Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116201350
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116201350.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci maloletého C. M., U.. X.X.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov
matka: N. M., U.. XX.X.XXXX, R. R. X, L. a otec: C. F., U.. X.X.XXXX, R. N.. N. XX, H. U. F., zast.
JUDr. Tatiana Jánošiková, advokátka so sídlom Rooseveltova 6, Košice, za účasti plnoletého: C. M., U..
X.X.XXXX o návrhu otca na obnovenie konania, takto

r o z h o d o l :

Návrh na obnovu konania z a m i e t a.

Matke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Otec návrhom doručeným súdu dňa 25.1.2016 žiadal, aby povolil obnovu konania vedeného na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22P/77/2011. Súčasne, aby nariadil odklad vykonateľnosti rozsudku
Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/77/2011 zo dňa 12.5.2015 a to

až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu na obnovu konania.

Matka sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadrila.

Otec v návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/77/2011 zo dňa 12.5.2015
na návrh matky súd zmenil výšku výživného určenú pôvodne rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.

zn. Nc 803/00 zo dňa 21.8.2000 a to tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. C. M., U.. X.X.XXXX zo
sumy 33,19 Eur na sumu 150 Eur mesačne od 29.4.2011 do budúcna, ktoré bol povinný zasielať matke
maloletého do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 29.4.2011 do 30.4.2015 v sume
5.614,66 Eur mu súd povolil splácať v mesačných splátkach s bežným výživným po 50 Eur mesačne
až do zaplatenia.

Rozsudok sp. zn. 22P/77/2011 nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2015.

Otec uviedol, že matka podala návrh na zvýšenie výživného dňa 29.4.2011, pričom súdne konania trvalo
až do 12.5.2015, kedy súd vo veci vydal meritórne rozhodnutie. Súdne konanie tak trvalo viac ako štyri
roky.

O rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/77/2011 zo dňa 12.5.2015 nemal žiadnu vedomosť.
O tomto súdnom konaní a uvedenom rozsudku sa dozvedel až dňa 28.10.2015 a to z telefonickej
komunikácie z vyšetrovateľom pánom C. z oddelenia PZ Košice - Ťahanovce, ktorý mu zároveň oznámil
a to, že bolo na neho podané trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy na základe uvedeného
rozsudku, o ktorom nemal vedomosť.

O prebiehajúcom súdnom konaní sa nedozvedel, pretože konajúci súd nevykonal všetky potrebné
šetrenia za účelom zistenia miesta jeho pobytu alebo aspoň korešpondenčnej adresy.Do marca 2010 vykonával na území SR živnosť - počítačová grafika. Túto živnosť ukončil, pretože v
podnikaní sa mu nedarilo. Po ukončení živnosti sa v apríli 2010 evidoval na Úrade práce, soc. vecí

a rodiny vo H. U. F. a po dobu šiestich mesiacov poberal dávku v nezamestnanosti. Ako doklad do
evidencie predložil kontrolný preukaz ÚPSVaR, z ktorého vyplýva, že bol riadne evidovaný a osobne
navštevoval ÚPSVaR vo období od 7.4.2010 do 11.10.2011. Poukazuje na to, že do októbra 2011 sa
chodil pravidelne hlásiť na úrad a všetku poštu si preberal na Mestskom úrade Vranov nad Topľou.
Súdne konanie 22P/77/2011 bolo v tom čase vedené už šesť mesiacov. Ak by súd vykonal potrebné

šetrenia za účelom zistenia pobytu otca dožiadaním na ÚPSVaR vo Vranove nad Topľou a na Mestskom
úrade Vranov nad Topľou zistil by jeho pobyt, resp. aspoň jeho korešpondenčnú adresu. Súd takto
nepostupoval v dôsledku čoho sa o súdnom konaní vôbec nedozvedel a nemohol preto z vlastnej viny
sa konania zúčastniť.

Do Anglicka odišiel za prácou v októbri 2011. Z Anglicka sa vrátil späť na Slovensko dňa 11.3.2014 a

riadne sa zaevidoval na ÚPSVaR vo Vranove nad Topľou, o čom predložil kontrolný preukaz, kde sú
evidované jeho osobné návštevy na úrade v období od 25.3.2014 do 2.2.2015, t.j. v období jedného roka
v čase prebiehajúceho súdneho konania počas ktorého mohol súd dožiadaním na ÚPSVaR vo Vranove
aj na obci zistiť jeho pobyt a kontaktovať ho.

Zároveň komunikoval aj so Sociálnou poisťovňou, pretože k 1.8.2014 mu vznikol nárok na starobný
dôchodok, o ktorý požiadal.

Od roku 2011 bol evidovaný na Meste Vranov nad Topľou s miestom trvalého pobytu Vranov nad
Topľou, o čom predložil potvrdenie o pobyte zo dňa 16.9.2013, pričom otec na všetkých úradoch

oznamoval korešpondenčnú adresu Mestský úrad Vranov nad Topľou, kde si preberal poštu došlú
úradnú korešpondenciu.

V rokoch 2015-2015 platil maloletému synovi výživné v sume 35 Eur až 40 Eur mesačne, o čom predložil
poštové poukážky. Na týchto poštových poukážkach je uvedená adresa jeho pobytu Mestský úrad

Vranov nad Topľou. Ku synovej plnoletosti poukazoval sumy výživného jeho matke a od augusta 2015
posielal sumy výživného synovi. Matka mala vedomosť o adrese jeho pobytu. V odôvodnení rozsudku
je uvedené, že matka uviedla súd ako miesto bydliska otca Mesto Vranov nad Topľou. V rozsudku je
uvedené, že otec platí na syna mesačne 33 Eur, platby prichádzajú z Mestského úradu z Vranova. Súd
v nadväznosti na uvedené sa mal obrátiť so žiadosťou na Mesto Vranov nad Topľou o zistenie pobytu

otca a zistenie jeho korešpondenčnej adresy. Bol vedený Mestom Vranov nad Topľou ako bezdomovec
a na Mestskom úrade vo Vranove nad Topľou si preberal všetku poštu.

Počas pobytu v Anglicku posielal sumy výživného určené pre mal. C., svojej dcére D. F., ktorá podľa
vzájomnej dohody mala sumy výživného poukazovať matke mal. C.. V auguste 2013 počas pobytu na

Slovensku zistil, že sumy výživného neboli zaplatené a preto bolo proti nemu začaté trestné stíhanie pre
zanedbanie povinnej výživy. Takto z mesta na výživné zaplatil, na čo bolo trestné stíhanie proti nemu
zastavené. Následne podal trestné oznámenie na svoju dcéru D. za spreneveru. Dcéra bola právoplatne
odsúdená pre trestný čin sprenevery a to trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou.
Ako osoba poškodená sa osobne zúčastnila úkonov v priebehu vyšetrovania trestného činu dcéry D.,

otcom predložil dôkaz upozornenie na preštudovanie vyšetrovacieho spisu a záznam o preštudovaní
vyšetrovacieho spisu zo dňa 5.12.2014, z ktorých vyplývalo, že toto mu bolo riadne doručené.

Otec poukazuje na to, že bol na území SR do októbra 2011 a následne od marca 2014 doteraz. Riadne
komunikoval s úradmi. Všetky úrady vedeli vyhľadať a doručiť mu úradné zásielky. Tieto úrady osobne

navštevoval, zúčastňoval sa rôznych úradných úkonov a stretnutí, preto je nepochopiteľné, že Okresný
súd Košice I ho nekontaktoval v priebehu štyroch rokov vedenia súdneho konania.

Aj počas pobytu v Anglicku pravidelne sledoval a vybavoval všetky úradné záležitosti na Slovensku. Za
týmto účelom pravidelne kontroloval webovú stránku Mesta Vranov nad Topľou, kde mesto pravidelne

zverejňuje oznámenia o uložení úradných zásielok, súdne rozhodnutia adresované osobám vedeným
s trvalým pobytom Vranov nad Topľou.V rozsudku je uvedené, že súd mu zaslal návrh a písomnosti na adresu, ktorú uviedla matka v návrhu,
t.j. na pôvodnú adresu vo Vranove nad Topľou. Podľa odôvodnenia rozsudku súd zisťoval pobyt cestou
polície. Z odôvodnenia nie je jasné, kedy ho súd hľadal cestou polície ale do októbra 2011 a následne od

marca 2014 bol na území SR a po celý čas vedenia súdneho konania vrátane obdobia pobytu v Anglicku
bol dohľadateľný a kontaktovateľný cestou Mesta Vranov nad Topľou. Z rozsudku vyplýva, že od roku
2014 ho súd hľadal v Anglicku ale v tom čase už bol na Slovensku. Vzhľadom k tomu, že konanie trvalo
až štyri roky mal súd preverovať jeho pobyt na Slovensku minimálne raz ročne. Ak by tak postupoval,
zistil by jeho pobyt alebo aspoň jeho korešpondenčnú adresu.

Počas vedenia súdneho konania o zvýšenie výživného súd nepreveroval jeho pobyt dostatočne
dôsledne, čo považuje za vážne pochybenie zo strany súdu v dôsledku čoho mu ako účastníkovi
konania nebol doručený návrh matky na zvýšenie výživného, neboli mu doručované predvolania na
pojednávania, čím mu bola odňatá možnosť konať pre súdom, vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam a
dôkazom, možnosť predložiť dôkazy o svojej majetkovej situácii a svojich majetkových možnostiach a

boli vážne porušené jeho práva ako účastníka konania.

K vyššie uvedeným skutočnostiam otec poukazuje na to, že nie z vlastnej viny nemohol v súdnom
konaní predložiť dôkazy a skutočnosti, ktoré mu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Súdu, v ktorom
stanovená výška výživného by zodpovedala jeho skutočným schopnostiam, možnostiam a majetkovým

pomerom.

Majetkové a príjmové pomery otca od 29.4.2011 až po súčasnosť sú nasledovné:

V období od 1.4.2010 do 11.10.2011 bol vedený v evidencii ÚPSVaR v zozname uchádzačov o

zamestnanie, nebol mu priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti. Poberal len dávku v hmotnej núdzi
65 Eur. Zvýšenie sumy výživného na sumu 150 Eur mesačne počnúc 29.4.2011 je v hrubom rozpore s
jeho majetkovými pomermi a tým aj v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

V období október 2011 až marec 2014 sa zdržiaval v Anglicku. Pred odchodom do Anglicka si musel

od známeho požičať peňažné prostriedky na počiatočné náklady, aby vôbec mohol vycestovať do
zahraničia a to na poplatok za sprostredkovanie práce a cestovné do mesta M. vo výške 410 Eur,
počiatočné výdavky v Anglicku v sume 290 GBP. Uvedené prostriedky musel následne vrátiť. V Anglicku
pracoval ako skladník so mzdou vo výške 6,15 GBP/hodina, čo pri 40-hodinovom pracovnom týždni
predstavuje mesačnú mzdu vo výške 984 GBP. Z tohto príjmu musel uhrádzať nasledovné výdavky :

260 GBP, ubytovanie, cestovné do práce a späť, 100 GBP mesačne, cestovné do práce a späť 100
GBP mesačne, stravné 240 GBP mesačne, telefón, internet 15 GBP mesačne, daň, zdravotné, sociálne
poistenie 120 GBP, oblečenie, hygienické potreby 50 GBP mesačne, pracovné oblečenie 15 GPB
mesačne.Okremtoho4xpočaspobytuvzahraničícestovalnaSRaspäťzaúčelomvybavovanianového
občianskeho preukazu a pod.. Cestovné predstavovalo celkom 480 GBP.

Od 25.3.2014 do 25.9.2014 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, poberal dávku v
nezamestnanosti po dobu šesť mesiacov. Žiaden iný príjem nepoberal, nevlastnil žiadny hnuteľný ani
nehnuteľný majetok.

Od 18.2014 mu vznikol nárok na starobný dôchodok, ktorý činil výšku 371,30 Eur mesačne, o
čom predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Z dôchodku sú mu vykonávané exekučné zrážky pre
oprávnenú Sociálnu poisťovňu a na výživné. Po zrážkach je otcovi vyplatený dôchodok v sume 255,84
Eur mesačne. Žiadny iný príjem nemá, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá vlastné
bývanie, prespáva u známych niekedy aj na stanici alebo vo vlaku.

Otec uvádza, že je bezdomovec, nemá kde bývať. Kedysi býval s matkou a bratom v 2-izbovom byte.
Matka vážne ochorela, trpela demenciou, brat dal matke podpísať darovaciu zmluvu, podľa ktorej
nadobudol vlastníctvo k bytu výlučne on a jeho z bytu vyhodil.

Otec uviedol, že nemá žiadne vlastné bývanie, na druhej strane matka dieťaťa je výlučnou vlastníčkou
dvoch bytov a to byt č. XX, vchod X, poschodie X, v bytovom dome R. X L., na LV č. XXXX a byt č. XX
vchod XX, poschodie X, v bytovom dome L. XX,XX, L. na LV č. XXXXX.Otec má za to, že výživné vo výške 150 Eur mesačne nezodpovedá jeho majetkovým pomerom v
porovnaní s majetkovými pomermi matky.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že otec so synom nebol v kontakte 14 rokov, neozval sa mu na meniny,
narodeniny, na sviatky, otec o syna vôbec nejavil záujem. V tom čase maloletého živila výlučne sama zo
svojho príjmu, čo robí aj v súčasnosti. Musí zabezpečiť všetky poplatky v súvislosti s bývaním, náklady,
pričom výživné bolo dovtedy vo výške 33 Eur mesačne a teda do roku 2012 musela zabezpečiť všetky
potreby pre syna. Výdaje sa zvýšili po nástupe syna na strednú školu. Zo sumy 150 Eur, t.j. z výživného,

ktoré platí v súčasnosti otec, si vie syn zabezpečiť všetky potreby školské a mimoškolské, voľnočasové
aktivity. Aj napriek tomu, že bola zadĺžená musela sa o syna postarať výlučne sama a to isté mal urobiť
otec. O návrhu na zvýšenie výživného sa s otcom nerozprávala a to z toho dôvodu, že výživné chodilo
šekom z mesta Vranov nad Topľou. Na otca podávala trestné oznámenia, nakoľko si neplnil vyživovaciu
povinnosť a to v roku 2010, 2011, 2012. Otec dlžné výživné doplatil a následne výživné neplatil. Z
uvedeného dôvodu to musela riešiť cestou polície.

V súčasnosti plnoletý C. navštevuje 3. ročník E. Š. K.. Ohľad majetkových pomerov a vlastníctva bytov
uviedla, že byt na R. X H. L. je bytom, v ktorom s maloletým dieťaťom bývajú. Ďalší byt nachádzajúci
sa na L. XX uviedla, že to je dedičstvo po otcovi.

Právny zást. otca poukázal, že otec bez vlastnej viny nemohol predložiť v konaní dôkazy, ktoré by mu v
pôvodnom konaní mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie ohľadne výšky určeného výživného, ktoré by
zodpovedalo jeho vtedajšej aj súčasnej majetkovej situácii. Poukazoval na to, že otcovi nebol doručený
návrh vo veci samej. Otec sa nedozvedel o prebiehajúcom súdnom konaní.

Matka v záverečnej reči zotrvala na svojom vyjadrení.

Podľa ust. § 228 ods. 1, 3 O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,

ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla32ab) alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená, 32ac) pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje,
dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má
dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa ust. § 229 O.s.p., obnova nie je prípustná proti rozsudkom
a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je;
b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.Podľa ust. § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho
času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol
uplatniť.

Podľa ust. § 232 ods. 1,2 O.s.p., návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v
prvom stupni.
Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

Podľa ust. § 234 ods. 1,2,3 O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu
konania povolí.
Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto,
kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie. Súd
nemusí nariaďovať pojednávanie ani o návrhu na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. g) .

Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že nemožno napadnúť len
právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a presne určenej lehote.

Dôvodomobnovykonaniajeexistenciaskutočnostírozhodnutiaalebodôkazov,ktorémusiakumulatívne
spĺňať tieto podmienky :

Skutočnosti rozhodnutia a dôkazy nemohol účastník pôvodného konania bez svojej viny použiť v
pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Napriek

tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali účastník z procesného
hľadiska nezavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť.
- skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre účastníka pôvodného konania
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

So zreteľom na konkrétne okolnosti sa tak javí do istej miery pravdepodobný, že nové rozhodnutie
bude pre účastníka iniciujúceho obnovu konania priaznivejšie ako to pôvodné. Preukázania potenciálne
priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným predpokladom vyhovenia návrhu na obnovu konania.
V žiadnom prípade však povolenie obnovy konania neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v
novom obnovenom konaní. Ak súd obnovu konania povolí na základe pravdepodobne priaznivejšieho

rozhodnutia vo veci, výsledky konkrétneho konania môžu tento pôvodný procesný predpoklad vyvrátiť.
(§ 228 ods. 1, písm. a) O.s.p.).

Podľa ust. § 228 ods. 1, písm. b), na rozdiel od dôvodu obnovy podľa ust. § 228 ods. 1, písm. a) tu
pôjde o také procesné situácie, keď účastník konania riadne splnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú

povinnosť a teda riadne označil dôkaz, ktorý navrhol vykonať, avšak z dôvodov objektívnej povahy takýto
dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať.

Obnova konania nie je prípustná ani proti rozsudkom, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť
inak. To má zákon na mysli také procesné inštitúty, kedy spravidla súd ex offo musí, či môže zrušiť

existujúce rozsudky bez toho, aby sa musel uplatniť návrh na obnovu konania. Pôjde predovšetkým o
statusové veci nesporového charakteru podľa 5. hlavy, 3. časti O.s.p..
Predmetom tohto konania bol návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.
zn. 22P/77/20111.

Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť je jednou zo záruk právnej
istoty. Výnimkou z tohto pravidla sú opravné prostriedky, ktoré je možné podať aj po právoplatnosti
rozhodnutia a to ak sú to také závažné okolnosti, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť
rozhodnutia, tak že záujem na právnej istote tohto záujmu ustupuje. Ide o mimoriadne opravné
prostriedky, medzi ktoré patrí aj návrh na obnovu konania. Právo podať návrh na obnovu konania je

zverené účastníkom pôvodného konania. Účastník môže podať návrh na obnovu konania, ak bolo
výrokom napadnutého rozsudku, resp. rozhodnutia rozhodnuté v jeho neprospech. Dôvody rozsudku
napádať návrhom na obnovu konania nemožno.Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/77/2011 je zrejmé, že návrh na obnovu konania
podal otec, pričom účastníci konania sú totožní s okruhom účastníkov v konaní sp. zn. 22P/77/2011 a
11P/12/2016 (návrh na obnovu konania).

Z hľadiska zákonom stanovených lehôt (§ 230 ods. 1 a 2 O.s.p.) pre podanie návrhu na obnovu konania
súd konštatoval, že návrh bol podaný včas. Návrh na obnovu konania bol podaný v rámci lehoty § 230
ods. 1 O.s.p., kedy podľa oznámenia otca tento sa o rozhodnutí súdu dozvedel dňa 28.10.2015 a návrh
na obnovu konania bol otcom podaný na Okresný súd Košice I dňa 25.1.2016. Z uvedeného vyplýva, že

bola dodržaná 3-mesačná subjektívna lehota plynúca odo dňa keď sa otec dozvedel o dôvode obnovy.
Otec v návrhu označil aj rozsah v akom rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/77/2011 napáda,
resp. čoho sa domáha v prípade povolenia obnovy.

Dôvody obnovy konania sú taxatívne vypočítané v ust. § 228 ods. 1 O.s.p.. Pod písmenom a) citovaného
ustanovenia sú uvedené ako dôvod obnovy nové skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy. Spoločným

predpokladom pre ich uplatnenie je, že ich navrhovateľ nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom
konaní a že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

Dôvod obnovy konania v predmetnej veci vo svojej podstate spočíval v tom, že v konaní na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 22P/77/2011 bolo zvýšené výživné zo strany otca na v tom čase mal. C. M. na

sumu 150 Eur mesačne od 29.4.2011 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 29.4.2011 do 30.4.2015
v sume 5.614,66 Eur má otec povolené splácať v mesačných splátkach po 50 Eur mesačne spolu s
bežným výživným. Otec poukazoval na to, že meritórne rozhodnutie bolo vydané dňa 12.5.2015, pričom
súdne konania trvalo viac ako štyri roky. Otec poukazoval aj na to, že v prebiehajúcom súdnom konaní
sa nedozvedel, pretože konajúci súd nevykonal všetky potrebné šetrenia za účelom zistenia miesta jeho

pobytu alebo aspoň korešpondenčnej adresy. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn.
22P/77/2011 bolo zistené, že matka v tom čase mal. C. M. podala dňa 29.4.2011 návrh na zvýšenie
výživného. Návrh spolu s poučením bol otcovi doručený na adresu sídlisko X/XXX H. U. F.. Z pripojenej
doručenkybolozistené,žepísomnostiboliprevzatésplnomocnencom.Vpriebehukonaniaotecuvádzal,
že sa o prebiehajúcom súdnom konaní nedozvedel. V prípade, že by o konaní mal vedomosť, bol by sa

dostavil na súd a preukázal by svoje majetkové a príjmové pomery. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu
bolo zistené, že súd viackrát sa snažil zistiť bydlisko otca, pričom návrh vo veci samej s príslušnými
poučeniami boli otcovi doručené. Je na účastníkovi konania pokiaľ udelí niekomu splnomocnenie, aby sa
o svoje záležitosti zaujímal a neprenášal zodpovednosť na iné osoby. Pokiaľ matka podala na otca viac
trestných oznámení ohľadne neplnenia si vyživovacej povinnosti, bolo na otcovi, aby si preveril všetky

skutkové okolnosti a zaujímal sa o všetky svoje záležitosti. Vo veci zvýšenia výživného súd rozhodol s
prihliadnutím na všetky okolnosti a vykonané dokazovanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené, závery ako i pripojený spis Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/77/2011
súd návrh na povolenie obnovy uznesenia zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Matka mala

v konaní úspech, preto by jej patrilo právo na úhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva.
Nakoľko si však náhradu trov neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.