolerovala stresujúce situácie, keď plakalo a podobne. Toto sa v
psychodiagnostike aj potvrdilo. Rodičovské schopnosti sa potom prejavili kvalitnejšie u otca. Odlúčenie
maloletého od matky by nemohlo byť drastické, dieťa malo v čase vyšetrenia rovnakú väzbu na oboch
rodičov a potrebuje oboch rodičov. Plakal by teda za matkou, ale plače aj za otcom. Doteraz upravený

styk s otcom je veľmi malý. Neodporučila maloletého zveriť do osobnej starostlivosti otca, iba popísala
osobnosti a vyjadrila sa k rodičovskej kompetencii, závažná patológia ani na jednej strane zistená
nebola. Rozhodujúce bolo, že osobnosť otca je diferencovanejšia, emočne bohatšia a stabilnejšia,
lepšie znáša záťaž, i keď otec má svoje zdravotné problémy, ale psychicky záťaž znáša lepšie, nemá
tendenciu reagovať skratovo. V prípade zverenia maloletého do starostlivosti otca by mal byť styk matky

s maloletým čo najširší. Teda širší ako má doteraz upravený otec.

11. Svedok N.. K. P. na pojednávaní uviedol, že u matky nezistil žiadne psychopatologické prejavy a
symptómy,ktorébyzabraňovali,abyplnohodnotnevykonávalafunkciumatky.Nenašielu matkyzvýšenú
agresivitu, ani impulzivitu, ani egocentrizmus, ani dispozíciu k zvýšenému konzumu alkoholu. Z hľadiska

vývoja dieťaťa je potrebné, aby starostlivosť v tomto období veku bola hlavne v réžii matky.

12. Zo znaleckého posudku č. 10/2015 vypracovaného znalkyňou N.. J. H. vyplýva, že maloletý je citovo
naviazaný na oboch rodičov, čo je možné vzhľadom na jeho vek usudzovať len z pozorovania správania
dieťaťa v interakcii s oboma rodičmi a na základe údajov oboch rodičov, s oboma rodičmi sa prirodzene

hralo, keď otec z miestnosti odchádzal, plakalo za ním. Striedavú osobnú starostlivosť neforsíroval
žiaden z rodičov, navyše vzájomná interakcia rodičov je aktuálne konfliktná, preto je otázne, ako by
dokázali v záujme maloletého komunikovať. Lepšie rodičovské kompetencie sa psychodiagnostikou
preukázali v prípade otca, ktorý má diferencovanejší emocionálny život, lepšiu, vyššiu frustračnú
toleranciu vo vzťahu k správaniu sa dieťaťa. Matka má tendenciu k adaptačným problémom, k

dráždivému, impulzívnemu správaniu. Plytký emocionálny život predpokladá povrchnejšie citové väzby.
Možno tiež predpokladať pravdepodobnosť afinity k alkoholu, uvedené okolnosti kvalitu rodičovských
kompetencií znižujú.

13. Zo znaleckého posudku znalca N.. K. P., znalca z odboru klinická psychológia vyplýva, že

osobnosť matky je charakterizovaná prevahou introverzívnych procesov, ktoré sú v prevažujúcej
miere kooperatívneho, sociálneho charakteru. Osobnosť celkovo simplexnejšia, menej emočne
diferencovanejšia, relatívne však osobnostne i emocionálne stabilná. Neboli diagnostikované sklony k
zvýšenej agresivite, impulzivite, egocentrizmu, ani predispozícia, prejavy v správaní, ktoré by dovoľovali
usudzovať o prípadnom rizikovom sklone k alkoholizmu či inej drogovej závislosti. Vzťah k synovi je

pozitívny, dieťa prejavuje prvky primeranej závislosti voči matke, dôveru a potrebu opory. Matka vytvára
dieťaťu primerané prostredie pre jeho vývoj, ktorý u matky môže prebiehať nenarušene. Pre jeho
priaznivý psychický stav je nevyhnutná denná prítomnosť matky ako stabilného objektu. Odlúčenie od
matky viac ako na jeden deň a prespatie v noci u otca by pôsobilo pravdepodobne traumatizujúco.
Odlúčenie 20-mesačného dieťaťa od matky a jeho zverenie do starostlivosti otca by spôsobilo u dieťaťa

s veľkou pravdepodobnosťou traumu s nedoziernymi psychickými následkami.

14. Zo znaleckého posudku č. 11/2016 vypracovaného znalcom N.. J. J. vyplýva že v záujme maloletého
je striedavá starostlivosť o maloletého, zverenie do výchovy oba jednému z rodičov neodporúča,
jednostranná výchova otcom alebo matkou by priniesla vážne psychické škody na celkovom vývoji

maloletého.

15. Zo správy opatrovníka zo dňa 08.12.2014 vyplýva, že matka býva v X-izbovom byte vo vlastníctve
starých rodičov maloletého, kde okrem matky, maloletého a starých rodičov žije aj matkin brat asesternica maloletého. Matka s maloletým obýva izbu so strýkom a sesternicou, v domácnosti neboli
zistené nedostatky. Otec maloletého býva v X-izbovom rodinnom dome vo vlastníctve jeho matky, kde
okrem otca a jeho matky tu býva strýko maloletého s manželkou a dvoma deťmi. Maloletý má izbu

s otcom, v domácnosti neboli zistené nedostatky. Obaja rodičia majú v domácnosti vytvorené vhodné
podmienky pre starostlivosť o maloletého.

16. Zo správy opatrovníka zo dňa 27.07.2016 vyplýva, že otec býva s partnerkou a ich synom v rodinnom
dome, ktorý patrí jeho partnerke a ktorý z časti zrekonštruovali. Zrekonštruovaná časť poskytuje vhodné

bývanie pre rodinu. Otec má vytvorené vyhovujúce podmienky pre starostlivosť o syna, maloletý má u
neho vlastnú posteľ, osobné veci hračky.

17. Zo správy opatrovníka zo dňa 08.08.2016 vyplýva, že matka býva s partnerom v X izbovom byte,
ktorý patrí jej partnerovi. Náklady súvisiace s prevádzkou domácnosti vo výške 200 uhrádza partner
matky. Maloletý má vytvorené dobré podmienky, má vlastné lôžko, dostatok ošatenia ako aj všetkých

materiálnych potrieb.

18. Zo sobášneho listu zo dňa 03.09.2010 vyplýva, že matka a otec uzavreli manželstvo dňa
XX.XX.XXXX.

19. Z potvrdenia o príjme otca u zamestnávateľa D. s.r.o. zo dňa 16.11.2015 vyplýva, že od februára
2014 do decembra 2014 bola otcova čistá mzda spolu vo výške 8.264,68 eur (priemerne 793,15 eur
mesačne).

20. Z potvrdenia o príjme otca u zamestnávateľa D. s.r.o. zo dňa 20.02.2017 vyplýva, že od januára

2015 do decembra 2015 bola otcova čistá mzda spolu vo výške 10.589,62 eur (priemerne 882,47 eur
mesačne), od januára 2016 do októbra 2016 bola otcova čistá mzda spolu vo výške 10.202,68 eur.

21. Z potvrdenia o príjme otca u zamestnávateľa I. s.r.o. zo dňa 14.02.2017 vyplýva, že od októbra 2016
do decembra 2016 bola otcova čistá mzda spolu vo výške 3233,32 eur

22. Zo zmluvy o F. spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.02.2012 vyplýva, že F., a.s. poskytla matke a otcovi
ako dlžníkom spotrebiteľský úver vo výške 5.000 eur, ktorý sa dlžníci zaviazali splatiť v 60 mesačných
splátkach po 116,61 eur mesačne.

23. Zo zmluvy o úvere zo dňa 25.09.2013 vyplýva, že B. D. poskytla otcovi a matke ako dlžníkom úver
vo výške 19.856 eur, ktorý sa dlžníci zaviazali splatiť v 84 splátkach po 299,69 eur mesačne.

24. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 04.09.2012 vyplýva, že I. I. ako veriteľ poskytla otcovi ako
dlžníkovi úver vo výške 11.990 eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach po

225,77 eur.

25. Z rodného listu zo dňa 04.03.2016 vyplýva, že otcovi a X.. I. H. sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn Q. D..

26. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. N., obec N., okres K. vyplýva, že X.. I. H. je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností parc. č. XXXX záhrady o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, parc. č. XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2.

27. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 20.02.2017 vyplýva, že X.. I. H. bolo v roku 2016 vyplácané

nemocenské od januára do februára a od februára do októbra materské spolu vo výške 5.556,50 eur.

28. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Noví Mesto nad Váhom zo dňa 20.02.2017
vyplýva, že X.. I. H. poberá prídavok na dieťa od februára 2016 vo výške 23,52 eur mesačne.

29. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave zo dňa 05.12.2014 vyplýva, že matka
poberala v roku 2014 rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške
23,52 eur mesačne.30. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 07.02.2017 vyplýva, že
matka poberala v roku 2015 aj 2016 prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne a od januára 2014
do júla 2014 rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne.

31.ZpotvrdeniaMaterskejškolyzodňa08.02.2017vyplýva,ževýdavkysúvisiacespobytommaloletého
v školskom zariadení sú 14 eur na školné, 2 eur režijné náklady na stravu, stravné vo výške 1,12 eur na
deň, triedny fond 20 eur na rok, školský fond 30 eur na rok.

32. z lekárskej správy K.. K. Q. zo dňa 22.12.2016 vyplýva, že zdravotný stav maloletého je nepriaznivý,
dieťa užíva inhalačne kortikoidy, kolektív nie je doporučený.

33. Z potvrdenia zamestnávateľa R. na č.l. 481 vyplýva, že za čistá priemerná mesačná mzda X.. K.
H. za rok 2016 bola 1379,27 eur.

34. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/56/2014-58 zo dňa 10.06.2014 vyplýva, že
manželstvo navrhovateľky T. H. a X.. K. H. sa rozvádza, súd schvaľuje rodičovskú dohodu v zmysle
ktorej sa maloletá J. zveruje do osobnej starostlivosti matky a otec je povinný prispievať na jej výživu
sumou 50 eur mesačne.

35. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 19P/75/2014 súd zistil, že tunajší súd rozsudkom
č.k. 19P/75/2014-242 zo dňa 28.09.2016 manželstvo otca a matky rozviedol, maloletého O. zveril
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec a matka budú zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletého v týždňových intervaloch, otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého
sumu 40 eur mesačne a matke a otcovi uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu -

psychologickému poradenstvu v trvaní dvoch rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti o rozvod
manželstva dňa 03.01.2017.

36. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

37. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna

časporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťa
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem

maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi (4).

38. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku
s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú
o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v

rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).

39. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ods. 5 pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.40. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd
upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

41. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

42. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

43. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však

priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

44. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) lehota
na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť

dlhšiu lehotu.

45. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

46. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O. súdom. V konaní mal súd zo zhodných
skutkových tvrdení matky a otca preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a

na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému sa nedohodli. Rodičia boli v čase
začatia konania manželia, dňa 03.01.2017 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trnava
č.k. 19P/75/2014-242 zo dňa 28.09.2016 vo výroku, ktorým súd manželstvo otca a matky rozviedol,
vo výrokoch o úpravu práv a povinností k maloletému na čas po rozvode podala matka odvolanie.
Predmetom konania je preto úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O. na čas od

podania návrhu dňa 17.06.2014 do rozvodu manželstva, t.j do X.X.XXXX.

47. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru,
že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému bol podaný dôvodne,
keďže rodičia nevytvárajú vzájomné životné spoločenstvo a medzi rodičmi nedošlo k dohode o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva.

48. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 20P/168/2014-7 zo dňa 20.06.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoP/22/2014-21 zo dňa 24.07.2014 ponechal maloletého v osobnej
starostlivosti matky. Zo zhodného tvrdenia matky a otca mal súd preukázané, že maloletý bol v období od

17.06.2014 do 2.1.2017 v osobnej starostlivosti matky, pre súd vo výroku I. rozhodol tak, že maloletého
zveril do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 17.06.2014 do 02.01.2017 s tým, že obaja rodičia
súoprávnenímaloletéhozastupovaťaspravovaťjehomajetokvbežnýchveciach,keďsúdlendeklaroval
toho času už nemenný stav od 17.06.2014 do 2.1.2017.

49. Ďalej bolo predmetom konania rozhodovanie o výške výživného otca pre maloletého O..

50. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo skutočnosti, že matka maloletého bola od podania
návrhu do júla 2016 na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur
mesačne. Od augusta 2016 je matka nezamestnaná, je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a

rodiny a nemá žiadny príjem. Matka sa plánovala zamestnať, ale maloletý býval často chorý, bývala
s ním na OČR, preto do práce nenastúpila. Vzhľadom na zdravotný stav maloletého je potrebné, aby
matka s ním zostala doma, preto požiadala o predĺženie rodičovskej dovolenky. Matka poberá prídavok
na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Matka do mája 2016 bývala s maloletým v X- izbovom bytes rodičmi, bratom a jeho dcérou a za bývanie a stravu platila rodičom 50 eur mesačne. Matka sa s
maloletým dňa 13.06.2016 presťahovala do R. U. k partnerovi do X izbového bytu v jeho vlastníctve a
v decembri 2016 do rodinného domu vo vlastníctve partnera. Matka partnerovi na bývanie neprispieva

žiadnou sumou, výdavky na bývanie hradí partner a to sumu 4,64 eur za RTVS, 35,80 eur za UPC, 20
eur za vodu, 150 eur za plyn, 20 eur za elektrinu, 12 eur za Freesat. Partner ju finančne podporuje, je
zamestnaný, jeho čistá priemerná mesačná mzda za rok 2016 bola 1379,27 eur, má jednu vyživovaciu
povinnosť k maloletej dcére. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo. Matka spláca
úver N. D. vo výške 20 eur mesačne. Matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletému O..

51. Maloletý O. v čase začatia konania nenavštevoval žiadne predškolské zariadenie, matka s ním bola
na rodičovskej dovolenke a výdavky s ním boli bežné. Za odôvodnené výdavky súd považoval výdavok
na stravu vo výške 90 eur mesačne, na oblečenie 30 eur mesačne, na drogériu 40 eur mesačne, z toho
20 eur plienky, 5 eur na lieky, 25 eur na bývanie, spolu 190 eur mesačne. Maloletý dňa od 01.09.2016
začal navštevovať materskú školu, matka uhrádza školné vo výške 14 eur, režijné náklady na stravu vo

výške 2 eur, stravné 1,12 eur na deň, triedny fond 20 eur na rok, školský fond 30 eur na rok. Maloletý
nenavštevuje žiadne krúžky, na karneval v škôlke mu matka kupovala kostým a zaplatila poplatok do
divadla. Pri nástupe do škôlky mal maloletý väčšie výdavky na nákup potrieb v papiernictve vo výške 15
eur a na nákup oblečenia. Od nástupu do materskej školy býva maloletý chorý každý mesiac, približne
2,5 týždňa z mesiaca je chorý, matka uhrádza mimo predpisu do 20 eur mesačne za lieky. Imunologička,

alergoligička a detská lekárka odporučili matke vyradiť maloletého z kolektívu, preto matka požiadala o
predĺženie rodičovskej dovolenky.

52. V čase začatia konania bol otec zamestnaný u zamestnávateľa D. s.r.o., od októbra 2016 je
zamestnaný u zamestnávateľa I. s.r.o. Otcova čistá priemerná mesačná mzda bola od februára 2014 do

decembra 2014 vo výške 793,15 eur, od januára 2015 do decembra 2015 bola otcova čistá priemerná
mesačná mzda vo výške 882,47 eur mesačne, od januára 2016 do decembra 2016 bol otcov čistý
priemerný mesačný príjem vo výške 1.119,67 eur. Od 15.10.2016 otec poberal rodičovský príspevok. V
čase začatia konania otec býval u svojej matky v rodinnom dome v K., na bývanie je prispieval sumou
50 eur mesačne a odovzdával jej stravné lístky v hodnote 50-60 eur. Následne sa otec presťahoval

k partnerke do rodinného domu v N., ktorého vlastníčkou je partnerka. Otec platí na uvedený rodinný
dom hypotéku vo výške 157,61 eur mesačne, vodu 6,74 eur, elektriku 45,77 eur, plyn 15 eur, RTVS
4,64 eur, internet 14,01 eur. Otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Otec spláca úvery nadobudnuté počas
manželstva a to B. D. vo výške 299,69 eur, I. I. vo výške 231,80 eur. Náklady na cestovné do práce má
otec vo výške 130 eur mesačne. Otec má zdravotné problémy so srdcom, mesačne dopláca na lieky

5,90 eur. Otcova partnerka poberala v roku 2016 nemocenské od januára do februára a od februára
do októbra 2016 materské spolu vo výške 5.556,50 eur, následne bola dobrovoľne nezamestnaná a od
apríla nastupuje na rodičovskú dovolenku. Partnerka poberá prídavok na maloletého Q. vo výške 23,52
eur mesačne. V čase začatia konania mal otec vyživovaciu povinnosť mal len k maloletému O., dňa
29.02.2016 otcovi pribudla vyživovaciu povinnosť k maloletému Q., na ktorého sú bežné výdavky vo

výške 120 eur mesačne a 25 eur mesačne na lieky. Otec platil výživné vo výške 40 eur mesačne až na
jeden mesiac, kedy zaplatil 60 eur.

53. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uložil otcovi, ktorému nebol maloletý zverený do
osobnej starostlivosti, povinnosť platiť na výživu maloletého s účinnosťou od 17.06.2014 do 02.01.2017

sumu 160 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, keď počiatok vyživovacej
povinnosti určil od podania návrhu dňa 17.06.2014 podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine,
nakoľko v konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné
rozhodnúť o priznaní výživného spätne od podania návrhu.

54. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z čistej priemernej mesačne mzdy otca za roku 2014
vo výške 793,15 eur mesačne. Podľa ustálenej súdnej praxe sa výživné platí vo výške 20 % až 30 %
z príjmu povinného rodiča. V danom prípade 20 % zo sumy 793,15 eur je suma 160 eur a 30 % zo
sumy 793,15 eur je 237,95 eur. Súd preto pri určovaní výživné vychádzal z uvedeného rozmedzia
a po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého súd určil výživné na spodnej hranici, t.j. vo výške

160 eur. Súd prihliadol na to, že maloletý je dieťa útleho veku, ktoré je s matkou na rodičovskej
dovolenke a táto suma výživného od otca spolu s prídavkami na maloletého vo výške 23,52 eur a
výživným zo strany matky, ktorá sa na výživnom na maloletého podieľa predovšetkým ešte aj osobnou
starostlivosťou, pokryje odôvodnené potreby maloletého zistené vo výške 190 eur a zároveň zodpovedázárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. V roku 2015 sa príjem otca zvýšil o cca 89 eur, čo však
súd nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúce zmenu výšky výživného. K podstatnej
zmene pomerov na strane otca došlo dňa 29.02.2016, kedy sa otcovi narodil syn Q. a otcovi tak pribudla

ďalšia vyživovacia povinnosť. Zároveň sa avšak otcovi zvýšil čistý priemerný mesačný príjem na sumu
1.119,67 mesačne, preto súd výživné na maloletého O. neznižoval, keď vzhľadom na dve vyživovacie
povinnosti je dôvodné výživné určiť zo sumy 25 % z príjmu povinného rodiča, t.j. vo výške 280 eur, z
ktorej sumy je otec schopný platiť výživné na obe svoje maloleté deti. Od 1.9.2016 maloletý O. začal
navštevovať materskú školu, čo súd považoval za podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého,

avšak zároveň maloletý bol neustále chorý, z mesiaca bol približne 2,5 týždňa doma, preto v súvislosti
s návštevou materskej školy sa výdavky na maloletého zvýšili len mierne a zároveň odbudol výdavok na
bývanie, keď matka maloletého do júna 2016 bývala u rodičov, ktorým na bývanie prispievala sumou 50
eur mesačne, t.j, 25 za maloletého, avšak po presťahovaní k súčasnému partnerovi matka na bývanie
neprispieva žiadnou sumou a znížil sa aj výdavok na hygienické potreby - plienky, ktoré už maloletý
nepoužíva. Súd preto nezvýšil výživné otca na maloletého a toto ponechal vo výške 160 eur. Takto

určenú výšku výživného považoval súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého ako i za
primeranú schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca berúc do úvahy zásadu, že životná
úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá.

55. Otec počas celého konania poukazoval na to, že nemôže platiť na maloletého O. vyššie výživné

ako 40 eur, resp. 50 eur mesačne z dôvodu, že spláca úvery nadobudnuté počas manželstva vo
výške 531,49 eur mesačne. Tieto však nemôžu byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k maloletému
dieťaťu. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej
povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí
podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých

detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa.
Výživné na maloleté dieťa je prednostná pohľadávka, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami
otca. Po uhradení výživného môže otec zo sumy, ktorá mu z jeho príjmu zostane, t.j. zo sumy 839,67
eur (po zohľadnení výživného aj na druhé dieťa), uhradiť ostatné svoje pohľadávky, aj tie podľa

neho nevyhnutné. Záväzky otca a matky nadobudnuté počas trvania manželstva budú predmetom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nie je možné na ne prihliadať v tomto konaní
ako na prednostné pohľadávky. Otec ďalej poukázal na to, že s partnerkou čaká ďalšie dieťa, toto však v
čase vyhlásenie rozhodnutia nebolo narodené, preto súd nemohol prihliadnuť naň ako na už existujúcu
vyživovaciu povinnosť otca.

56. Určením výživného od podania návrhu od 17.06.2014 do 02.01.2017 vznikol otcovi nedoplatok na
zročnom výživnom v sume 3.643,74 eura. Otec mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné pre maloletého
vo výške 4.884,94 eur (od 17.06.2014 do 30.06.2014 výživné v sume 74,62 eura, t. j. 160 eur : 30
dní x 14 dní, od 01.07.2014 do 31.12.2016 výživné v sume 4.800 eur, t. j. 160 eur x 30 mesiacov, od

01.01.2017 do 02.01.2017 v sume 10,32 eur, t. j. 160 eur : 31 dní x 2 dni), od ktorej sumy súd odrátal
výživne zaplatené otcom v rozhodnom období vo výške 1.241,20 eur (od 17.06.2014 do 30.06.2014
výživné v sume 18,62 eura, t. j. 40 eur : 30 dní x 14 dní, od 01.07.2014 do 31.12.2016 výživné v sume
1.220 eur, t. j. 40 eur x 29 mesiacov + 60 eur x 1 mesiac, od 01.01.2017 do 02.01.2017 v sume 2,58
eur, t. j. 40 eur : 31 dní x 2 dni). Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v

splátkach vo výške 102 eur mesačne splatných do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

57. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh

na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

58. Vzhľadom na to, že matka vzala svoj návrh v časti o úpravu styku otca s maloletým O. späť, súd
konanie v časti o návrhu matky na úpravu styku zastavil, keď so zastavením konania v tejto časti súhlasil

aj otec a v konaní nebolo potrebné pokračovať, nakoľko sa jednalo len o úpravu styku na čas do rozvodu
manželstva rodičov, t.j. do XX.XX.XXXX.59. Vzhľadom na to, že otec vzal svoj návrh na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti späť,
súd konanie v časti o návrhu otca zastavil, keď matka ani opatrovník so zastavením konania v tejto
časti nevyjadrili nesúhlas a súd v konaní vyhovel návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej

starostlivosti.

60. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

61. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s
výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

62. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

63. Súd zároveň rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré štát zaplatil znalkyni zo
štátnych prostriedkov vo výške 333,96 eur tak, že matka, ktorá bola v konaní oslobodená od súdneho
poplatku a ktorej nebola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu, je povinná zaplatiť
náhradu trov konania štátu vo výške 241,98 eur, nakoľko oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
sa nevťahuje na náhradu trov konania štátu a otec, ktorý v konaní zložil preddavok vo výške 150 eur,

je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 91,98 eur, teda každý rodičov uhradí 50 %
trov znaleckého dokazovania, nakoľko znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme maloletého a za
účelom preukázania tvrdení oboch rodičov, pričom znalec nevylúčil zverenie maloletého do starostlivosti
ani jedného z rodičov a v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku sa neuplatňuje ani zásada
úspechu ani zavinenia.

64. Podľa § 52 zákona Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

65. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa Civilného
mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu
ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. Civilného
mimosporového poriadku nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnave.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.