Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 26. jún 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/137/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113205621
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4113205621.15

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľky: Y. M., nar.
XX.X.XXXX, Y. XXX, zast. JUDr. Miroslav Pekár, advokát, Krížna 52, Bratislava, proti odporcom: 1/
BRATH EKO - GAZ, s.r.o., Družstevná č. 14, Nitra, IČO: 31 424 961, 2/Alžbeta Brathová "Lángoše",
Družstevná 14, Nitra, IČO: 22 816 534, X/Alžbeta Z., nar. XX.X.XXXX, X. XX, I., právne zastúpení JUDr.
Ivan Kochanský, advokát, Farská 33, Nitra, o určenie neexistencie dlhu a neplatnosť právneho úkonu,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcom v 1, 2, 3. rade náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 21.2.2013 sa domáhala navrhovateľka voči odporcom v 1 - rade určenia,
že dlh navrhovateľky vo vzťahu k odporcom v I - až IV rade obsiahnutý v notárskej zápisnici č. N
262/2012, NZ 26029/2012, NCRJs 26588/2012 zo dňa 19.7.2012 spísanej na notárskom úrade JUDr.
E. M. a v Dohode o uznaní záväzku a o splátkovom kalendári zo dňa 19.7.2012 neexistuje. Právny úkon
spísania notárskej zápisnice N 262/2012, NZ 26029/2012, NCRls 26588/2012 zo dňa 19.7.2012, ako
aj právne úkony v nej obsiahnuté sú neplatné. Právny úkon Dohoda o uznaní záväzku a o splátkovom
kalendári zo dňa 19.7.2012 je neplatný.
V návrhu uviedla, že dňa 19.7.2012 u notárky JUDr. M. podpísala notársku zápisnicu, ktorej predmetom
bola dohoda o uznaní záväzku (voči odporcom) a o splátkovom kalendári a súhlas s tým, aby notárska
zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom.
Obsahom dohody o uznaní záväzku a o splátkovom kalendári obsiahnutom v notárskej zápisnici je;
záväzok navrhovateľky čo do výšky spočívajúci v povinnosti navrhovateľky uhradiť odporcovi v I. rade
sumu 58.319,35 eur, uhradiť odporcovi v II. Rade sumu 4.937,45 EUR, uhradiť odporcovi v III. Rade
sumu 397,39 EUR, uhradiť odporcovi v IV. Rade sumu 2.610,90 EUR. Čo do základu právny dôvod
vzniku záväzkov má spočívať v tom, že navrhovateľka ako zamestnanec odporcu v I. Rade neskôr ako
SZČO s obchodným menom Y. G., IČO 46 120 23S, mala bez právneho dôvodu a bez vedomia odporcov
poukazovať na svoj účet finančné čiastky, ktoré v súhrne predstavujú pohľadávky odporcov.
Má za to, že v danom konaní neboli splnené tak formálne ako ani materiálne podmienky notárskej
zápisnice. Z predloženej notárskej zápisnice vyplýva, že túto ako dlžník, resp. ako osoba povinná spisuje:
Y. M. rod. G., teda ako fyzická osoba nepodnikáteľ a súčasne Y. G., teda tá istá osoba ako podnikateľ
IČO: 46 120 238.
Formálny nedostatok notárskej zápisnice tak spočíva v absolútnej neurčitosti obsahu právneho úkonu,
a to jednak neurčitosti uznávacieho prejavu vo vzťahu k dôvodu a výške dlhu a súčasne vo vzťahu k
dlžníkovi.

Naviac ako vyplýva tak z notárskej zápisnice, ako aj z Dohody o uznaní záväzku, má ísť údajne o dlh
titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok sa premlčuje v lehote 2 rokov.
Navrhovatelia má za to, že dlhy v uvádzanom rozsahu nikdy nevznikli, samotnú notársku zápisnicu
ako aj Dohodu o uznaní záväzku podpísala navrhovateľka v tiesni a pod nátlakom. Vyššie uvedené
skutočnosti nasvedčujú, že tak v prípade notárskej zápisnice ako aj Dohody o uznaní záväzku ide o
absolútne neplatné právne úkony, ktoré sú v rozpore ustanovením § 37 ods. 1 OZ.
Právne úkony uznania záväzkov/dlhov sú neurčité, keďže :
- nie je zrejmé v akom rozsahu mali dlhy vzniknúť činnosťou navrhovateľky ako fyzickej osoby
nepodnikateľa a činnosťou navrhovateľky ako fyzickej osoby podnikateľa,
- z hľadiska výšky nie je zrejmé, aké konkrétne dlhy navrhovateľka uznáva, keď uznanie obsahuje len
bližšie nešpecifikovaný sumár údajných neoprávnených prevodov za jednotlivé roky, teda nie je zrejme
konkrétne o akú sumu a kedy sa mala navrhovateľka obohatiť - nie je riadne špecifikovaný dlh
- časť dlhu, pokiaľ by aj reálne existoval, bol v čase spísania sporných dokladov premlčaný, o čom
navrhovateľka nemala vedomosť
- samotné uznávacie prejavy boli spísané pod nátlakom a v tiesni, kedy navrhovateľka nevedela čo
podpisuje.

V priebehu konania odporca v 2/rade - Y. Z., nar. XX.X.XXXX zomrel. Právny zástupca navrhovateľky
písomným podaním zo dňa 20.2.2014 upravil okruh účastníkov s poukazom na osvedčenie o dedičstve
29D/344/2013 zop dňa 28.1.2014 tak, že po nebohom odporcovi v 2/rade je dedičkou F. Z., nar.
XX.X.XXXX, ktorá aj doposiaľ bola účastníčkou konania.

Konateľ odporcu v 1/rade Y. Z. na pojednávaní uviedol, že je konateľom v spoločnosti odporcu v prvom
rade asi od roku 2010. B. M. u nich pracovala ako účtovníčka a sekretárka jeho otca prišla na to, že
v spoločnosti chýbajú peniaze, nakoľko keď navrhovateľka odišla, tak táto nová sekretárka zistila tie
neoprávnené výbery navrhovateľky. Potom ju kontaktovali, oznámili jej to a ona povedala, že to všetko
vráti. Zdôvodnila to tým, že potrebovala peniaze do domácnosti. O danej veci vie toľko, že raz keď sedel
v kancelárii za otcovým stolom prišla tam navrh. a zobrala si také zariadenie vyzerá to ako USB - kľúč,
nevedel vtedy, čo to je. Potom sa dozvedel, že to bolo zariadenie slúžiace k internet bankingu.

Odporkyňa v 2/ - 3 rade uviedla, že navrhovateľka pracovala u manžela vo firme a potom začala robiť
účtovníctvo aj jej s tým, že nemusí chodiť do banky. Navrhovateľka u nej ako živnostníčka pracovala
od 1.1.2011 do apríla 2012. Ona má doklady o tom, že jej mesačne podľa dohody vyplácala sumu 170
eur za vedenie účtovníctva.
Bol vypísaný príkaz na výplatu do banky, ktorý pripravila navrhovateľka. Ona ho aj podpísala, ale
neskontrolovala poslednú pripísanú sumu ako je to vidno aj na týchto príkazoch kde bola na jej účet
vyplatená suma 500 eur, potom suma 528 eur a tiež titulom údajných prémii aj suma 802 eur v decembri
2011.Vvždy keď sa vypisoval tento prevodný príkaz, tak sa vynechal posledný riadok a kolonka kde
sa vpisuje suma, túto navrhovateľka dopisovala až v banke s tým, že ona vložila síce celú sumu 1500
eur, ale dopísala tam potom svoj účet, na ktorý išla časť z tejto sumy. Toto všetko zistili, až keď prišla
do firmy p. O.. Dohodli sa potom s účtovníčkou O. a manžel a ona s celým účtovníctvom išli k navrh.
domov a všetko jej ukázali. Manžel stále opakoval "Y. ako si to mohla urobiť" a ona na to povedala, že
všetko vráti. Prešli všetky tie bankové výpisy a ona jej povedala toľko, že to musí uhradiť, inak to pôjde
súdnou cestou a pôjde do basy a ešte jej povedala, že tam to nevydrží a sčernie, ale nebolo to žiadne
vyhrážanie. Potom keď bola navrh. prepustená z nemocnice od 26.6.2012 mala ešte takú odvahu, že
chodila do kancelárie, keď tam nikto nebol, takýmto spôsobom kradnúť peniaze a 9 krát si ešte previedla
rôzne čiastky na svoj účet až do 10.7.2012. To musela byť teda v strašnom šoku po tom pôrode, keď ešte
toto bola schopná urobiť. Potom im konečne vrátila kľúč, lebo sama účtovníčka prišla na tom, že niekto
v kancelárii bol a hrabal sa jej v papieroch. Čakali trištvrte roka, potom už ani nedvíhala telefón. Dohodli
sa preto, že pôjdu k notárke, kde sa to spíše, ona nemala námietky, prišla aj s manželom. Sám manžel
chcel, aby im to zaplatila v splátkach, že je to veľká suma. Ona sa ani nebránila, že veď sa dohodnú.
Manžel už v roku 2013 bol chorý, avšak on sám chcel aby išli k notárovi, že je to príliš veľká suma.
Ona navrhovateľke na notárskom úrade nepovedala ani slovo. Keď sa jej notárka pýtala, odpovedala,
že všetkému rozumie, dala je zápisnicu prečítať. Navrhovateľka si to z časti prečítala a podpísala to, a
sama sa dvihla, že to čítať nemusí. Má prehľad tých posledných výberov navrhovateľky, ktoré urobila
po pôrode a to bolo to posielané z účtu firmy EKO GAZ.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že čo sa týka spísania tej notárskej zápisnice, zavolal ju p. Z.
starší, aby prišla do jeho kancelárie, išli potom do notárskeho úradu. Bola vtedy asi dva týždne po
pôrode. Ona nesúhlasí s tou sumou, ktorá je tam uvedená. Pán Z. vedel o niektorých čiastkach, ktoré
som si previedla ako mzdu, lebo ona dostávala na účet len minimálnu mzdu a potom takýmto spôsobom
dostávala peniaze navyše. Nie vždy to bola rovnaká suma, záležalo od toho, koľko odrobila. Keď bola
už živnostníčka, mala hodinovú sadzbu. Pri spisovaní NZ bola ona, notárka, p. Z., a p. Z. starší a ešte jej
manžel. Pred notárkou ju nikto nenútil zápisnicu podpísať, ale predtým sa jej vyhrážali väzením. Prišli
ku nej domov p. O., p. Z. st. a p. Z. a p. Z. jej stručne povedala, že keď tie peniaze nevráti, pôjde do
väzenia, že tam sčernie.
Spisovanie NZ prebiehalo tak, že p. Z. doniesla všetky účtovné doklady. Ona si ich však nepozrela.
Potom notárka čítala čo sa spisuje do zápisnice, povedala presnú sumu , spýtala sa jej či súhlasí, a ona
to podpísala. Zo strany notárky jej bola predložená NZ na prečítanie, ale ona ju nečítala. Nevedela o
tom, že je časť dlhu je premlčaný. Na otázku, prečo podpisovala uznanie dlhu, či ho teda chcela uznať,
alebo nie, uviedla, že ho podpisovala preto, lebo myslela na dcéru. Chcela sa vyhnúť trestnému stíhaniu.
Na otázku, či si myslela, že podpísaním uznania dlhu nebude musieť uhradiť žiadnu čiastku uviedla, že
nie, ale nemyslela si, že by mala zaplatiť takúto čiastku ktorá tam bola uvedená. Na ďalšiu otázku, prečo
vtedy neuviedla že má námietky voči požadovanej sume uviedla, že sa v prvom rade chcela vyhnúť
trestnému stíhaniu. Na otázku, že počas trestného stíhania bola stanovená presná suma ako výška
škody, ktorú žalovaným spôsobila, či sa nejako bránila, vzniesla námietky voči tejto sume uviedla, že nie,
bola tam podpísaná dohoda, nakoľko nechcela ísť do väzenia. Pán Z. st. ju uistil, že to bude v poriadku
a ona si myslela, že sa nejako dohodne a bude to splácať a tým pádom trestné oznámenie podané
nebude, oni ho však napriek tomu podali. Ona ten dlh splácať nezačala, lebo zháňali úver. Začala tento
dlh splácať v splátkach po 10 eur až teraz , ako bola na probačnom dohľade, je to asi 6 mesiacov.
Ďalej uviedla, že nevie, aká suma bola prevedená na jej účet dôvodne teda z titulu vyplatenia mzdy,
myslí, že sa to preukázať nedá, lebo vedel o tom len pán Z. st., ktorý tu už nie je. U odporcu v prvom rade
keď tam pracovala teda od roku 2007 do marca 2011 mala minimálnu mzdu cca 300 eur. Po 1.4.2011
pracovala ako živnostníčka, mala určenú hodinovú sadzbu 3 eurá. Ona nemala dispozičné právo k účtom
odporcov, teda celkovo k štyrom účtom. Iba vo firme odporcu v prvom rade fungoval internet banking,
ktorý mohla používať, avšak čo sa týka účtov p. Z. a p. Z., ako ich osobných účtov tam bol potrebný
podpisový vzor týchto osôb. Uviedla, že odsúhlasovala s p. O. jednotlivé položky, ktoré si pripísala na
účet, bolo to vtedy, keď boli u nej doma. Najskôr to bola len suma 5 tis. Eur, až neskôr jej povedali, že
to je takáto vysoká suma.

Svedkyňa T. O. na pojednávaní uviedla, že ona robila u p. Z. pre jej firmu Langoše 4 roky predtým, ako
ju zavolala p. Z. späť a to v čase, keď navrhovateľka porodila, že či by na pol roka prišla zastúpiť p.
M.. Účtovnícka agenda jej bola odovzdaná asi tak, že bolo to 28.6. večer, keď prišla navrhovateľka s
manželom do kancelárie. Len jej bleskovo ukázala kde sú aké papiere a odišla. Potom v júli prišla do
firmy. Čo sa týka firmy Langoše neboli tam poriadne žiadne doklady, ale zbadala , že sú tam prevádzané
sumy ako odmena 802 eur na účet navrhovateľky. Potom keď sa vrátili manželia Z. z dovolenky, im
povedala, že to asi robiť nebude, lebo je tam veľa vecí neobjasnených a veľa dokladov chýbalo. Ona
napr. s internetbankingom dovtedy nepracovala, ale zistila, že čo sa týka firmy Eko- Gaz navrhovateľka
mnohé prevody robila cez internetbanking a tým pádom nebohý pán Z. prišiel o veľa peňazí. On si to tak
riadne nekontroloval, nakoľko bol často odcestovaný. Navrhovateľka si potom prišla do kancelárie pre
svoje veci, bola za počítačom, niečo tam robila, myslela, že robí výkazy ohľadom odvodov, ktoré neboli
dokončené. Až potom, keď prišiel ďalší výpis z banky zistila, že aj v ten deň si previedla na svoj účet sumu
155 eur. To ona nevedela zaúčtovať, lebo v účtovníctve musí byť všetko riadne podchytené a povedala
to p. Z.. Potom p. Z. chodil do banky vyžiadať bankové výpisy, všetci si k tomu sadli a prechádzali to
podľa bankových výpisov a keď sa to narátalo bola to horibilná suma. Vie, že došlo aj k spísaniu NZ.
Ona tam prišla tiež, doniesla podklady, nakoľko to bolo prevádzané zo štyroch rôznych účtov. Vie, že sa
o tom rozprávali pred notárkou, ale pri samotnom podpisovaní NZ nebola.
Bola aj pri jednaní s navrhovateľkou ohľadne výšky dlhu, išli domov k navrhovateľke. Najskôr išla sama,
manželia Z. sedeli v aute. Chcela od navrhovateľky, aby jej vysvetlila ako to robila na počítači, lebo
jej nesedeli výkazy . Potom za ňou prišli aj Z., ktorí jej ukázali tie výpisy zo štyroch účtov a sumy, ktoré
navrhovateľka previedla a sama k tomu povedala, že si je toho vedomá, že to všetko vráti. Na otázku,
či pri tomto jednaní padli nejaké vyhrážky, či sa zvyšoval hlas, alebo či bola navrhovateľka k niečomu
nútená uviedla, že nie , oni sa normálne rozprávali, bolo tam aj jej malé dieťa.
Firma Langoše jej bola bližšia, lebo s tou robila aj v minulosti a tam zistila, že peňažný denník je prázdny.
Čo sa týka firmy Eko-Gaz tam pripravovala podklady pre ekonómku pani N. Z.. Vedela o tom, že p. Brath

chcel dať spraviť audit vo firme Eko-GAZ uvádza, aj niesli podklady audítorke K.. Dôvodom tohto auditu
bolo, že položky, ktoré mala zobrať navrhovateľka boli účtované ako položky znižujúce základ dane. On
tak chcel zistiť, či je všetko v poriadku ohľadom výkazov do sociálnej poisťovne i pre daňový úrad.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne O., oboznámením sa s
návrhom, notárska zápisnica N 262/2012 Nz 26029/2012 spísaná 19.7.2012 na čl. 8-11, dohoda o uznaní
záväzku a o splátkovom kalendári zo dňa 19.7.2012 na čl. 12-14, upovedomenie o začatí exekúcie
EX 3/2013 na čl. 15-19, vyjadrenie odporcov zo dňa 2.5.2013 na čl. 77-80, pracovná zmluva na čl.
82, výpis zo ŽR navrhovateľky na čl. 84, výpisy z účtov na čl. 85-224, uznesenie 14C/137/2013-230,
osvedčenie o dedičstve 29D/344/2013 na čl. 240-248, uznesenie 14C/137/2013-260, uznesenie KS Nitra
8Co 1104/2014-268, prevodné príkazy na čl. 289-290, faktúry čl. 294-296 + výdavkový pokladničný
doklad, pripojený spis OS Nitra 2T/100/2013 z ktorého bolo oboznamovaný rozsudok a zápisnica o
hlavnom pojednávaní na čl. 986 a zistil tento skutkový a právny stav :

Na notárskom úrade notárky JUDr. E. M. bola dňa 19.7.2012 spísaná notárska zápisnica N 262/2012,
NZ 26029/2012, NCRJs 26588/2012, v ktorej navrhovateľka označená ako Y. M. rod G. a vystupujúca aj
ako podnikateľ s obchodným menom Y. G., IČO: 46120238 ako dlžník a osoba povinná spísala právny
záväzok osoby povinnej voči osobám oprávneným podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlásenie
o uznaní záväzku. Y. M. ako osoba povinná uzavrela so spoločnosťou BRATH EKO - GAZ, s.r.o.,
Družstevná č. 14, Nitra, IČO: 31 424 961 ako veriteľom č. 1, Y. Z., nar. XX.X.XXXX ako veriteľom č. 2,
F. Z., nar. XX.X.XXXX vystupujúcou ako podnikateľ s obchodným menom F. Z. "Lángoše", Družstevná
14, Nitra, IČO: 22 816 534 ako veriteľ č. 3 a F. Z., nar. XX.X.XXXX ako veriteľ č. 4 Dohodu o uznaní
záväzku a o splátkovom kalendári, podľa ktorej sa zaviazala splatiť pohľadávky osôb oprávnených a to
spoločnosti BRATH EKO - GAZ, s.r.o. ako osoby oprávnenej č.1 v sume 58.319,35 eur, Y. Z. ako osoby
oprávnenej č. 2 v sume 4937,45 eur, F. Z. ‚Lángoše" ako osoby oprávnenej č. 3 v sume 397,39 EUR
a F. Z. ako osoby oprávnenej/ č. 4 v sume 2.610,90 EUR , takto spolu pohľadávky osôb oprávnených
v sume 66.265,09 EUR, ktoré pohľadávky vznikli jej protiprávnym konaním pri výkone práce pre osoby
oprávnené tak, že si či už ako zamestríanec spoločnosti BRATH EKO GAZ, s.r.o. alebo ako SZČO z
účtov veriteľov označených v či. 1) Dohody bez právneho dôvodu a bez vedomia a súhlasu postupne
a neoprávnene poukazovala na svoj účet finančné čiastky, ktoré v súhrne predstavujú pohľadávky osôb
oprávnených.
Osoba povinná vyhlasuje, že pri určení výšky svojich záväzkov z Dohody uvedenej v bode 1) tejto
notárskej zápisnice súhlasí s výškou stanovenou účtovnými dokladmi osôb oprávnených.
Osoba povinná vyhlasuje, že súhlasí s tým, že v prípade nesplnenia jej záväzku vyplývajúceho z Dohody
uvedenej v bode 1) tejto notárskej zápisnice za podmienok v nej uvedených, tj. v prípade nezaplatenia
pohľadávok osôb oprávnených v dohodnutom termíne, je táto notárska zápisnica vykonateľným
exekučným titulom podľa § 41 ods. 2) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Ďalej bola v notárskej zápisnici určená splatnosť podľa jednotlivých oprávnených osôb.

Pred spísaním notárskej zápisnice bola dňa 19.7.2012 medzi totožnými účastníkmi podpísaná Dohoda
o uznaní záväzku a a o splátkovom kalendári. V čl. I je uvedené, že 1) dlžník Y. M. rod. G. vyhlasuje,
že bola zamestnancom spol. BRATH EKO - GAZ, s.r.o. v období od 07.11.2005 do 31.03.2011.
Podľa pracovnej zmluvy vykonávala administratívne práce, prípravu podkladov pre účtovníctvo. Ako
zamestnanec spoločnosti mala prístup k účtu spoločnosti (veriteľ č. 1) a zároveň aj k osobnému účtu
jediného spoločníka tejto spoločnosti pána Y. Z. (veriteľ č. 2) . Dlžník Y. G. vystupujúca ako podnikateľ
IČO: 46120238 1 vykonávala pre spoločnosť administratívne práce, prípravu podkladov pre účtovníctvo.
Y. M. rod. G. vystupujúca
ako podnikateľ v období od januára 2011 do apríla 2012vykonávala pre Alžbeta Brathová "Lángoše"
prípravu podkladov pre účtovníctvo a zároveň mala prístup k účtu F. Z. ( veriteľ č. 3), ako aj k jej
osobnému účtu.
V článku II. Je uvedené Dlžník Y. M. rod. G. vyhlasuje, že svoj záväzok - dlh voči veriteľom:
- spoločnosti BRATH EKO - GAZ, s.r.o. (veriteľ č. 1) v sume 58.319,35 EUR,
- - Y. Z. (veriteľ č. 2) v sume 4.937,45 EUR,
- F. Z. ‚Lángoše' (veriteľ č. 3) v sume 397,39 EUR,
- F. Z. (veriteľ č. 4) v sume 2.610,90 EUR,
u každého jednotlivo v plnom rozsahu čo do základu, dôvodu a výšky uznáva, teda uznáva takto spolu
dlh voči veriteľom v sume 66.265,09 EUR a vyhlasuje, že tento vznikol tak, že si bez právneho dôvodu,

bez vedomia a súhlasu veriteľov postupne a neoprávnene poukazovala z ich vyššie označených účtov
na svoj účet postupne vyššie označené finančné čiastky.
Zároveň bola uvedená splatnosť týchto jednotlivých súm voči jednotlivým veriteľom do 10.12.2012.

Na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice N 262/2012, NZ 26029/2012, NCRJs 26588/2012
sa začala exekúcia pod EX 3/2013 u súdnej exekútorky JUDr. Z. O..

Z pripojeného spisu OS Nitra 2T/100/2013 vyplýva, že dňa 16.8.2013 bola na navrhovateľku podaná
obžaloba. Rozsudkom 2T/100/2013 zo dňa 4.2.2015, právoplatný dňa 4.2.2015 bola obžalovaná Lucia
Sokolíková uznaná za vinnú z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno
a) Trestného zákona.
Podľa skutkovej vety obžalovaná v časovom období odo dna 14.012009 do 03.07.2012 na Družstevnej
ulici číslo 14 v Nitre, najskôr ako zamestnankyňa obchodnej spoločnosti Brath Eko - Gaz s.r.o. Nitra,
neskôr od mesiaca apríl 2011 ako živnostníčka v rámci výkonu administratívnych prác a prípravy a
spracovania podkladov pre vedenie účtovnej agendy obchodnej spoločnosti Brath Eko - Gaz s.r.o. Nitra
a firmy F. Z. Lángoše Nitra, postupne realizovala jednotlivé bankové prevody finančných prostriedkov
bez vedomia a súhlasu ich vlastníkov, či už prostredníctvom internetbankingu, kde ako účet príjemcu
uvádzala svoj bankový účet, alebo prostredníctvom predloženia na podpis predtým ňou vypísaných
bankových prevodných príkazov Y. Z. a F. Z., ktorí ich potvrdili svojimi podpismi nevediac, že ako účet
príjemcu bol na nich uvedený bankový účet obvinenej a to finančné prostriedky:
-z bankového účtu vedeného v obchodnej spoločnosti OTP banka Slovensko a.s. Bratislava patriacemu
obchodnej spoločnosti Brath Eko - Gaz s.r.o. Nitra, na svoj účet , čím spôsobila poškodenej obchodnej
spoločnosti Brath Eko - Gaz s.r.o. Nitra škodu v celkovej výške 58.319,35 eur.
- z bankového účtu vedeného v obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava, patriacemu
Y. Z. ako fyzickej osobe, na svoj účet , čím spôsobila poškodenému Y. Z. škodu v celkovej výške 4.937,45
eur.
- z bankového účtu vedeného v obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava patriacemu
podnikateľskému subjektu F. Z. Lángoše na svoj bankový účet , čim spôsobila poškodenej firme F. Z.
Lángoše Nitra škodu v celkovej výške 397,39 eur.
- z bankového účtu vedeného v obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava pod č.
XXXXXXXXX/XXXX, patriacemu F. Z. ako fyzickej osobe, na svoj bankový účet , čím spôsobila
poškodenej F. Z. škodu v celkovej výške 2.610,90 eur,
čím obvinená svojim konaním spôsobila celkovú škodu vo výške 66.265,90 eur.
Za to jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 3 roky, a probačný dohľad nad správaním
obžalovanej v skúšobnej dobe. Zároveň jej bola uložená povinnosť podľa svojich schopností a možností
splácať v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 4.2.2015, že obžalovaná Y. M. uviedla, že sa cíti byť vinná zo
spáchania skutku. K nároku na náhradu škody uviedla, že poškodení si uplatnili svoje nároky v civilnom
konaní, bolo tam uzannie dlhu a notárska zápisnica.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa
§ 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie
sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z
ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok
na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého
právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Tomu, že či je
právny záujem na určení, že sa prihliada z úradnej povinnosti.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie záväzku (dlhu) je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov, ktorými si veriteľ zabezpečuje svoju
pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi. Uznaný záväzok je zabezpečený tým, že v dôsledku ním založenej
právnej domnienky si veriteľ i takto vylepšuje svoju pozíciu pre prípad vymáhania svojej pohľadávky
súdnou cestou. Ak totiž dôjde k súdnemu sporu o takto uznaný dlh, súd predpokladá jeho existenciu v
čase uznania. Nie je potrebné dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase uznania.
Podľa § 3 ods. 3 Notárskeho poriadku zápisnice, osvedčenia a iné listiny vyhotovované pri notárskej
činnosti a pri činnosti podľa odseku 2 (ďalej len "notárska listina") a ich osvedčené odpisy sú verejnými
listinami.

Podľa § 56 ods. 1 veta prvá Notárskeho poriadku na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré
by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh v časti určenia neplatnosti notárskej
zápisnice N 262/2012, NZ 26029/2012, NCRJs 26588/2012 zo dňa 19.7.2012 vyhotovená notárkou
JUDr. E. M. W. H. nie je dôvodný. Súd tu poukazuje najmä na rozhodnutie NS SR 2Cdo/11/2007 zo
dňa 29.1.2008, v ktorom sa uvádza : "Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel
od spisovania právnych úkonov, je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní
notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti
alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa
pred ním urobené vyhlásenie, (ne)prieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na
jeho žiadosť uskutočňuje záznam o ním uvedených skutočnostiach, by ho malo viesť k tomu, aby
ním urobené vyhlásenie zodpovedalo príslušným právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva
v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým
spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy,
kým nie je dokázaný opak. Zo samotnej podstaty činnosti notára spočívajúcej v osvedčovaní právne
významných skutočností je zrejmé, že žaloba o neplatnosť takéhoto osvedčenia vydaného notárom,
do úvahy neprichádza. Notársky poriadok preto ani nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo
osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby
určil neplatnosť osvedčenia. Rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník)
nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožňoval i dotknutej osobe domáhať sa (ne)platnosti osvedčenia
vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť
právneho úkonu."
Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že nárok uplatnený navrhovateľkou, ktorým sa domáhala, aby
súd určil, že je notárska zápisnica N 262/2012, NZ 26029/2012, NCRJs 26588/2012 zo dňa 19.7.2012
neplatná, nemá oporu v príslušných právnych predpisoch. Zároveň v danom prípade ide o návrh podľa
§ 80 písm.c/ OSP, ktorý považuje zákon za procesne prípustný len vtedy, ak je na požadovanom určení
naliehavý právny záujem. Ak by teda aj súd mohol skúmať platnosť predmetnej notárskej zápisnice,
určite by sa tým musel zaoberať len ako predbežnou otázkou, keďže na strane navrhovateľky by chýbal
naliehavý právny záujem na takomto určení.

Ďalej sa žalobou navrhovateľka domáhala určenia, že dlh navrhovateľky vo vzťahu k odporcom v I -
až IV rade obsiahnutý v notárskej zápisnici č. N 262/2012, NZ 26029/2012, NCRJs 26588/2012 zo dňa
19.7.2012 spísanej na notárskom úrade JUDr. E. M. a v Dohode o uznaní záväzku a o splátkovom
kalendári zo dňa 19.7.2012 neexistuje a tiež, že právny úkon Dohoda o uznaní záväzku a o splátkovom
kalendári zo dňa 19.7.2012 je neplatný.

Najskôr sa súd zaoberal tým, či u navrhovateľky je daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení a dospel k záveru, že tento je daný, nakoľko určením, že dlh navrhovateľky vo vzťahu k odporcom
v I - až IV rade obsiahnutý v notárskej zápisnici a v Dohode o uznaní záväzku a o splátkovom kalendári
zo dňa 19.7.2012 neexistuje znamená, že notárska zápisnica viac nebude vykonateľným exekučným
titulom a toto by výrazne zmenilo právne postavenie navrhovateľky ako dlžníčky vo vzťahu k odporcom.

V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka podpísala najskôr Dohodu o uznaní záväzku
a o splátkovom kalendári zo dňa 19.7.2012 a následne notársku zápisnicu, ktorá obsahovala uznanie
dlhu. Navrhovateľka v žalobe poukazovala na to, že právny úkon uznania dlhu je neurčitý, nakoľko nie
je zrejmé v akom rozsahu mali dlhy vzniknúť činnosťou navrhovateľky ako fyzickej osoby nepodnikateľa
a činnosťou navrhovateľky ako fyzickej osoby podnikateľa a tiež, že z hľadiska výšky nie je zrejmé, aké
konkrétne dlhy navrhovateľka uznáva, keď uznanie obsahuje len bližšie nešpecifikovaný sumár údajných
neoprávnených prevodov za jednotlivé roky, teda nie je zrejme konkrétne o akú sumu a kedy sa mala
navrhovateľka obohatiť - nie je riadne špecifikovaný dlh.
Súd v tomto poukazuje na to, že v dohode o uznaní dlhu v čl. I. je uvedené presné obdobie, kedy
navrhovateľka u odporcov pracovala ako zamestnanec a kedy ako podnikateľ s obchodným menom Y.
G. a následne je presne uvedené, kedy - v ktorom roku a ktorému z veriteľov, v akej výške a z ktorého
účtu previedla finančné prostriedky veriteľov bez právneho titulu na svoj účet.
Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým
dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných
pre právne úkony (§ 34 a nasl. OZ) je na platnosť uznania dlhu potrebná:
a) písomná forma,
b) vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a
c) uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky.
Pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť síce tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie
práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o
uznaní dlhu výslovný odkaz. Rovnako tak uznanie práva čo do jeho výšky musí byť vyjadrené tak, aby
výška bola objektívne určiteľná. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný,
ak je výkladom podľa § 35 ods. 2 OZ objektívne pochopiteľný, t. j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho
obsahu (Ro NS SR, sp. zn. 3 Cdo 79/2005). Na platnosť uznania dlhu ako jednostranného právneho
úkonu dlžníka adresovaného veriteľovi je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a špecifikácia
dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky, avšak samotné splnenie týchto náležitostí ešte nerobí z právneho
úkonu uznávacie vyhlásenie, pokiaľ nie je podložené tiež vôľou konajúcej osoby smerujúcej ku vzniku
práv či povinností vyplývajúcich z § 110 ods. 1, príp. § 558 OZ (Ro NS ĆR z 22. 11. 2005, sp. zn. 33
Odo 501/2004).
Na základe uvedeného más súd za to, že osoba dlžníka, ale aj osoby veriteľov, či výška dlžných súm
boli presne a zrozumiteľne v dohode špecifikované, nakoľko obsah dohody je objektívne pochopiteľný
a ani pre laika nie je možný žiaden iný výklad ako ten, ktorý je v nej zachytený.

Samozrejme ďalšou náležitosťou uznania dlhu je vôľa konajúcej osoby uznať dlh, pričom navrhovateľka
poukazovala na to, že tento právny úkon bol spísaný pod nátlakom a v tiesni, kedy navrhovateľka
nevedela čo podpisuje, a preto je s poukazom na § 37 ods. 1 OZ neplatný. Navrhovateľka na pojednávaní
uviedla, že mal byť na ňu vyvíjaný nátlak v tom smere, že sa jej mala odporkyňa v 3/ rade vyhrážať, že
pôjde do väzenia. Odporkyňa v 3/rade priznala, že keď boli u navrhovateľky doma povedala jej toľko,
že tie peniaze musí uhradiť, inak to pôjde súdnou cestou a pôjde do basy. Súd toto vyjadrenie nevyložil
ako vyhrážku adresovanú navrhovateľke, nakoľko je to skôr konštatovanie faktu v danom čase, nakoľko
je zrejmé z vyjadrení odporcov, že mali snahu sa s navrhovateľkou dohodnúť na splácaní daného
dlhu. Je zrejmé, že ak by k takej dohode nedošlo, odporcovia by hneď podali trestné oznámenie na
navrhovateľku, čo je ich legitímne právo. Navyše navrhovateľka sama uznávala, že finančné prostriedky
si previedla na svoj účet a že ich aj odporcom uhradí, preto odporcovia riešili danú situáciu spísaním
uznania dlhu u notára. Až následne, keď navrhovateľka napriek uznaniu dlhu a možnosti dlh splácať,
nezaplatila odporcom žiadnu sumu, došlo k podaniu trestného oznámenia.
Navrhovateľka v žalobe poukazovanú tieseň a nátlak v konaní nepreukázala, a to ani nepriaznivý
duševný stav súvisiaci s pôrodom, keď ako bolo správne poukázané odporcami, navrhovateľka ešte aj
po pôrode uskutočnila niekoľko neoprávnených prevodov na svoj účet.

Nakoniec navrhovateľka poukazovala v žalobe na to, že časť dlhu, pokiaľ by aj reálne existoval, bol
v čase spísania sporných dokladov premlčaný, o čom navrhovateľka nemala vedomosť. Z dohody o
uznaní dlhu vyplýva, že najskôr došlo k prevedeniu finančných čiastok navrhovateľkou v roku 2009 a k
uznaniu dlhu došlo dňa 19.7.2012. Súd dospel k tomu, že k premlčaniu dlhu v čase spísania uznania
dlhu a notárskej zápisnice nedošlo ani sčasti, nakoľko premlčacia doba pri práve na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo
dňa, keď k nemu došlo. V danom prípade je nesporné, že išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
nakoľko úmysel navrhovateľky sa bezdôvodne obohatiť bol nesporne preukázaný.

Uznanie dlhu nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu
uznania. Domnienka existencie dlhu, ktorá je založená uznaním, je vyvrátiteľná. To znamená, že dlžník,
ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania netrval, resp. namietať, že
dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Táto námietka môže byť úspešná len za predpokladu, že sa oproti
prezumpcii uvedenej v § 558 OZ preukáže opak. Len všeobecné popretie záväzku nie je dôvodom pre
preskúmanie uznania nároku súdom.
Navrhovateľka mala v konaní predovšetkým preukázať, že dlh, ktorý uznala nevznikol, alebo, že
nevznikol v takej výške. Navrhovateľka sa bránila len tým, že časť sumy bola na jej účet prevedená
ako odmena za vykonanú prácu so súhlasom pána Z. st., keďže mala dohodnutú minimálnu mzdu.
Navrhovateľka však túto skutočnosť nijako nepreukázala, naopak sama uviedla, že nevie, aká suma
bola prevedená na jej účet dôvodne teda z titulu vyplatenia mzdy, myslí, že sa to preukázať nedá, lebo
vedel o tom len pán Z. st., ktorý tu už nie je. Toto tvrdenie považoval súd za účelové, ako aj celú žalobu
navrhovateľky, nakoľko z výsluchu Y. Z. st. ( pôvodne odporcu v 2/rade) v trestnom konaní nesporne
vyplýva, že navrhovateľka nemala od neho súhlas prevádzať si tieto finančné prostriedky na jej účet a
že využila jeho dôveru, pričom v týchto prevodoch sa nenachádzala jej mesačná mzda, keďže táto jej
bola vyplácaná v hotovosti.

Nakoniec súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka sa aj v trestnom konaní vedenom na tunajšom
súde 2T/100/2013 doznala k vyššie uvedenému skutku, teda sama uviedla, že skutok spáchala a
spôsobila výšku škody, ktorá spolu s jednotlivými finančnými čiastkami , ktoré si na svoj účet postupne
previedla je obsahom skutkovej vety rozsudku, pričom práve výška spôsobenej škody bola orgánmi
činnými v trestnom konaní riadne preskúmaná, nakoľko táto výška bola podkladom pre podanie
obžaloby, ako aj pre kvalifikáciu trestného činu. Navrhovateľka mohla v trestnom konaní namietnuť výšku
finančných prostriedkov, ktoré odcudzila odporcom, avšak k tomuto nedošlo. Neobstojí ani argument,
že sa doznala ku skutku preto, lebo sa chcela vyhnúť väzeniu. Ak by navrhovateľka už v trestnom
konaní vedela preukázať a spochybniť výšku škody spôsobenej odporcom, táto by bola ponížená o takto
preukázanú sumu. Navrhovateľka však ani v trestnom a ani v tomto súdnom konaní nijakým spôsobom
nepreukázala, že dlh v uvedenej výške nevznikol.

Právny zástupca navrhovateľky v konaní navrhoval vypočuť ako svedkyňu N. Z., aby sa vyjadrila k
účtovaniu položiek znižujúcich základ dane v účtovníctve odporcu v 1/rade, lebo ak sa u odporcov
znížil základ dane prevodmi navrhovateľky na jej účet, tým pádom uznaná suma v notárskej zápisnice
nemohla byť nadobudnutá na základe titulu bezdôvodného obohatenia ale mohlo ísť o iný právny
dôvod a aj táto skutočnosť potom spôsobuje neplatnosť danej notárskej zápisnice. Následne žiadal aj
doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním z odboru účtovníctvo. Súd tento návrh na doplnenie
dokazovania zamietol, nakoľko výsluch svedkyne Z. nepovažoval za účelný, keďže skutočnosti týkajúce
sa poníženia základu dane a aj iný právny titul nadobudnutia finančných prostriedkov navrhovateľkou,
nemá vplyv na už uvedené právne posúdenie, keď označenie právneho titulu v dohode o uznaní dlhu
nemôže spôsobiť neplatnosť uznania dlhu. Z rovnakých dôvodov súd zamietol aj návrh na vykonanie
dokazovania znaleckým dokazovaním z odboru účtovníctvo.

Ďalej navrhoval pripojiť spis tunajšieho súdu sp.zn. 10C/353/2015, v ktorom konaní odporcovia ako
navrhovatelia žalovali p. M. o úhradu sumy 66 000 eur. Právny zástupca odporcov k tomu uviedol, že čo
sa týka konania vedeného pod sp.zn. 10C/353/2015 táto žaloba bola podaná len z opatrnosti, nakoľko
aj v trestnom konaní súd uznal notársku zápisnicu ako exekučný titul a v prípade ak by v tomto konaní
navrhovateľka bola úspešná, tak by došlo k premlčaniu dlhu. Toto konanie je prerušené, a v prípade
že budú odporcovia tuná úspešní, tú žalobu zoberú späť. Aj tento návrh na doplnenie dokazovania súd
zamietol, nakoľko ho považoval za nadbytočný.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľku, ktorá nemala v konaní
úspech zaviazal zaplatiť odporcom v 1 - 3. rade náhradu trov konania vo výške 100%. Po právoplatnosti
tohto rozsudku rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 10. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.