Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11Pc/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117202483
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117202483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky/

povinnej osoby: Z. Š., J.. X.X.XXXX, G. S. XX, H., opatrovníčkou D. S., J.. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, H.
a osoby oprávnenej z výživného D. Š.Č., J.. XX.X.XXXX, bytom Y. X, H., v konaní o zrušenie vyživovacej
povinnosti takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje vyživovaciu povinnosť povinnej osoby voči oprávnenej osobe dňom 1.2.2017 určenú
rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/75/2015 zo dňa 28.7.2015.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 9.2.2017 sa domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti

voči oprávnenej osobe D. Š.H., J.. XX.X.XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
21P/75/2015 zo dňa 28.7.2015 dňom počnúc 1.2.2017.

2. V návrhu uviedla, že oprávnená osoba od 30.1.2017 je plnoletou, žije spoločne so svojim
otcom invalidným dôchodcom a jej výdaje za bývanie zdieľajú spoločne. Keďže oprávnená riadne
nepokračovala v štúdiu na strednej škole a je už dospelá, má dokonca možnosť prevziať opatrovanie
svojej invalidnej matky v domácom prostredí s finančnou podporou štátu. Platené opatrovateľské služby

v domácom prostredí by mohla poskytovať aj samotnej opatrovateľke navrhovateľky. Ak by prevzalo
opatrovníctvo invalidných príbuzných v domácom prostredí aj za ďalších dvoch príbuzných, za svoju
matku a starú matku. Nielenže by veľmi pomohla svojej matke a starej matke ale bola pritom aj od štátu
podporená tak, že by bola finančne nezávislá a nemusela by si v najbližších rokoch hľadať ďalší zdroj
príjmu. Mohla by si pracovné povinnosti organizovať tak, aby jej zostalo dosť času aj na dokončenie
stredoškolského štúdia, i na ďalšie štúdium v odboroch, ktoré ju zaujímajú. Má za to, že pokračovanie
nároku na výživné aj po dovŕšení plnoletosti povinnej osoby by tak bolo okrem iného aj v rozpore s

dobrýmimravmi.Vzhľadomkvyššieuvedenémujetohonázoru,žepovinnáosobak1.2.2017jeschopná
sama sa živiť a vyživovacia povinnosť navrhovateľky k nej zanikla. Navrhovateľka bližšie v podanom
návrhu uvádza svoje mesačné príjmy a náklady.

3. Oprávnená osoba sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa
21.3.2017. Uviedla, že so zrušením vyživovacej povinnosti k 1.2.2017 súhlasí.

4. Podľa ust. § 31 zák. č. 161/2015 Z.z. zákonov Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní.5. Na pojednávanie konané dňa 6.6.2017 bola dcéra navrhovateľky riadne predvolaná, na pojednávanie
sa neustanovila a svoju neúčasť na ňom neospravedlnila so žiadnych z dôvodov a žiadnym spôsobom.

6. Súd preto v súlade s ust. § 31 zák. č. 161/2015 Z.z. CMP, vec rozhodol dňa 6.6.2017 v neprítomnosti
dcéry navrhovateľky - oprávnenej osoby.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom opatrovníčky navrhovateľky listinnými dôkazmi.

8. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 18C/128/2006 zo dňa 3.5.2007 bolo manželstvo
navrhovateľky a I. Š. rozvedené. Na čas po rozvode bola mal. D. Š., J.. XX.X.XXXX zverená do osobnej
starostlivosti otca a matka zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 681 Sk mesačne.

9. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.6.2007.

10. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/75/2015 zo dňa 28.7.2015 bolo zvýšené výživné
zo strany matky pre mal. D. Š., J.. XX.X.XXXX zo sumy 22,60 Eur mesačne na 50 Eur mesačne od
1.8.2015 do budúcna. Uvedeným rozsudkom súd zmenil výšku výživného určenú rozsudkom Okresného
súdu Košice I sp. zn. 18C/128/2006 zo dňa 3.5.2007.

11. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.8.2015.

12. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 12Ps/18/2011 zo dňa 20.2.2012 súd obmedzil
Z. Š., J.. X.X.XXXX spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s majetkom, majetkovými
právami a povinnosťami v hodnote nad 30 Eur týždenne, samostatného vystupovania alebo konania

pred štátnymi alebo neštátnymi orgánmi a organizáciami, rozhodovania o udelení informatívneho
súhlasu s poskytovaním ústavnej starostlivosti a podpisovania prehlásenia o dobrovoľnom vstupe
do zdravotníckeho zariadenia. Súčasne ustanovil čiastočne pozbavenej opatrovníčku D. S., nar.
XX.XX.XXXX. Ustanovenej opatrovníčke vymedzil rozsah opatrovníckych práv a povinností. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2012.

13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

15. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

16. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

19. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.20. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

21. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

22. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj

životných nákladov.

23. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa ustanovenia § 231 zákona č. 160/2015Z. z. Civilného sporového poriadku rozsudok ukladajúci

povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa
podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena
rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

25.Zmenupomerovmožnovymedziťakozmenurozhodujúcichkritériívporovnanísoskutkovýmstavom

existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Zákon umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym
rozhodnutiam ( musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená),
ako aj dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných
subjektov, nie len rozhodnutím súdu. V prípade úpravy vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu je
možné, aby povinný plnil na základe dohody viac, ako mu ukladá súdne rozhodnutie.

26. Zo znenia ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie,
jednak zmena, v ktorom možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Ustanovenie rešpektuje
dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti
voči plnoletému sa vyžaduje aktivita ( ide výlučne o návrhové konania ) zo strany dotknutých osôb.

27. Civilný sporový poriadok uvádza, že zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene
pomerov. Špeciálna úprava zákona o rodine výslovne neustanovuje dobu, na ktorú možno vztiahnuť
zmenu pomerov. Vychádza sa zo systematického výkladu v zmysle zaradenia tohto ustanovenia v
spoločných ustanovení. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku

dňu začatia súdneho konania. Najskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu.
Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá ma nastať v budúcnosti. Náležitosťou návrhu na zmenu
alebo zrušenie vyživovacej povinnosti v takomto prípade je uvedenie údaja o tom, od kedy má byť
zmena vykonaná. Podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, napriek deklaratórnym účinkom
rozsudku, neoprávňuje povinného prestať s plnením výživného. Riadnym plnením až do právoplatnosti

rozsudku sa vyhne prípadným trestnoprávnym alebo exekučným následkom v prípade, ak súd návrhu
na zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovie.

28. V prejednávanom prípade k najväčšej zmene pomerov došlo na strane dcéry navrhovateľky
ako oprávnenej osoby, ktorá dňom 29.1.2017 nadobudla plnoletosť. V ďalšom štúdiu nepokračuje.

Oprávnená osoba na výzvu súdu okrem súhlasného stanoviska žiadne iné listinné dôkazy nepredložila,
preto súd má za to, že počnúc dňom 1.2.2017 je schopná sama sa živiť.

29. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna
skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne

sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť naplnila
požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov ( odôvodnená
úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa

tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania.
Treba vychádzať z konkrétnych okolnosti prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem vo
vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie,
na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalok zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci ( napr.
zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti ( ani inou časovou hranicou)
vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká ( pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť

samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

30. Objektívne možno konštatovať, že dcéra navrhovateľky je schopná sama sa živiť, pričom súhlasila
s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti.

31. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd vyhovel návrhu navrhovateľky a zrušil jej
vyživovaciu povinnosť k dcére ako oprávnenej osobe počnúc dňom 1.2.2017, ktorá bola určená
rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/75/2015 zo dňa 28.7.2015.

32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje

inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.