Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/112/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211867
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3812211867.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: MONAQ

Leasing, a.s., so sídlom v Bratislave, Panská 13, IČO: 35 864 001, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Čarnogurský ULC s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tvarožkova 5, IČO: 35 975 016, proti
odporcovi: O. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J. V. B., K. T. XXX/X, o odporovateľnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti PRENaST, s.r.o., IČO:
36 347 515, zo dňa 5.5.2011, uzavretá medzi Q. Q., nar. XX.X.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX,
ako prevodcom a O. F., nar. XX.X.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, ako nadobúdateľom, je voči
navrhovateľovi právne n e ú č i n n á .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia v sume 1.950,97 eur a iných trov v sume 33,- eur na účet právneho zástupcu Čarnogurský
ULC s.r.o. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal určenia, že zmluva o prevode obchodného
podielu v spoločnosti PRENaST, s.r.o., IČO: 36 347 515, zo dňa 5.5.2011 uzavretá medzi Q. Q.,
nar. XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, ako prevodcom a odporcom ako nadobúdateľom je voči
navrhovateľovi právne neúčinná. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil

tým, že voči Q.W. Q. mu vznikla pohľadávka na základe zmenkového platobného rozkazu zo dňa
25.2.2011 č.k. 3Zm 622/2010-20. V súvislosti s tým bolo začaté voči nemu exekučné konanie. Zo správy
súdneho exekútora vyplynulo, že dlžník Q. Q. nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť
exekúciou. Zároveň bolo zistené, že Q. Q. dňa 5.5.2011 podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu
v spoločnosti PRENaST, s.r.o., so sídlom v V. č. XXX, na základe čoho odporca získal obchodný
podiel tejto spoločnosti vo výške 100% základného imania. Uvedená spoločnosť disponuje nehnuteľným
majetkom zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. V.. Dlžník Q. Q. naďalej zostal vo funkcii konateľa spoločnosti

PRENaST, s.r.o.. V návrhu navrhovateľ uviedol, že zmluvou o prevode obchodného podielu došlo k
zmareniu uspokojenia jeho pohľadávky a k jeho ukráteniu ako veriteľa v dôsledku toho, že dlžník
previedol svoj jediný exekúciou postihnuteľný majetok, stal sa nemajetným, a teda neschopným plniť
svoje záväzky. Zároveň má podozrenie, že odporca úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie veriteľa musel
poznať, keďže dlžník Q. Q. naďalej zastáva funkciu konateľa spoločnosti PRENaST, s.r.o., ako aj
spoločnosti MAX - Obaly s.r.o., s ktorou je zaviazaný spoločne a nerozdielne na zaplatenie jednotlivých
zmenkových súm s príslušenstvom. Navrhovateľ tiež uviedol, že možno usudzovať, že odporca s

dlžníkom už dlhodobo spoločne realizujú rôzne podnikateľské aktivity.

V konaní navrhovateľ poukázal na to, že pri prevode obchodného podielu nedošlo k žiadnemu reálnemu
prevodu, keďže došlo len k započítaniu a p. Q. nebola vyplatená žiadna finančná čiastka. Jediná zmena,ktorá v dôsledku prevodu obchodného podielu nastala, je to, že majiteľom spoločnosti sa stal odporca.
Táto spoločnosť má úver od Tatra banky, ktorý musí odporca ako majiteľ spoločnosti splácať, sám
uviedol, že na tento účel musí poskytovať aj vlastné finančné prostriedky. Prevod obchodného podielu

bol podľa navrhovateľa uskutočnený neštandardným spôsobom, z čoho podľa neho vyplýva snaha
dlžníka Q. Q. vyňať obchodný podiel z exekúcie. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu vyplýva,
že odporca bol oboznámený so všetkými účtovnými dokladmi patriacimi spoločnosti PRENaST, s.r.o.,
vedel o problémoch p. Q., a teda aj o ďalších jeho veriteľoch.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľom uvádzané podnikateľské aktivity p. Q., resp.
spoločností SPIŠ - PACK, s.r.o. a MAX - Obaly, s.r.o., ktorých mal byť konateľom, mu vôbec nie sú
známe. O záväzkoch a dlžobách Q. Q. zo zmeniek sa oboznámil až po doručení návrhu na začatie
konania. Uviedol, že p. Q. Q. pozná ako konateľa spoločnosti PRENaST, s.r.o. V. od roku 2008, kedy v
dražbe nadobudol nehnuteľnosti v areáli bývalého Tatra nábytku V., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX
k.ú. V.. Spoločnosť PRENaST, s.r.o. vlastní pozemky a budovy tiež v uvedenom areáli a je jeho susedom.

S uvedenou spoločnosťou je dokonca spoluvlastníkom pozemkov - prístupových komunikácií v tomto
areáli, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. V.. Podnikateľské ani žiadne iné aktivity Q. Q. mu nie sú
známe. Potvrdil, že s p. Q. uzavrel zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti PRENaST, s.r.o.,
tejto zmluve však predchádzalo uzavretie zmluvy o pôžičke dňa 24.8.2009, na základe ktorej poskytol
Q.. Q. sumu 100.000,- eur. Túto sumu sa mu zaviazal vrátiť do 28.2.2010, čo neurobil a pôžička v celom

rozsahu doposiaľ nie je uhradená. Odporca uviedol, že zmluvou o prevode obchodného podielu si riešil
len čiastočné uspokojenie jeho splatnej pohľadávky formou započítania. Odmietal zmarenie uspokojenia
pohľadávky navrhovateľa, pretože ho vôbec nepozná a nie sú mu známe žiadne z jeho aktivít s Q. Q.
uvádzaných v žalobe. Odporca uviedol, že s Q. Q. nikdy nevyvíjal žiadne podnikateľské aktivity, poznal
ho len ako suseda z areálu bývalého Tatra nábytku V. a jeho jedinou snahou bolo a je uspokojenie

jeho oprávnených nárokov voči p. Q., čo sa mu však doteraz podarilo len čiastočne. Poukázal na to, že
jeho pohľadávka voči nemu je staršou ako pohľadávka navrhovateľa. Odporca tiež uviedol, že trhová
hodnota nehnuteľného majetku a ostatných aktív spoločnosti PRENaST, s.r.o., V., nedosahuje ani výšku
zostatku úveru, ktorý má uvedená spoločnosť v Tatra banke, a.s., preto on majetok p. Q. nezmenšil.
Taktiež uviedol, že o úmysle p. Q. ukrátiť navrhovateľ nevedel a ani nevie, podľa jeho názoru takýto

úmysel ani neexistoval. Jediným jeho cieľom je uspokojenie jeho pohľadávok voči tomuto dlžníkovi, čo
sa mu ale nedarí a zvyšok jeho pohľadávky bude zrejme nedobytný.

V konaní odporca tiež uviedol, že pred poskytnutím pôžičky p. Q. sa na jeho osobu informoval u
podnikateľov v susedstve, títo ho hodnotili dobre a už mu nenapadlo preverovať si ho aj inak. Q. Q.

naďalej pôsobí ako konateľ spoločnosti PRENaST z dôvodu, že ak by chcel iného konateľa, musel by
ho hľadať a zaúčať, toto riešenie teda bolo pre neho najlepšie a najlacnejšie. Odporca tiež uviedol, že
Q. Q. mu pôžičku nesplácal, on videl, že šanca na vrátenie peňazí nie je a jediný majetok, ktorý mal,
bol v spoločnosti PRENaST, s.r.o.. Nemal teda inú možnosť len pristúpiť k uzavretiu dohody o prevode
obchodného podielu. Ani toto riešenie nebolo dobré vzhľadom k nutnosti splácať úver Tatra banke,

ktorý v tom čase spoločnosť mala vo výške cca 560.000,- eur a nehnuteľnosť, ktorú vlastní, nemá takú
hodnotu, ako je výška záväzku. Vec však posudzoval z dlhodobého hľadiska. Odporca trval na tom, že
o iných veriteľoch Q. Q. (okrem Tatra banky, ktorá má na LV vyznačené aj záložné právo), nevedel.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13.11.2013 č.k. 5C/112/2012-125 tak, že návrh

navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi v konaní náhradu trov konania
nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a odvolací súd uznesením zo dňa
28.1.2015 č.k. 6Co/86/2014-140 rozsudok súdu I.. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd súdu prvého stupňa uložil povinnosť doplniť dokazovanie podrobným výsluchom tak
odporcu, ako aj samotného dlžníka, jednak na okolnosti týkajúce sa zmluvy o pôžičke (pokiaľ ide o účel

jej poskytnutia; zábezpeku jej návratnosti; dôvody, pre ktoré odporca napriek nesplácaniu dohodnutých
splátok, túto nevymáhal; tiež pre ktoré neskúmal bonitu dlžníka; nech sa vyjadrí, či takýto postup,
vzhľadom na jeho výšku, je u neho štandardným, pokiaľ ide o požičanie sumy prakticky nepreverenému
subjektu, a to bez úrokov a zabezpečenia; koľko takých pôžičiek bezúročne a komu poskytol (ak áno,
nech preukáže ich existenciu); a tiež k skutočnému dôvodu uzatvorenia prevodnej zmluvy s dlžníkom,

keďže nimi tvrdený právny dôvod tohto úkonu, a to návratnosť poskytnutej pôžičky vzhľadom na stav,
v akej sa prevedená spoločnosť nachádza a na jej existujúce úverové zaťaženie, splátkami ktorého sa
v konečnom dôsledku zaťažil odporca, tento účel ako sa javí naplnený nebol). Následne uložil súdu I.stupňa výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 O.s.p. a vo veci opätovne
rozhodnúť.

Súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka Q. Q.,
oboznámením obsahu zmenky zo dňa 24.8.2009, čestného vyhlásenia Q. Q. zo dňa 24.8.2009, mapy
areálu s nebytovými priestormi odporcu a spoločnosti PRENaST, zmluvy o nájme nebytových priestorov
a prístupových plôch zo dňa 20.9.2010, vec opätovne posúdil a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 24.8.2009 uzavreli odporca a Q. Q. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol odporca p.
Q.J. sumu 100.000,- eur bezúročne, a to v troch splátkach bezhotovostným prevodom na jeho účet. Z
predložených výpisov z účtu Q. Q. vyplýva, že dňa 8.9.2009 mu bola poukázaná suma 60.000,- eur,
dňa 22.9.2009 suma 20.000,- eur a dňa 2.10.2009 suma 20.000,- eur. V zmluve o pôžičke si dohodli,
že dlžník bude pôžičku splácať v mesačných splátkach minimálne 835,- eur vždy do 25. dňa v mesiaci
počnúc mesiacom september 2009 s tým, že celú dlžnú sumu uhradí najneskôr do 28.2.2010. Pre prípad

porušenia doby splatenia pôžičky si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy.
Na zabezpečenie vrátenia pôžičky Q. Q. vystavil dňa 24.8.2009 zmenku v prospech odporcu vo výške
120.000,- eur. V uvedený deň Q. Q. vystavil aj čestné prehlásenie, že jeho podpis na zmenke, ktorú
vystavil na sumu 120.000,- eur dňa 24.8.2009 na rad O.Y. F., bytom K.. W. č. XX/XX, XXX XX J. V. B.,
bez dátumu splatnosti, s miestom platenia V., je pravý a používaný ako vzorový. Podpis Q. Q. je úradne

overený. Z výpovede odporcu a svedka Q. Q. vyplynulo, že Q. Q. pôžičku odporcovi neuhradil. Listom
zo dňa 5.3.2010 odporca dlžníka vyzval na zaplatenie požičanej sumy.

Z výpovede odporcu bolo zistené, že nárok zo zmenky si voči Q. Q. neuplatnil. Odôvodnil to tým, že s Q.
Q. boli susedia, mali spoločnú cestu, okrem toho potreboval parkovacie miesta, ktoré sa nachádzali na

pozemku spoločnosti PRENaST, s.r.o., ktorej vlastníkom Q. Q. bol, a preto nechcel zbytočne narušovať
vzájomné vzťahy, mal záujem vec riešiť dohodou. Okrem toho sa s odporcom v rámci areálu stále
stretávali a komunikovali spolu. Po tom, čo situácia s nevrátením peňazí trvala už dlho, začal na p. Q.
tlačiť a vtedy od neho zistil, že jediné, čo má, je spoločnosť PRENaST, s.r.o.. V situácii, že p. Q. nič
nemal, bolo pre neho zbytočné používať zmenku, nevidel v tom zmysel.

V súvislosti s poskytnutím pôžičky Q. Q. odporca považoval za garanciu aj to, že pôžičku s ním uzatvoril
ako s fyzickou osobou. Ako dôvod poskytnutia pôžičky bezúročne odporca v konaní uviedol to, že
potreboval parkovacie miesta pre svojich budúcich nájomcov. On priestory vhodné na parkovanie v
potrebnom počte nevlastnil a Q. Q. mu navrhol, že ak mu peniaze požičia bezúročne, parkovacie miesta

na svojich pozemkoch, resp. na pozemkoch spoločnosti PRENaST, s.r.o. upraví a tieto plochy potom
budú môcť využívať aj jeho nájomcovia. Odporca uviedol, že túto ponuku zvážil a považoval to za dobrý
ťah s tým, že takto vyrieši problém s parkovaním a nič ho to nebude stáť, okrem toho, že obetoval úroky.
Bolo to v situácii, keď zakúpil nehnuteľnosti po podniku Tatra nábytok V., ktoré však boli v zlom stave išlo
o areál vo výmere okolo 20 tisíc m2 a on mal celú kopu iných starostí. Takéto riešenie v danej situácii

preto považoval za dobrý ťah. Z jeho výpovede vyplynulo aj to, že poskytnutie takejto pôžičky, ako v
prípade Q. Q., nerobil bežne, bolo to skôr výnimočné. To, že p. Q.Ü. mu vytvoril miesta na parkovanie,
malo pre neho veľký význam, nepožičiaval mu teda len tak pre nič za nič. Na osobu Q. Q. sa pýtal
ostatných podnikateľov v rámci areálu, ani od jedného nepočul na p. Q. zlé hodnotenie.

Z výpovedí účastníkov, ako aj svedka Q. bolo zistené, že Q. Q. bol jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti PRENaST, s.r.o., so sídlom v V. č. XXX. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. V. vyplýva, že odporca
a spoločnosť PRENaST, s.r.o., sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - CKN parciel č. XXXX/XX,
XXXX/XX a XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, pričom ide o miestnu, resp. účelovú komunikáciu.
Okrem uvedených subjektov je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností aj spoločnosť V.O.S.R. s.r.o. V. č.

XXX. Odporca je spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností na základe dobrovoľnej dražby z roku 2008.
Z výpisu z LV č. XXXX a XXXX pre k. ú. V. vyplýva aj to, že odporca je vlastníkom nehnuteľností - CKN
parciel č. XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX
a stavieb stojacich na týchto parcelách a spoluvlastníkom CKN parc. č. XXXX/XXX. Všetky uvedené
nehnuteľnosti odporca nadobudol na základe dobrovoľnej dražby v roku 2008. Taktiež bolo zistené z

výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. V., že spoločnosť PRENaST s.r.o. je vlastníkom nehnuteľností - CKN parc.
č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX U. XXXX/XXX, ako aj budovy súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XX.Dňa 3.4.2008 bola uzavretá zmluva o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou kúpy č. 0406000543
medzi navrhovateľom ako lízingovým prenajímateľom a spoločnosťou SPIŠ - PACK SK, s.r.o. so sídlom
v Martine, Jesenského 4353/17, ako lízingovým nájomcom. Dňa 26.3.2010 bol k uvedenej zmluve

uzavretý dodatok č. 1 medzi vyššieuvedenými subjektmi a spoločnosťou MAX-Obaly, s.r.o., so sídlom v
V. č. XXX, ako pokračovateľom lízingu. V mene tejto spoločnosti konal ako konateľ Q. Q.. Na základe
tohto dodatku došlo k postúpeniu lízingu zo spoločnosti SPIŠ - PACK SK, s.r.o., na spoločnosť MAX-
Obaly, s.r.o.. Zároveň v uvedený deň bolo v prospech navrhovateľa vystavených 6 ks zmeniek na sumu
vždy po 11.633,91 eur s dátumom splatnosti: 26.7.2010, 26.10.2010, 26.1.2011, 25.4.2011, 26.6.2011

a 26.10.2011. Vystaviteľom zmeniek bola spoločnosť MAX-Obaly, s.r.o., všetky zmenky avaloval Q. Q..
Na základe návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu Okresný súd Bratislava V. vydal dňa
25.2.2011 zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 622/2010-20, na základe ktorého bola uložená povinnosť
spoločnostiMAX-Obaly,s.r.o.aQ.Q.zaplatiťspoločneanerozdielnenavrhovateľovisumu11.633,91eur
spríslušenstvomvlehotedo3dníoddoručeniazmenkovéhoplatobnéhorozkazu.Q.Q.prevzaluvedený
zmenkový platobný rozkaz dňa 11.3.2011 a spoločnosť MAX-Obaly, s.r.o. dňa 8.3.2011. Právoplatnosť

toto rozhodnutie nadobudlo dňa 15.3.2011. Z dôvodu neuhradenia dlžnej sumy na základe uvedeného
rozhodnutia navrhovateľ podal dňa 4.4.2011 návrh na vykonanie exekúcie voči obom povinným, t.j.
spoločnosti MAX-Obaly, s.r.o., ako aj voči Q. Q.. Zo správy súdneho exekútora zo dňa 22.9.2011 vyplýva,
že Q. Q. nemá zistený žiadny exekúciou postihnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku navrhovateľa a rovnaká situácia bola aj v súvislosti so spoločnosťou MAX-Obaly, s.r.o..

Dňa 5.5.2011 uzatvoril Q. Q. s odporcom zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej bol
na odporcu prevedený obchodný podiel v spoločnosti PRENaST, s.r.o. so sídlom v V., vo výške 100%.
Súčasne bol uzavretý aj dodatok č. 1 k tejto zmluve, podľa ktorej si účastníci zmluvy dohodli, že prevod
obchodného podielu sa uskutočňuje odplatne za sumu 60.000,- eur formou započítania vzájomných

pohľadávok a záväzkov zmluvných strán. Zároveň v tento deň uzavreli aj dohodu o vzájomnom
započítaní pohľadávok a záväzkov vo výške 60.000,- eur, pričom započítané boli pohľadávka odporcu
zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.8.2009 a pohľadávka Q. Q. zo zmluvy o prevode obchodného podielu
zo dňa 5.5.2011.

Odporca v konaní uviedol, že Q. Q. spoznal až po tom, čo prostredníctvom dražby získal nehnuteľnosti v
bývalom areáli Tatra nábytku V. a Q. Q. mal nehnuteľnosti v susedstve a taktiež sa stali spoluvlastníkmi
niektorých parciel. V konaní poprel, že by spolu mali iné podnikateľské aktivity a uviedol, že on ani
nemal vedomosť o činnosti Q. Q. a o tom, či má iných veriteľov. Q. Q. podnikal v oblasti kartonáže, t.j. v
celkom inej oblasti ako on. Popieral, že by vedel o jeho úmysle ukrátiť veriteľa, jeho záujmom bolo len

to, aby si zabezpečil splatenie svojej pohľadávky, čo sa mu podarilo len čiastočne. V konaní poukázal
na to, že zmluva o prevode obchodného podielu pre neho nebolo dobré riešenie, pretože spoločnosť
PRENaST, s.r.o., musí splácať úver Tatra banke, ktorý bol v čase prevodu obchodného podielu vo
výške asi 560.000,- eur a spoločnosť ho doteraz spláca. Iné riešenie však v danej situácii nevidel a z
dlhodobého hľadiska mu nehnuteľnosti, ktoré spoločnosť vlastní, stoja za to, aby ich mal. S odstupom

času sa ukazuje, že prevod obchodného podielu mal pre neho význam, pretože susedné nehnuteľnosti
odpredal spoločnosti Slovaktual a časť nájomcov, ktorých v týchto nehnuteľnostiach mal, presunul do
nehnuteľnosti spoločnosti PRENaST, s.r.o.. Z výpovedí účastníkov bolo zistené, že Q. Q. je aj naďalej
konateľom spoločnosti PRENaST, s.r.o.. Odporca to zdôvodnil tým, že toto bolo pre neho najlepšie a
najlacnejšie riešenie, inak by musel hľadať inú osobu na pozíciu konateľa a zaúčať ju. Q. Q. priestory

spoločnosti pozná, rovnako ako aj zákazníkov a ich problémy. On vlastní 5 spoločností a nie je možné,
aby sa o ne staral sám. Q. Q. za výkon činnosti konateľa neplatí nič.

Svedok Q. Q. v konaní potvrdil, že odporca mu poskytol pôžičku, ktorú mu však nesplatil. Potvrdil tiež, že
sa zoznámili až po tom, čo odporca odkúpil priestory, ktoré susedia so spoločnosťou PRENaST, s.r.o..

Uviedol, že sa dostal do situácie, že dlh odporcovi nedokázal vrátiť, jediné, čo mu zostalo, bol obchodný
podiel v spoločnosti PRENaST. Keďže sa odporca k nemu zachoval korektne, chcel mu dlh splatiť a
preto súhlasil s prevodom obchodného podielu. Z jeho výpovede vyplynulo, že v čase uzavretia pôžičky
sa s odporcom nebavili o výsledkoch jeho hospodárenia alebo inom jeho majetku, odporca vedel, že je
vlastníkom firmy PRENaST, s.r.o. Odporca mu pôžičku poskytol ako fyzickej osobe, tak si to vymienil.

Na zabezpečenie pôžičky podpisoval odporcovi zmenku. Vo výpovedi svedok uviedol, že odporca ho
upomínalnasplácaniepôžičky,neskôrmuposielalajupomienky,spomínalajsúd,aleažktomunedošlo.
Jemuboloťažkoodporcovivysvetľovať,vakejbolsituácii,pretomupovedallentoľko,žesamunedarí.O
iných veriteľoch odporcovi nehovoril, oboznámil ho len so záväzkom firmy voči Tatra banke, iné záväzkytáto spoločnosť nemala. Prevod obchodného podielu spoločnosti na odporcu bolo jediné, čo mohol
odporcovi ponúknuť, inak situáciu vyriešiť nevedel. Prevod obchodného podielu s odporcom riešil dlhšiu
dobu, možno od februára alebo marca 2011. Nevedel sa vyjadriť, kto tento prevod inicioval, ale pripustil,

že on túto možnosť odporcovi ponúkol. Svedok tiež uviedol, že vykonávať aj naďalej funkciu konateľa v
spoločnosti PRENaST, s.r.o. mu navrhol odporca. Túto funkciu stále vykonáva, odmenu za to nemá, ale
firma prakticky žiadnu činnosť ani nevykazuje, je tu len niekoľko nájomníkov. On to berie v podstate tak,
že odporcovi tým vracia svoj dlh, pretože mu je stále ešte dlžný. S odporcom iné podnikateľské aktivity
nemali a ani nemajú. O problémoch, ktoré s navrhovateľom mal, odporcovi nehovoril, odporca sa o jeho

aktivity nezaujímal, ani sa ho na ne nepýtal. Svedok v konaní uviedol, že prevodom obchodného podielu
na odporcu nemal úmysel ukrátiť navrhovateľa, dlh voči odporcovi mu vznikol skôr a mal len snahu ho
vyrovnať. Poukázal na to, že v súvislosti s uzatvorením zmluvy o prevzatí lízingu medzi navrhovateľom,
spoločnosťou SPIŠ - PACK SK, s.r.o., a spoločnosťou MAX-Obaly, s.r.o., bol vypočúvaný ako svedok
na polícii.

Z oznámenia OR PZ Poprad vyplýva, že bolo vedené trestné stíhanie vo veci podvodu
v súvislosti s predajom strojového zariadenia patriaceho spoločnosti SPIŠ - PACK SK, s.r.o.. Predmetom
trestného stíhania nebola otázka a okolnosti uzatvorenia zmluvy č. 0406000543 medzi spoločnosťami
SPIŠ - PACK SK, s.r.o. a MAX- Obaly s.r.o.. Trestné stíhanie bolo uznesením zo dňa 30.9.2013
zastavené.

Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov a prístupových plôch vyplýva, že táto bola uzavretá dňa
20.9.2010 medzi odporcom ako prenajímateľom a spoločnosťou YURA Corporation Slovakia, s.r.o.,
so sídlom v Lednických Rovniach, Púchovská cesta 413, predmetom ktorej bol prenájom nebytových
priestorov na parcele č. XXXX/XX o výmere 1887 m2 zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. V. a

prístupovej cesty v priemyselnom areáli, ktorá slúži ako prístupová cesta pre všetkých užívateľov areálu
prenajímateľa. Nájom bol uzavretý od 15.11.2010 do 14.11.2012 s možnosťou opakovaného predĺženia.
Uvedenú zmluvu v konaní predložil odporca s tým, že tento nájomca zamestnáva asi 320 zamestnancov
v troch pracovných zmenách a vzhľadom na tento počet zamestnancov bolo potrebné zabezpečiť
parkovacie miesta.

Podľa § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Odporovaťmožnoprávnemuúkonu,ktorýdlžníkurobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojho
veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi /§
116 a 117/, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď
druhá strana vtedy dlžníkovi úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Z ustanovenia § 42a OZ vyplýva, že predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu musí byť
ukrátenie uspokojenia už vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Požiadavka, aby navrhovateľ - veriteľ mal
vymáhateľnú pohľadávku je otázkou vecnej legitimácie k tomu, aby bol vecne legitimovaný odporovacej
žalobe.

V danom prípade bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ má voči Q. Q. vymáhateľnú pohľadávku, a
to na základe právoplatného zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V.
zodňa25.2.2011č.k.3Zm622/2010-20.Ukrátenieuspokojeniaveriteľovejpohľadávkypredpokladátaké
skrátenie(zmenšeniemajetku),ktorébrániuspokojeniupohľadávkyvcelomrozsahualebosčasti.Ztoho

vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa
majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné
uspokojenieveriteľovhonároku.Vdanejvecibolonepochybnepreukázané,žedlžníkQ.Q.nemalžiadny
majetok, z ktorého by navrhovateľ mohol uspokojiť svoju pohľadávku, okrem obchodného podielu v
spoločnosti PRENaST, s.r.o.. V dôsledku prevodu obchodného podielu na odporcu stratil navrhovateľ

možnosť uspokojenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi. K tomu je potrebné uviesť, že v danom prípade
síce šlo o odplatný prevod, ktorý sa však realizoval len započítaním vzájomných pohľadávok dlžníka a
odporcu. Dlžníkovi teda za prevod jeho obchodného podielu nebola vyplatená žiadna finančná čiastka.Ďalšou podmienkou odporovateľnosti je to, že ide o taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak musel byť tento úmysel druhej strane známy. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ. Preukázanie uvedeného úmyslu dlžníka nie je

podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby dlžníkovi blízke; úmysel dlžníka ukrátiť
jeho veriteľa v tomto prípade zákon predpokladá, a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali,
že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v dobe právneho úkonu nemohli ani pri náležitej starostlivosti
poznať. O tento prípad však v tomto konaní nejde. Z uvedeného vyplýva, že žalujúci veriteľ je povinný
tvrdiť a preukázať, ak má byť žaloba úspešná, že dlžníkov odporovaný právny úkon (právny úkon

napadnutý odporovacou žalobou) ukracuje uspokojovanie jeho vymáhateľnej pohľadávky a súčasne,
že odporcovi (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným
právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda, že odporca o tomto úmysle dlžníka pri právnom úkone (v
dobe, kedy bol urobený) vedel alebo musel vedieť.

V konaní dlžník, t.j. Q. Q. uvádzal, že prevodom obchodného podielu na odporcu nemal úmysel

ukrátiť navrhovateľa. Týmto spôsobom chcel odporcovi uhradiť aspoň sčasti dlh, ktorý mu vznikol na
základe zmluvy o pôžičke, pričom tento dlh vznikol skôr ako dlh voči navrhovateľovi. Toto tvrdenie však
neobstojí vzhľadom k tomu, že konaním dlžníka - prevodom jeho obchodného podielu na odporcu -
bol zvýhodnený iný jeho veriteľ, čo malo za následok zmenšenie majetku dlžníka Q. Q. do tej miery,
že nemal ďalší majetok, ktorý by mohol slúžiť k uspokojeniu navrhovateľa ako veriteľa. Dlžník Q. Q.

preukázateľne mal vedomosť o existencii záväzku voči navrhovateľovi v čase, keď došlo k prevodu
obchodného podielu na odporcu a teda vedel, že týmto spôsobom dôjde k znemožneniu uspokojenia
pohľadávky navrhovateľa. Aj v prípade, že dlžník plní uzavretím zmluvy svoj záväzok, môže uzavretím
zmluvy sledovať úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Súd zastáva názor, že inštitút odporovateľnosti právneho
úkonu sa vzťahuje i na tento prípad a možno usudzovať o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa.

Predpokladom úspešného odporovania právnemu úkonu je aj vedomosť odporcu o úmysle dlžníka
ukrátiť veriteľa. Preukázanie toho, že odporca mal vedomosť o úmysle dlžníka v čase uskutočnenia
právneho úkonu, zaťažuje v konaní navrhovateľa. Odporca v konaní popieral, že by mu tento úmysel
bol známy. Z výpovede odporcu bolo zistené, že s Q. Q. sa spoznal až v roku 2008, kedy v

dražbe získal nehnuteľnosti susediace s nehnuteľnosťami spoločnosti PRENaST, s.r.o., resp. sa stal aj
spoluvlastníkom prístupovej komunikácie spolu s uvedenou spoločnosťou. Toto potvrdil aj svedok Q..
Q.. Z tvrdení odporcu, ako aj zo zmluvy o pôžičke a výpisov z účtu Q. Q. vyplynulo, že v roku 2009
Q. Q.Ü. poskytol na základe zmluvy o pôžičke finančné prostriedky vo výške 100.000,- eur, ktoré mu
mal vrátiť do 28.2.2010. Odporca poskytnutie pôžičky odôvodňoval tým, že mal záujem na tom, aby

Q. Q. opravil priestory na pozemku spoločnosti PRENaST, s.r.o., na parkovacie miesta, ktoré by mohol
využívať aj on, resp. nájomcovia jeho nehnuteľností. Otázka parkovania bola podľa jeho vyjadrenia pre
neho veľmi dôležitá, pretože jedným z jeho najväčších nájomcov bola spoločnosť YURA Corporation
Slovakia, s.r.o., ktorá zamestnávala cca 320 zamestnancov a potrebovala parkovacie priestory, ktoré
on k dispozícii nemal. Q. Q. mu možnosť parkovania prisľúbil za predpokladu, že pôžička mu bude

poskytnutá bezúročne. Odporca uviedol, že po zvážení situácie toto riešenie považoval za dobré. Na
zabezpečenie návratnosti pôžičky Q. Q. vystavil odporcovi v deň uzavretia pôžičky zmenku na sumu
120.000,- eur. Pôžička odporcovi vrátená nebola, z výpovede odporcu vyplynulo, že Q. Q. mu to
zdôvodňoval tým, že sa mu nedarí, ale je to len krátkodobé a peniaze mu určite vráti. Vzhľadom k
tomu, že s Q. Q. boli susedia a on potreboval parkovacie miesta, nechcel narušovať vzájomné vzťahy

a situáciu riešiť prostredníctvom súdu, ale mal záujem vec vyriešiť dohodou. Keď však situácia trvala
dlho, začal na Q. Q. tlačiť. Zistil, že jediný majetok, ktorý Q. Q. má, je obchodný podiel v spoločnosti
PRENaST, s.r.o., a jedinou možnosťou, ako aspoň čiastočne zabezpečiť vrátenie pôžičky, bol prevod
tohto obchodného podielu na jeho osobu, ktorá však bola a je zaťažená úverom voči spoločnosti
Tatra banka, a.s., a túto firma stále spláca. Hoci sa toto riešenie nezdá výhodné, odporca uviedol, že

z dlhodobého hľadiska takýto krok pre neho mal význam, nakoľko spoločnosť vlastní nehnuteľnosti,
ktoré majú svoju hodnotu. Za stavu, že Q. Q. vlastnil len obchodný podiel v uvedenej spoločnosti, bolo
podľa odporcu zbytočné uplatňovať si voči nemu nárok zo zmenky. Odporca tvrdil, že v čase prevodu
obchodného podielu nemal vedomosť o iných podnikateľských aktivitách Q. ani o iných jeho dlhoch.
Z výpovede svedka Q.. Q. vyplynulo, že odporcovi nehovoril o iných svojich dlhoch, odporca sa o

jeho aktivity ani nezaujímal. Oboznámil ho len so záväzkom spoločnosti PRENaST voči Tatra banke.
Navrhovateľ vedomosť odporcu o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky preukazoval tým,
že dlžník Q.. Q. zostal v spoločnosti PRENaST aj naďalej v pozícii konateľa spoločnosti. Odporca to
odôvodnil tým, že v danej situácii toto bolo pre neho najvýhodnejšie a najlacnejšie riešenie. Q. Q. ajv súčasnosti túto funkciu vykonáva, pretože on (odporca) je vlastníkom viacerých spoločností a nie je
možné, aby sa o všetky staral sám. Q. Q. spoločnosť PRENaST, s.r.o., ako aj zákazníkov a ich problémy
pozná, je preto pre neho výhodou, že funkciu konateľa vykonáva. Inak by musel hľadať inú osobu, ktorú

by bolo potrebné do tejto činnosti zaučiť a túto by bol treba platiť. Odporca, ako aj svedok Q. v konaní
uviedli, že funkciu konateľa Q. Q. vykonáva bezplatne.

Hoci tvrdenia odporcu v konaní, ohľadne poskytnutia pôžičky Q. Q., ako aj ním uvádzané dôvody
prevodu obchodného podielu spoločnosti PRENaST, s.r.o., sa môžu javiť ako logické, súd poukazuje na

to, že splatnosť pôžičky poskytnutej svedkovi Q. Q. bola dohodnutá do 28.2.2010 s tým, že mala byť
splácaná v mesačných splátkach minimálne po 835,- eur. Dlžník mu však neuhradil ani jednu splátku s
odôvodnením, že sa mu nedarí, malo ísť však len o krátkodobú záležitosť. Táto situácia ale pretrvávala
viac ako rok a zo strany Q. Q. nebola uhradená ani časť dlhu. Z toho teda odporcovi muselo byť zrejmé,
že Q. Q. je insolventný a on nie je jeho jediným veriteľom. Za tohto stavu je nepravdepodobné, že by sa
nezaujímal o jeho situáciu a aktivity v záujme zistenia reálneho stavu veci. Tvrdenia odporcu, z ktorých

vyplýva, že sa po dobu viac ako rok uspokojil len s vyjadreniami Q. Q. o tom, že sa mu nedarí a že ide
len o krátkodobú záležitosť, súd nepovažuje za vierohodné, a to aj vzhľadom na objem poskytnutých
finančných prostriedkov. Okrem toho súd poukazuje na to, že k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného
podielu v spoločnosti PRENaST, s.r.o., došlo krátko po tom, ako bol Q. Q. doručený zmenkový platobný
rozkaz vydaný v prospech navrhovateľa; je tu teda zrejmá časová súvislosť medzi vznikom vymáhateľnej

pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi Q. Q. a prevodom jediného majetku tohto dlžníka na odporcu.
Súd zastáva názor, že nejde o náhodu, že k uzavretiu tohto právneho úkonu medzi odporcom a dlžníkom
Q. Q. došlo práve v tomto čase. Zároveň nemožno nechať bez povšimnutia to, že Q. Q. aj naďalej
vykonáva funkciu konateľa v spoločnosti PRENaST, s.r.o., t.j. že ani po prevode obchodného podielu
na odporcu sa jeho postavenie v tejto spoločnosti takmer nezmenilo. Odporca to odôvodnil tým, že sám

nemôže spravovať všetky svoje spoločnosti a Q. Q. túto činnosť vykonáva bezplatne. Súd však uvádza,
že vzhľadom na vyššieuvádzané skutočnosti tieto tvrdenia vyznievajú účelovo.

Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ má voči dlžníkovi Q. Q. vymáhateľnú pohľadávku na základe

zmenkového platobného rozkazu, ako aj to, že dlžník svoj jediný majetok - obchodný podiel v spoločnosti
PRENaST, s.r.o. - previedol na odporcu, v dôsledku čoho navrhovateľ stratil možnosť uspokojenia svojej
pohľadávky voči dlžníkovi. Rovnako je nepochybné, že dlžník Q. Q. mal vedomosť o existencii záväzku
voči navrhovateľovi v čase, keď došlo k prevodu obchodného podielu na odporcu a teda vedel, že týmto
spôsobom dôjde k znemožneniu uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. Zároveň súd dospel k záveru,

že za daných okolností odporca pri bežnej opatrnosti musel vedieť o existencii iných dlhov Q. Q. a
musel si byť vedomý, že prevodom obchodného podielu dlžníka na jeho osobu, dôjde k ukráteniu iných
veriteľov. Súd preto vo veci rozhodol tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel a určil, že zmluva o prevode
obchodného podielu v spoločnosti PRENaST, s.r.o., uzavretá medzi Q. Q. ako prevodcom a odporcom
ako nadobúdateľom je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ
mal v konaní plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Navrhovateľovi v konaní vznikli trovy v súvislosti s právnym zastúpením v sume 1.950,97 eur (2 úkony
právnej pomoci po 58,69 eur /prevzatie, príprava zastúpenia a podanie návrhu na súd - úkony vykonané

v roku 2012/, 4 úkony právnej pomoci po 60,07 eur /účasť na pojednávaniach dňa 7.8.2013, 16.9.2013
a 23.10.2013, odvolanie proti rozsudku/, 1 úkon právnej pomoci po 64,53 eur /účasť na pojednávaní dňa
30.3.2015/, 1 úkon právnej pomoci po 66,- eur /účasť na pojednávaní dňa 2.5.2016/, 2 x paušál po 7,63
eur, 4 x paušál po 7,81 eur, 1 x paušál po 8,39 eur, 1 x paušál po 8,58 eur, cestovné osobným motorovým
vozidlom na trase Bratislava - Prievidza a späť v dňoch 7.8.2013, 16.9.2013, 23.10.2013, 30.3.2015

a 2.5.2016 v sume celkom 481,26 eur, náhrada za stratu času za 30 polhodín po 13,01 eur /náhrada
za rok 2013/, náhrada za stratu času za 10 polhodín po 13,98 eur /náhrada v roku 2015/, náhrada za
stratu času za 10 polhodín po 14,30 eur /náhrada v roku 2016/, DPH 20% zo sumy 1.224,76 eur .....
244,95 eur) a iné trovy, ktoré si navrhovateľ v konaní uplatnil vo výške 33,- eur v súvislosti so zaplatením
súdneho poplatku. Súd teda celkom navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 1.983,97 eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.