Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315203234
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315203234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku, v spore žalobkyne L. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
H. XXXX/XX, P., zastúpenej JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné
proti žalovaným 1. V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, V., 2. InDevel, s.r.o., Jesenského 1089/11,
Žilina, IČO: 36418234, zastúpeného Mgr. Petrom Balážom, advokátom, P. Mudroňa 39, Martin, o
určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, o odvolaní
žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C 129/2015-102 zo dňa
24.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobkyňa sa v konaní domáha určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti.
Obsah napadnutých rozhodnutí
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd rozhodol cit.:
„ Súd určuje, že zmluva o pôžičke č. 3/30/001/2013, zo dňa 13.03.2013 uzavretá medzi žalobkyňou ako
dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako pôvodným veriteľom je neplatná.

Súd určuje, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa
13.03.2013 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako pôvodným veriteľom
je neplatná.
O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalovaný v 2. rade ako veriteľ
poskytol žalobkyni ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 7000,00 eur na dobu 36 mesiacov
s tým, že žalobkyňa sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť mesačnými splátkami po

278,32 eur vrátane úroku, pričom prvá splátka bola splatná dňa 15.3.2016. Dohodnutá výška úroku
predstavovala 25 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov 28,07 %. Celková čiastka, ktorú mala
žalobkyňa zaplatiť veriteľovi predstavovala 10 019,52 eur. Z obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti zo dňa 13.03.2013 vyplýva, že predmetnou zmluvou žalovaný v 2. rade ako záložný
veriteľ a žalobkyňa ako záložca zriadili záložné právo na záloh, ktorý bol uvedený v bode 1.2 tejto
záložnej zmluvy' na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke zo
dňa 13.03.2013 č. 3/30/001/2013. Z obsahu Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2014

vyplýva, že predmetným listom žalovaný v 2. rade oznámil žalobkyni, že postúpil svoju pohľadávku voči
žalobkyni vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 13.03.2013 č. 3/30/001/2013 žalovanému v 1.rade. Z
obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.10.2014 vyplýva, že predmetnou zmluvou žalovaný v
2. rade ako postupca postúpil žalovanému v 1. rade ako postupníkovi pohľadávku vo výške 8776,72 eurs príslušenstvom voči žalobkyni vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke č. 3/30/001/2013 zo dňa 13.03.2013. Z
obsahu Potvrdenia žalovaného v 2. rade (čl. 80 spisu) vyplýva, že predmetným listom žalovaný v 2. rade
potvrdil žalovanému v 1. rade, že peniaze za postúpenú pohľadávku boli žalovaným v 1. rade uhradené

pripísaním na účet žalovaného v 2. rade dňa 08.10.2014 vo výške 6291,92 eur.
4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, že zmluva uzavretá medzi žalovaným v 2. rade ako
veriteľom a žalobkyňou dňa 13.03.2013 pod č. 3/30/001/2013, podľa ktorej mal žalovaný v 2. rade
poskytnúť žalobkyni pôžičku vo výške 7000,00 eur je neplatná. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobkyňa
požadovala poskytnutie pôžičky vo výške 7000,00 eur s tým, že v skutočnosti jej nebola poskytnutá

pôžička v takejto výške, pretože bola odpočítaná suma 278,32 eur a táto skutočnosť podľa názoru súdu
má vplyv aj na samotnú skutočnú výšku pôžičky. Z obsahu Zmluvy o pôžičke zo dňa 13.03.2013 vyplýva,
že žalovaná ako dlžník sa zaviazala vrátiť žalobcovi pôžičku vo výške 7000,00 eur s dohodnutým 25
% úrokom ročne mesačnými splátkami po 278,32 eur. Podľa prehľadu priemerných úrokových sadzieb
pri poskytovaných úveroch v rozhodnom období sa výška úrokovej sadzby pri úveroch poskytnutých na
obdobie1až5rokovpohybovalavovýške10,68%,čoznamená,ževdanomprípadeboldojednanýúrok

vo výške 25 % ročne viac než dvojnásobne vyšší. Podľa názoru súdu dohodnutý úrok v zmluve o pôžičke
vo výške 25 % je v rozpore s dobrými mravmi, pretože dvojnásobne prevyšuje priemernú výšku úrokov
v obdobných spotrebiteľských úverov a keďže dojednanie úrokov z úverov je podstatnou náležitosťou
zmluvy o úvere, neplatnosť tohto dojednania pre rozpor s dobrými mravmi spôsobuje aj neplatnosť
celej úverovej zmluvy s poukázaním na ustanovenie podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže

zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalovanou ako dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako veriteľom dňa
13.3.2013 je neplatná, následne je neplatný aj ďalší právny úkon medzi týmito účastníkmi konania a to
je Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 13.3.2013. Predmetnú zmluvu je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky týkajúce sa skutočnosti,
aby žalovaná poskytla zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej ako je

výška záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia
záväzku spotrebiteľa. Z uvedeného teda vyplýva, že záväzok žalobkyne ako dlžníčky, ktorý bol podľa
zmluvy o pôžičke 7000,00 eur bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,
ktoré majú oveľa vyššiu všeobecnú hodnotu, čo predstavuje značný nepomer, teda neprimeranosť
vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke, a preto súd považuje zmluvu o zriadení záložného práva za

neplatnú taktiež pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi.
5. Poukázal na ustanovenia § 2, §11 zákona č. 129/2010 Z.z., § 53, § 39 OZ.
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142, ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu
trov konania.
Obsah odvolania žalovaných.

7. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný v 2.rade. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutia
zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietne. V odvolaní ďalej uviedol, že záver súdu o neplatnosti zmluvy z dôvodu
neprimeranej výšky úrokovej sadzby je nesprávny. Zákon v tom čase nedefinoval pojem podstatné
prevýšenie. V zmysle ustálenej judikatúry ako aj v zmysle dôvodovej správy k novele Občianskeho

zákonníka sa za podstatné prevýšenie odplaty považuje prevýšenie o viac ako 20 %. V zmysle §
53 ods. 6 OZ je rozhodujúcou odplata požadovaná na finančnom trhu všeobecne za spotrebiteľské
úvery ako také a nie odplata za úvery poskytované bankami tak, ako uvádza žalobkyňa. Preto nie
je možné pre účely posúdenia primeranosti porovnávať úrokové sadzby bánk s úrokovými sadzbami
nebankových spoločností resp. finančného trhu celkovo. Záver súdu o tom, že úroková sadzba 25 %

ročnedvojnásobneprevyšujepriemernúvýškuúrokovuobchodnýchspotrebiteľskýchúverovjeneurčitý,
pretože z neho nie je jasné, či mal súd na mysli všetky spotrebiteľské úvery alebo len úvery poskytované
bankami. Súd ďalej pri posudzovaní primeranosti úrokovej sadzby nebral do úvahy zákonom stanovené
kritéria porovnávania sadzieb a to finančnú situáciu dlžníka, mieru i formu zabezpečenia a objem
požičaných prostriedkov. Zmluva o pôžičke neodporuje dobrým mravom výškou dohodnutej úrokovej

sadzby a preto je platným právnym úkonom. Súd sa taktiež nevysporiadal s argumentáciou žalovaného
v rade 2 ohľadom nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na vyhlásení zmluvy o pôžičke
a záložnej zmluvy za neplatné. V prejednávanej veci ku dňu vyhlásenia rozsudku existoval veriteľsko-
dlžnícky vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1, čo je vzťah odlišný od zmluvného vzťahu
žalobkyne a žalovaného v rade 2 založeného zmluvou o pôžičke. Bolo povinnosťou súdu zdôvodniť,

prečo považuje v uvedenom prípade právny záujem za daný aj napriek tomu, že žalovaný v rade 2 už
ku dňu vyhlásenia rozsudku nebol so žalobkyňou v žiadnom právnom vzťahu v dôsledku postúpenia
pohľadávky zo zmluvy o pôžičke na žalovaného v rade I. Ak aj súd nesúhlasil s názorom žalovaného v
rade 2, mal sa s týmto jeho argumentom vysporiadať odôvodnení rozsudku, čo neurobil.8. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v 1.rade. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a
žalobu zamietol alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prevej inštancie na ďalšie konanie. Ďalej
uviedol, že žalobkyňa bola oboznámená s podmienkami poskytnutia pôžičky v zmluve o pôžičke ako aj

následne v zmluve o zriadení záložného práva, ktorých dojednania mala možnosť si prečítať a v prípade
nesúhlasu s niektorými jej ustanoveniami aj zmeniť. Z uvedeného dôvodu obe zmluvy spĺňajú všetky
zákonné náležitosti v zmysle platnej právnej úpravy. Predmetné zmluvy nie sú zmluvami adhéznymi,
ale svojou štruktúrou, rozsahom a voľbou písma sa radí k zmluvám individuálne dojednaným. Zmluvy
neobsahujú žiadne všeobecné zmluvné podmienky. Sú písané zrozumiteľným, jasným štýlom a sú z nej

jasné všetky práva a povinnosti zmluvných strán. Pokiaľ súd vyhodnotil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu
na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka s tak poukazujem nato že zmluvné
podmienky boli individuálne dojednané. Namietol nesprávne právne posúdenie naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti celej zmluvy v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. a poukázal aj na nesprávnu
aplikáciu ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak sa súd domnieval, že neplatné sú
niektoré časti zmluvy, mal určiť iba neplatnosť týchto častí a nie celú zmluvu.

Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1
a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez

nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
11. Obidvaja odvolatelia namietajú nesprávny záver súdu o danosti naliehavého právneho záujmu

žalobkyne na určení neplatnosti zmlúv, ktoré sú predmetom žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd
odkazujenaustálenújudikatúru.Priskúmanípodmienokuvedenýchv§80písm.c/O.s.p.,umožňujúcich
riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého
špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom

práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna
úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých
finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky)
( Uznesenie NS SR, 1MCdo 1/2009). Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že naliehavý právny
záujem spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti

vyplýva zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa). Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav
neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti zmluvy o
zriadení záložného práva, keďže na jej základe došlo k výkonu záložného práva. Určenie neplatnosti
predmetnej zmluvy sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej

zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Žalobkyňa v postavení
spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem
na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora,
ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 11. 2015, sp. zn. 8 Cdo 483/2014).
12. Žalovaný v 2.rade namieta nesprávny záver súdu o absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke pre
rozpor s dobrými mravmi a má za to, že zmluvne dohodnutá výška úrokov (25% ročne) neprevyšuje
podstatne obvyklú odplatu na finančnom trhu. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú
súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra

súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v
spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak
teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej
klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravomje taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na

vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100
% oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu
pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo
štatistických údajov zverejnených a voľne prístupných na webovej stránke Národnej banky Slovenska
boli priemerné úrokové sadzby pri nových úveroch ( spotrebiteľské a ostatné úvery) so začiatočnou

fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov v marci 2013, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe
10,68 %. Úroková sadzba uvedená v úverovej zmluve je tak viac ako 2-násobkom priemernej sadzby
úverov poskytovaných v rovnakom období. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie
požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy.“ ( viď uznesenie NS SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009).
13. Je potrebné skonštatovať, že zmluva o pôžičke okrem neprimeraného úroku z omeškania obsahuje
viacero dojednaní, ktoré je potrebné vyhodnotiť ako rozporné s dobrými mravmi. Dobrým mravom

odporuje oprávnenie veriteľa v prípade omeškania dlžníka so zaplatením čo i len jednej splátky
požadovať zaplatenie celého dlhu vrátane dohodnutého úroku, poplatok za omeškanie vo výške 32% z
výšky pôžičky v prípade omeškania so zaplatením splátky o viac ako 16 dní, poplatok 4% zo zostatku
dlžnej sumy v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy, poplatok 150 eur za spracovanie listín, poplatok
180 Eur za každý dodatok, poplatok 150 eur za „výjazd oprávneného zástupcu veriteľa za dlžníkom

v priebehu platnosti zmluvného vzťahu v prípade, ak si dlžník neplní svoje povinnosti riadne“. Tieto
zmluvné dojednania bez akýchkoľvek pochýb značne znevýhodňujú spotrebiteľa až do takej miery, že
je možné ich hodnotiť ako výpalnícke praktiky. Nie je možné, a v demokratickom štáte rešpektujúcom
zásady ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch ako slabšej zmluvnej strany ani prípustné poskytnúť
takýmto dojednaniam ochranu a považovať zmluvu o úvere za čiastočne platnú v zmysle § 41 OZ. Nie

je prijateľný záver, tak ako to argumentuje žalovaný v prvom rade, že boli individuálne dojednané. Je
správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o pôžičke ako celku. Je nesporným, že zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je zabezpečovacím záväzkom, čo vyplýva z jej akcesorickej
povahy. Žalovaný uzatvoril túto zmluvu podľa ust. § 553 Občianskeho zákonníka. Vyslovením absolútnej
neplatnosti zmluvy o pôžičke nemá zmluva o zabezpečení záväzku z nej vyplývajúceho opodstatnenie,

tak ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie.
14. Ani ďalšie odvolacie námietky žalovaného nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd podľa § 396, ods. 3 C.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).