Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/145/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8208203756
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8208203756.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu I. T., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom E. Č.. XX, XXX XX H., t. č. X. Č.. XX, XXX XX O. P., zastúpený JUDr. Jánom Jurčom,
advokátom, Partizánska 5, 085 01 Bardejov proti žalovanému TKÁČ, s.r.o., 086 36 Nižná Polianka 110,
IČO: 36 446 149, zastúpený JUDr. Martou Maruniakovou, Advokátska kancelária, Sovietskych hrdinov
200/33, 089 01 Svidník, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom, dňa 14.12.2016
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal určiť, že okamžité zrušenie pracovného pomeru ústne vykonané

dňa 11.7.2008 je neplatné.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalobca naposledy dňa 15.11.2007 so žalovaným uzavrel dohodu o
vykonanípracovnejčinnostizamestnanímbačasdruhompráceošetrovanieoviecahovädziehodobytka
na dobu 300 hodín ročne.

3. Pri počte rozsahu 300 hodín ročne, pri 40,5 hodín pracovnom týždni tieto žalobca u žalovaného

odpracoval za 7,5 týždňa, najneskôr do 10.1.2008.

4. Po 10.1.2008 žalobca u žalovaného pracoval naďalej na tom istom pracovnom mieste s tým istým
druhom práce a uvedeným dňom medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu pracovného pomeru
konkludentným spôsobom podľa ustanovenia § 42 Zákonníka práce na dobu neurčitú.

5. Dňa 11.7.2008 žalovaný so žalobcom ústne, bez akéhokoľvek kvalifikovaného dôvodu okamžite

skončil pracovný pomer a následne dňa 12.7.2008 konateľ spoločnosti žalobcu vykázal z pracoviska
v O. P..

6. Žalobca podaním zo dňa 28.7.2008, ktoré žalovanému bolo doručené dňa 29.7.2008, oznámil
žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru je absolútne neplatné, pretože nebolo
vykonané v súlade s ustanovením §§ 68, 70 Zákonníka práce, ktorým žalobca žalovanému tiež oznámil,
že trvá na tom, aby žalobcu žalovaný naďalej zamestnával podľa pracovnej zmluvy, bača ošetrovateľ

oviec s miestom výkonu práce Nižná Polianka a Hutka a to dňom doručenia tohto oznámenia.

7. Žalovaný po doručení oznámenia neumožnil žalobcovi vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy.8. Žalovaný podaním zo dňa 29.7.2008, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa
1.8.2008, žalobcovi oznámil, že žalobca nemá a vlastne ani nemal so žalovaným riadne uzavretú
pracovnúzmluvu,resp.inúzmluvu,ktorábyzakladalapracovnýpomer,keďoústnomuzavretípracovnej

zmluvy nemôže byť ani reči, lebo Zákonník práce takýto pracovno-právny vzťah nepripúšťa v nijakom
prípade.

9. Žalobca má zato, že žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer nedôvodne v rozpore
s ustanovením § 70 Zákonníka práce a naviac, žalovaný ako zamestnávateľ po tom, čo mu žalobca

oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával podľa ustanovenia § 79 Zákonníka práce, tento
mu prácu podľa funkcie a druhu práce neumožnil vykonávať.

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobe žalobcu nerozumie. Pracovný
pomer žalobcu charakterizovala nepodpísaná dohoda o pracovnej činnosti.

11. Konanie vo veci začalo dňa 25.8.2008 doručením žaloby súdu, za účinnosti zákona číslo 99/1963 Zb.
(Občiansky súdny poriadok). Účinnosť Občianskeho súdneho poriadku skončila dňom 30.6.2016, keď
bol zrušený zákonom číslo 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), ktorý nadobudol účinnosť dňom
1.7.2016.

12. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

13. Konanie vo veci dňa 30.6.2016 nebolo skončené, preto od 1.7.2016 je treba použiť nový procesný
predpis v zmysle úpravy danej zákonom číslo 160/2015 Z.z. s tým, že právne účinky úkonov, ku ktorým
došlo do 1.7.2016 zostávajú zachované.

14. Predmetom konania je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z
pracovnoprávnych predpisov, preto okrem všeobecných ustanovení o konaní, je treba použiť aj
ustanovenia Civilného sporového konania o individuálnych pracovnoprávnych sporoch.

15. Podľa § 322 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.

16.Naprejednaniesporusúdnariadilpojednávanie,naktorépredvolalžalobcu,jehoprávnehozástupcu,
žalovaného a jeho právnu zástupkyňu. Žalobca, u ktorého doručenie predvolania na pojednávanie sa

predpokladá podľa § 112 C.s.p. dňom 6.12.2016, právny zástupca žalobcu, ktorý termín pojednávania
vzal na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní dňa 10.11.2016 a právna zástupkyňa žalovaného,
ktorá rovnako termín pojednávania vzala na vedomie dňa 10.11.2016, sa na pojednávanie dostavili.
Žalovaný, ktorý termín pojednávania vzal na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní dňa 10.11.2016
sanapojednávanienedostavil,jehoneúčasťospravedlnilaprávnazástupkyňaapožiadalaoprejednanie

vecivneprítomnostižalovaného.Žalobcaajehoprávnyzástupcaoodročeniepojednávanianepožiadali.

17. V súlade s ustanovením § 180 C.s.p. súd rozhodol, že sú splnené podmienky pre pejednanie veci
za neúčasti žalovaného, preto pojednávanie otvoril.

18. Po vzájomnej ústnej dohode žalobca počnúc od 8.11.2006 začal u žalovaného, spolu so svojim
bratom L. T. a synmi P. R. U., vykonávať práce pri starostlivosti o ovce. Žalobca vykonával práce baču
a ostatní pracovali ako valasi.

19. Žalobca v mesiaci december 2006 podstúpil operáciu očí a podľa vlastného vyjadrenia takmer rok

práce nevykonával. Nemocenské dávky počas choroby nepoberal. Opätovne práce začal vykonávať až
v mesiaci apríl 2008 a do 11.7.2008. V uvedený deň na hospodársky dvor došiel konateľ žalovaného
a oznámil, že žalovaný má nového baču. V nasledujúci deň došiel s novým bačom a oznámil jemu,jeho bratovi i synom, aby prestali pre žalovaného práce vykonávať. Od tej doby až doteraz práce pre
žalovaného nevykonáva a odmieta mu práce prideľovať.

20. Žalobca spolu so žalobou súdu predložil Dohodu o pracovnej činnosti uzavretú dňa 15.11.2007.
Z obsahu tejto listiny vyplýva, že žalobca so žalovaným uzavierajú podľa § 232 a násl. Zákonníka
práce dohodu o pracovnej činnosti s dojednaným druhom práce ošetrovanie oviec a HD, dojednaný
rozsah týždenného pracovného času 300 hodín ročne s tým, že odmena bude dojednaná samostatnou
dohodou.

21. Dohoda o pracovnej činnosti, od ktorej žalobca odvíja svoj žalobný nárok, bola v čase uzavretia
dohody, t. j. ku dňu 15.11.2007 upravená v ustanovení § 228a zák. č.311/2001 Z.z. (ďalej iba Zákonník
práce). Vzhľadom na obsah listiny uzavretej stranami dňa 15.11.2007 i jej pomenovanie, súd právny
úkon vyjadrený touto listinou považoval za dohodu o pracovnej činnosti v zmysle § 228a Zákonníka
práce, aj keď strany v nej odkazujú na ustanovenie § 232 a násl. Zákonníka práce.

22. Podľa § 228a Zákonníka práce na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú
činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.
(2) Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode
o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu,

dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody
o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
(3) Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno
dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých
možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody,

možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia
dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.
(4) Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho
mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.

23. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe a z jeho prednesov v priebehu konania, žaloba
práve v dohode o pracovnej činnosti dňa 15.11.2007 uzavretej so žalovaným a v pokračovaní výkonu
pracovnej činnosti po odpracovaní zmluvne dohodnutého času vidí skutkový základ svojho nároku.
Žalobca tvrdí, že po tom, čo odpracoval dohodou o pracovnej činnosti dojednaný rozsah pracovnej
činnosti, k čomu malo dôjsť dňa 10.1.2008, pokračoval naďalej vo výkone dohodnutej pracovnej činnosti,

čím mu mal vzniknúť pracovný pomer na dobu neurčitú s povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa
prideľovať mu prácu baču a platiť mzdu. Právne vznik pracovného pomeru na dobu neurčitú odôvodňuje
ustanovením § 42 Zákonníka práce.

24. Podľa § 42 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi

zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
(2) Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie
štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako
požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho

orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho
zvolení alebo vymenovaní.

25. Medzi stranami uzavretie dohody o pracovnej činnosti dňa 15.11.2007 a ani jej obsah nebolo sporné.
Rovnako sporným nebolo ani tvrdenie žalobcu, že pracovnú činnosť tak, ako bola dohodnutá v dohode o

pracovnej činnosti zo dňa 15.11.2007, žalobca vykonával aj po 10.1.2008 a to až do 11.7.2008. Napriek
tomu súd v zhode so žalovaným konštatuje, že žalobcovi pracovný pomer so žalovaným nevznikol.

26. Z ustanovenia § 42 Zákonníka práce možno síce vyvodiť záver, že pracovný pomer medzi
zamestnancom a zamestnávateľom môže byť založený nielen písomným právnym úkonom (pracovná

zmluva), ale aj pri nedodržaní písomnej formy právneho úkonu, teda na základe ústneho právneho
úkonu, prípadne aj konkludentne, ako to tvrdí žalobca. V zhode so žalovaným (viď písomné podanie
žalovaného zo dňa 9.11.2016) však súd zastáva názor, že aj konkludentný (mlčky uzavretý) právny úkonmusí spĺňať zákonom dané náležitosti determinujúce právny úkon, s ktorým zákon obvykle spája vznik,
zmenu alebo zánik určitej právnej skutočnosti (v danom prípade vznik pracovného pomeru).

27. Napriek súdom vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu sa však nepodarilo preukázať také
skutočnosti, ktoré by súd mohli viesť k záveru tvrdenému žalobcom, t. j. že došlo k vzniku pracovného
pomeru medzi ním a žalovaným a to či už pracovnému pomeru na dobu určitú alebo, ako to tvrdí žalobca,
k pracovnému pomeru na dobu neurčitú.

28. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, najmä na základe skutkových tvrdení strán sporu i
výpovedísvedkovsúdkonštatuje,žežalobcapráceprežalovanéhonevykonávalnazákladepracovného
pomeru, ale na základe dohody so žalovaným uzavretej mimo pracovného pomeru. Zo skutkových
tvrdení žalobcu, o to viac žalovaného, nemožno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, aby strany
sporu, či už v období pred tým, čo žalobca začal práce pre žalovaného vykonávať, alebo v priebehu
ich výkonu až do 11.7.2008, prejavili vôľu spolu uzavrieť pracovný pomer, v zmysle ustanovenia § 42

a násl. Zákonníka práce.

29. Žalovaný vôľu uzavrieť so žalobcom pracovný pomer vo svojom písomnom stanovisku zo dňa
9.11.2006 výslovne poprel a rovnaký záver vyplýva aj z výpovede konateľa žalovaného C.. L. Z. na
pojednávaní dňa 31.3.2009, keď bol vypočutý podľa vtedy platnej zákonnej úpravy (zákon č. 99/1963

Zb.) ako účastník konania.

30. Dôkazom, ktorý toto konštatovanie súdu podporuje je aj fakt, že už v priebehu výkonu pracovnej
činnosti žalobcom pre žalovaného a to za pomerne dlhý čas po tom, čo žalobca práce začal pre
žalovaného vykonávať (9.11.2006), strany v snahe výkon pracovnej činnosti žalobcom legalizovať a

na základe opakovaných žiadostí žalobcu, ako to vyplýva z výpovede žalobcu, ale aj jeho synov ako
svedkov, neuzavreli pracovnú zmluvu, ktorou by bol založený pracovný pomer, ale dňa 15.11.2007, t.
j. zhruba po jednom roku od začatia výkonu pracovnej činnosti, uzavreli písomnú dohodu o pracovnej
činnosti. Samotný žalobca pritom viackrát v priebehu konania prehlásil, že najmenej do 10.1.2008 práce
vykonával na základe tejto dohody (viď aj text samotnej žaloby).

31. Dohoda o pracovnej činnosti ako inštitút pracovného práva a forma účasti fyzickej osoby na výkone
pracovnej činnosti je v zákone číslo 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) upravená v ustanovení § 228a.

32. Ustanovenie § 228a je v Zákonníku práce zaradené do jeho desiatej časti s pomenovaním Dohody o

prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Už zo samotného pomenovania tej časti Zákonníka
práce, do ktorej zákonodarca inštitút, na základe ktorého žalobca, ako sám tvrdí, práce pre žalovaného
vykonával najmenej do 10.1.2008, zaradil, svedčí o tom, že žalovaný práce pre žalobcu nevykonával
v rámci pracovného pomeru, ale v rámci jednej z foriem pracovnoprávnych vzťahov, ktorým Zákonník
práce umožňuje fyzickým osobám zúčastňovať sa na výkone pracovnej činnosti, ale ktoré nemajú

charakter pracovného pomeru.

33. Nemôžu byť pochybnosti o tom, aby bez výslovnej dohody strán, dohoda o pracovnej činnosti, po
odpracovaní dohodnutej doby trvania pracovnej činnosti, podľa žalobcu dňa 10.1.2008 a pokračovaní
vo výkone práce do 10.1.2008 sa pretransformovala na inú „vyššiu“ formu a to na pracovný pomer.

34. K vzniku pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným nemohlo dôjsť ani „tz. konkludentným“
spôsobom, ako to tvrdí žalobca, lebo pre vznik pracovného pomeru týmto spôsobom chýba podstatná
zložka a to preukázateľne existujúca vôľa zmluvných strán, aby žalobca práce pre žalovaného
vykonával na základe pracovného pomeru. Vôľu, aby žalobca práce pre žalovaného vykonával vo forme

pracovnéhopomeru,nemožnovyčítaťanizozistenia,žežalobcapráceprežalovanéhokudňu11.7.2008
vykonával bez výslovnej zmluvnej úpravy. Vzhľadom na predmet sporu tak, ako ho uviedol žalobca v
žalobe, nie je ale povinnosťou súdu zisťovať, o akú formu pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným išlo po tom, čo skončila doba výkonu pracovnej činnosti žalobcu podľa dohody o výkone
pracovnej činnosti uzavretej dňa 15.11.2007.

35. Úkon žalovaného zo dňa 11. a 12.7.2008, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že ďalej práce
pre neho nebude vykonávať, žalobca kvalifikuje ako okamžité skončenie pracovného pomeru s tým,že nebolo vykonané formou ustanovenou v § 70 Zákonníka práce a preto podľa žalobcu skončenie
pracovného pomeru je neplatné.

36. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

37. Súd v predchádzajúcich častiach dôvodov tohto rozsudku konštatoval, že medzi žalobcom a
žalovaným ku dňu 11.7.2008 nebol daný pracovný pomer. Okamžite skončiť pracovný pomer podľa §
68 a násl. Zákonníka práce so zachovaním písomnej formy tohto právneho úkonu je však možné iba v
prípade, ak medzi stranami je daný pracovný pomer.

38.Medzižalobcomažalovanýmpracovnýpomerdanýnebol,pretoanikonaniežalovanéhorealizované

jeho konateľom tak, ako ho popisoval žalobca, v dňoch 11. a 12.7.2008, nemožno kvalifikovať ako
okamžité skončenie pracovného pomeru. Konanie žalovaného v dňoch 11. a 12.7.2008 ako okamžité
skončenie pracovného pomeru, pre neexistenciu pracovného pomeru, nie je možné kvalifikovať ani z
dôvodu, že konanie žalovaného malo za následok skončenie pracovnej činnosti žalobcom u žalovaného.

39. Vzhľadom na uvedené, súdu preto nezostalo nič iné, než žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť,
lebo nedošlo k právnemu úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobca podanou žalobou domáha.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. Žalobca bol v
spore so žalovaným neúspešný, preto podľa zásad § 255 C.s.p. by bol povinný úspešnému žalovanému

nahradiť trovy konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na charakter sporu, okolnosti prípadu, keď ku sporu
významnou mierou prispel žalovaný tým, že si nesplnil svoju zákonnú povinnosť umožniť žalobcovi
výkon práce Zákonníkom práce predvídaným spôsobom a ich vzájomné práva a povinnosti upraviť
zrozumiteľným a zákonným spôsobom a postavenie žalobcu v spore, mal súd ale zato, že podľa §
257 C.s.p. náhradu trov konania nemožno stranám priznať, keď skôr uvedené skutočnosti považoval, v

rovine rozhodovania o náhrade trov konania, za dôvody hodné osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.