Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. júl 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/402/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215222873
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215222873.6

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: Ing. Marian Krahulec - NISUS, Ku Bratke 14, Levice,
IČO: 37 425 307, práv. zast. advokátom JUDr. Marianom Prievozníkom, PhD, Krmanova 1, Košice, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 7.200,18
eur s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právoplatným rozsudkom zo dňa 01.12.2016 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 7.200,18 eur
s prísl a rozhodol o trovách konania.

2. Podaním doručeným súdu dňa 12.06.2017 žalobca navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo k špecifikovaným nehnuteľnostiam žalovaného na

zabezpečenie priznanej pohľadávky žalobcu. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný k 23.12.2016 ukončil
poskytovanie úverov, čo bude mať negatívny vplyv na jeho solventnosť a likviditu. Okrem toho je
žalovaný dlžníkom Sociálnej poisťovne s dlhom 45.145,40 eur a zdravotnej poisťovne Dôvera s dlhom
16.982,44 eur, čo vyvoláva obavu ohrozenia exekúcie pohľadávky žalobcu.

3. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

4. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno
zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže
rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri
rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ
neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku

predpokladomprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Idenajmäoosvedčeniedôvodnostiatrvanianároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude
ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

5. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ
nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú

potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie
sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ
osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený,

pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte
sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len
skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka
môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri
výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

(z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
č. R 20/1998)

6. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.

Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním
alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný k 23.12.2016 ukončil poskytovanie
spotrebiteľských úverov a je dlžníkom Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne Dôvera, nie je
dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Tvrdenia
žalobcu sú preto len dohadmi a predpokladmi, ktoré nemôžu byť relevantným dôvodom na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia.

7. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v
danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde,
písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).