Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Anderlová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/239/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614205379
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3614205379.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného C., zastúpeného Z., proti
povinnému D., o vymoženie 2.548,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske, č.k. 3Er/691/2014-20, zo dňa 23. marca 2016, takto
r o z h o d o l :
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm.
m/ zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 57
ods. 1 písm. m/ v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 3, 4, 6 Exekučného poriadku. V odôvodnení
uviedol, že oprávnený sa domáhal proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy
2.548,20 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz
B. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. X F. XXX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
XX.XX.XXXX. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 02.09.2014 I.. V.. V. D. C.., súdneho exekútora so
sídlom v T.. Oprávnený doručil dňa 18.01.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, z ktorého
vyplýva, že oprávnený a povinný uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXXXX, na základe
ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 1.644 Eur. Za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal
zaplatiťoprávnenémuodplatu744Eur,ktorápredstavujeúroky.Dlžníkbolpovinnýuhradiťistinu v12
splátkach mesačne po 137 Eur. Dňa 02.01.2013 sa pre omeškanie stal splatný celý záväzok zo zmluvy
pozostávajúci z istiny 1.644 Eur a zmluvných pokút 904,20 Eur. Zmenka bola povinným ako vystaviteľom
vystavená na rad oprávneného za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy pre prípad omeškania
povinného s plnením záväzkov. Posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľským, pretože zmluva
bola uzavretá s povinným ako podnikateľom. Povinný bol označený IČO-m, miestom podnikania a
zápisom v príslušnom živnostenskom registri. Aj z iných ustanovení zmluvy vyplýva, že bola uzatváraná
medzi podnikateľskými subjektmi a vzťahuje sa na ich podnikateľskú činnosť. Povinný uzavrel zmluvu
nesporne ako podnikateľ. Pred jej uzavretím predložil oprávnenému živnostenské oprávnenie. Súd prvej
inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že podľa zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX boli peňažné
prostriedky poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti bez uvedenia konkrétneho účelu, pričom ani
zo žiadosti o poskytnutie jednoduchej pôžičky zo dňa XX.XX.XXXX účel čerpania pôžičky nevyplýva. Z
pripojeného spisu zmenkového súdu vyplýva, že súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení
oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu
predloženej zmenky, pričom zmenkový súd pred neskúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že vlastný vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na podklade
spotrebiteľskej zmluvy. Povinný je síce v zmluve o úvere označený ako podnikateľ a účel poskytnutia
peňažných prostriedkov je označený ako "na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti", to však samé
osebe nestačí na vyslovenie záveru o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy.
Označenie povinného IČO-m, čo by malo svedčiť o podnikateľskom charaktere zmluvy, ale
zároveň je označený aj rodným číslom, čo svedčí o spotrebiteľskom charaktere zmluvy. Zo žiadostinevyplýva, že by oprávnenému uviedol, že žiada úver na výkon podnikania. Spotrebiteľskou zmluvou
je aj zmluva uzavretá na strane dlžníka fyzickou osobou - podnikateľom, ak so zreteľom na všetky
okolnosti je zrejmé, že sa netýka výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Preto nemožno bez ďalšieho
(bez preukázania účelu uzavretia zmluvy) automaticky prijať záver, že právny vzťah medzi oprávneným
a povinným vyplývajúci z predmetnej zmluvy je právnym vzťahom nespotrebiteľským. Ak existuje čo
i len pochybnosť o obsahu zmluvy, je potrebné vykladať ju takým spôsobom, ktorý zabezpečí na jej
obsah aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva (§ 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka). Dôkazné bremeno preukázania nespotrebiteľského charakteru právneho vzťahu pritom
zaťažuje veriteľa (oprávneného). Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie
z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní
prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade,
ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na
prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na
zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z
pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho
vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m/ bod prvý
až tretí EP. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP (s poukazom na § 243f ods. 4 EP). Preto súd prvej inštancie vychádzal z
prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP
zastavil. O trovách zastavenej exekúcie rozhodne súd prvej inštancie podľa § 200 EP po právoplatnosti
tohto uznesenia v prípade ich vyčíslenia a vyúčtovania povereným súdnym exekútorom, osobitným
uznesením.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov upravených v §
205 ods. 2 písm. a/, v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p. Namietal,
že posudzovaný právny vzťah - zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX nie je
spotrebiteľským vzťahom, nakoľko uvedená zmluva bola uzatvorená medzi dvoma podnikateľskými
subjektami oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že
pri označení dlžníka je uvedené aj jeho IČO, pričom poukázal na zákon č. 540/2001 Z.z. o štátnej
štatistike, z ktorého vyplýva, že fyzická osoba môže mať IČO pridelené len titulom svojho postavenia
podnikateľa. Mal za to, že predmetná skutočnosť, že v zmluve je pri osobe dlžníka uvedené jeho
IČO, miesto podnikania a údaj o zápise do živnostenského registra nesporne preukazuje podnikateľské
postavenie povinného pri uzatváraní zmluvy o úvere. Skutočnosť, že je v zmluve uvedené aj rodné
číslo dlžníka nepreukazuje spotrebiteľský charakter zmluvy. Rodné číslo veriteľ do zmlúv uvádzal iba
preto, aby v prípade ukončenia podnikateľskej činnosti dlžníka v priebehu zmluvného vzťahu mohol
dlžníka dostatočne identifikovať. Ďalej poukázal na čl. 1 ods. 1.1 zmluvy, kde sa výslovne uvádza,
že peňažné prostriedky sú poskytované na účel výkonu podnikateľskej činnosti. Povinný uzavrel
zmluvu o úvere nesporne ako podnikateľ. Pred jej uzavretím predložil oprávnenému živnostenský list a
súčasne v žiadosti o poskytnutie úveru vyplnil všetky údaje pre podnikateľský subjekt. Napriek tomu,
že povinný uviedol v žiadosti o pôžičku nepodnikateľský účel čerpania úveru, následne však v zmluve
deklaroval účel čerpania na výkon podnikateľskej činnosti. Mal za to, že pokiaľ bol exekučný súd v
pochybnostiach o podnikateľskom charaktere zmluvného vzťahu, a to aj napriek explicitnému vyjadreniu
účelu poskytnutia úveru, označeniu dlžníka ako podnikateľa, ako aj ďalším ustanoveniam zmluvy o
úvere, mal oprávneného vyzvať na predloženie ďalších možných doplňujúcich dôkazov a vyjadrení na
odstránenie prípadných pochybností o charaktere záväzkového vzťahu. Namietal, že súd prvej inštancie
vyslovil záver o tom, že zmluva je spotrebiteľská dokonca bez vyjadrenia povinného ohľadom okolností
pri uzatváraní zmluvného vzťahu, čím nahradil tvrdenia účastníkov konania, pričom jeho závery sú
založené len na domnienkach o spôsobe uzatvárania zmluvného vzťahu a jeho charaktere. Mal za to,
že v danom prípade ide o zmluvu uzatvorenú podľa § 497 Obchodného zákonníka, čo nesporne zo
zmluvy vyplýva, preto ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah na ktorý nemožno aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, neprijateľných podmienkach, ako ani zákaz
zabezpečenia takéhoto úveru zmenkou. Ďalej namietal nedostatočné preskúmanie dôvodov podľa §
57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, ako i nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súdu prvej
inštancie vytýkal, že skutočnosť, že vymáhaný nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskouzmluvou ešte samo o sebe nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku, pretože musí byť zároveň splnená podmienka, že sa v konaní neprihliadalo
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor
s dobrými mravmi alebo zákonom. Na základe uvedeného sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.
3. Povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1,
2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté
uzneseniesúduprvejinštanciejepotrebnéakovecnesprávnepodľa§387ods.1CSPpotvrdiť.Odvolací
súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej
veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem.
5. Po podaní odvolania, dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok ("CSP"), ktorým sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov a v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.
6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, exekúciu
súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
8. Podľa § 243f ods. 1, 4, 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený
povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa
účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na
zastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.m/Exekučnéhoporiadku.Akoprávnenýnávrhnavykonanie
exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo
dňa 08.08.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 2.548,20 Eur s
príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz B. č.k. XZm/
XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.
Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 02.09.2014.
10. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie.
Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na nezastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m/ Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie
exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku zastavil.
11. V predmetnom konaní sa vymáhalo plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu sp.zn.
XZm/XXX/XXXX-XX vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Súd prvej inštancie v danej
veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený
doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z doplneného návrhu vyplýva, že
zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na základe oprávneným predloženej zmenky,
ktorú vystavil povinný v prospech oprávneného v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkovna základe Zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Zo žiadosti o poskytnutie úveru
zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že povinný v kolónke čerpanie úveru uviedol “ bez uvedenia účelu“.
Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadne spotrebiteľského charakteru
predmetnej zmuvy o úvere, pričom oprávnený v exekučnom konaní neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne nespotrebiteľského charakteru zmluvy.
12. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vznikla exekučnému súdu
povinnosť preskúmať výlučne to, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Vyžiadal si spis B., sp.zn. A./XXX/
XXXX-XX, a na základe dôkazov predložených oprávneným v spojení s vyžiadaným spisom dospel
k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový
platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Pre tento prípad zákon ustanovuje
domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1
písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
13. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v žiadnom prípade nie je úlohou exekučného
súdu v rámci exekučného konania suplovať základné konanie. Exekučné konanie slúži výlučne na
vynútenie a realizáciu dobrovoľne nesplnených povinností uložených vykonateľnými rozhodnutiami
vydanýmivzákladnomkonaníapretozásadneniejemožnévjehorámcipristupovaťkhmotnoprávnemu
prieskumu exekučných titulov. Rozhodnute vo veci samej totiž musí byť vždy vydané v rámci základného
konania, ktoré musí byť procesne oddelené od konania exekučného. Ide o jednu z garancií zachovania
práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.
14. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hoci exekučnému titulu bola aplikáciou § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučnéhoporiadkuodopretávymáhateľnosť,veriteľmámožnosťpodaťžalobunaobnovuzákladného
konania vedeného B., pod sp. zn. A.XX, a to na základe osobitného dôvodu upraveného v § 3 zák. č.
125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s rekodifikáciou OSP.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.