Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 16, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/196/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214213597
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214213597.16

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci
žalobcov: 1/ X. Q., W.. XX.L. XXXX a 2/ K. Q., C.. T., W.. XX.E. XXXX, obaja bytom H. XXX/X, XXX
XX M., obaja právne zastúpený JUDr. Tiborom Szakálom, advokátom so sídlom Korzo B.Bartóka 789/3,
929 01 Dunajská Streda, proti žalovaným: 1/ T. T., W.. X.I. XXXX, F. F. XX, XXX XX F., právne zastúpený
JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom so sídlom Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, 2/ EASY WAY

- Smart Solutions, s.r.o., so sídlom Wolkerova 6, 900 31 Stupava, IČO: 47 494 310, 3/ C.O.R. s.r.o., so
sídlom Kapitulská 12, Banská Bystrica, IČO: 45 000 646, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
JUDr. Eckmann, s.r.o. so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110 konajúc JUDr.
Ivanom Eckmannom, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobcovia v 1 a 2.rade sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na LV XXX,
k.ú. Q. M., a to parcely registra C, parc. č. XX/X, o výmere XXX Y.X, a parc. č. XX/X, o výmere XXX Y.X

záhrady a rodinného domu, súp.č. XXX, na parcele číslo XX/X, v podiele X/X.
Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade sú povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania vo výške 448,19 eur na
účet ich právneho zástupcu, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.júna 2014 sa žalobcovia domáhali rozhodnutia súdu,
ktorým by súd určil vlastnícke právo k nehnuteľnosti žalobcom. Žalobu odôvodnili tým, že na základe

kúpnou zmluvou zo XX.S. XXXX podpísanou žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným v 1.rade ako
kupujúcim, kde predmetom zmluvy je rodinný dom súp.č. XXX, postavenom na pozemku V. parc.č.
XX/X o výmere XXX Y. ako zastavané plochy a nádvoria a pozemku parc.č. XX/X vo výmere XXX
Y. ako záhrady, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci M., v katastrálnom území M., okres H.
L., zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom Správou katastra Dunajská Streda pre k.ú. M. na liste
vlastníctva č. XXX, pričom túto pokladajú za absolútne neplatnú. Svoje finančné problémy chceli riešiť

refinancovaním úverov, preto reagovali na inzerát v kauflandských novinách. Ozvala sa im pani, ktorá
prisľúbila vybavenie pôžičky Žiadali sumu 17.000 eur a mali ručiť nehnuteľnosťou. Po týždni sa stretli v
F. v E. F. Z., kde mali podpísať zmluvy. Zmluvy nečítali, nakoľko im veľmi nerozumeli lebo sú maďarskej
národnosti. Po podpise u notára išli domov s tým, že tá pani čo bola s nimi im povedala, že peniaze
sa pošlú na ich účet, hneď ako kataster povolí vklad. Vraj splátkový kalendár a zmluvy im pošlú poštou
doporučene. Keď im došlo rozhodnutie so správy katastra nehnuteľností, tak dostali šok! Vraj predali

dom, veď chceli pôžičku na záložné právo, kde mali dostať 17.000 eur a splácať mesačne po 120 eur. No
dom nechceli predať a žiadne peniaze ani zmluvy nedostali. Je vylúčené, aby mali vôľu predávať dom
vzhľadom na to, že nevlastnili žiadnu inú nehnuteľnosť a ich rodina bola na tomto dome závislá. Ich dom
bol bez ťarchy a pred mesiacom bol u nich znalec, ktorého poslal žalovaný v 1.rade, vraj potrebuje vedieť
hodnotu nehnuteľnosti, ktorou ručia. Keď volali žalovanému v 1.rade, že kedy sa môžu stretnúť, aby im
toto vysvetlil, tak sa vkuse vyhováral, že je odcestovaný a nemá čas. Kúpna zmluva týkajúca sa prevodu

vyššie uvedených nehnuteľností je tak z dôvodu absencie vôle predávajúcich vykonať tento právny úkon
ex lege absolútne neplatná. Kupujúci a následne žalovaný ako ďalší nadobúdateľ sa tak napriek zápisuv katastri nikdy nestal vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Možno konštatovať, že meritórne rozhodnutie
súdu o určení vlastníckeho práva je jediným spôsobilým prostriedkom nápravy nezákonného stavu a
nezákonného zápisu v katastri nehnuteľnosti.

Súdžalobuajsprílohamipodľa§79ods.4a114ods.3O.s.p.spolusprocesnýmipoučeniamivrátane§
120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanému v 1.rade do vlastných rúk dňa 7.augusta
2014 (č.l. 11), žalovanému v 2.rade dňa 17.októbra 2014 (č.l. 62) a žalovanému v 3.rade dňa 25.marca
2015 (č.l. 142) s výzvou, aby sa k žalobe vyjadrili.

Žalovaný v 1.rade na výzvu súdu reagoval tak, že v konaní nie je vo veci pasívne legitimovaný. Tvrdenie
žalobcov považuje za účelové a nepravdivé. Okrem toho, od začiatku rokovania o uzatvorení predmetnej
zmluvy až do samotného podpisu zmluvy (3.februára 2014), resp. až do overovania pravosti podpisov u
notára, (4.februára 2014) mali dostatočný čas na to aby sa podrobne oboznámili s podmienkami zmluvy.
Takisto pravdivosť tvrdenia žalobcov, že chceli so žalovaným uzatvoriť len zmluvu o pôžičke na sumu

17.000 eur, a nie kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol prevod vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, nie je veľmi pravdepodobná, nakoľko aj keby žalobcovia nerozumeli slovenskému
jazyku vôbec, museli by rozumieť aspoň významu číslic uvedených v kúpnej zmluve, ktorú vlastnoručne
podpísali, v ktorej žiadna suma 17.000 eur, ktorá mala byť podľa ich tvrdenia predmetom zmluvy o
pôžičke nie je v kúpnej zmluve nikde napísaná a zároveň v kúpnej zmluve je napísaná má suma - 55.000

eur.

Žalovaný v 2.rade sa k žalobe nevyjadril.

Žalovaný v 3.rade sa k žalobe vyjadril v tom smere, že nesúhlasí s uplatneným nárokom žalobcov a

žalobu považuje za nedôvodnú. Namieta tvrdenie žalobcov o údajnej neexistencii ich vážnej a slobodnej
vôle uzatvoriť so žalovaným v 1.rade kúpnu zmluvu vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva č. XXX pre kat. úz. M.. Takéto tvrdenie považuje za celkom účelové vychádzajúc pritom už zo
samotného textu podanej žaloby, z ktorého je zrejmé, že žalobcovia sa vo svojich vlastných tvrdeniach
dostávajú do zjavného vnútorného rozporu.

Žalovaní v 1.až 3.rade sa na pojednávanie nariadené na deň 16.októbra 2015 nedostavili, hoc
doručenie predvolania mali riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnili z dôležitého dôvodu, resp.
ospravedlnenie nemalo náležitosti v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 a 3 O.s.p.. Súd konal v ich
neprítomnosti nakoľko mal za to, že boli splnené podmienky na takýto postup v zmysle § 101 ods. 2

O.s.p. tak, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania.

Pokiaľ ide o žiadosti o odročenie pojednávania, túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Obsahom
základného práva (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) nie je povinnosť súdu vyhovieť
akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania. Dôvod náhleho zhoršenia zdravotného stavu žalovaného

v 1.rade, ktorý súdu ani len nepreukázal, a z tohto dôvodu i následné ospravedlňovanie sa či právnych
zástupcov alebo aj ďalších účastníkov, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie
„dôležitého dôvodu" na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti
„dôležitého dôvodu" (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci
konajúceho súdu (viď I. ÚS 68/1998). V žiadosti o odročenie pojednávania právny zástupca žiadal

odročiť pojednávanie na iný termín. Súd im zaslal všetky písomnosti, ktoré tvoria obsah spisu, aby sa
s nimi mohli oboznámiť a aj vyjadriť. Zároveň ich niekoľkokrát predvolával, nikdy sa na pojednávanie
nedostavili. Z uvedeného má súd za to, že sa dobrovoľne vzdali práva ústne sa vyjadriť na riadne
vytýčenom pojednávaní. Nie je reálne možné nenáležité žiadosti o odročenie pojednávania zo strany
súdov zabezpečiť, najmä keď Občiansky súdny poriadok umožňuje konať aj v neprítomnosti za splnenia

určitých podmienok, ktoré v tomto prípade splnené boli; a to aj s poukazom na riziko vzniku prieťahov
v konaní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom prítomných žalobcov a svedka, ako aj oboznámením sa
so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä listom vlastníctva č. XXX vydaného 4.februára 2002

(č.l. 4), výpisom z LV č. XXX vyhotoveného 5.mája 2014, kúpnou zmluvou z 3.februára 2014 (č.l. 32 -
35), výpisom z LV č. XXX vyhotoveného 13.augusta 2014, výpisom z obchodného registra žalovaného
v 2.rade (č.l. 48), výňatok z inzertných novín (č.l. 54, 55, 56), výpisom z LV č. XXX vyhotoveného
14.novembra 2014 (č.l. 120), výpisom z obchodného registra žalovaného v 3.rade (č.l. 121).Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Z listu vlastníctva č. XXX vydaného 4.februára 2002 (č.l. 4) je zrejmé, že žalobcovia predmetnú
nehnuteľnosť nadobudli kúpnou zmluvou a do katastra bola zapísaná vkladom č. V-XXX/XX.
Z výpisu z LV č. XXX vyhotoveného 5.mája 2014, je zrejmé, že žalovaný v 1.rade predmetnú
nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou, pričom vklad č. U.-XXX/XX bol povolený 17.februára 2014.
Z výpisu z LV č. XXX vyhotoveného 13.augusta 2014 (č.l. 38), je zrejmé, že žalovaný v 2.rade predmetnú

nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou, pričom vklad č. U.-XXXX/XX bol povolený 26.mája 2014.
Z výpisu z LV č. XXX vyhotoveného 14.novembra 2014 (č.l. 120), je zrejmé, že žalovaný v 3.rade
predmetnú nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou, pričom vklad č. U.-XXXXX/XX bol povolený
25.septembra 2014.
Z kúpnej zmluvy z 3.februára 2014 (č.l. 32 - 35) je zrejmé, že žalobcovia ako predávajúci previedli svoje
vlastníckeprávokpredmetnejnehnuteľnostinažalovanéhov1.radeakokupujúceho.VČl.IIzmluvybola

kúpnacenadohodnutána55.000eur,ktorámalabyťuhradenátak,žesuma45.000eurbudezapočítaná
v súlade s nevyplatenou pôžičkou poskytnutou dňa 30.októbra 2012, ktorá bola splatná 30.októbra 2013
a suma 10.000 eur mala byť uhradená v hotovosti pri podpise zmluvy, „prevzatie hotovosti predávajúci
potvrdzuje podpisom na zmluvy.“. Podpisy zmluvných strán sú na samostatnej strane č. 4 zmluvy
bez dátumu, dátum zmluvy je v spodnej časti tretej strany zmluvy. Notárske osvedčenie je opäť na

samostatnej strane (čl. 35) s pripojeným dátumom vykonania osvedčenia podpisu 4.februára 2014.
Z výňatkov z inzertných novín (č.l. 54, 55, 56) vyplývajú zverejnené inzercie „rýchle pôžičky“ s textom
„vyplatíme vaše dlhy z bánk aj z nebankoviek, exekúcie a iné dlhy. Podmienka ručenie nehnuteľnosťou
aj zadlženou alebo v exekúcii. Naďalej zostávate vlastníkom nehnuteľnosti. Zostane Vám jeden úver
s nízkou splátkou a strecha nad hlavou.“. Ďalej sú uvedené dve telefónne čísla: XXXX XXX XXX a

XXXX XXX XXX. Inzertné noviny boli vydané Týždenníkom V., X..Č.. X. XXXX/XX. Obdobne aj v ďalších
inzerátoch.
Žalobca v 1.rade uviedol, že potrebovali pôžičku na rekonštrukciu domu, sporiteľňa im odmietla žiadosť.
Zbadal inzerát na pôžičku a zavolal. Ozvala sa pani I., prišla k nim, hovorila, že pôžičku dostanú, ale
potrebuje doklady o dome ako zálohu. Potom išli podpísať zmluvu do F. oproti L., tam podpísali papiere.

Zmluvu ani žiadne dokumenty nečítali, spoliehal sa na pani I.. Potom znova bolo treba niečo podpísať,
lebo niečo tam nebolo dobré. On to podpisoval v F., U. C., nakoľko tam pracoval blízko, manželka bola
v H. L.. Neskôr si pýtala pani číslo účtu, poskytli jej tieto čísla, potom čakali, ale peniaze neprišli. Neskôr
oznámila pani I., že podala trestné oznámenie na pána T., ona im to dala do ruky, aby sa mohol s tým
oboznámiť, pričom oznámila, že asi musí zaplatiť súdny poplatok. Na to sa žalovaný v 1.rade obával,

že príde o dom, lebo mu bolo zrejmé, že je to podvod, myslel si, že stratí strachu pod hlavou. Zdôraznil
súdu, že nikdy nechcel predať dom, dom chceli rekonštruovať a na to potrebovali peniaze. Na otázku kde
bývajú žalobcovia uviedol, že stále v tom dome. Na otázku či sa niekedy stretli osobne alebo telefonicky
kontaktovali s pánom T., uviedol, že nikdy v živote ho nevidel, nič od neho nedostal, ani SMS, ani list,
nekomunikovali nijak. Na otázku kto platí náklady súvisiace s domom, uviedol, že oni - žalobcovia, aj čo

sa týka daní, pôžičku v SĽSP, teda všetky náklady.
Žalobkyňa v 2. rade vypovedala vo svojom rodnom jazyku, pričom uviedla že, v roku 2000 si kúpili
rodinný dom, následne ho chceli rekonštruovať. Neskôr jej manžel ochorel na sklerózu multiplex. Chceli
si požičať na opravu od sporiteľne, ale tá ich odmietla. Manžel našiel inzerát na pôžičku v kauflandských
novinách, teda zatelefonoval, jednala s nimi pani T. I., ktorá po dohode prišla k nim domov, odfotila dom,

a uviedla im, že majú dohodnuté splátky vo výške 120 eur mesačne, so splácaním na 10 rokov. Vypýtala
si papiere od domu, ani im to nebolo divné, pretože chceli tú pôžičku a rátali s tým, že musia založiť
dom. Nechceli však predávať dom. Neskôr, vo februári 2014, boli u notára, kde sa na zmluve overili ich
podpisy, pričom si stále mysleli, že sa jedná o pôžičku. Žiaľ veľmi dôverovali pani I., a s predloženými
dokumentmi, ktoré podpisovali sa neoboznámili. Po podpise pani I. zbalila zmluvy a uviedla, že niečo

nie je v zmluve v poriadku, musí to ísť opraviť. Potom sa už dlho neozvala, len neskôr, asi o týždeň si
pýtala číslo účtu, že tam im pošlú peniaze. Potom asi o mesiac došlo k druhému podpisu zmluvy, pričom
si manželia mysleli, že sa jedná o tú opravenú zmluvu o pôžičke. Až následne jej švagriná zistila, že sa
nejedná o záložnú zmluvu ale o kúpnu zmluvu.
Svedkyňa pani T. I., uviedla že, manželov Q. pozná, riešila pre nich pôžičku. V V. novinách podávala

inzeráty na pôžičky, pričom na tento inzerát reagovali manželia Q.. Totiž mala sprostredkovateľskú
zmluvu s pánom T., ktorý jej zaobstaral prácu na inzercie. Pamätá si, že manželia si žiadali do 15.000
eur, nepamätá si presne, kedy to bolo. Pán T. komunikoval cez L., pričom ju požiadal, aby si vypýtala list
vlastníctva a iniciály žiadateľov ako aj titul nadobudnutia nehnuteľnosti, a to za účelom zmluvy o pôžičke.Pokiaľ vie, zmluvy pripravovala T., právnička Y.. E. L., vie o nej, že pochádza z I., robila v I. E..L.., robila
aj pre pána T., neskôr sa dozvedela, že je ako koncipientka u Y.. Y. K.. Ako uviedla, riešila s manželmi
zmluvu o pôžičke a mala dohodnúť s tým spojenú záložnú zmluvu. Neskôr v N. sa stretla s manželmi,

vtedy zistila podľa výpisu z katastra, že sa jednalo o kúpnu zmluvu. Informovala o tom T., on povedal, že
nech to nerieši, že on to vybaví. Viackrát kontaktovala T., aby zaplatil tie peniaze, on však odpovedal,
že keď sa vráti tak to vyrieši. Bolo to stokrát, ale nikdy to neriešil.
Informovala svedkyňa súd, že pán T. jej písal pokyn na U. (Y.), s čím však svedkyňa nemohla súhlasiť,
súdu odovzdala mobil na prečítanie tejto správy. V správe bolo uvedené: „niekedy koncom roku 2012

jeseň ma oslovil pán T. ohľadom sprostredkovania pôžičiek pre potencionálnych záujemcov. Ja som už v
tom čase zastupovala viacerých klientov - (poznámka svedkyne: to nie je pravda), spomínam si, že som
sprostredkovala pôžičku pre tu prítomných, ktorým som osobne odovzdávala 45.000 eur, kedy presne
to bolo si už nemôžem pamätať, viem, že peniaze boli požičané na jeden rok a tie nevrátili. Následne po
splatnostidlhumaoslovili,žechcúpredaťsvojdom-(poznámkasvedkyne:toniejepravda),aženebudú
vyplácaťsvojdlhvočiT.,ale,žechcúdoplatiť10.000eur,sčímT.súhlasilajasomdoriešilavšetkyzmluvy

azariadilaprepis.Tojevšetkočosispomínamvdanejveci,určitesomsnimikomunikovalaposlovensky,
museli vedieť čo podpisujú, pretože mi dávali popis nehnuteľnosti, prečo by poskytovali tieto údaje.
Odkiaľ poznáte pána T. ?....poznáme sa už asi 5-7 rokov, ako prebiehala Vaša spolupráca? .....Peško
mi odovzdal sumu 100.000 eur s tým, že ich mám použiť na pôžičky úročné aj bezúročné.“.
Ďalej uviedla svedkyňa, že jeho sestra R. T. mala dispozičné právo k účtu T., ktorá mala vybrať peniaze,

svedkyňa nevie akú sumu, ale povedali jej, že sestra vyberie z účtu a zloží na účet Q.. Dodala, že k
podpisu zmluvy došlo v E. F. Z. u notára, pred podpísaním zmluvu čítala zhruba, nečítala ho detailne.
Označenie zmluvy si nevšimla, bolo tam viacero dokumentov, bol medzi nimi návrh na vklad a zmluvy o
pôžičke, nevenovala tomu náležitú pozornosť, teraz to už ľutuje. Na otázku, či odovzdala jeden exemplár
Q. uviedla, že nevie si spomenúť, pred budovou sa normálne rozišli, papiere odovzdala pani L.. Na

otázku, že kto objednal v V. novinách inzerát, uviedla, že ich obstarávala na vlastné náklady a T. jej
preplácaltienáklady.Telefónnečíslonainzerátochnebolojej,T.uviedoltextinzercie,zapožičaltelefón,s
uvedenýmtelefónnymčíslompreprípad,akbyniektonereagovalnainzerát.Naotázkučiboliodovzdané
peniaze 10.000 eur, tak ako je písané v čl. 2 Kúpnej zmluvy uviedla, že ona ich neodovzdala určite a
spomenula si, že T. ju inštruoval, aby Q. povedala, že peniaze budú vyplatené až po zápise do katastra.

Tiež si spomenula, že pýtala čísla účtov manželov, tieto čísla odovzdala Y.. L., ktorá mala zapracovať
do zmluvy a tam mali byť plnené peniaze z pôžičky. Kontaktovali ju manželia, stretli sa v N., domáhali sa
vysvetlenia, čo to má znamenať, svedkyňa však sama bola prekvapená, že došlo k prevodu vlastníctva,
nevedela im to vysvetliť, preto kontaktovala T., za účelom vysvetlenia alebo zaplatenia, pričom T. uviedol,
že „ty sa do toho nepleť, ja to vyriešim“. Ešte si spomenula, že keď sa informovala u T., lebo ju mrzela táto

záležitosť, že či sa vyriešila situácia s manželmi, na to T. uviedol, že potrebuje ešte jeden papier potvrdiť
u notára, čestné vyhlásenie - nepamätá si, ale vie, že pán Q. tento papier podpisoval v C. a pani Q. v H.
L.. Na otázku či realizovala aj iné sprostredkovania kúpnych zmlúv alebo niečo iné, uviedla, že len jednu
záložnú zmluvu a pokiaľ vie, nie sú tam žiadne problémy, ani nebola oslovená, že by tam boli nedostatky.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom

bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov)
k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenieevidovanéhoaprávnehostavu.TentoprávnyzáverzaujalNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004,

v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti,
žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.
Podľa čl. 20 Ústavy SR zákon č. 460/1992 Zb., každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na

ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich s občiansko-právnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmoch iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;

môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo
súdnej praxe pod č. 39/1998) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum)
nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný
úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky

ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase
jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností
nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ (resp. či ju
zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy

prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio).
Súd poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení z 10. februára 2010 sp. zn.
I. ÚS 50/10. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest,
quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže
nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje

vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne
previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí
nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“
preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom
prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale

nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu
nehnuteľnosti. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného
nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť

viac práv, ako má sám. Pri právnom úkone , ktorý je absolútne neplatný, nastáva situácia, ako keby
právny úkon nebol vôbec urobený, v prípade vyslovenia neplatnosti takéhoto právneho úkonu dochádza
kobnoveniuprávnehostavupredporušenímvlastníckehopráva,ktorýmnaďalejsvedčívlastníckeprávo.
Vzhľadom na zhora uvedené skutkové zistenia a právne zdôvodnenie súd návrhu vyhovel v celom
rozsahu.

Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú v sporovom konaní naplnením prejednacej zásady, podľa
ktorej je zásadne vecou účastníkov konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Právna kvalifikácia skutkových okolností tvrdených účastníkmi pred súdom je však vždy vecou
súdu.
Súd vo veci rozhodol na základe dôkazov navrhnutých najmä žalobcami, žiadne ďalšie dôkazy

nevykonával ani neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán účastníkov konania ako aj s
prihliadnutím na právo účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Žalobcovia dokonca ani
nedisponovali kúpnou zmluvou, tú však predložil žalovaný v prvom rade.Súd pripomína, že Kúpna zmluva je zmluva, z ktorej vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať do vlastníctva a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle (konsens)

zmluvných strán, teda od akceptácie návrhu (oferty) obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy. Týmito
náležitosťami sú predmet kúpy a kúpna cena. Kúpnu zmluvu môže ako predávajúci platne uzavrieť
zásadne len vlastník nehnuteľnosti, lebo len on je oprávnený s vecou takto disponovať. Obsahom
právneho vzťahu z kúpnej zmluvy sú práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho. Tieto práva a
povinnosti zmluvných strán sú vzájomné (synalagmatické), z čoho vyplýva, že každý z účastníkov je

povinný plniť len, keď už druhý účastník plnil, alebo je pripravený plniť.
V predmetnom prípade bola síce dňa 3.februára 2014 podpisovaná - uzatvorená medzi žalobcami a
žalovaným v prvom rade kúpna zmluva, ktorá sa stala podkladom pre povolenie zápisu vlastníckeho
práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v prvom rade, pričom vklad
vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom Dunajská Streda, pod č. U.-XXX/XX dňa 17.februára
2014. Návrh na vklad vlastníckeho práva síce súdu nebol predložený, avšak z výpovedí účastníkov,

ako aj zo samotnej kúpnej zmluvy je zrejmé, že bol podaný zo strany žalovaného v prvom rade, ktorý
disponoval aj so splnomocnením, ktoré mu malo byť udelené žalobcami, vyplývajúce z kúpnej zmluvy
čl. IV ods. 3. Žalovaný v prvom rade bol v predmetnom splnomocnení, okrem iného oprávnený, aj
ku všetkým úkonom súvisiacim s konaním pred Okresným úradom v Dunajská Streda. Na základe
uvedeného splnomocnenia žalovaný v prvom rade vybavil všetky záležitosti týkajúce sa zavkladovania

jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Návrh na vklad jeho vlastníckeho práva bol
povolený, čo mal súd preukázané aj z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. Q. M.. O tom, že nehnuteľnosti
žalobcovia predali sa títo dozvedeli až následne, keď prebehlo zavkladovanie. Pričom však mienili
rekonštruovať rodinný dom a nechceli predať svoj rodinný dom.
Tvrdeniu žalovaného v prvom rade súd neuveril, keď tvrdil, že žalobcovia museli vedieť, že predávajú

dom a to z dôvodu, že kúpnu zmluvu podpísali 3.februára 2014 a až na druhý deň došlo k overeniu
ich podpisu a teda mali dostatok času na jej oboznámenie. Avšak z výsluchov tak účastníkov ako aj
svedkyne je zrejmé, že k podpisu došlo u notárky a teda jedine tam sa mohli oboznámiť s predloženými
dokumentmi, čo však z dôvodu prehnanej dôverčivosti neučinili. Navyše tieto dokumentu ani po podpise
im neboli vydané, ani len v kópii. Takisto s výsluchov vyplýva, že žalobcovia žiadne peniaze nedostali ani

ako kúpnu cenu za nehnuteľnosť ani ako pôžičku o ktorú mali záujem. Navyše žalovaný v prvom rade
cielene vplýval na svedkyňu, ktorej pred pojednávaním, na ktorom mienila vypovedať, elektronickými
prostriedkami napísal ako má vypovedať. Svedkyňa sa nedala zastrašiť, bolo jej ľúto, ako dopadli
podvedený klienti, ktorí žiadali len pôžičku cca 15.000 eur a miesto toho prišli o dom.
V danom prípade súd dospel k záveru, že takouto kúpnou zmluvou došlo k neoprávnenému zásahu

do vlastníckeho práva žalobcov, pričom každé vlastnícke právo je chránené priamo Ústavou SR. Na
základevyššiecitovanýchzákonnýchustanovenímásúdzato,žežalobebolopotrebnévyhovieť,pričom
zistil, že kúpna zmluva z 3.febuára 2014 je právnym úkonom absolútne neplatným, a to z dôvodu jeho
rozporu s dobrými mravmi ako aj z dôvodu že tu absentovala slobodná vôľa žalobcov. Dobré mravy
ako právny inštitút je podľa názoru súdu potrebné chápať ako súbor spoločenských noriem, ktoré síce

nie sú explicitne vyjadrené v zákone, avšak sú spoločnosťou všeobecne akceptované. Na základe
toho je potrebné konštatovať, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia vôbec neiniciovali právny
úkon spočívajúci v kúpnej zmluve. Mienili si totiž zaobstarať pôžičku na rekonštrukciu nehnuteľnosti.
Žalovaný v prvom rade podvodným konaním, resp. konaním v rozpore s dobrými mravmi, za účelom
získať majetkový prospech dosiahol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a tak

neoprávnenezasiaholdovlastníckehoprávažalobcov.Predmetnýprávnyúkonnebolzostranyžalobcov
urobený slobodne a vážne a ani pri najmenšom neodzrkadľoval skutočnú vôľu žalobcov, nakoľko títo
nikdy nemali v úmysle svoje nehnuteľnosti žalovanému v prvom rade, osobe, ktorú vôbec nepoznajú a
s ktorou sa nikdy nestretli, odpredať.
Preto bolo potrebné v nadväznosti na vyššie uvedené určiť vlastníctvo svedčiace žalobcom.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd žalobcom ako procesne úspešným účastníkom priznal náhradu trov konania vychádzajúc z

ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 a zohľadňujúc ustanovenie § 13a citovanej vyhlášky,
ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia spočívajúce v siedmich úkonoch právnej služby
(1.prevzatie a príprava zastúpenia á 92,81 eur /61,87 + 30,94, za oboch účastníkov, pričom zastúpenie
druhého je znížené o 50%/; 2.účasť na pojednávaní 19.septembra 2014 v rozsahu 1 teda 23,20eur; 3.účasť na pojednávaní 14.novembra 2014 v rozsahu 1 teda 23,20 eur; 4.účasť na pojednávaní
13.februára 2015 v rozsahu 1 teda 24,20 eur; 5.návrh na predbežné opatrenie 30.marca 2015 v rozsahu
1 teda 48,41 eur; 6.účasť na pojednávaní 20.mája 2015 v rozsahu 1 teda 24,20 eur; 7.účasť na

pojednávaní16.októbra2015á96,81eur)t.j.trovyprávnehozastúpeniapozohľadnenízníženiaodmeny
o 50% pri spoločných úkonoch (§ 13 ods. 2 vyhl.č. 655/2004) celkovo vo výške 332,83 eur) a podľa §
16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.: 3 x režijný paušál za rok 2014 á 8,04 eur, 4 x režijný paušál za rok
2015 á 8,39 eur, spolu 115,36 eur vrátane oboch zastúpení, teda v celkovej výške 448,19 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave

cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).