Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. júl 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416206843
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416206843.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: KRUK
Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká
republika, IČ: 247 851 99, v konaní právne zastúpený JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom,
ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: J.
I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. T. R., v konaní o zaplatenie sumy 2.991,53 Eur s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.991,53 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 2.276,65 Eur od 07.10.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.07.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť

zaplatiť sumu 2.991,53 Eur s príslušenstvom ako je toto uvedené vo výroku rozsudku s odôvodnením,
že dňa 13.11.2006 žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o úvere č. 411828873,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 3.916,88 (118.000,- Sk).
Úver sa žalovaný zaviazal uhradiť formou 119 mesačných splátok vo výške 58,62 Eur (1.766,- Sk)
vždy k 20. dňu v mesiaci, a to do 20.10.2016. Úrok bol dohodnutý vo výške 12 %, celkové náklady
predstavovali sumu 3.058,95 Eur a celkovo mal uhradiť 6.975,83 Eur. Nakoľko žalovaný úver nesplácal

podľa zmluvy, dostal sa do omeškania a bol Slovenskou sporiteľňou dňa 08.09.2014 vyzvaný k úhrade
a upozornený na možnosť mimoriadneho zosplatnenia. Žalovaný výzve nevyhovel a tak banka dňa
03.10.2014 podľa bodu 7.6.1. obchodných podmienok úver zosplatnila. Následne zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 29.10.2014 Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila žalobcovi pohľadávku z úverovej
zmluvy voči žalovanému spolu s príslušenstvom, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o
postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014. Dlh žalovaného potom predstavuje istinu 2.276,65 Eur, úrok
598,24 Eur, úrok z omeškania 86,74 Eur a úrok z omeškania od zosplatnenia do postúpenia 28,55 Eur a

poplatky29,90Eur).Svojdlhžalovanýnevyrovnalanipopredžalobnejvýzvežalobcuzodňa15.06.2016.

2. Žalovaný prevzal žalobu spolu s príslušnými poučeniami u svojho zamestnávateľa dňa 29.03.2017.
K veci sa nijako nevyjadril.

3. Súd na pojednávaní dňa 20.07.2017 prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových

strán, keď právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie dňa 30.06.2017 a žalovanému súd doručoval
predvolanie podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámením na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu, keďže v Registri obyvateľov SR aktuálne nemá evidovanú žiadnu konkrétnu adresu (§106 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Okrem toho mu súd zaslal predvolanie aj na adresu jeho
zamestnávateľa.

4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov (zmluva o splátkovom úvere, všeobecné
obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., prehľad platieb č.l. 11 a nasl. spisu, výzva zo
dňa 08.09.2014, oznámenie o mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014 a kópie poštových obálok,
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014 a zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
29.10.2014, predžalobná výzva a podací hárok) mal súd preukázané, že žalovaný ako dlžník (spolu

s J. I.W. ako druhou dlžníčkou) uzavrel dňa 13.11.2006 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom
zmluvu o splátkovom úvere. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške vtedajších 118.000,- Sk,
ktorý sa zaviazal vrátiť v 119 mesačných splátkach po 1.766,- Sk spolu s poplatkom za správu úveru vo
výške 60,- Sk mesačne. Podľa zmluvy bola prvá splátka splatnou dňa 20.12.2006, ostatné splátky boli
splatné do 20. dňa kalendárneho mesiaca a konečná splatnosť úveru bola 20.10.2016. Úroková sadzba
predstavovala 12 % ročne a splatnosť úrokov bola dohodnutá na posledný deň kalendárneho mesiaca,

RPMN bola 14,41 %. Zmluva určuje, že sa okrem iného riadi aj všeobecnými obchodnými podmienkami.

5. Ako vyplýva z predloženého prehľadu platieb, žalovaný splátky spočiatku uhrádzal, uhradil celkovo
3.976,80 Eur (úhrada vyššej sumy tvrdená ani preukázaná nebola), no od roku 2012 už splátky
boli uhrádzané nepravidelne, resp. vôbec. V dôsledku toho potom Slovenská sporiteľňa, a. s. ako

právny predchodca žalobcu dôvodne v súlade s bodom 7.6.1. všeobecných obchodných podmienok
po predchádzajúcom písomnom upozornení zo dňa 08.09.2014 vyhlásila listom zo dňa 06.10.2014
(ktorý žalovaný si neprevzal na adrese uvedenej v zmluve) mimoriadnu splatnosť úveru. Tento bod
obchodných podmienok totiž určuje, že ak je klient v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá
viac ako tri mesiace, môže banka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie úverovej

pohľadávky v lehote určenej bankou v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Súčasne tak zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 (a jej prílohou) ako aj oznámením o postúpení zo dňa
11.11.2014(č.l.27spisu)malsúdzapreukázané,žepohľadávkavočižalovanémuzpredmetnejúverovej
zmluvy bola Slovenskou sporiteľňou, a.s. postúpená žalobcovi, keď z obsahu zmluvy o postúpení je
zrejmé, že predmetom postúpenia bola nielen istina pohľadávky, ale aj jej príslušenstvo.

6. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy o splátkovom úvere je nepochybné, že ide o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda o spotrebiteľský úver majúci právny základ vo vtedy účinnom
zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 písm. a) cit. zákona sa za spotrebiteľský
úver považovalo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Ust. § 2 písm. b) cit. zákona
definovalo zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, že ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V ust. § 3 ods. 1 cit. zákona bol veriteľ
definovaný ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho

podnikania a podľa § 3 ods. 2 bola spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

7. Zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 4
ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

úverovej zmluvy. Nakoľko si žalovaný svoju zmluvnú povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky spolu s
úrokmi nesplnil (dlžná istina 2.276,65 Eur plus úroky 598,24 Eur), je povinný zaplatiť svoj dlh žalobcovi,
ktorý právo na jeho zaplatenie nadobudol zmluvným postúpením pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z predloženej zmluvy a oznámenia o postúpení, čím mal
súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. Súd preto uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.991,53 Eur, keďže nebol predložený žiaden dôkaz ani tvrdenie
svedčiace o tom, že by žalovaný uhradila čo i len časť dlžnej sumy, rovnako ako nebolo predložené
žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného vrátiť úver
spolu s úrokmi zanikol prípadne iným spôsobom než splnením.

8. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné
ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 ajza dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013
platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Žalovaný sa s vrátením celého úveru dostal do omeškania podľa § 563 OZ vzhľadom na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru listom banky zo dňa 06.10.2014. Preto odo dňa 07.10.2014 až do
zaplatenia má žalobca právo na úrok z omeškania (úroková sadzba ECB platná ku dňu 07.10.2014 bola
vo výške 0,05 % ročne plus 8 percentuálnych bodov, no žalobca žiadal len úrok z omeškania 5,05 %

ročne) zo sumy 2.2765,65 Eur (dlžná istina), ako aj právo na kapitalizované úroky z omeškania vo výške
115,29 Eur zo splátok, ktoré včas neuhrádzal predtým, než banka pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti celého úveru.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %.

Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.