Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Škrovanová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/17/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616208444
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2616208444.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Bratislava, Čulenova 6,
IČO: 36 361 518, právne zastúpený AK: ius aegis s.r.o., Bratislava, Ferienčíkova 7, IČO: 36 857 203
proti žalovanej: M. L., nar. XX.X.XXXX, A., B. C. XX o zaplatenie 818,02 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 818,02 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 %
ročne zo sumy 818,02 € od 28.03.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.11.2016 domáhal zaplatenia sumy
818,02€spríslušenstvomztitulunáhradyškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomelektrickejenergie
na odbernom mieste č. 4215770501, na adrese B. C. XX, A.. V žalobe uviedol, že kontrolou odberného
miesta vykonanou dňa 19.2.2013 sa zistil neoprávnený odber elektrickej energie, t.j. bez platnej zmluvy,
za obdobie od 11.9.2012 do 19.2.2013. Týmto konaním žalovanej vznikla žalobcovi škoda v zmysle §
46 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v celkovej sume 818,02 €, ktorú jej žalobca vyfakturoval faktúrou
č. 3301044, splatnou dňa 27.3.2013. Žalovaná dlžnú sumu napriek výzve - pokusu o zmier zo dňa
14.5.2013 nezaplatila.
2. Okresný súd Senica vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 9C/17/2016-22 zo dňa 2.2.2017.
Tento sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol uznesením č.k. 9C/17/2016-33 zo dňa
2.5.2017 zrušený.
3. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili
a súhlasili, aby súd rozhodol vo veci v ich neprítomnosti. Žalovaná mala doručenie vykázané za
použitia fikcie doručenia. Vzhľadom na uvedené, súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho
zástupcu i žalovanej.
4. Súd vykonal dokazovanie vyúčtovaním náhrady škody, pokusom o zmier, výpočtom škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny podľa zák. 251/2012 Z.z., protokolom o zistení neoprávneného
odberu + fotografiami, vyjadrením žalobcu, výsledkami odpočtu, rozhodnutím úradu pre reguláciu
sieťových odvetví, oznámením o zvýšení efektívnej sadzby, detailom pre výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, nákladmi spojenými so zistením neoprávneného odberu s prílohou
a zistil tento skutkový stav veci:5. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odôvodňuje od skutočnosti, že v zmysle § 3 písm. b) bod 3
Zákona o energetike je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, teda osobou, ktorá má povolenie na
distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia. Úrad pre reguláciu cenových odvetví vydal dňa
4.2.2008 rozhodnutie - povolenie č. 2007E 0258 - 2. Zmena, v zmysle ktorého bolo povolená žalobcovi
v predmete podnikania - elektroenergetika, distribúcia elektriny s dobou platnosti na dobu neurčitú.
Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný v zmysle § 31 ods. 2 písm. a) Zákona
o energetike zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy a podľa písm. e)
zabezpečiť distribúciu elektriny. Za týmto účelom musí žalobca vynakladať určité náklady - podobne ako
na elektrinu užitočne spotrebovanú - aj na straty elektriny, a to jednak technické straty - prirodzené straty
súvisiace s jej dopravou, ako aj obchodné straty, ktoré sú spôsobené práve neoprávnenými odbermi.
Neoprávnený odber elektriny tak nespôsobuje škody dodávateľovi elektriny, ale prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy.
6. Z výstupu z evidencie zmluvných odoberateľov vyplýva, že žalovaná mala k odbernému miestu
na adrese Janka Kráľa 28, Senica uzavretú zmluvu o dodávke elektriny v období od 7.1.2011 do
10.9.2012 a odo dňa nasledujúceho po dni skončenia zmluvy o dodávke, t.j. odo dňa 11.9.2012 tak
začalažalovanáelektrinuodoberaťneoprávnene.Dňa19.2.2013bolanapredmetnomodbernommieste
vykonaná kontrola, ktorou sa zistil neoprávnený odber elektrickej energie, čím žalobcovi vznikla škoda
vo výške 818,02 €. Pri výpočte škody vychádzal žalobca z údajov o skutočnej spotrebe žalovanej
zachytenej odpočtami elektromera. Objem žalovanou spotrebovanej elektriny v čase neoprávneného
odberu vynásobil jednotlivými cenami určenými v tom čase platných Rozhodnutiach Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví, v zmysle § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobnej neoprávneným odberom. K výške skutočnej škody 702,98
€ boli prirátané náklady spojené so zistením neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky vo
výške 41,43 € a DPH, teda celková škoda predstavuje sumu 818,02 €. Žalobca dňa 19.2.2013 vystavil
žalovanej faktúru č. 3301044, splatnú dňa 27.3.2013, znejúcu na sumu 818,02 €. Túto faktúru žalovaná
napriek pokusu o pokonávku zo dňa 14.5.2013 neuhradila.
7. V tomto prípade nemožno aplikovať ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, nakoľko v danom
prípade nebola medzi stranami uzavretá spotrebiteľská zmluva. Právny vzťah medzi žalobcom a
žalovanou je založený vznikom škody na strane žalobcu v dôsledku protiprávneho konania žalovanej
a je vzťahom zodpovednostným. Žalobcov nárok na náhradu škody ani povinnosť žalovanej nahradiť
spôsobenú škodu nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, ale ex lege z § 46 ods. 2 Zákona o energetike.
8. Podľa § 46 ods.1, 2 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „ZE“)
neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
(2) Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne
vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).9. Podľa § 420 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
10. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
12.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že
žaloba bola podaná dôvodne.
Súdmalzvykonanéhodokazovaniapreukázané,žežalovanáneoprávnene,bezplatneuzavretejzmluvy
odoberala elektrickú energiu, čím bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 812,02 €. Žalobca na
úhradu predmetnej škody vystavil žalovanej faktúru, ktorú žalovaná neuhradila. Existencia dlhu i jeho
nesplatenie boli v konaní preukázané, preto súd zaviazal žalovanú na jeho zaplatenie a teda žalobe
vyhovel v celom rozsahu.
15. Súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,75% ročne z dlžnej
sumy vyúčtovanej vo faktúre, nakoľko mal preukázané, že žalovaná sa s platením faktúry dostala do
omeškania, pričom výška úroku z omeškania bola uplatnená v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995
Z.z., a to odo nasledujúceho dňa po splatnosti vystavenej faktúry až do zaplatenia.
16. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP“), v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Nakoľko žalobca bol vo veci plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v
plnom rozsahu, teda v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.