Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/537/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913205606
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6913205606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: JYSK s.r.o., so sídlom
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 35 974 133, zast. Mgr. Ľudovítom Pavelom, advokátom, so sídlom
Mlynská 2, Košice, proti žalovanému: D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, S. J., o zaplatenie 4
626,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
zo dňa 14. 03. 2016 č. k. 9C/384/2013 - 82, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2
313,47 Eur s 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 313,47 Eur od 17. 12. 2012 až do zaplatenia,

všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
2 313,47 Eur s 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 313,47 Eur od 17. 12. 2012 až do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I). Vo zvyšnej časti návrh žalobcu
zamietol (výrok II). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania (výrok III). Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal toho, aby súd

zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4 626,92 Eur s príslušenstvom titulom škody, ktorú spôsobil
žalobca tým že si neoprávnene ponechal prijatú tržbu od zákazníkov, manipuloval s pokladničnými
blokmi, ktorú škodu písomne uznal čo do dôvodu aj výšky a zaviazal sa ju uhradiť.

2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť pričom poukazoval na to, že uznanie podpísal nie dobrovoľne a
slobodne, popieral, že by spôsobil nejakú škodu titulom hmotnej zodpovednosti, popieral akúkoľvek
manipuláciu s pokladničnými blokmi a s hotovosťou prijatou od zákazníkov.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že tvrdenie žalovaného, že by na neho
pred podpisom uznania bol vyvíjaný nejaký neprimeraný nátlak, nemohol sa slobodne rozhodnúť
o podpise uznania, v konaní žiadnym dôkazom nebolo preukázané uznanie podpísal so všetkými
tam uvedenými skutočnosťami, ktoré boli do uznania spísané ešte pred podpisom žalovaného. V
konaní nebolo preukázané použitie prípadného fyzického násilia pri podpise uznania žalovaným,
prípadne psychické donútenie s použitím bez právnej vyhrážky, kde by bolo preukázané, že zo strany

zamestnancov žalobcu bolo protiprávne vnucované niečo, čo nemožno vynucovať. Prípadný všeobecný
odkaz na riešenie veci políciou, čiže právny prostriedok prípadného riešenia spôsobenej škody nemožno
chápať ako bezprávnu vyhrážku, a preto pri absencii nejakých ďalších dôkazov súd dospel k názoru,
že nebolo preukázané, že by žalovaný podpísal uznanie dlhu nie slobodne a vyhodnotil uznaniedlhu ako platný právny úkon, ktorý bol podpísaný konajúcimi osobami, v danom prípade zástupcom
zamestnávateľa a zamestnancom. Poukázal na to, že uznanie ako právny úkon zakladá určitú mieru
právnej istoty medzi účastníkmi, ale len do tej miery ako to predpokladá zákon. Žalobca jednoznačne

opieral svoj nárok o toto uznanie, pričom žalovaný v konaní spochybňoval vôbec vznik nejakej škody na
strane žalobcu. Uznanie dlhu strany sporu uzavreli v zmysle ust. § 191 ods. 3 Zák. práce, v ktorom je
upravená len povinnosť uzatvoriť dohodu o uznaní záväzku písomne, inak je dohoda neplatná, s tým,
že aj na takéto uznanie dlhu jednoznačne platí všeobecná úprava v zmysle Občianskeho zákonníka
v súlade s ust. § 558, v zmysle ktorého, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že v čase uznania dlh existoval. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase
uznania dlh existoval a ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval,
alebo že zanikol, by to však musel preukázať. Uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať
v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky nároku veriteľa, pričom súd
prvej inštancie poukázal na rozhodnutie R 123/1953. Súd prvej inštancie uzatvoril, že uznanie dlhu

podpísané žalovaným dňa 09.08.2011 obsahuje všetky formálne náležitosti, ktoré zákon vyžaduje; je
písomné, je z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, je presne uvedená výška pohľadávky a tiež
obsahuje prísľub dlžníka dlh zaplatiť. Súd dospel k právnemu názoru, že žalovaný slobodne podpísal
uznanie dlhu, kedy uznal dlh z dôvodu zavinenej škody zamestnávateľovi vo výške 4 626,94 Eur,
ktorá skutočnosť zakladá určitý spôsob právnej istoty do vzťahu medzi stranami sporu, i keď, je daná

možnosť zo strany žalovaného spochybniť svoje vyhlásenie o uznaní dlhu a ponúknuť o tom dôkazy.
Súd prvej inštancie vzhľadom na okolnosti podpisovania dlhu, keď žalovaný prišiel na stretnutie na
pracovisku, kedy nevedel o čo sa jedná, bolo mu len priamo na stretnutí vysvetlené o čo ide, že pri
inventúre zistili vysoký schodok, bolo mu uvedené, akým spôsobom bola vypočítaná škoda konkrétne
pre jeho osobu, že sa porovnal celkový inventúrny stav s pokladničnými bločkami s jeho osobným

číslom s vymazanými položkami, čo sa porovnalo s kamerovými záznamami, avšak priamo na stretnutí
nedošlo ku konkrétnemu porovnávaniu každej jednotlivej položky, kde sa zistil mínusový stav, ktorá
položka by sa porovnala s pokladničným dokladom s osobným číslom žalovaného a kamerovým
záznamom , takže pri podpise uznania dlhu nemohol žalovaný podpísať uznanie dlhu s plným vedomím,
že skutočne výška škody je v takom rozsahu, v akom uznanie podpísal. Avšak s prihliadnutím na

existenciu podpísaného uznania dlhu s konkrétnou výškou dlhu a možnosti žalovaného spochybniť
uznanie, za situácie nemožnosti navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré svojím konaním zlikvidoval žalobca, súd
priznal žalobcovi polovicu výšky škody, ktorú uznal žalovaný, súd vychádzal z výsledkov vykonaného
dokazovania, hlavne s poukazom na výsluch svedkov, ktorí boli prítomní na jednaní so žalovaným, kedy
podpísal uznanie dlhu, kde všetci svedkovia sa vyjadrili, že pri oboznámení sa s vecou na stretnutí keď

na ústredí bolo zistené aká je výška škody, žalovaný sa mal vyjadriť „to až toľko“, prípadne „až tak veľa
to nemohlo byť“ a s prihliadnutím na výpoveď aj svedka E. J., ktorý vypovedal, že spočiatku na stretnutí
žalovaný celkovo namietal, že spôsobil škodu, ale po tom, ako mu bol prehratý kamerový záznam už
výšku nenamietal a uznanie dlhu podpísal. Z týchto vyjadrení žalovaného súd jednoznačne prišiel k
záveru, že žalovaný si bol vedomý, že nejakú škodu na majetku žalobcu spôsobil konaním, ktoré mu bolo

dané za vinu a to vymazávaním bločkov, ponechávaním si hotovosti a preto možno vylúčiť jednoznačne,
že by zo strany žalovaného nedošlo vôbec k zavinenému konaniu, v súvislosti s ktorým konaním by
nevznikla žiadna škoda. Na základe týchto úvah súd priznal žalobcovi polovicu výšky žalovanej škody.
Súd mal za to, že priznaním polovičky výšky škody sa nastolí spravodlivá rovnováha v právach a
povinnostiach oboch zmluvných strán, s prihliadnutím na jednej strane k podpisu dlhu žalovaným, k

vzneseniu námietok žalovaným voči uznaniu dlhu a na druhej strane zavineniu žalobcu na znemožnení
podporiť dôkazmi, ktoré mal k dispozícií len žalobca, prípadných pochybností žalovaného voči uznaniu
dlhu a k vyjadreniu žalovaného pred podpisom uznania dlhu, z ktorých možno jednoznačne dedukovať,
žeminimálnečasťvýškyškodyuznával.Sprihliadnutímnahoreuvedenéskutočnosti,súdprvejinštancie
priznal žalobcovi polovicu žalovanej výšky škody a vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol, zároveň

zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 OZ, keďže žalovaný je v
omeškaní so zaplatením žalovanej sumy k priznanej časti, keďže škodu nevyrovnal v termíne na ktorý
sa zaviazal v uznaní dlhu s tým, že výška úrokov z omeškania bola súdom stanovená v zmysle § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z k prvému dňu omeškania, t. j. 17. 12. 2012. O trovách konania súd
rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 OSP a keďže každá zo strán sporu vo veci mala rovnaký pomer úspechu

a neúspechu, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to
proti výroku rozsudku, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 313,47Eur s 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 313,47 Eur od 17. 12. 2012 do zaplatenia. V
odvolaní opakovane uvádzal, že uznanie dlhu nepodpisoval slobodne, ale pod nátlakom zamestnancov
žalobcu. Tvrdí, že tento úkon je neplatný, nebol mu poskytnutý žiadny čas na premyslenie si veci,

požadovali od neho okamžitý podpis, v dôsledku čoho bol vo veľkom strese. Opakovane tvrdil, že nie
sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že mu spôsobil nejakú škodu. Popiera akékoľvek porušenie pracovných
povinností manipuláciou s pokladňou, pokladničnými blokmi a hotovosťou. Žalobca nepredložil žiaden
dôkaz, ktorý by preukázal, že škodu spôsobil. Nemá pokladničné bloky, o ktorých tvrdí, že ich vyhotovil
žalobca a nemá ani kamerové záznamy o jednotlivých účtovných operáciách, ktoré on mal vykonať.

Údajné dôkazy žalobca zničil, čo je nepochopiteľné, keďže musel počítať s prípadným súdnym sporom
za predpokladu, že mu vznikla škoda. Ani inventúrne záznamy nie sú dôkazom toho, čo tvrdí žalobca,
že mu žalovaný spôsobil škodu. Svedecké výpovede nemožno považovať za objektívne, lebo svedkovia
sú zamestnancami žalobcu, vypovedali účelovo v jeho prospech a proti žalovanému. Ich výpovede
sú spochybniteľné aj preto, že práve oni na žalovaného vyvinuli nátlak, aby uznanie dlhu podpísal.
Nesúhlasí s tým, že súd odhadom určil, že má zaplatiť žalobcovi polovicu uplatnenej sumy, lebo nie

je žiadnym hodnoverným dôkazom preukázané, že žalobcovi akúkoľvek škodu spôsobil. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal
mu náhradu trov konania.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu k tvrdeniu žalovaného o neplatnosti uznania

dlhu uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia o tom, že uznanie dlhu podpísal pod nátlakom, nepodpísal
ho slobodne a tento úkon je neplatný, z čoho dôvodu tento úkon je neplatný, žiadnym spôsobom
v základnom konaní nepreukázal. Vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, poukázal na fakt, že
žalovaný sa vo svojich výpovediach na jednotlivých pojednávaniach sústavne rozchádzal so svojimi
tvrdeniami, čo dokazuje skutočnosť, že jeho argumentácia o neplatnosti uznania dlhu a nátlaku zo

strany žalobcu je výslovne tendenčná. Žalovaným uvedené skutočnosti nepotvrdil žiaden zo štyroch
svedkov a žalovaný žiadneho svedka nenavrhol vypočuť. Žalovaný ako vyhrážku posudzoval akékoľvek
upozornenie žalobcu prostredníctvom jeho poverených osôb na zákonné spôsoby riešenia žalovaným
spôsobenej škody a oprávnenia žalobcu postupovať zákonom predvídaným spôsobom. Tvrdenia
žalovaného o neplatnosti uznania dlhu sú účelové a vyfabulované s úmyslom vyhnúť sa náhrade

škody spôsobenej žalobcovi. Vo vzťahu k popretiu spôsobenej škody žalovaným a k neobjektívnosti
výpovedi svedkov uviedol, že žalobca v priebehu súdneho konania poskytol dostatočné dôkazy o
škode a o osobe, ktorá ju spôsobila, teda o žalovanom. Súd vyhodnotil škodu na základe dôkazných
prostriedkov, ktorými boli nielen žalovaným na viacerých miestach podpísané uznanie dlhu, predložené
inventúry, ale aj svedecké výpovede štyroch svedkov Z., P., J. a W., pričom svedkyňa W. v čase svojej

výpovede pred súdom nebola zamestnankyňou žalobcu. Aj táto svedkyňa potvrdila výpovede ostatných
troch svedkov žalobcu a je nutné považovať ich výpovede za úplne autentické a objektívne. Žalobca
neoprel svoju žalobu len o uznanie dlhu, ale o komplex dôkazných prostriedkov, pričom škodu je možné
preukázať nie len písomnými dôkazmi, ale ju možno preukázať aj svedeckou výpoveďou. Žalobca
síce z nedbanlivosti neuchoval podrobné písomné záznamy, ktoré špecifikovali škodu spôsobenú

žalovaným, ale tento nedostatok nahradil svedeckými výpoveďami priamych bezprostredných svedkov,
ktorí videli kamerové záznamy preukazujúce spôsobenie škody žalovaným a cez jeho zamestnanecký
identifikačný kód vedeli v čase prejednania škody dňa 09. 08. 2011 cez vnútorný evidenčný software s
určitosťou priradiť konkrétnu spôsobenú škodu žalovanému a túto úplne vyčísliť. Zákonnou povinnosťou
žalobcu bolo zničiť kamerové záznamy okrem prípadu, keď tieto by boli poskytnuté pre účely trestného

stíhania. Žalovaný najskôr poprel spôsobenie škody ako takej, neskôr sám priznal, že sprístupnil svoj
osobný identifikačný kód pokladne iným zamestnancom, čo bolo vnútornými predpismi zamestnávateľa
zakázané a v dôsledku čoho zodpovedá za škodu, ktorá zamestnávateľovi mohla vzniknúť aj konaním
iných osôb, ktorým tento kód sprístupnil. To, že si bol vedomý ním spôsobenej škody, preukazujú aj
výpovede svedkov o jeho reakcii na oznámenú výšku celkovej ním spôsobenej škody dňa 09. 08. 2011.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal
náhradu trov odvolacieho konania.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380

CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

8. Na základe podaného odvolania žalovaného, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP

a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, mohol krajský súd, ako súd odvolací, posudzovať aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže právna úprava § 212 ods. 1 OSP a § 379 a § 380 ods. 1 CSP
je úplne porovnateľná a umožňuje na základe rozsahu a dôvodov podaného odvolania preskúmanie
rozsudku súdu prvej inštancie v rovnakom rozsahu, ako toto bolo vydané do 30. 06. 2016.

9. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že strany sporu na pojednávanie pred súdom prvej inštancie boli

riadne predvolané, boli súdom prvej inštancie poučené aj podľa ust. § 120 ods. 4 OSP (platného v čase
konania a rozhodovania súdu prvej inštancie). Odvolací súd nezistil dôvody pre opakovanie dôkazov
vykonaných súdom prvej inštancie, prípadne dôvody pre doplnenie dokazovania, a preto bol viazaný
zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP v spojení s ust. § 384 CSP.
Uvedené ustanovenia nového procesného predpisu zodpovedajú ustanoveniam § 213 ods. 1, 3 až 5

OSP (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie - do 30. 06. 2016). Pri rozhodovaní
preto odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie.

10. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy
vyhodnotil v súlade s vtedy platným ustanovením § 132 OSP, rozhodnutie náležite odôvodnil v zmysle
§ 157 ods. 2 OSP platného a účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Hodnoteniu dôkazov

podľa § 132 OSP zodpovedá aj hodnotenie podľa § 191 ods. 2 CSP, pričom súd pri hodnotení dôkazov
sa dôsledne pridržiaval ustanovenia § 132 OSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa podrobne, jasne
a zrozumiteľne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, náležite zdôvodnil na základe akých úvah,
s prihliadnutím na zistený skutkový stav, dospel súd prvej inštancie k právnemu názoru vyslovenému
v rozhodnutí vo veci samej. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v

odvolaní žalovaného odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným
v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi v plnom rozsahu stotožňuje a na
tieto poukazuje, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po
preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré
by sa týkali procesných podmienok. Čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k názoru,

že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby dospel k správnym skutkovým a
právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú
založené na chybnom hodnotení dôkazov, z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd
sa náležite vysporiadal s uplatneným nárokom, vykonal správne právne posúdenie a pri rozhodovaní
súdu prihliadal na zistený skutkový stav. Odvolacie námietky žalovaného v podanom odvolaní odvolací

súd nemôže považovať za dôvodné, pričom odvolací súd v tomto smere poukazuje, že so všetkými
námietkami sa náležite vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, keďže
rovnaké námietky žalovaný uvádzal aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že nemožno prisvedčiť odvolacej námietke
žalovaného, že uznanie dlhu by nepodpísal slobodne, resp. že by ho bol podpísal pod nátlakom, keďže

na základe vykonaného dokazovania, a to predovšetkým zo svedeckých výpovedí bolo jednoznačne
preukázané, že žiaden bezprávny nátlak na žalovaného v čase podpisovania uznania dlhu vyvíjaný zo
strany zamestnávateľa nebol, a preto súd prvej inštancie uznanie dlhu považoval správne za platný
právny úkon. Z vykonaného dokazovania tiež nepochybne bolo preukázané, akým spôsobom žalovanýspôsobil škodu žalobcovi, ako zamestnávateľovi, pričom správne súd prvej inštancie, vychádzajúc zo
žalovaným podpísaného uznania dlhu konštatoval, že by bolo možné jednoznačne vychádzať z toho,
že uznaním dlhu žalovaný uznal dlh, ktorý zavinil pri plnení pracovných povinností a že ide o schodok,

ktorý možno pričítať jednoznačne osobe žalovaného, čo vyplýva aj z právneho dôvodu uznania dlhu,
keďže uznal dlh, ktorý vznikol pri plnení jeho pracovných povinností vymazávaním nablokovaných
riadkov a ponechaním si peňažnej hotovosti, ktorú prevzal od zákazníkov. Pokiaľ žalovaný namietal
výšku škody, súd s prihliadnutím na absenciu ďalších dôkazov, ktoré v konaní nemôžu byť k dispozícii,
keďže žalobca už nevie predložiť súdu pokladničné bločky s osobným číslom žalovaného a kamerové

záznamy, za súčasnej existencie uznania dlhu zo strany žalovaného a vykonania ostatných dôkazov
vrátane svedeckých výpovedí, z ktorých nepochybne vyplýva, spôsob zistenia výšky škody žalobcom a
spôsob konania žalovaného, ktorý nemožno považovať za nedbanlivostný, správne postupujúc v zmysle
§ 136 OSP rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi polovicu výšky z uznanej škody, ktoré
rozhodnutie podľa názoru odvolacieho súdu je napokon v prospech žalovaného. Odvolacie dôvody
uvedené v odvolaní žalovaného odvolací súd nepovažuje za dôvodné a také, ktoré by boli spôsobilé

spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku. Z dôvodov
vecnej správnosti preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP vo
výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť 2 313,47 Eur s príslušenstvom potvrdil.
Rovnako potvrdil aj závislý výrok, týkajúci sa rozhodnutia o trovách konania, keďže súd správne pri
rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 OSP.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255 ods.
1 CSP, aplikujúc ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou
stranou sporu, preto odvolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).