Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/226/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213175
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614213175.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne Y.
U., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. E. XX, XXX XX N., právne zastúpenej JUDr. Adrianou
Krpčiarovou, advokátkou vykonávajúcou advokáciu v advokátskej kancelárii Kováč | Krpčiarová &
partners - advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom M. Bela č. 2, 984 03 Lučenec, proti žalovanému T. F.,

nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom G. Z. X, XXX XX N., o zaplatenie 2.660,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/285/2015-106 zo dňa 23. mája
2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 550,65 Eur na účet žalobkyne L. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX pod variabilným symbolom XXXX v lehote do troch dní od právoplatnosti

rozsudku p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „súd“) rozsudkom
z 23. 05. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.660,- Eur spolu s vyčísleným

mesačným úrokom 5,5 % ročne od 27.06.2013 do 31.12.2013 v sume 901,40 Eur a úrokom z
omeškania 5,25 % ročne zo sumy 2.660,- Eur od 01.01.2014 do zaplatenia a s náhradou trov konania
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 159,50 Eur a trov právneho zastúpenia
vo výške 550,65 Eur na označený účet v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením
č. k. 7C/285/2015-125 zo dňa 13.12.2016 okresný súd rozhodol o oprave záhlavia rozsudku č. k.
7C/285/2015-106 z 23.05.2016 v časti výšky sumy predmetu sporu z 2.644,59 Eur na 2.660,- Eur s

príslušenstvom. Napokon uznesením č. k. 7C/285/2015-130 zo dňa 12.04.2017 súd prvej inštancie
rozhodol o oprave záhlavia opravného uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 7C/285/2015-125 v
časti priezviska žalobkyne, ktoré je U. a v časti predmetu sporu, ktorý je vo výške 2644,59 Eur a výroku
opravného uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 7C/285/2015-125, ktorý má znieť: "súd opravuje
výrok rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 7C/285/2015-106 zo dňa 23.05.2016 v časti výšky sumy
istiny, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni spolu s príslušenstvom a ktorá je vo výške 2644,59

Eur."
Rozsudočný výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobkyňa mala vo veci
plný úspech, preto jej priznal náhradu trov konania podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
iba „O. s. p.“) potrebných na účelné uplatňovanie práva podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobkyňa si
uplatnila náhradu trov konania za súdny poplatok zaplatený za žalobu čiastkou 159,50 Eur, ktorú jej súd
priznal. Prostredníctvom právnej zástupkyne si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej

výške 1.546,15 Eur pri vyčíslení odmeny za jeden úkon právnej služby sumou 111,21 Eur. Žalobkyňa si
uplatnilanáhraduzaprevzatieaprípravuzastúpenia+poraduzo07.08.2014,zavypracovanieapodaniežaloby zo dňa 11.08.2014, za odpovede na výzvy súdu zo dňa 30.09.2014, 13.11.2014 a 20.04.2016,
preštudovanie spisu na Okresnom súde Lučenec 07.01.2015, odpoveď na výzvu súdu - oznámenie
zo dňa 23.01.2015, oznámenie spojené so žiadosťou zo dňa 17.02.2016, námietku zaujatosti sudcu

zo dňa 02.03.2016, za pojednávania na okresnom súdu zo dňa 30.10.2015, 13.01.2016, 03.02.2016 a
23.05.2016. Zároveň si uplatnila náhradu režijného paušálu 4 x 8,04 Eur za rok 2014, 2 x 8,39 Eur za
rok 2015 a 6 x režijný paušál vo výške 8,58 Eur za rok 2016.
Okresný súd z uplatnených trov právneho zastúpenia priznal náhradu trov konania za prevzatie a
prípravu zastúpenia dňa 07.08.2014, vypracovanie a podanie žaloby dňa 11.08.2014, pojednávanie

zo dňa 23.05.2016. Náhradu odmeny vo výške 1 jej základnej tarifnej sadzby priznal za pojednávania
Okresného súdu Lučenec konané 30.10.2015 a 13.01.2016 podľa § 13a ods. 4 vety druhej vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“, alebo
„vyhláška“), nakoľko išlo o pojednávania odročené bez prejednania veci. Za tieto úkony (pojednávanie
z 30.10.2015 a z 13.01.2016) patrila podľa súdu prvej inštancie v súlade s § 13a ods. 4 druhá veta
vyhlášky č. 655/2004 Z. z len náhrada vo výške 27,80 Eur, ktorá zodpovedá 1 výpočtového základu.

Súd určil tarifnú hodnotu za jeden úkon právnej služby za jeden úkon 111,21 Eur podľa § 9 ods. 1 a §
10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vychádzajúc zo sumy 2. 660,- Eur. Celkovo priznal náhradu trovy
právneho zastúpenia vo výške 500,44 Eur (111,21 + 111,21 + 27,80 + 27,80 + 111,21 + 111,21). Zároveň
súd priznal režijný paušál 2 x 8,04 Eur za úkony v roku 2014, 1 x 8,39 Eur za úkon z roku 2015 a 3 x
8,58 Eur za úkony z roku 2016, t.j. v celkovej výške 50,21 Eur. Dokopy trovy konania ustálil na 550,65

Eur (50,21 Eur + 500,44 Eur = 550,65 Eur).
Súd nepriznal náhradu trov konania za odpovede na výzvu súdu zo dňa 30.09.2014 a 13.11.2014
s poukazom na skutočnosť, že výzva súdu sa týkala žalobkyňou v žalobe nesprávne uvedeného
zákonného úroku z omeškania, ktorý nezodpovedal právnym predpisom (§ 3 a § 10c nar. č. 87/1995 Z. z.
účinného od 01.02.2013), bez čoho súd nemohol vydať platobný rozkaz v tejto časti; zo strany žalobkyne

nešlo o úkony účelné a hospodárne, nakoľko správne uvedenie zákonného úroku z omeškania
vzhľadom k platným právnym predpisom bolo potrebné v záujme žalobkyne, ktorá mohla správnu
hodnotu zákonného úroku bez osobitného upovedomovania zo strany súdu uviesť už v žalobe. Súd
nepriznal náhradu za preštudovanie spisu na Okresnom súde Lučenec 07.01.2015, nakoľko tento úkon
právnej služby je konzumovaný už v prevzatí a príprave zastúpenia. Súd v tejto súvislosti poukázal aj

na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky S 2/2012 (správne má byť uvedené R 2/2012,
pozn. odvolacieho súdu), podľa ktorého štúdium spisu je neoddeliteľnou súčasťou prípravy obhajoby
a je zahrnuté v odmene za úkon prevzatie a príprava obhajoby. Za oznámenie v spojení so žiadosťou
zo dňa 17.02.2016 súd nepriznal náhradu, nešlo o podanie na súd vo veci samej podľa § 13a ods. 1
písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z, ale len o oznámenie termínov, kedy sa žalobkyňa bude zdržiavať

na území Slovenskej republiky. Navyše tento úkon bol zo strany žalobkyne oznámený až po uplynutí
lehoty stanovenej súdom. Ani námietka zaujatosti sudcu zo dňa 02.03.2016 nebola podaním na súd vo
veci samej podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Podaná námietka sa navyše týkala
výlučne postupu sudcu v pojednávaní, neuvádzala skutočnosti, pre ktoré by sudca mohol byť vylúčený,
preto súd na ňu neprihliadal a nepredkladal vec nadriadenému súdu, takže nešlo o účelné uplatnený

úkon právnej služby. V odpovedi na výzvu súdu zo dňa 20.04. 2016 boli opätovne len oznámené termíny,
v ktorých žalobkyňa bude prítomná v Slovenskej republike a môže sa zúčastniť pojednávaní, nešlo teda
o podanie na súd vo veci samej.

2. Proti časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o výške priznaných trov právneho zastúpenia podala

v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie podľa § 355 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 1 písm.
h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) navrhnúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok s
poukazom na § 389 ods. 1 písm. a), b), c), d) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odvolateľka zdôraznila, že súdu predloženým vyúčtovaním zo dňa 23.05.2016 navrhla prisúdenie

náhrady trov konania v celkovej výške 1.546,15 Eur s podrobným uvedením vykonaných úkonov aj
požadovanej výšky náhrady. Súd prvej inštancie jej nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za
odpoveď na výzvu súdu z 30.09.2014, za odpoveď na výzvu súdu z 13.11.2014, za preštudovanie
spisu na okresnom súde 07.01.2015, za odpoveď na výzvu súdu z 23.01.2015, oznámenie v spojení
so žiadosťou zo 17.02.2016 a za námietku zaujatosti sudcu z 02.03.2016. Uviedla, že náhrada trov

konania z titulu trov právneho zastúpenia odvolateľke patrí aj za poradu s klientom z 13.01.2015, ktorá
vo vyúčtovaní náhrady trov konania uvedená je, no pravdepodobne z technických dôvodov sa suma
111,21 Eur vo vyúčtovaní nevytlačila priamo na papier.Konkrétne žalobkyňa uviedla, že úkony právnej služby odpoveď na výzvu súdu z 30. 09.2014 a
13.11.2014 boli vykonané na základe výzvy súdu, čo podmieňovalo aktivitu žalobkyne na výzvy
odpovedať. Nestotožnila sa preto s odôvodnením súdu, že konal v záujme žalobkyne, ktorá mohla

správnu hodnotu úroku uviesť už v žalobe bez osobitnej výzvy zo strany súdu. Súd v tomto smere
konal z vlastnej iniciatívy a ak považoval nárok žalobkyne za nezákonný alebo nesprávny, mohol sa s
touto skutočnosťou vysporiadať pri rozhodovaní a nespôsobovať zaslanými výzvami nehospodárnosť
konania. Z rovnakého dôvodu sa nestotožnila s nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia za
odpoveď na výzvu súdu- oznámenie z 23.01.2015, oznámenie zo 17.02.2016 a odpoveď na výzvu

sudu z 20.04.2016, ktorými musela reagovať na výzvy súdu z dôvodu uvedeného v § 53 ods. 1 O.
s. p. platného v čase zasielania výziev. Zdôraznila dlhodobú nečinnosť súdu a jeho neefektivitu od
odpovede - oznámenia z 23.01.2015, ktorý nariadil pojednávanie až 30.10.2015, odročené za účelom
ustanovenia opatrovníčky žalovanému na 30.11.2015, kedy sa nekonalo. Súd neustanovil opatrovníčku
žalovanému do 13.01.2016, preto pojednávanie nariadené na tento deň musel znova odročiť bez
prejednania veci, keď zistil, že úprava ohľadne ustanovenia opatrovníka žalovanému nebola vôbec

vykonanáapojednávanieopäťbezprejednaniaveciodročil.Ďalšiepojednávaniesakonalo03.02.2016a
posledné 23.05.2016. Dôvodnosť odmeny za preštudovanie spisu na okresnom súde 07.01.2015 videla
odvolateľka v tom, že k preštudovaniu spisu došlo až po predchádzajúcich úkonoch právnej služby.
Argumentácia okresného súdu, že preštudovanie, resp. porada s klientom je kumulovaná ako súčasť
prvého úkonu právnej služby neobstojí. Medzi prvým preštudovaním spisu, resp. oboznámením sa s

vecou a opätovným preštudovaním dňa 07.01.2015 boli vykonané ďalšie 3 úkony.
Uzneseniaoopraverozsudku(nedotýkajúcesavýrokuotrováchkonania)opravnýmprostriedkomneboli
napadnuté.

3. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 o výške

náhrady trov konania rozhoduje súdny úradník uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie
(§ 357 CSP a contrario), ale sťažnosť, o ktorej rozhoduje súd prvej inštancie (§ 239 ods. 1, § 248
CSP). V čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie bol účinný Občiansky súdny poriadok účinný do
30.06.2016 umožňujúci napadnúť odvolaním výrok o trovách konania či už pokiaľ išlo o nárok na ich
náhradu, alebo o ich výšku; o možnosti podať odvolanie bola žalobkyňa riadne poučená v rozsudku zo

dňa 23.05.2016. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí, že ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods.
2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP
a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej

aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), ale jej ustanovenia sa v prípade niektorých
procesných otázok nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od 01.07.2016 v celej šírke a so všetkými
dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto
konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď
tiež závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359, § 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach odvolania žalobkyne
(§ 380 ods. 1 CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) CSP a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti s poukazom na § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje
rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie
správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobkyne v

odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Pri posudzovaní odvolania žalobkyne odvolací súd skúmal nielen výšku prisúdených trov konania,
ale aj účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby, teda aj existenciu nároku na ich náhradu. Z obsahu
spisu vyplýva, že písomným podaním doručeným okresnému súdu 30.09.2014, zhotoveným 29.09.2014

(č. l. 13 súdneho spisu) žalobkyňa reagovala na výzvu súdu zo 16.09.2014 (č. l. 12), aby v lehote
do 10 dní od jej doručenia opravila návrh na vydanie platobného rozkazu z 08.08.2014 v časti úroku
z omeškania, nakoľko záväzkový právny vzťah vznikol po 01.02.2013. Rovnako bola vyzvaná aj na
predloženiezmluvyopôžičke.Nakoľkosižalobkyňaprostredníctvomsvojejprávnejzástupkynevnávrhuna vydanie platobného rozkazu uplatnila úrok z omeškania v nesprávnej výške 9,5 % ročne a jeho výšku
neopravila ani podaním z 29.09.2014 (nesprávne vo vyčíslení náhrady trov konania označovanom ako
podanie z 30.09.2014) opätovne bola súdom prvej inštancie podaním zo 07.11.2014 vyzvaná na opravu

návrhu na vydanie platobného rozkazu v časti úroku z omeškania. Na túto výzvu žalobkyňa reagovala
podaním z 11.11.2014 (vo vyčíslení trov konania nesprávne označovanom ako podanie z 13.11.2014),
doručenýmsúduprvejinštancie13.11.2014,vktoromzosúladilavýškuuplatnenéhoúrokuzomeškanias
právnou úpravou. Argument odvolateľky, že týmito úkonmi právnej služby si jej právna zástupkyňa plnila
svoju povinnosť odpovedať na výzvu súdu nemôže obstáť. Naopak, žalobkyňa sa domáhala žalobou

doručenou súdu prvej inštancie 11.08.2014 skončenia veci v skrátenom konaní vydaním platobného
rozkazu, čo kladie zvýšené požiadavky na jasnosť a obsahovú správnosť žalobného petitu. Súd prvej
inštancie v snahe postupovať v súlade s procesným návrhom žalobkyne a vydať ňou navrhovaný
platobný rozkaz žalobkyňu prostredníctvom jej právnej zástupkyne vyzval na odstránenie nesprávnosti,
ktorá vydaniu ňou požadovaného platobného rozkazu bránila. Skutočnosť, že právna zástupkyňa
žalobkyne aj po výzve okresného súdu zo dňa 16. 09.2014 opakovane požadovala úrok z omeškania vo

výške odporujúcej právnemu predpisu nenasvedčuje riadnemu plneniu povinností právnou zástupkyňou
žalobkyne a nemôže byť dôvodom pre poskytnutie náhrady trov konania aj s poukazom na § 24 ods.
6 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Po odstránení nesprávnosti vo výške úroku z omeškania súd
prvej inštancie dňa 24.11.2014 platobný rozkaz pod sp. zn. 6Ro/280/2014 vydal.
Dňa07.01.2015,povydaníplatobnéhorozkazuapočasjehodoručovaniabolsúdnyspispodľaúradného

záznamu č. l. 22 predložený právnej zástupkyni žalobkyne od 13.05 do 13.15 hod.. Vychádzajúc zo
štádiakonaniaadĺžkydoby,počasktorejbolspispredloženýprávnejzástupkyniodvolacísúdkonštatuje,
že išlo o jednoduché nahliadnutie do spisu za účelom zistenia stavu konania, nevyžadujúce žiadnu
odbornú prípravu ani aplikáciu odborných vedomostí z odboru práva, ktoré nemožno zamieňať so
štúdiom spisu. Takéto nahliadnutie do spisu nemožno v tejto prejednávanej veci považovať za úkon

právnej služby, za ktorý by patrila tarifná odmena.
Povinnosťou strany sporu podľa procesnej právnej úpravy účinnej do 30.06.2016 v zmysle § 151 ods.
1 O. s. p. bolo trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí. Právna zástupkyňa žalobkyne doručila vyčíslenie trov náhrady konania, vrátane
trov právneho zastúpenia súdu prvej inštancie 26.05.2016. Z jeho textu vyplýva, že obsahuje aj úkon

právnej služby označený ako porada s klientom 13.01.2015 bez toho, aby bola vyčíslená odmena
za tento úkon právnej služby. Rozhodovanie o náhrade trov konania do 30.06.2016 bolo návrhové.
Podmienkou priznania náhrady trov konania bolo podanie riadneho, úplného a zrozumiteľného návrhu
na jej prisúdenie. Odmena za úkon právnej služby z 13.01.2015 nebola riadnym spôsobom navrhnutá.
Navyše z obsahu spisu nevyplýva, že tento úkon bol skutočne realizovaný (v súdnom spise sa

nenachádza napríklad záznam z porady s klientom, alebo potvrdenie klienta o vykonaní porady a pod.
ako je to v súdnych konaniach obvyklé).
Oznámenie z 22.01.2015 doručené súdu 23.01.2015 o žalobkyni známej adrese miesta pobytu
žalovaného nebolo odpoveďou na výzvu súdu, ale vlastnou iniciatívou žalobkyne, aj keď nemožno
poprieť, že išlo o snahu zefektívniť súdne konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je však

potrebné prihliadať aj na efektivitu a účelnosť vynaložených trov konania, vrátane trov právneho
zastúpenia. Nešlo ani o písomné podanie vo veci samej, za ktoré je možné priznať odmenu podľa § 13a
ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Rovnako nebolo podaním vo veci samej
oznámenieoznačovanéžalobkyňouzaoznámeniez03.02.2016(doručenéokresnémusúdu17.02.2016
- č. l. 67). Z obsahu spisu vyplýva, že pri odročení pojednávania konaného 03.02.2016 bola uznesením

právnej zástupkyni žalobkyne uložená povinnosť oznámiť termíny, kedy sa žalobkyňa bude nachádzať
na území Slovenskej republiky, aj mená a adresy dvoch svedkov. Predchádzalo tomu vyjadrenie právnej
zástupkyne žalobkyne, ktorá navrhla, že súdu v lehote do 3 dní oznámi obdobie, kedy sa bude žalobkyňa
nachádzať na Slovensku, nakoľko pracuje v zahraničí.
Na doplnenie argumentácie súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyni nebola priznaná odmena za

podanú námietku zaujatosti sudcu z 02.03.2016 odvolací súd poukazuje na to, že išlo o nekvalifikovaný
úkon právnej služby, keďže táto námietka sa týkala výlučne postupu sudcu v konaní, preto ani
nebola predložená na rozhodnutie nadriadenému súdu. V námietke zaujatosti neboli uplatnené žiadne
relevantné dôvody podľa § 14 ods. 1 O. s. p. (pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom). Za
neúčelne uskutočnený úkon právnej služby nemohol priznať odmenu v rámci rozhodovania o trovách

konania ani odvolací súd.
Pokiaľ ide o nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za písomné podanie z 20.04.2016, ktorým
právna zástupkyňa žalobkyne oznámila súdu dobu, kedy sa bude žalobkyňa zdržiavať v Slovenskej
republike, odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa tak reagovala na výzvu súdu, avšak opäť nejde oúkon právnej služby vo veci samej vyžadujúci aplikáciu odborných vedomostí a znalostí. Ide o splnenie
povinnosti poskytnúť súčinnosť, ktorú mala právna zástupkyňa žalobkyne splniť aj bez výzvy súdu
(vzhľadom na potrebu vykonania dokazovania výsluchom žalobkyne) aj napriek problémom, ktoré sa

vyskytli na strane súdu pri vytyčovaní termínu pojednávania.

6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd aplikujúc zásadu úspechu v
odvolacom konaní a § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný v celom rozsahu
žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorých výške

rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).