Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/220/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116215300
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116215300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: W. W., nar.
X.XX.XXXX, bytom R. W. XX, o zaplatenie 3.907,98 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 7C/157/2016-63 zo dňa 8.marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách
konania, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 71,48 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1,48 Eur od 26.12.2016 do zaplatenia, 5%
ročne zo sumy 35 Eur od 26.1.2017 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 35 Eur od 26.2.2017 do zaplatenia.
Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Mal za preukázané, že medzi žalovaným a žalobcom vznikol právny vzťah na základe zmluvy o úvere
uzavretej dňa 2.6.2014, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver vo výške
4.200Eur.Medzistranamivznikolprávnyvzťahvzmyslepríslušnýchustanovenízákonač.129/2010Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ). Predmetná
zmluva neobsahovala podstatné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ ZoSÚ, keď v
zmluve sa nenachádza údaj o výške splátok istiny, úrokov, ktoré mala žalovaná žalobcovi zaplatiť. Aj
keď v zmluve bola explicitne uvedená celková výška mesačnej splátky, nikde však nebola uvedená

výška splátok istiny a úrokov, t.j. časť každej mesačnej splátky, ktorá mala zodpovedať sume započítanej
na splatenie istiny a na splatenie úroku. Preto v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ bola
sankcionovaná zmluva tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto je
žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi len istinu úveru a vzhľadom na bezúročný a bezpoplatkový úver,
ktorý bol dohodnutý splácať v 120-tich splátkach, výška mesačnej splátky priemerne predstavuje 35 Eur
(4.200 Eur/120 splátok). Do dňa vyhotovenia výzvy k splateniu celého úveru žalovaný uhradil 1.083,52
Eur, teda uhradil celkovo 30 splátok a časť 31. splátky vo výške 33,52 Eur (splatná 25.12.2016). Je

teda nepochybné, že neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ) na to, aby si žalobca dňa 28.1.2016 uplatnil nárok na splatenie celého dlhu. Vzhľadom na uvedené
predmetná výzva je v zmysle § 39 ods. 1 OZ neplatná. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi
zostatok 31. splátky vo výške 1,48 Eur a splátky splatné 25.1.2017 a 25.2.2017, t.j. 2 splátky po 35 Eur,t.j. 71,48 Eur. Splátka splatná 25.3.2017 a nasledujúce neboli v čase vyhlásenia rozsudku ešte splatné.
Z týchto dôvodov priznal žalobcovi sumu 71,48 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol.

3. Tým, že žalovaný neuhradil priznané splátky v lehote ich splatnosti, dostal sa nasledujúcim dňom
do omeškania svojho peňažného dlhu, a preto žalobcovi priznal úrok z omeškania jednotlivých splátok
istiny úveru.

4. Pre úplnosť poznamenal, že mu je známe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-42/15. Pri

posudzovaní (ne)záväznosti uvedeného rozhodnutia pre v tomto konaní prejednávaný spor vychádza
z toho, že prejudiciálne rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa
v ňom nachádzajú, záväzne pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku, ako aj pre súdy,
ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Nakoľko je tu konflikt smernice a
vnútroštátneho zákona, skúmal, či môže smernici priznať priamy alebo nepriamy účinok. V sporoch
medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, smernica je priamo záväzná pre

členský štát. Smernici nemôže priznať ani nepriamy účinok, nakoľko nie je možný eurokonformný výklad
citovaného ustanovenia zákona, keďže by ním súd prakticky nahradil/vypustil toto ustanovenie. Jednalo
by sa o výklad contra lege a takýto postup je v rozpore s princípom právnej istoty.

5. O náhrade trov rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný mal v konaní väčší

úspech, preto mal právo na náhradu pomernej časti trov konania, avšak nezistil, že by mu v súvislosti
s konaním nejaké trovy vznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.

6. V zákonom stanovenej lehote proti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podal odvolanie
žalobca. Nestotožnil sa s argumentmi súdu a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a

odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Konečná splatnosť úveru je uvedená v článku 1.2. zmluvy a dátumom 27.5.2004, preto tvrdenie súdu,
že predmetná náležitosť chýba, je nepravdivé. Pokiaľ ide o splátky úveru v zmysle bodu 1.1. zmluvy
banka poskytla klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve, v obchodných
podmienkach pre úvery občanom (OP), vo všeobecných obchodných podmienkach (VOP), ktoré tvoria

jej neoddeliteľnú súčasť. Z toho vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné
podmienky ako VOP a OP. V bode 2.5.3 OP sa popisuje anuitné splácanie úveru, z ktorého vyplýva,
že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej
splátky. Uvedené platí aj pre údaje o výške splátky. Banka kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa

majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie
istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby. Anuita a anuitné splácanie je definované
ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka
zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Plynule sa
mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel

celej splátky bude tvoriť úrok a naopak, na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina.
Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosti úhrady zrejmé už v čase
uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v
sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov
vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť.

Prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivých nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami na účely jeho splatenia, zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke
nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Každopádne bod 2.5.5. OP určuje
poradie uspokojovania pohľadávky, pričom konkrétnu pohľadávku v rámci príslušného poradia, na ktorú
bude platba započítaná, určí banka s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Poukázal na

rozsudok Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016 C-42/15, v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí
byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, zmluva o úvere na dobu určitú nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.
Napokon konštatuje, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove

č.k. 12Co/149/2016-60 a Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/68/2017-46. Preto navrhuje odvolaniu v
napadnutej časti vyhovieť, rozsudok zmeniť a vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a priznať mu náhradu
trov konania.7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že súd vo veci rozhodol nestranne v súlade
so zákonom. Žalobca zatajil zásadnú vec, že pri poskytovaní pôžičky vôbec nepožadoval, ani neskúmal
jeho solventnosť. Pre poskytnutie úveru mu stačil pohyb na jeho bankovom účte, na ktorý mu v tom čase

posielal prostriedky priateľ a pričom v tom čase bol poberateľom sociálnych dávok.

8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca (odvolateľ), ktorý poukázal na to, že žalovaný v žiadosti
o úver uviedol, že je zamestnaný a poberá príjem od 1.1.2010, preto nemal pochybnosti o jeho
solventnosti, keď si preveril obrat na jeho bežnom účte. Ak bol v tom čase žalovaný nezamestnaný, išlo z

jeho strany o zavádzanie a neuvedenie pravdivých skutočností pri poskytnutí úveru. Napokon žalovaný
vo svojom podaní nepopiera svoj záväzok voči žalobcovi.

9. Žalovaný v tzv. duplike popieral, že by išlo z jeho strany o zavádzanie, nakoľko poskytovanie
pôžičky len na základe obratov na účte považuje za nedostačujúce. Navrhuje, aby bol na pojednávanie
predvolaný ako svedok Y. I., ktorý mu zasielal finančné prostriedky na účet.

10. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné
odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods.
1, § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380

ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Jednou z obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k)
ZoSÚ, citovaného v bode 12 napadnutého rozsudku, je uvedenie výšky, počtu a termínu splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Odvolateľ poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016

v právnej veci C-42/15, v zmysle ktorého nemôžu členské štáty stanoviť takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej úprave, ako aj na OP bod 2.5.3 o anuitnej splátke.

12. Z ustáleného skutkového stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o úvere, na ktorý sa aplikujú ustanovenia ZoSÚ a ustanovenia o

ochrane spotrebiteľa § 52 a nasl. OZ.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

14. Pre spotrebiteľský úver sa v ZoSÚ z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy
a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Vyššie citované ustanovenie § 11
ods. 1 ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne
o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba

niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto
náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma
musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy.
Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 ZoSÚ
neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu Zákona č. 129/2010 Z. z.. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom

úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 ZoSÚ, kde je vyjadrená subsidiarita
Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov.

16. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza

ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený,pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania

materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov
princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej
prezentovaný skutkový stav.

17. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý Zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné

náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým

spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. Medzi takéto ustanovenia nepochybne patrí uvedenie
výšky a počtu termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Nato, aby bol
považovaný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ
stačí, že chýba jeden z údajov vymedzených v tomto ustanovení.

18. Účelom náležitostí ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ je, aby spotrebiteľ vedel rozlíšiť aká
časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej
situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené
a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. V tomto prípade nie je možné
akceptovať odvolaciu námietku žalobcu, že v OP bod 2.5.3 bolo špecifikované anuitné splácanie úveru

a následne v bode 2.5.5, bolo určené poradie uspokojenia pohľadávky. Špecifikácia splátky mala byť
vyjadrená aspoň pomerným spôsobom (napr. percentuálne). Keďže v zmluve nie je náležite určené, v
akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti na úrok z istiny, alebo poplatku, spotrebiteľ
by nemal vedomosť v akej časti má zaplatenú istinu (v akej časti ju veriteľ započítal na zaplatenie istiny)
a v akej časti ostatné poplatky. Práve i z tohto dôvodu zákonodarca uvedené označil ako podstatnú

náležitosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere, bez ktorého uvedenia sa považuje úver za bezúročný a bez
poplatkov. Rovnako nie je možné dať za dosť odvolacej námietke, že výška poplatkov, ktorá bola zrejmá
už v čase uzatvorenia zmluvy, povinnosť ich úhrady je uvedená v zmluve a ostatné poplatky nie je
možné vopred stanoviť. Zo zmluvy vyplýva poplatok za poskytnutie úveru 210 Eur, poplatok za poistenie
1,60 Eur mesačne, avšak z tejto zmluvy nie je zrejme, ako sa má splácať poplatok z úver vo výške

210,-Eur, teda ktorá časť mesačnej splátky je určená na splatenie daného poplatku. Keďže uvedené
údaje zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami, ako správne konštatoval okresný súd, neobsahuje,
nemožno potom konštatovať splnenie písomnej formy zmluvy vo vzťahu k tejto podstatnej náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto poskytnutý úver žalobcom žalovanému je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

19. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí C-42/15 vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú
od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o
spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne

právo - Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným
náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

20. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza,

že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov

SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za
bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a
frekvencie splátok spotrebiteľa.21. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.

V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

22. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

23. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možné uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí

ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

24. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky

istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriami účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho zákona contra legem.

25. Odvolací súd je preto názoru, že napriek odkazu žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ, Zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade

absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktorý aplikoval okresný súd, je
úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

26. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že úverová zmluva obsahovala údaj o konečnej splatnosti, k tejto
námietke odvolací súd nezaujíma žiadne stanovisko. Síce okresný súd všeobecne uviedol, že úverová

zmluva medzi stranami neobsahovala náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ (bod 20
odôvodnenia rozsudku), avšak v ďalšej časti už konštatuje chýbajúci podstatný údaj, a to výšku splátok,
istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v
konaní nevyslovil.

27. Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na
zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Nakoľko žalobca v odvolaní neuviedol žiadnu námietku k
vyslovenému názoru súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok na vyslovenie predčasnej splatnosti
úveru, v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom, ktoré okresný

súd viedli k uvedeným záverom, odvolací súd sa týmto zaujatým právnym názorom nezaoberal.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku za vecne správny a tento potvrdil. Rovnako za vecne správny považoval aj závislý
výrok o trovách konania. Súd prvej inštancie dôsledne vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán

sporu pri určení, v akom rozsahu je žalobca povinný nahradiť trovy konania žalovanému.

29. Krajský súd žalovanému ako strane v odvolacom konaní úspešnom priznal podľa § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti
neúspešnému žalobcovi. O výške týchto trov v zmysle § 262 CSP rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnom rozhodnutí vo veci, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

30. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)