Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616214337
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616214337.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: M.

Y., T.. X. XX. XXXX, H. F. Y. XXXX/X, XXX XX G., právne zastúpená JUDr. Ladislavom Zátorským,
advokátom so sídlom Štefánikovo nám. 5, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanej: Rapid life životná
poisťovňa, a. s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, o vyplatenie poistného plnenia
1.327,76 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 1 327,76
€ s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 327,76 € od 23.2.2016 do zaplatenia.

II. Žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť súdny poplatok z návrhu
na začatie konania vo výške 79,50 eur Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu.

III. Žalobkyňa má právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 19. 9. 2016 žalobu, ktorou sa domáhala od žalovanej
zaplateniasumy1.327,76eursprísl.titulomvyplateniapoistnéhoplneniaazároveňpožadovalanáhradu
vzniknutých trov konania.

2.V odôvodnení žaloby uviedla, že s právnym predchodcom žalovanej - Prvou Česko-Slovenskou
poisťovňou, a. s. Košice, so sídlom Garbiarska 2, ako poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX (ďalej len ako zmluvu), ktorej predmetom bolo životné poistenie KAPITÁL, pričom výška
poistnej sumy pre prípad smrti bola stanovená na 40.000,- Sk a výška poistnej sumy pre prípad dožitia
taktiež na sumu 40.000,- Sk. Po prepočte konverzným kurzom sa jedná o sumu 1.327,76 eur. Výška
poistného bola dohodnutá na sumu 408,- Sk, t. j. 13,54 eur. Začiatok poistenia bol dohodnutý na deň
22. 2. 2006 a koniec poistenia na 22. 2. 2016, teda poistná doba bola 10 rokov.

3. Žalobkyňa počas doby poistenia pravidelne uhrádzala mesačné poistné vo výške 13,54 eur. Listom
zo dňa 7. 1. 2016 oznámila žalovaná žalobkyni ukončenie doby platenia poistného. Žalobkyňa listom zo
dňa 23. 2. 2016 požiadala žalovanú o vyplatenie poistnej sumy pre prípad dožitia. Od žalovanej obdržala
odpoveď dňa 29. 4. 2016, v ktorej jej žalovaná zaslala nárokový list na výplatu poistného plnenia, aby
ho vyplnila a zaslala späť. Dňa 12. 5. 2016 predložila žalobkyňa nárokový list žalovanej.

4. Napriek tomu, že žalobkyňa si riadne a včas plnila svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej poistnej
zmluvy s prepojením na to, že sa dožila konca poistenia, žalovaná si nesplnila svoju povinnosť vyplatiť
jej poistnú sumu vo výške 1.327,76 eur.5. Keďže žalobkyňa po dobu trvania poistenia zaplatila poistné vo výške 1.624,80 eur (120 mesiacov x
13,54 eur) a plnenie od žalovanej má byť vo výške 1.327,76 eur, žalobkyňa s poukazom na ustanovenie
§ 7 ods. 1 písm. e/ a § 43 ods. 5 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení, má

zato,žezdaňovaniesajejnetýka.Inábybolasituácia,akbypoistnéplneniestanovenépoistnouzmluvou
bolo vyššie ako súhrnná suma zaplateného poistného počas poistnej doby (v konkrétnom prípade spolu
1.624,80 eur). V takom prípade by sa daň z príjmu vo výške 19 % vypočítavala z rozdielu medzi poistným
plnením stanoveným v zmluve a sumou zaplateného poistného.

6. Nakoľko žalovaná napriek tomu, že boli splnené zmluvné a zákonné povinnosti vyplývajúce z § 797
ods. 2 Občianskeho zákonníka a z čl. 12 ods. 1 až 3 a časť V. ods. 2 Všeobecných poistných podmienok,
ktoré sú súčasťou predmetnej poistnej zmluvy, žalobkyňa sa domáha predmetného zaplatenia
poistného. Zároveň požaduje zákonný úrok z omeškania od 23. 2. 2016, teda odo dňa nasledujúceho
po uplynutí doby poistenia, k čomu žalobca poukazuje na doterajšiu súdnu prax (rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/338/2012, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/245/2013).

7. Spolu so žalobou žalobkyňa predložila dôkazné listiny, a to poistnú zmluvu uzavretú s Prvou Česko-
Slovenskou poisťovňou, a. s. pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 2. 2006, oznámenie o ukončení doby
platenia poistného, žiadosť o vyplatenie poistnej sumy na dožitie s pripojeným podacím lístkom,
oznámenie - upozornenie o vyplnení nárokového listu, nárokový list na výplatu poistného plnenia pri

dožití sa konca poistenia s overeným podpisom a kópiu predžalobnej výzvy s priložením podacieho
lístka ako dôkazu o prevzatí a všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou Česko-
Slovenskou poisťovňou, a. s. Košice.

8. Súd vydal dňa 7. 10. 2016 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná v zákonnej lehote podala odpor.

V jeho odôvodnení uviedla, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. K tomuto
stanovisku uviedla nasledujúce argumenty:

9. Predmetná poistná zmluva je absolútne neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie § 788
Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka.

10. Neplatnosť spôsobila podľa nej tá skutočnosť, že poistné v predmetnej poistnej zmluve zo dňa 21. 2.
2006 bolo od počiatku určené chybne, a to v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, a teda
bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Nakoľko poistné je podstatnou náležitosťou poistnej
zmluvy, jeho neplatné dojednanie má za následok absolútnu neplatnosť celého právneho úkonu podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka. Poistné malo byť stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, aby
kalkulácia a sadzby poistného (t. j. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne zaručovali
dlhodobú splniteľnosť záväzkov. K tomuto tvrdeniu predložila Protokol Národnej banky Slovenska z
roku 2007 a znalecký posudok č. 4/2008 a stanovisko zodpovedného aktuára, z ktorého vyplynulo, že
Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistných zmluvách z roku 2008 (a aj v ostatných

zpredošlýchrokov)bolivrozporesustanovením§31azákonač.95/2002Z.z.,nakoľkovýškapoistného
musí zabezpečovať dlhodobú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných
technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna,
ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo strany 2 a strany
5 priloženej notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2. 6. 2008). V závere teda žalovaná konštatuje, že

podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné, bolo pre rozpor so zákonom v zmluve uvedené chybne
(ako uviedla NBS, ktorá zistila, že poistné bolo stanovené zle a nízko), a preto je predmetná zmluva od
počiatku absolútne neplatným právnym úkonom.

11. Na absolútne neplatný právny úkon má súd prihliadať ex offo, takýto úkon nie je možné dodatočne

zhojiť ani konvalidáciou, ani rehabilitáciou. Je faktom, že:
a) výška poistného bola v roku 1991 až 2002 schválená orgánom verejnej moci,
b) takto schválené poistné, ktoré tvorilo časť obsahu poistnej zmluvy žalobkyne, bolo záväzné a
schválené nesprávne v rozpore so zákonom,
c) poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy (§ 788 O. z.)

d) ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore so zákonom (odporuje zákonu, § 39 O. z .) potom
je celá poistná zmluva neplatná,
e) neplatnosť poistnej zmluvy pre to, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. O. z.,
f) absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nedá zhojiť,g) ak je poistná zmluva neplatná, potom je akýkoľvek nárok z takejto zmluvy neodôvodnený.

12. S poukazom na vyššie popísané relevantné skutkové okolnosti a zistenia, ktoré žalovaná vyvodila z

predložených dôkazných listín znaleckého posudku a odborných vyjadrení Národnej banky Slovenska,
zotrvávala na tvrdení, že predmetná poistná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Nakoľko
jej podstatná náležitosť - v čase vyhotovovania zmluvy dojednané poistné, bolo, resp. je v rozpore so
zákonom.

13. Žalovaná na preukazovanie svojho stanoviska predložila súdu písomné dôkazy, a to Protokol z
dohľadu vykonaného v Prvej Česko-Slovenskej poisťovni Rapid, a. s. Národnou bankou Slovenska
- odborom dohliadacím, záverečnú správu o vykonaní, resp. skončení dohľadu na mieste Ústredím
Národnej banky Slovenska, znalecký posudok č. 4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého zisku
vyhotovený spoločnosťou AUDIT - POL, s. r. o. zaoberajúci sa výpočtom základných charakteristík
poistenia, kópiu notárskej zápisnice č. N 29/2008 o osvedčení priebehu deja v sídle Prvej Česko-

Slovenskej poisťovne Rapid, a. s. v súvislosti s výkonom dohľadu na mieste Národnej banky Slovenska,
kde je uvedené, že hlavným problémom medzi dohľadom je otázka kalkulácie poistného a otázka tvorby
technických rezerv, protokol o kontrole Ministerstva financií SR, Oddelenia dozoru nad poisťovníctvom
a dva rozsudky všeobecných okresných súdov týkajúcich sa podobnej problematiky.

14. Prevedeným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, za použitia vyššie popísaných
dôkazných listín predložených oboma účastníkmi konania súd zistil tento skutkový stav:

15. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že žalovaná v čase
uzatvárania poistnej zmluvy so žalobkyňou mala obchodné meno Prvá česko-slovenská poisťovňa,

a. s. od 14. 2. 1995 do 2. 11. 2006, následne do 31. 12. 2008 vystupovala pod obchodným menom
Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a. s. a od 1. 1. 2009 má obchodné meno Rapid life životná
poisťovňa, a. s. tak, ako ju správne žalobkyňa v žalobe označila. Predmetom jej činnosti (okrem ďalších
tam vymenovaných) je poisťovacia činnosť v súlade s Klasifikáciou poistných odvetví podľa poistných
druhov, ktorá tvorí prílohu k Zákonu o poisťovníctve, a to pre poistné druhy vymenované v predmetnom

výpise z Obchodného registra, okrem iného pre životné poistenie pre prípad smrti a pre prípad dožitia.

16. Na základe návrhu na uzavretie poistnej zmluvy žalobkyňa podpísala dňa 21. 2. 2006 s právnym
predchodcom žalovanej poistnú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX pre prípad dožitia (aj pre prípad smrti),
kde vystupuje ako poistník a poistený so začiatkom poistenia dňa 22. 2. 2006, ukončením poistenia

ku dňu 22. 2. 2016. Poistenie bolo dojednané pre prípad smrti a dožitia s výškou poistného mesačne
vo výške 408,- Sk, pričom poistná suma pre prípad dožitia bola dojednaná na 40.000,- Sk (aj pre
prípad smrti v tej istej výške). V odseku s názvom Rozsah nárokov z poistenia je v zmluve uvedené,
že ak poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a
poistenie zaniká. Ďalej sa okrem iného uvádza, že poistený má právo na podiel na zisku a na prebytkoch

poistného v rozsahu všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovne, a. s. Košice.
Predmetná poistka, resp. potvrdenie o spísaní poistnej zmluvy bola dokladom o tom, že poistná zmluva
bola riadne uzavretá a podpísaná obchodnou zástupkyňou poisťovne a žalobkyňou.

17. Po podaní odporu súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16. 11. 2016, ktorého sa žalovaná

nezúčastnila. Svoju neúčasť písomne ospravedlnila z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde
Trebišov. Súd preto v zmysle ustanovení § 180 C.s.p. pojednával za jej neprítomnosti.

18. Z výpovede žalobkyne na uvedenom pojednávaní súd zistil, že táto si za celé obdobie trvania
poistného vzťahu so žalovanou riadne plnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z poistnej zmluvy, teda

mesačne platila poistné vo výške 408,- Sk. Nikdy nemala žiadne podlžnosti, preto ju prekvapil prístup
poisťovne. Dodala, že okrem oznámenia o ukončení poistnej zmluvy a nárokového listu za účelom jeho
vyplnenia poisťovňa s ňou ďalej nekomunikovala. Nie je možné sa s pracovníkmi poisťovne skontaktovať
ani telefonicky, ani mailovou poštou, nakoľko tento prístup je zablokovaný. Nakoľko takýto postup
poisťovne ona považuje za nezákonný, žalovaná jej doposiaľ nevyplatila ani euro, rozhodla sa so svojím

nárokom obrátiť na súd.

19.Právnyzástupcažalobkyneuviedol,žeobsahžalovanoupodanéhoodporuvnímaakoúčelovúsnahu
vyhnúť sa plneniu povinnosti zo strany žalovanej a zdôraznil, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľaa aj z tohto dôvodu je postup žalovanej nezákonný. Konanie žalovanej hodnotí ako vzájomne si
odporujúce, keď na jednej strane poukazuje na neplatnosť poistnej zmluvy, avšak na druhej strane
zasiela klientovi, teda žalobkyni, oznámenie -list, ktorým žiada o starostlivé vyplnenie nárokového listu

a o jeho spätné zaslanie. V nárokovom liste okrem iného uvádza: „údaje v nárokovom liste sú nutné pre
bezproblémové zaslanie/zasielanie dohodnutého poistného plnenia zo strany poisťovne tak, aby sme sa
vyhli prípadným nedorozumeniam.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že ešte v apríli 2016 žalovaná vyjadrila
vôľu zaslať poistné plnenie žalobkyni, pričom ani náznakom nepoukázala na prípadnú neplatnosť danej
poistnej zmluvy. Právny zástupca žalobkyne teda odmieta tvrdenie žalovanej o neplatnosti poistnej

zmluvy. Takéto stanovisko považuje za rad domnienok a teoretických úvah, ktoré nemajú žiadne reálne
právne opodstatnenie. V závere poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná ako podnikateľ musí rátať aj s
určitým rizikom z podnikania, navyše produkt UDP-K v rámci poistenia neponúkala žalobkyňa ale práve
žalovaná. Vzhľadom na uvedené nie je možné tvrdiť, že podstatná náležitosť zmluvy - poistné, bolo pre
rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné.

20. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

21. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie

vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.27. Z dokazovania vzal súd za preukázané, že vzťah založený medzi žalobkyňou a žalovanou na
základe poistnej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 2. 2006 je vzťahom spotrebiteľsko-právnym, a
teda že uvedená zmluva má spĺňať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícií, a to

§ 52 a § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase dojednania predmetnej
zmluvy. V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v zmysle vtedy platného a účinného ustanovenia § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle ods. 3 citovaného paragrafu
dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,
alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Z predloženej poistnej zmluvy nie je zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní uvedenej zmluvy
konala v rámci svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom

charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,
pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačiváchaspotrebiteľnemámožnosť
zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola
vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa
žalobkyne. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez

príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

29.Vovecipretoideospor,ktorýmásvojzákladvspotrebiteľskejzmluveanávrhbol podanýžalobkyňou
ako spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch žalobkyňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie.

30. Z vykonaného dokazovania súd vzal za preukázané, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu
opodstatnený. Z vyššie popísanej poistnej zmluvy jasne a logicky vyplýva, že žalovaná uzavrela
poistnú zmluvu pre prípad smrti a dožitia s cieľovými sumami vo výške 40.000,- Sk, pričom žalobkyňa
si pravidelne plnila svoju povinnosť a platila mesačné poistné v dohodnutej vo výške 408,- Sk

pre prípad dožitia a 428,- Sk pre prípad smrti. Napriek tomu, že žalobkyňa žiadnym spôsobom
neporušila podmienky vyplývajúce z predmetnej poistnej zmluvy, žalovaná odmieta pristúpiť k likvidácii
predmetného poistného plnenia s tvrdením, že pokiaľ by tak učinila, došlo by na strane žalobkyne
k čiastočnému bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovanej, ďalej argumentuje tým, že predmetná
poistná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, z dôvodu, že podstatná náležitosť poistnej

zmluvy - dojednané poistné, bolo pre rozpor so zákonom v zmluve uvedené chybne (ako uviedla NBS, že
poistné bolo stanovené zle a nízko, a preto je predmetný právny úkon od počiatku absolútne neplatný).

31. Súd sa s takýmto konštatovaním žalovanej v žiadnom prípade nestotožňuje a jej obranu považuje
pre daný prípad len za tendenčnú a účelovú. Z dokazovania vyplynulo a súd má zato, že poistná zmluva

uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 21. 2. 2006 pre prípad smrti a dožitia je dvojstranným právnym
úkonom, obaja účastníci túto zmluvu podpísali, tento dvojstranný právny úkon je teda platný a účinný.
Skutočnosť, že došlo k chybnému schváleniu sadzieb poistného a poistných plnení a že po kontrole,
ktorú realizoval orgán dohľadu v roku 2008, sa tieto sadzby zmenili, nespôsobuje neplatnosť tohto
dvojstranného právneho úkonu. Toto potvrdzuje aj tá skutočnosť, že žalovaná, ktorá popiera platnosť

nielen tejto poistnej zmluvy, ale aj stoviek a tisícok ďalších, ktoré uzatvárala so svojimi klientmi, sa nikdy
nesprávala takým spôsobom, aby nerešpektovala predmetné poistné zmluvy. Práve naopak žalobkyni
(a ďalším svojím klientom) predložila tlačivo s názvom Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistným
zmluvám, čím potvrdila platnosť pôvodných poistných zmlúv (viď vec vedená na tunajšom súde pod sp.
zn. 7C 121/2014 rozsudkom právoplatne ukončená).

32. Skutočnosť, že jeden z účastníkov poistnej zmluvy, v danom prípade žalovaná, zistila, že v čase
uzatvárania poistnej zmluvy neuviedla správnu výšku poistného, nie je dôvodom na predjudicionálne
posúdenie absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy. Súd má zato, že platí dojednanie, ktoré bolo v
pôvodnej poistnej zmluve a žalovaná je povinná poskytnúť žalobkyni pôvodne dojednané poistné

plnenie. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka), keby súd akceptoval právny
výklad poisťovne, ktorá si v istom období zmenila podmienky poistenia, nakoľko by tým poškodila klienta
a to nielen žalobkyňu v tomto konaní, ale aj všetkých ostatných klientov, ktorí podpisovali pôvodné
poistné zmluvy ešte pred rokom 2008, kedy bolo chybne dojednané mesačné poistné.33. Žalovaná svoje stanovisko zamietnuť žalobu argumentovala aj tým, že bolo by v rozpore s dobrými
mravmi, ak by pre chybu štátnych úradníkov, ktorá ovplyvnila obsah poistnej zmluvy, mala sa žalobkyňa

bezdôvodne obohatiť. K tomu uviedla, že objektívne chybné schválenie sadzieb poistného a poistných
plnení, ktoré bolo vypočítané v roku 1995 pracovníkmi Ministerstva financií, odhalil orgán dohľadu v roku
2008, k čomu predložila Protokol a list NBS č. ODT - 13070/2013 zo dňa 2. 12. 2013. Závady v sadzbách
poistného a poistného plnenia viedli k tomu, že v konkrétnom prípade žalobkyňou platené poistné bolo
príliš nízke a neadekvátne výslednému poistnému plneniu. Ani s takýmto tvrdením žalovanej sa súd

nestotožňuje a opäť hodnotí takéto stanovisko k žalobe len za účelové a tendenčné. V danom prípade
dochádza práve k opačnej situácií, keď žalobkyňa pri pravidelnom a riadnom hradení si mesačného
poistného za dohodnuté poistné obdobie, dostane od žalovanej maximálne len tú sumu, ktorú žalovanej
v pravidelných mesačných splátkach vyplatila bez akéhokoľvek zisku a navýšenia. Žalobkyňa tento stav,
ktorý vznikol, žiadnym spôsobom nezavinila, a preto má nárok na plnenie z pôvodne dohodnutej poistnej
zmluvy.

34. Na základe vyššie popísaného právneho posúdenia veci súd, ako už bolo vyššie uvedené, žalobe v
celom rozsahu podľa ustanovení § 816 Občianskeho zákonníka vyhovel.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ

skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

37. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle

vyššie citovaného zákonného ustanovenia aj k zaplateniu úroku z omeškania zo sumy 1.327,76 eur, t. j. z
nezaplatenej časti poistného plnenia vo výške 5,05 % ročne od 23. 2. 2016, teda odo dňa nasledujúceho
po uplynutí doby poistenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia Vlády č.
87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 %,
pričom výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, teda je vo výške 5,05 %.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. a priznal žalobkyni
plnú náhradu trov konania, nakoľko táto mala v konaní plný úspech.

41. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

42. Žalobkyňa v tomto konaní je oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona

č. 71/1992 Zb. (ako spotrebiteľ), preto poplatková povinnosť prechádza na žalovanú, ktorá je povinná
zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 79,50 eur (podľa položky 1 písm. a/ prílohy sadzobníka súdnych
poplatkov).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.