Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912203959
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6912203959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne X. X., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XX, XXX XX S. M., právne zastúpenej BAKO JANČIAR LEVRINC
- advokáti s. r. o., advokátska kancelária so sídlom J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842,
proti žalovanému Slovenský rybársky zväz, so sídlom Ul. Andreja Kmeťa 20, 010 55 Žilina, o zaplatenie
18.298,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č. k. 16C/26/2012-196 zo dňa 24. októbra 2012 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRimavskáSobota(ďalejlen„okresnýsúd“,alebo„súdprvejinštancie“)rozsudkomzodňa
24. 10. 2012 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
sumu 18.298,97 € spolu s 9% úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby do
zaplatenia (prvý výrok).
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou 13. 03. 2012 domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia vzniknutého od 12. 03. 2010 do 12. 03. 2012, resp. od 01. 01. 2011 do 12.

03. 2012 na strane žalovaného užívaním bez právneho dôvodu a bez poskytnutia primeranej náhrady
pozemkov, na ktorých sa nachádza vodná nádrž N., ktoré patria do výlučného a niektoré do podielového
spoluvlastníctva žalobkyne. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzala zo znaleckého
posudku č. 70/2011 z 27.09.2011 znalkyne E.. Q. Q., ktorá určila hodnotu za prenájom nehnuteľnosti
0,08 €/1m2 ročne, resp. 0,00021917808 €/1m2 denne. Za pozemky v katastrálnom území W. (35.099,88
m2) si žalobkyňa uplatnila sumu 5.281,25 € a za pozemky v katastrálnom území N. (92.950,24 m2)
sumu 13.017,72 €.

Súd prvej inštancie ustálil za nesporné, že žalobkyňa je výlučnou, resp. podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností v katastrálnom území W., zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX a nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., zapísaných na listoch
vlastníctva č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX (správne
má byť XXX, pozn. odvolacieho súdu), XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX; nehnuteľnosti sú evidované ako trvalé trávne

porasty, orná pôda a ostatné plochy nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce. Z Potvrdenia
Ministerstvapôdohospodárstvaovytvorenírybárskychrevírovzodňa23.03.2003ajehoprílohy,Zmluvy
o podmienkach výkonu rybárskeho práva na vodných nádržiach v správe SVP uzavretej dňa 05. 10.
2004, Zoznamu vodných nádrží v správe SVP, š.p. Banská Štiavnica súd prvej inštancie zistil, že vobjekte vedenom v databáze vodných nádrží ako vodná nádrž N., ktorá sa nachádza na pozemkoch
patriacich žalobkyni bol zriadený chovný (Z.) revír č. X-XXXX-X-X s rozlohou 28 ha, na ktorom bol
výkon rybárskeho práva štátom pridelený žalovanému. Uvedené skutkové okolnosti neboli sporné,

preto okresný súd nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie žiadosťou o vyjadrenie Ministerstva
životného prostredia SR a Slovenského vodohospodárskeho podniku k ním uvádzaným skutočnostiam.
Medzi stranami sporu bola nezhoda v posúdení charakteru uvedenej vodnej plochy a existencii
povinnosti platiť úhradu za užívanie pozemkov žalobkyne. Žalovaný tvrdil, že vodná nádrž N. je vodným
tokom (definovaným v § 2 zákona o rybárstve) vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorého správa

bola zverená Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š. p. a výkon rybárskeho práva bol pridelený
žalovanému, ktorý dňa 05. 10. 2004 uzatvoril so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p.,
Banská Štiavnica zmluvu o podmienkach výkonu rybárskeho práva. Žalovaný tvrdil, že nevyužíva
pozemky žalobkyne, ale len vodu vo vlastníctve štátu. Žalobkyňa uvádzala, že vodná nádrž napĺňa
pojmové znaky rybníka; ak by aj išlo o vodný tok, v zmysle Občianskeho zákonníka nie je súčasťou
pozemku. Namietala bezplatné užívanie pozemkov tvoriacich brehy vodnej nádrže a zdôraznila, že

verejnoprávne oprávnenie na výkon rybárskeho práva žalovaného neoprávňuje na ich bezplatné
užívanie. Poprela charakter vodnej stavby vodnej nádrže N., nakoľko na jej uskutočnenie nebolo vydané
povolenie orgánu štátnej vodnej správy a ani v katastri nehnuteľností nie je takto evidovaná.
Súd prvej inštancie vychádzajúc z § 120 ods. 2 a § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), z
ustanovení § 43 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 písm. c), § 26 ods. 7 a 9 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (ďalej

len „vodný zákon“) a z ustanovení § 2 ods. 1, ods. 2 písm. c), d), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 až 3 veta prvá
a § 39 písm. b), c) zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného. Uviedol, že z bezdôvodného obohatenia je pasívne legitimovaný ten, v
koho majetkovej sfére sa neodôvodnený majetkový prospech prejaví. V prejednávanej veci by to bol
subjekt, u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku z dôvodu, že neuhrádzal platby za užívanie pozemkov

žalobkyne. Žalovaný je iba vykonávateľom rybárskeho práva zvereného v zmysle predpisov verejného
práva Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Tento subjekt je len v zmluvnom vzťahu so správcom
vodných nádrží a vo verejnoprávnom vzťahu k orgánom štátnej správy na úseku rybárstva. Úbytok
spočívajúci v úhrade platieb za užívanie nehnuteľností žalobkyne sa musí prejaviť v majetkovej sfére
vlastníka objektu nachádzajúceho sa na pozemku žalobkyne. Ako príklad obdobnej situácie okresný

súd uviedol postavenie vlastníka pozemku, na ktorom je zriadená cudzia stavba, kde by bol v prípade
úhrad za užívanie pozemku pasívne legitimovaný vlastník domu, nie jeho prípadný nájomca, ktorý by
bol v právnom vzťahu s vlastníkom domu.
Z hľadiska predmetu konania súd prvej inštancie nepovažoval za určujúcu otázku charakteru vodnej
plochy (či ide o vodný tok alebo o vodnú nádrž). Uviedol, že rybník aj vodná nádrž majú z hľadiska

§ 52 vodného zákona, ktorý rozlišuje a definuje vodnú nádrž a vodný tok, rovnaký režim ako vodné
stavby. Aj keď žalovaný argumentoval, že vodná nádrž je vodným tokom, robil tak zrejme s cieľom
dosiahnuť pri aplikácii čl. 4 Ústavy SR v spojení s § 43 ods. 1 a 2 vodného zákona záver, že pozemky pod
vodným tokom sú súčasťou vodného toku a vlastnícky patria štátu. Sám si však protirečil tvrdením na
pojednávaní, že štát sa snažil vykupovať pozemky pod vodnými tokmi, čo by podľa súdu prvej inštancie

nerobil, keby bol ich vlastníkom. Okresný súd zdôraznil potrebu odlíšenia úpravy verejného práva (pre
účely ktorého je koryto súčasťou vodného toku) v danej oblasti štátnej správy od súkromnoprávnej
úpravy vlastníckych vzťahov, kde v zmysle § 120 ods. 2 OZ platí, že vodné toky nie sú súčasťou
pozemku. Konkurenciu, resp. konzumciu bezdôvodného obohatenia s nárokom na náhradu v zmysle
terajšieho § 26 ods. 7 a 9 vodného zákona (§ 29 pôvodného zák. č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve)

súd prvej inštancie vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby neriešil.
O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodoval z dôvodu, že procesne úspešný žalovaný nenavrhol
ich prisúdenie v zmysle § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

2. Žalobkyňa včas podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnila poukazom na § 205

ods. 2 OSP v spojení s § 221 ods. 1, písm. f) a h) OSP aj tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom

rozsahu vyhovel, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Uplatnila si náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.
Zdôraznila, že vlastníkom rybárskeho práva v zmysle § 4 ods. 2 zákona o rybárstve je štát, ktorý jeho
výkon zveril v zmysle § 4 ods. 3 tohto zákona žalovanému bez potreby osobitného právneho úkonu(zmluvy medzi vlastníkom rybárskeho práva - Slovenskou republikou a jeho užívateľom - žalovaným).
Výkon rybárskeho práva na žalovaného prešiel zo zákona po splnení zákonných podmienok. Žalovaný
je s vlastníkom rybárskeho práva vo verejnoprávnom, nie v súkromnoprávnom (záväzkovom) vzťahu.

Správu vodnej nádrže N. vykonáva Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. podľa zmluvy o
podmienkach výkonu rybárskeho práva z 05. 10. 2004, ktorá tiež predstavuje úpravu práv a povinností
zmluvných strán vo sfére práva verejného. Konajúci súd mal skúmať postavenie žalovaného ako
subjektu súkromného práva a prioritne zodpovedať otázku, či je nositeľom povinnosti na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Namietla aj záver súdu prvej inštancie o tom, že zodpovednostným subjektom z bezdôvodného
obohatenia môže byť len vlastník objektu nachádzajúceho sa na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne,
pretože súd prvej inštancie sa vlastníctvom vodnej nádrže N. nezaoberal a nevykonal žalobkyňou
navrhnuté dokazovanie za účelom zistenia, či ide alebo nejde o vodný tok. Opätovne zdôraznila, že
podľa jej názoru vodná nádrž N. nemá charakter vodnej stavby Poukázala na definíciu rybníka v
rozsudkoch NS ČR z 05. 02. 2004 sp. zn. 22Cdo/1097/2003, z 28. 05. 2003 sp. zn. 22Cdo/234/2003

aj sp. zn. 22Cdo/1221/2002 z 26. 08. 2002. Zastáva názor, že rybník (vodná nádrž) ako súčasť
veci zdieľa režim hlavnej veci, teda pozemku tvoriaceho jeho dno a brehy a patrí do vlastníctva
(spoluvlastníctva) žalobkyne, čo mal súd prvej inštancie skúmať ako prejudiciálnu otázku v konaní o
vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak žalobkyňa vychádza z toho, že vlastník pozemku je zároveň
vlastníkom rybníka, zodpovednostným subjektom z bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v súvislosti

s výkonom rybárskeho práva by mal byť v rozpore s pravidlami logiky vlastník pozemkov. Povinnou
z bezdôvodného obohatenia je iba osoba oprávnená vykonávať právo rybárstva. Žalovaný disponuje
verejnoprávnym oprávnením na užívanie vodnej nádrže N., resp. vody v nej zhromaždenej výlučne
za účelom výkonu rybárskeho práva, resp. zarybňovania vodných nádrží. Verejnoprávne oprávnenie
ho neoprávňuje na užívanie pozemkov tvoriacich dno a brehy vodnej nádrže vo vlastníctve, resp.

podielovom spoluvlastníctve žalovanej. Žalovaný nemá súkromnoprávny dôvod na ich užívanie.
Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové z 15. 10. 2007 sp. zn. 21Cdo/334/2007, kde
bol podľa nej v obdobnej veci priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti Českému
rybárskemu zväzu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie
zdôrazňujúc, že žalobkyňa odôvodnila odvolanie nesprávnym posúdením vodnej nádrže N. za rybník.
Podaním z 19. 09. 2016 žalovaný vyjadrenie doplnil o tvrdenie, že vodná nádrž N. je evidovaná ako
chovný rybársky revír. Žalovaný má ďalej uzatvorenú zmluvu o podmienkach výkonu rybárskeho práva
so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p., čím je daný právny dôvod. Z vodnej nádrže nemá

žiaden majetkový prospech, nejde o podnikanie, ale o uplatňovanie práv a plnenie povinností v zmysle
zákona o rybárstve. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. má uzatvorenú zmluvu o nájme s lesným
spoločenstvom„Q.,“ktorévzmyslezák.č.97/2013Z.z.prerozdeľujeziskmedzivšetkýchsvojichčlenov,
ktorí sú vlastníkmi aj pozemkov pod vodnou nádržou N.. Členkou tohto spoločenstva je aj žalobkyňa.
Charakter vodnej nádrže N. ako vodnej stavby môže potvrdiť jej správca Slovenský vodohospodársky

podnik, š. p. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina, ktorý v podobnej veci rozhodol, že žalovaný
nie je povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia.

4. Žalobkyňa v replike zopakovala potrebu posúdenia právneho postavenia žalovaného ako subjektu
súkromného práva, teda potrebu zamerať sa na existenciu (neexistenciu) záväzkovoprávneho vzťahu

zakladajúceho nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie konštatoval
nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného ako nositeľa a vykonávateľa verejných práv a povinností,
avšak nezdôvodnil, v čom má spočívať nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie ako nositeľa
súkromných práv a povinností. Zopakovala tvrdenie o tom, že vodná nádrž N. nemá charakter vodnej
stavby a ako súčasť veci zdieľa právny režim hlavnej veci, ktorým je pozemok tvoriaci jej dno a

brehy, preto patrí do vlastníctva, resp. spoluvlastníctva žalobkyne. Vlastníctvo vodnej plochy podľa
predpisov verejného práva bez ohľadu na to, či ide o rybník alebo vodnú nádrž, nemá nič spoločné
s vlastníctvom a výkonom práva rybárstva. Verejnoprávne oprávnenie na výkon rybárskeho práva
žalovaného neoprávňuje na užívanie pozemkov tvoriacich dno a brehy vodnej nádrže N.. K vyjadreniu
žalovaného z 19. 09. 2016 žalobkyňa uviedla, že nespochybňuje oprávnenosť výkonu rybárskeho práva

žalovaným. Pri vyčíslení majetkového prospechu žalovaného na úkor žalobkyne je nutné vychádzať aj
z konzumácie užívania zatopeného pozemku. Klasifikácia vodných nádrží podľa predpisov verejného
práva nie je totožná s klasifikáciou veci podľa občianskeho práva. V ďalšej časti podania zopakovala
svoje dovtedajšie tvrdenia. Napokon uviedla, že do majetkovej podstaty lesného spoločenstva „Q.“nepatria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území N., len nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území W., evidované na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXX a XXX Okresného úradu
Rimavská Sobota, katastrálneho odboru.

5. Žalovaný v duplike poprel, že sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje, pričom zhrnul dôvody
prednesené v skorších vyjadreniach. Poprel, že užíva pozemky pod vodnou plochou. Zopakoval
tvrdenie, že žalobkyni je ako členke lesného spoločenstva „Q.“ vyplácané nájomné na základe nájomnej
zmluvy uzatvorenej medzi lesným spoločenstvom a Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p..

Pozemky pod vodnou plochou sú evidované ako trvalé trávne porasty alebo orná pôda. Poukázal na §
4 ods. 8 a 9 zákona o rybárstve. Duplika žalovaného bola s poukazom na ust. § 374 ods. 3 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zaslaná žalobkyni na vedomie.

6. Napadnutý rozsudok bol vydaný za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok

podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, v zmysle ktorého platí, že ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2
veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods.
2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava síce vychádza z princípu okamžitej aplikability

procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje však procesný účinok odvolaní podaných do
30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP). Opačný záver by bol
porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný
a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery prijaté v rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

7. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalobkyne (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP), so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,
ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť

alebookolnosť, súdprvejinštancieichnáležitýmspôsobomvcelomsúhrneposúdilanáležitevyhodnotil.
Argumentácia okresného súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, argumenty podporujú
záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Rozhodnutie okresného súdu je logické
a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú
prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalobkyňa v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti,

ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobkyne v odvolaní
odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

9. Preprávneposúdenievecijevychádzajúczožalobnýchajodvolacíchtvrdenížalobkynenevyhnutné

predovšetkým jasne špecifikovať rozdiel medzi súkromnoprávnym a verejnoprávnym vzťahom.
Súkromnoprávne vzťahy sú charakterizované tým, že ich subjekty majú vo vzájomných vzťahoch
rovnaké postavenie, jeden nemôže jednostranným právnym úkonom alebo svojím rozhodnutím založiť
povinnosti druhého a nemôže v jeho rámci autoritatívne vynucovať splnenie povinností druhého
subjektu. Vo verejnoprávnom vzťahu je právne postavenie subjektov nerovné. Orgány verejnej moci

rozhodujú autoritatívne, nezávisle od vôle ostatných subjektov.

10. Dôvodom zamietnutia žaloby okresným súdom bol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Vecnou
legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je strana sporu subjektom
práva (povinnosti), o ktorú v súdnom konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto

o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia (hmotnoprávnej povinnosti), o ktoré v
konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže až v samotnom konaní (Handl,V., Rubeš, J. a kol.
Občanský soudní řád. Komentář. I. diel. Praha: Panorama, 1985, str. 401).Pri posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd prvej inštancie správne vychádzal z toho,
že subjektom, ktorého viaže povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je ten, v koho majetkovej sfére sa
nedôvodne získaný majetkový prospech prejavil. Odvolací súd pripomína, že v prípade bezdôvodného

obohateniazískanéhoplnenímbezprávnehodôvoduzákladplneniamusíspočívaťvobčianskoprávnych
vzťahoch. Ako uvádza rozsudok NS ČR sp. zn. 28Cdo/2750/2013 bezdôvodné obohatenie je vylúčené,
ak je daný právny vzťah regulovaný osobitnými zákonnými normami. Podľa ustanovenia § 451 OZ sa
nemožno domáhať napríklad výživného plneného za inú osobu alebo preplatku na dôchodku. Súčasťou
rybárskeho práva v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z. z.. o rybárstve je nielen oprávnenie chrániť,

chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ale aj
oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky. Podľa jeho § 5 ods. 1 užívateľ má
právo vstupovať na pobrežné pozemky a vlastník alebo nájomca pobrežného pozemku je povinný strpieť
vstup na tieto pozemky v nevyhnutnej miere. Definíciu pobrežných pozemkov obsahuje ust. § 49 ods.
2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách.
Podmienkou vydania bezdôvodného obohatenia je tiež to, že získaná majetková hodnota musí byť

vyjadriteľná v peniazoch. Žalovanému malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie užívaním pozemkov
tvoriacich breh a dno vodnej nádrže Tachty bez právneho dôvodu a neposkytnutím primeranej náhrady
žalobkyni ako ich vlastníčke, resp. podielovej spoluvlastníčke. Nesporným bolo, že žalovaný na vodnej
nádrži N. vykonáva rybárske právo, ktoré mu bolo pridelené Ministerstvom pôdohospodárstva SR,
ktoré koná za štát ako vlastníka rybárskeho práva. Rybárske právo patrí štátu bez ohľadu na to, či

je vykonávané na vodných tokoch, ktoré nie sú v zmysle § 120 ods. 2 OZ súčasťou pozemku alebo
na rybníku (vodnej nádrži), ktorý podľa tvrdení žalobkyne ako súčasť veci zdieľa právny režim hlavnej
veci (pozemkov tvoriacich jeho dno a brehy). Tvrdenie odvolateľky, že výkon rybárskeho práva prešiel
na žalovaného zo zákona po splnení zákonných podmienok neobstojí, pretože podmienkou výkonu
rybárskeho práva v zmysle § 4 ods. 3 zákona o rybárstve je jeho pridelenie. Súd prvej inštancie

správne ustálil, že subjektom, u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku neplatením platieb za užívanie
pozemkov vo vlastníctve (podielovom spoluvlastníctve) žalobkyne nie je žalovaný ako vykonávateľ
rybárskeho práva, ktorý je v zmluvnom (teda súkromnoprávnom, pozn. odvolacieho súdu) vzťahu so
správcom vodnej nádrže a vo verejnoprávnom vzťahu k orgánom štátnej správy na úseku rybárstva.
Žalovaný podľa predložených listinných dôkazov vykonáva právo rybárstva vo vode, ktorá je v správe

Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., preto majú uzatvorenú zmluvu o podmienkach výkonu
rybárskeho práva na vodných nádržiach v správe správcu, ktorej platnosť žalobkyňa nespochybnila.
Odvolacie tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie neriešil otázku, či je žalovaný nositeľom pasívnej
vecnej legitimácie aj z pohľadu súkromného práva, teda či je nositeľom povinnosti vydať bezdôvodné
obohatenie, neobstojí (odvolací súd poukazuje na piaty odsek piatej strany odôvodnenia napadnutého

rozsudku).

11.Nadoplnenieodvolacísúd,vzhľadomnatvrdeniežalobkyne,žerybník(vodnánádrž)akosúčasťveci
zdieľa právny režim hlavnej veci (pozemku tvoriaceho jeho dno a brehy) a tvrdenie žalovaného, že vodná
nádrž N. je vodným tokom dáva do pozornosti, že žalobkyňa je podľa obsahu spisu vlastníčkou, resp.

podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností na vyššie uvedených
listoch vlastníctva ako orná pôda, trvalé trávne porasty a ostatná plocha, hoci podľa jej tvrdení ide v
skutočnosti o pozemky, na ktorých sa rozprestiera vodná nádrž (plocha) N.. Vyhláška č. 461/2009 Z. z.
pritomvpríloheč.2umožňujevkatastrinehnuteľnostíevidovaťajspôsobvyužívaniapozemku vodnýtok
(kód 11), vodná plocha (kód 12) a rybník (kód 13). Vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného však bolo nehospodárnym vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie.

12. S poukazom na úpravu § 151 ods. 1 OSP, účinného v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie
tento v enunciáte rozsudku nerozhodol o náhrade trov konania, pretože nebol podaný návrh na ich
prisúdenie. Odvolací súd pripomína, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol úspešný žalovaný, ktorý

skutočne návrh na prisúdenie náhrady trov konania nepodal.

13. Aj v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 30. 06. 2016,
od 01. 07. 2016 je konanie o nároku na náhradu trov nenávrhové, preto odvolací súd žalovanému nárok

na náhradu trov odvolacieho konania priznal bez ohľadu na to, či žalovaný prisúdenie tohto nároku
navrhol alebo nie.14. Toto rozhodnutie senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).