Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoSr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415895979
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415895979.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne R. Z.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. E. XXX/XX, XXX XX T., právne zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466,
proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 5Csr/1/2015-77 zo dňa 12. 10. 2015, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 5Csr/1/2015-90 zo dňa 04. 02. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo
dňa 12. 10. 2015 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, vydaného dňa 12. 11. 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. SR 13779/14, z dôvodu
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu (prvý výrok).

Žalovanému nepriznal náhradu trov konania (druhý výrok).
Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorila
dňa 28. 01. 2013 so žalovaným ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol
poskytnutý úver vo výške 600,- Eur za odplatu 576,- Eur. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť spolu 1.176,-
Eur v jednej splátke do 20. 01. 2014. V ten istý deň strany sporu uzatvorili rozhodcovskú zmluvu o tom,
že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na tomto

súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu. Okresný súd zhodnotil, že obidva právne úkony sú formulárového
charakteru, bez možnosti zmeny ich obsahu. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 13779/14 zo dňa
12. 11. 2014 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť
žalovanému sumu 502,- Eur s úrokom vo výške 15,45 Eur, s poplatkom vo výške 341,10 Eur, s úrokom
vo výške 39,15 % ročne zo sumy 502,- Eur od 22. 02. 2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania

vo výške 8 % ročne zo sumy 502,- Eur od 21. 01. 2014 do zaplatenia. Konanie pred rozhodcovským
súdom bolo začaté na podklade návrhu doručeného žalovaným (tam v procesnom postavení žalobcu)
dňa 17. 10. 2014. Podľa doručenky rozhodcovský súd žalobkyni tento rozhodcovský rozsudok doručil
do vlastných rúk dňa 24. 11. 2014. Na jeho podklade ako exekučného titulu je voči žalobkyni vedenáexekúcia súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, ktorý jej doručil upovedomenie o začatí exekúcie
zo dňa 09. 06. 2015.
Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu jej nepodania v lehote 30 dní odo dňa doručenia

rozhodcovského rozsudku. Žalobkyni bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 24. 11. 2014, konanie
na okresnom súde začalo 24. 06. 2015. S poukazom na § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinného od 01. 01. 2015 bolo potrebné na trvanie a plynutie
lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 01. 01.
2015, použiť predpis účinný do 31. 12. 2014, ktorým je zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní, zakotvujúci v § 41 ods. 1 lehotu na podanie žaloby v trvaní 30 dní. Právne posúdenie veci
neovplyvnilo nesplnenie povinnosti súdneho exekútora podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku poučiť
v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 09. 06. 2015 žalobkyňu ako povinnú spotrebiteľku o možnosti
podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko by splnenie tejto povinnosti súdnym
exekútorom podľa okresného súdu neprivodilo plynutie novej lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vzhľadom na ustanovenie § 73 ods. 2 zák. č. 355/2014 Z. z..

O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) vychádzajúc z plného úspechu v spore žalovaného, ktorý trovy konania priznať
nežiadal.

2. Uznesením č. k. 5Csr/1/2015-90 zo dňa 4. februára 2016 okresný súd rozhodol o oprave rozsudku,

a to dátumu jeho vyhlásenia z nesprávneho 12. 10. 2014 na správne 12. 10. 2015; toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 27. 02. 2016.

3. Proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie tvrdiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 písm. h) O. s. p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav).
Namietla, že súd prvej inštancie neprihliadol na celé znenie § 73 ods. 2 zák. č. 335/2014 Z. z., v zmysle
ktorého sa na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá

začala plynúť pred 1. januárom 2015 použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46
ods. 3 tým nie je dotknuté. Prechodným ustanovením § 73 ods. 2 mal zákonodarca v úmysle to, aby
nedochádzalo k predlžovaniu lehôt na podávanie návrhov na zrušenie rozhodcovských rozsudkov, tých
čo boli doručené ešte pred 01. 01. 2015. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
v rámci exekúcie (§ 46 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z.), čo predstavuje výnimku z § 73 ods. 2 zák. č.

334/2014 Z. z., ktorá týmto ustanovením nie je dotknutá a žalobu je potrebné posudzovať v zmysle
§ 46 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. s poukazom na § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. Zákonodarca
teda umožnil spotrebiteľom, aby sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku aj v rámci doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor má dokonca uloženú povinnosť priložiť vzor žaloby
na zrušenie rozhodcovského rozsudku k poučeniu. Navrhla, aby odvolací súd prvý výrok napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobkyni
priznal náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu.

5. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok
(ďalejaj„CSP“)podľajehoprechodnéhoustanovenia§470ods.1,vzmyslektoréhoakniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470
ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470
ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza z princípu
okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok
odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP).
Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na

základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery
prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalobkyne (§ 380 ods. 1 CSP) aj v závislom výroku o trovách konania (§ 379 písm. a) CSP) v

spojení s opravným uznesením a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej
veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.
Okresný súd stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré

nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 387 ods. 2 CSP)
preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobkyne uvedené v
odvolaní. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa
s tvrdeniami žalobkyne v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že žalobkyňa žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so
sídlom v Bratislave sp. zn. SR 13779/10 zo dňa 12. 11. 2014, ktorý jej bol doručený do vlastných rúk
dňa 24. 11. 2014, podala na okresný súd dňa 24. 06. 2015. Odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie konštatuje, že tak urobila po márnom uplynutí 30- dňovej zákonnej lehoty odo dňa doručenia

rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 ods. 1 prvá veta zákona o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom do 30. 12. 2014.

8. Časová pôsobnosť právnych noriem vymedzuje časový úsek, v ktorom právna norma pôsobí,
pričom určuje, odkedy a dokedy má právna norma upravovať spoločenské vzťahy. Znamená teda

vymedzenie rozsahu právnej normy z hľadiska platnosti, účinnosti, spätného pôsobenia (retroaktivity)
a intertemporality. Retroaktivita je spätným pôsobením práva, pôsobením neskoršej právnej normy do
minulosti. Právnym následkom retroaktívnej právnej normy je, že poskytuje práva a ukladá právne
povinnosti subjektom práva pro praeterito v období, v ktorom vôbec táto norma neexistovala, v ktorom
nebola platná a účinná. Intertemporalita je režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho

práva. Intertemporálne (prechodné) ustanovenia tvoria „neoddeliteľnú súčasť takmer každej právnej
úpravy a ich funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu
právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa má nimi eliminovať
právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a majú sa jasne určiť pravidlá aplikácie starej, resp. aj
novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté právne vzťahy“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn.

PL. ÚS 25/05 zo dňa 07.06.2006). Základný rozdiel medzi retroaktivitou a prechodnými ustanoveniami
spočíva v tom, že retroaktivita sa vyznačuje trvalým charakterom pôsobenia, pre prechodné ustanovenia
je príznačná dočasnosť.

9. K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je

významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Retroaktivitou
(spätnou účinnosťou) právnych noriem sa zaoberá uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010
sp. zn. 4 Cdo 98/2010, ktoré vysvetľuje význam rozlišovania pravej a nepravej retroaktivity. Pokiaľ sa
pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípov právneho štátu, nepravá
retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných

cieľov verejnej moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva
alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe
skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší
právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v
minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu

nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca
uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku
určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne
novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo
povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita zákonodarcovi nebráni

novou právnou úpravou vstúpiť aj do právnych vzťahov vzniknutých na základe skôr prijatej právnej
normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva
a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a
mechanizmus (procedúru) ich uplatnenia alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravypriznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí
nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy,
tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.

10. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak bol podaný
návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za
podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

11. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na trvanie
a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.
januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie
je dotknuté.

12. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2015 do 31. 03. 2017 (ďalej iba

„Exekučnýporiadok“)exekútorpoverenývykonanímexekúcienapodkladerozhodcovskéhorozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu 4ead) v upovedomení o
začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok
proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí
obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

13. Poznámka 4ead v § 47 ods. 2 Exekučného poriadku obsahuje odkaz na zákon č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

14. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobkyne odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že

civilná súdna exekúcia, definovaná ako postup exekučných orgánov (najmä exekučného súdu, súdneho
exekútora a účastníkov konania) pri nútenom výkone rozhodnutí je vo svojej podstate autonómnym
konaním. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku nemožno vyvodiť, že Exekučný poriadok je lex
specialis k zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, resp. k zákonu o rozhodcovskom konaní.

15. Časť vety za bodkočiarkou v § 73 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa
ktorého znením § 73 ods. 2 nie je dotknuté ustanovenie § 46 ods. 3 nemožno vykladať izolovane.
Zmyslom tohto intertemporálneho ustanovenia novej právnej úpravy bolo upraviť nielen trvanie, ale
aj plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v prechodnom období.
Žalobkyni bol rozsudok rozhodcovského súdu doručený 24. 11. 2014 a podľa v tom čase účinného

zákona o rozhodcovskom konaní mala možnosť podať žalobu o jeho zrušenie v lehote 30 dní od jeho
doručenia, teda do 24. 12. 2014. Nakoľko tento aj nasledujúce dni boli sviatkami, resp. sobotou a
nedeľou, žalobkyňa mohla tento typ žaloby podať najneskôr v pondelok 29. 12. 2014, čo neurobila.
Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyni po 01. januári 2015 neplynula,
lebo začala plynúť aj skončila pred 01. januárom 2015 (za účinnosti zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní); jej navrátenie, resp. nové plynutie nadobudnutím účinnosti zákona č. 335/2014
Z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaníniejemožné.Odvolacísúdzdôrazňuje,žeajustanovenie
§ 46 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak bol podaný návrh na
začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok
podľa osobitného predpisu aj v exekúcii sa stalo účinným až od 01. 01. 2015, teda v čase, keď žalobkyni

lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku už neplynula..

16. Vzhľadom na vyššie uvedené je irelevantné, či si súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie
splnil alebo nie poučovaciu povinnosť, t.j. či (ne)poučil žalobkyňu, ktorý je spotrebiteľkou, o možnosti
podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Opomenutie poučovacej povinnosti súdnym exekútorom môže byť eventuálne dôvodom na podanie
žaloby podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení neskorších právnych predpisov.

17. Aj keď odvolateľ podal odvolanie proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ide o výrok, od

rozhodnutia o ktorom je závislý (§ 379 písm. a) CSP) výrok o náhrade trov konania (druhý výrok). Súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal zo správnych skutkových
zistení (úspech žalovaného v konaní v celom rozsahu) a aplikoval správne ustanovenie zákona (§ 255
ods. 1 CSP), preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny aj v tejto časti.18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
prejednávanej veci bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu vzniklo právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).