Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 16, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/200/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116210639
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116210639.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore
žalobkyne S. S., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom v G. G., N. X, XXX XX, právne zastúpenou Advokátskou
kanceláriou MAĎAR & Partners, s.r.o., so sídlom Námestie Štefana Moysesa 26, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 47 232 692, za ktorú koná JUDr. Miloš Maďar, PhD., LLM, advokát a konateľ, proti
žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, 040 71, IČO: 31 690
904, o zaplatenie sumy 3.009,36 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 15C/154/2016-122 zo dňa 09.03.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkyni
sumu 3 009,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne počítaným od 24.07.2014 do
zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok), žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % od žalovaného (druhý výrok), žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 180,50 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet

Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124 pripojeným príkazom na
úhradu (tretí výrok).
Z jeho odôvodnenia vyplýva, že v súlade s §788 ods. 1, 2, 3, §796 ods. 1, 2, §797 ods. 1, 2, §799 ods.
2, §816, §804, §567 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení (ďalej v
texte aj „OZ“) konštatoval, že žalobkyňa uzavrela s Prvou československou poisťovňou (v súčasnosti
žalovaný označený v záhlaví rozsudku) poistnú zmluvu dňa 22.07.1999 typu UDP-K+úraz, v ktorej
poistná doba bola určená od 23.07.1999 do 23.07.2014. V zmluve bola určená doba platenia poistného

na 10 rokov a poistná doba na 15 rokov. Pre prípad smrti bolo dohodnuté poistné plnenie vo výške 60
000,-Sk (1.991,64 €) a pre prípad dožitia poistné vo výške 90 660,-Sk (3.009,36 €). V súdnom konaní
sa žalobkyňa domáhala žalovanej sumy s príslušenstvom z dôvodu, že po uplynutí poistnej doby dňa
23.07.2014 jej vznikol nárok na plnenie vo výške poistnej sumy 3.009,36 € pre prípad dožitia, ktoré jej
doposiaľ vyplatené nebolo.
Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože poistná zmluva nevznikla platne: nemala
všetky podstatné obsahové náležitosti podľa §788 OZ a z takéhoto dôvodu je neplatná absolútne s

poukazom na §39 OZ. Poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy; je potrebné ho skúmať
podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Poistné v predmetnej poistnej zmluve malo byť určené
v súlade s §9 ods. 3 v spojení s §11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve tak, aby ho
vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t.j. výškapoistného, cena plnenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní
poistného do poistnej zmluvy žalobkyne musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov
v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy. V

protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve bolo
v rozpore s §31a zákona č. 95/2002 Z.z. a že je v rozpore s §35 zákona č. 8/2008 Z.z.. Výška
poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zákona č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých
záväzkovpoisťovne,vrátanetvorbydostatočnýchtechnickýchrezerv(ideopodmnožinutvorenúvýlučne
z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška činiteľa pri správnom

menovateľovi, čo plynie z druhej a piatej strany Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 02.06.2008).
Poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o
poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená neplatné.
Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného
poistenia a poisťovacej činnosti je Národná banka Slovenska, ktorá sa odborne vyjadrila listom
č.ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.2013, z ktorého vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002

sa sadzby poistného, výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť
obsahu poistnej zmluvy, jedna z jej podstatných obsahových náležitostí, bola určená v rámci postupu
podľa zákona z oblasti verejného práva. Preto je potrebné skúmať súlad časti poistnej zmluvy aj so
zákonom z oblasti verejného práva, keďže podľa tohto zákona malo byť poistné schválené. To, že
výšku poistného určil verejnoprávny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom, je významnou skutkovou

okolnosťou, ktorá je súčasťou skutkového stavu. V prípade poistnej zmluvy ide o tzv. regulovanú
zmluvu, čo predstavuje medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Keďže Národná banka
Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“, bolo stanovené protizákonne,
uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991-2002, nielen
parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008, ale zároveň podľa Občianskeho

zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal právny význam aj vo vzťahu
ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné
poistné stanovené nesprávne pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné; absolútne neplatný
právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností ani práv, t. j. ani práva na
akékoľvek poistné plnenie. V prípade takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má

plniť chýba právny základ nároku.
Pokiaľ by aj poistná zmluva bola platná, žaloba by nebola dôvodná. Začiatok poistenia podľa poistnej
zmluvy bol stanovený na 23.07.1999 s tým, že prvé poistné je splatné v deň začiatku poistenia, ďalšie
poistné je splatné vždy v prvý deň dojednané poistného obdobia. Poistné obdobie je určené podľa
spôsobu platenia poistného. Prvé mesačné obdobie teda začalo 23.07.1999 a skončilo 22.08.1999,

kedy 23.08.1999 začalo ďalšie mesačné obdobie. Prvým dňom každého z mesačných poistných období
bol posledný deň v mesiaci, kedy bolo poistné splatné (§796 ods. 1,2 OZ). Žalovaný predložil platobný
kalendár žalobkyne evidujúci deň splatnosti poistného, ako aj deň zaplatenia poistného žalobkyňou (deň
pripísania poistného na účet žalovaného - §567 ods. 2 OZ), z ktorého vyplýva, že žalobkyňa neplatila
počas trvania poistného vzťahu poistné vždy riadne a najmä nie včas. Bola opakovane v omeškaní

(platobnýkalendárpoistnéhokpoistnejzmluveakolistinnýdôkaz).Predložilsúdukópiuústrižkupoštovej
poukážky zo dňa 25.07.1999, ktorým bolo uhradené prvé poistné, pripísané na účet žalovaného dňa
27.07.1999. Ak žalobkyňa tvrdí, že v danom mesiaci uhradila naviac jednu splátku poistného, toto
nepreukázala. Žalovaný predložil súdu výpočet redukcie poistnej sumy (úprava pôvodného poistného
na primerané poistné a nová poistná suma), pričom redukovaná poistná suma bola vypočítaná ku dňu

25.11.2007 na sumu 1.155,61 €. Poukázal na článok 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok, v zmysle
ktorých, ak nie je poistné zaplatené v plnej výške a v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom,
poistenie sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou. Tento článok obsahuje slovné spojenie
„poistenie sa zmení“ s tým, že ide o poistné podmienky zo dňa 01.06.1995 schválené rozhodnutím
Ministerstva financií SR č. j. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995. Potom zmena poistenia nie je právom

žalovaného, nie je právnym úkonom poisťovne, ale skutočnosťou, nezávislou od vôle poisťovne. Z
článku 9 ods. 6 týchto poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa potom, čo ex lege dôjde ku zmene
poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou už iba vypočíta zníženú poistnú sumu podľa poistno-
technických zásad. Tomuto nasvedčuje list NBS č. ODT-7467/2012 z 30.07.2012.
Žalovaný poukázal na to, že pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu pri kalkulácií sadzieb

poistnéhozapoistnéplnenievzniklaprotiprávnosťasícevsadzbáchpoistnéhoakocenyzaposkytovanú
poistnú ochranu. Táto protiprávnosť pokračovala aj za pôsobnosti zákona č. 95/2002 Z. z., resp.
zákona č. 8/2008 Z.z.. Dôsledky protiprávnosti výšky poistného stanoveného autoritatívnym regulačným
orgánom sa prejavili na uzavretej poistnej zmluve už okamihom jej uzavretia. Ak by žalovaný mal o tejtoskutočnosti vedomosť, takúto zmluvu by so žalobkyňou neuzavrel, považuje ju za absolútne neplatnú.
Poukázalnaustanovenie§9ods.1,3z.č.24/1991Zb.,účinnéhodňa30.05.1995,kedyboložalovanému
vydané povolenie na podnikanie, orgán dozoru nad poisťovníctvom. V tom čase Ministerstvo financií

SR nemohlo povolenie vydať, ak zo žiadosti alebo z jej podkladov, prípadne z ďalších overených
informácií zistilo, že žiadateľ, resp. žalovaný nespĺňa dostatočné odborné predpoklady na výkon
predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy ním poistených nebudú zodpovedajúcim spôsobom
zabezpečené alebo že žalovaný nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky
z poistných vzťahov.

Súd prvej inštancie po vykonaní rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že poistný vzťah bol založený
nazákladenormysúkromnéhoprávaajehoúčastníkmisúsubjektysúkromnéhopráva,ktorédobrovoľne
za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah
jedného zo subjektov súkromno-právneho vzťahu a to žalovaného ako poisťovne, ktorá vykonáva svoju
činnosť pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z tohto vzťahu vznikajú rovnako obidvom
subjektom a to jednak žalovanému ako poisťovni, ako aj štátu, vzájomné práva a povinnosti. V prípade,

ak by štát, resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovni porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému
subjektu a tomuto by takýmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený
subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však
právne dovolené, aby žalovaný negatívne dôsledky, ktoré mu zo vzťahu so štátom podľa jeho názoru
vznikli, preniesol do vzťahu iného, a to súkromno-právneho vzťahu, čoho dôsledkom by bolo znášanie

takéhoto negatívneho následku práva žalobkyňou ako poistencom. V poistnej zmluve boli stanovené
podmienky, ktoré žalobkyňa ako účastník poistnej zmluvy plnila a nastala aj dohodnutá poistná udalosť,
preto žalovanému vznikla povinnosť vyplatiť žalobkyni dohodnuté poistné plnenie. Skutočnosť, že by
rozhodnutím iného subjektu vznikla žalovanému ako poisťovni škoda, nemôže mať žiadny vplyv na
posúdenie nároku žalobkyne voči žalovanému ako poisťovni zo spornej poistnej zmluvy. Z tohto dôvodu

nemožno dospieť ani k záveru, že v prípade plnenia zo spornej poistnej zmluvy ide o nemožné plnenie
podľa §575 ods. 1 OZ, pretože povinnosť žalovaného plniť vyplýva z platne uzavretej poistnej zmluvy,
ktorou sú žalobkyňa i žalovaný viazaní (rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/229/2013 zo dňa 30.09.2014).
Okresný súd poukázal aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co/25/2016
zo dňa 21.07.2016 v inej právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. proti žalovaným 1/

Slovenská republika - Národná banka Slovensko, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo financií SR
o náhradu škodu spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorým bol potvrdený medzitímny rozsudok
Okresného súdu Bratislava I č.k. 22C/372/2009-429 zo dňa 12.10.2015; súd prvej inštancie rozsudkom
v označenej veci rozhodol tak, že právny základ žalobcu na náhradu škody voči žalovanému 1/ je daný,
žalobu žalobcu voči žalovanému 2/ zamietol s tým, že o výške škody rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Vprípade,žebyajžalovanémuakopoisťovnivzniklaškoda,takétoprípadnézistenienemôžemaťžiadny
vplyv na posúdenie nároku žalobkyni voči žalovanému v prejednávanej veci. Okresný súd, vychádzajúc
z §39 OZ dospel k názoru, že poistná zmluva je platný právny úkon, vznikla platne s prihliadnutím na
právny stav, existujúci v čase jeho uzavretia, keďže obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti
podľa §788 OZ, medzi ktoré patrí aj dojednané poistné.

Platnosť tohto hmotnoprávneho úkonu treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia.
Súčasťou poistnej zmluvy boli aj všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie. Okresný súd
neakceptoval tvrdenie žalovanej strany z dôvodu dojednania poistného v rozpore so zákonom s
poukazom na rozpor s neskoršími zákonnými ustanoveniami. Vznik predmetnej zmluvy sa riadi zákonom
č. 24/1991 Zb., pričom vtedajšie ustanovenia nemôžu spôsobiť absolútnu neplatnosť. Jedným z

právnych predpokladov pre úspešné podanie žaloby na plnenie je platnosť právneho úkonu - zmluvy, na
základe ktorej si žalobkyňa uplatnila žalobný nárok s príslušenstvom voči žalovanému. Poistná zmluva
podľa názoru okresného súdu obsahuje všetky náležitosti platného právneho úkonu, vrátane podstatnej
náležitosti - poistného, ktoré bolo dojednané v súlade so zákonom.
Po posúdení tejto prejudiciálnej otázky (otázka platnosti poistnej zmluvy) okresný súd vecne posúdil

žalobu na plnenie. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že ak je zmluva platná, je sporná výška
uplatneného žalobného nároku z dôvodu premeny poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou a
že žalobkyňa má nárok len na krátené poistné z dôvodu neplatenia poistného načas. Poistné bolo vždy
splatné v 23. dni príslušného mesiaca. Prvé poistné bolo zaplatené v hotovosti v deň uzavretia návrhu
zmluvu, t. j. 22.07.1999, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z obsahu spisu. Prvé mesačné poistné

obdobie začalo 23.07.1999 a skončilo 22.08.1999, t. j. 23.08.1999 začalo ďalšie mesačné obdobie.
Zo žalovaným predloženého platobného kalendára žalobkyne, evidujúceho deň splatnosti poistného
ako aj deň zaplatenia poistného žalobkyňou (deň pripísania poistného na účet žalovaného v zmysle
§567 ods. 2 OZ), ako aj z predloženej kópie ústrižku poštovej poukážky zo dňa 25.07.1999 vyplynulo,že v tomto dni bolo zaplatené už druhé poistné pripísané na účet žalovaného dňa 27.07.1999, keďže
v platobnom kalendári nie je zahrnuté aj poistné zaplatené v deň uzavretia zmluvy, ktoré na rozdiel
od ďalších uhradených poistných súm na účet bolo zaplatené v hotovosti. Žalobkyňa teda preukázala

skutočnosť ohľadom včasnosti platenia poistného, ktorá bola sporná a to priamo obsahom zmluvy, z
ktorej jednoznačne vyplýva, že zaplatila prvé poistné včas pri podpise zmluvy a v tom istom mesiaci
uhradila aj ďalšiu splátku poistného. Potom všetky následné poistné boli platené takmer s mesačným
predstihom.Včlánku9ods.2Všeobecnýchpoistnýchpodmienokz01.06.1995jeuvedené,žeaknebolo
poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom;

až uplynutím tejto lehoty nastanú dôsledky neplatenia poistného; v zmysle §801 OZ v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy lehota bola stanovená na 6 mesiacov. Z priloženého platobného kalendára
žalovaného vyplýva, že žalobkyňa počas trvania celej poistnej doby nemeškala s platbou poistného
viac ako 6 mesiacov. V priebehu konania bolo preukázané, že žalobkyňa plnila podmienky, stanovené
v poistnej zmluve riadne a včas; nebol daný dôvod na poníženie poistného plnenia podľa poistno-
technickej zásady (redukcia poistenia ako dôsledok §804 OZ).

Žalobkyňa ako účastník poistnej zmluvy má právo na vyplatenie dohodnutého poistného plnenia v
zmysle §797 ods. 2 OZ, keďže nastala aj dohodnutá poistná udalosť pre prípad dožitia.
Podaniu žaloby predchádzala snaha žalobkyne o mimosúdne urovnanie sporu, avšak neúspešne;
nezapríčinila teda vznik sporu. Oprávnene sa domáhala nielen istiny, ale aj príslušenstva z pohľadávky
z dlžnej sumy a vzniklo jej právo na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania podľa predpisov

občianskeho práva. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy istinu pohľadávky aj s
úrokmi vo výške 8,15% ročne odo dňa nasledujúceho po skončení dojednaného poistenia s nárokom na
vyplatenie poistného plnenia pre prípad dožitia, t.j. od 24.07.2014 až do zaplatenia, keďže omeškanie s
plnením dlhu doposiaľ trvá a to s poukazom na §517 ods. 2 OZ a Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z..
Úspešnej žalobkyni priznal aj nárok na náhradu trov konania proti žalovanému. Trovy konania žalobkyne

pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré jej priznal v rozsahu 100 % s odkazom na §255 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“), o ktorých výške
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle §262 ods. 2 C.s.p..
Vzhľadom na priznané oslobodenie žalobkyne od poplatkovej povinnosti v zmysle §2 ods. 2 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov uložil povinnosť zaplatiť súdny

poplatok neúspešnému žalovanému, ktorý od poplatku oslobodený nebol. Žalobkyňa bola oslobodená
od povinnosti platiť súdny poplatok v zmysle §4 ods. 2 písm. u) z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
V spore bola úspešná. Súdny poplatok predstavuje 6% z priznanej sumy v prospech žalobkyne, t.j.
180,50€, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica, Partizánska
cesta 9, IČO: 36 631 124 pripojeným príkazom na úhradu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, a to proti všetkým jeho výrokom,
pretože ho považuje za nezákonný a nesprávny v celom rozsahu. Navrhol rozsudok okresného súdu
zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil
s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Namietal nesprávne zistenie skutkového stavu.

Sporná poistná zmluva je absolútne neplatná, pretože poistné bolo dojednané v rozpore so zákonom v
dôsledku schválenia nezákonných sadzieb poistného príslušným dozorným orgánom štátu pri vydávaní
povolenia na vykonávanie poistenia, ktoré negarantovali trvalú splniteľnosť záväzkov z predmetného
druhu životného poistenia (UDP-K). Dohoda o poistnom predstavuje jednu z podstatných náležitostí
poistnej zmluvy, dojednanie poistného v rozpore so zákonom spôsobuje absolútnu neplatnosť spornej

poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie neaplikoval správnu právnu normu a to §816 OZ, pretože uvedené
ustanovenie vychádza z predpokladu, že poistná zmluva, z ktorej sa má vyplácať poistné plnenie,
je platná a nie je právnou normou, ktorá posudzuje platnosť právnych úkonov ako takých. Súd sa
nijakým spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného. Ani jedna zo zmluvných strán absolútnu
neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila, čo nemení nič na tom, že zmluva je absolútne neplatná.

Konajúci súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že žalobkyňa uhradila
prvé poistné v hotovosti pri podpise zmluvy dňa 22.07.1999 a následne uhradila druhé poistné, ktoré
bolo pripísané na účet žalovaného dňa 27.07.1999. Z ústrižku poštovej poukážky o zaplatení prvého
poistného zo dňa 25.07.1999, ktorý bol priložený k návrhu predmetnej poistnej zmluvy vyplynulo,
kedy došlo k zaplateniu prvého poistného. Inými ďalšími ústrižkami žalovaný nedisponuje, pretože

ďalšie platby poistného vykonával poistník z bankového účtu. Žalobkyňa tvrdenia, že okrem v prvom
mesiaci poistenia zaplateného poistného zaplatila ešte aj poistné v hotovosti dňa 22.07.1999 nijako
nepreukázala. Preto považoval rozhodnutie súdu za prekvapivé, čím mu bolo odňaté právo konať pred
súdom.Súd aj nesprávne vyložil ustanovenia §804 Občianskeho zákona ohľadom redukcie poistenia. Poukázal
na komentár Občianskeho zákona JUDr. Imricha Feketeho.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť; žiadala priznať
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaný v odvolaní opätovne iba rozsiahlo
zopakoval svoje predošlé tvrdenia, ktoré boli v priebehu súdneho konania vyvrátené argumentáciou
žalobkyne. Zotrvala na všetkých svojich písomných a ústnych prednesoch, uvádzaných v predmetnom
súdnom konaní. Vzhľadom na odvolanie žalovaného osobitne poukázala na list NBS zo dňa 02.12.2013,

z ktorého citovala: „k otázke č.3 uvádza, že NBS ani jej právny predchodca nevydali žiadne rozhodnutie,
ktorým by sa menilo alebo rušilo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poistnému produktu UDP-K“. V časti
„k otázke č. 4“ uvádza, že „v dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla
ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného produktu UDP-K... tým nie je dotknuté naše tvrdenie
z odpovede k predchádzajúcej otázke o zmene alebo zrušení povolenia udeleného rozhodnutím MF
SR“. Tiež žalobkyňa poukázala na Protokol č. ODO-12990/2007 zo dňa 20.09.2007, ktorý je súčasťou

spisu, kde z priloženého výňatku v časti označenej ako „nedostatok“ uvádza, že „...kalkulačné vzorce,
uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzku voči
poisteným, ktoré sa PČSP zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti... algoritmus výpočtu
technických rezerv v informačnom systéme PČSP nebol sprístupnený a teda nebolo možné overiť

správnosť tohto algoritmu“.
Dozorujúci orgán teda nezrušil predchádzajúce rozhodnutie o schválení poistného, preto námietka
žalovaného o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy je irelevantná. Listinné dôkazy od dozorujúcich
orgánov, predložené žalovaným, majú len odporúčací charakter, v ktorých bolo zdôraznené, že je len
v záujme žalovaného prijať opatrenia, ktoré by odvrátili predmetné riziká. Postup na odstránenie týchto

nedostatkov je však ponechaný na vlastnej úvahe žalovaného.
Uplatňovaná námietka o neplatnosti zmluvy sa javí minimálne ako účelová; napriek tomu, že žalovaný
mal vedomosť o nesprávnej kalkulácii poistného už v roku 2007, od žalobkyne naďalej bez ďalšieho
prijímal mesačné poistné, po vzniku poistnej udalosti (dožitie) žalobkyňu neupozornil na potenciálny
problém ohľadom neplatnosti zmluvy. Až po viacerých výzvach od žalobkyne po viac ako dvoch rokoch

od vzniku poistnej udalosti s nezrozumiteľnými vyjadreniami o neplatnosti zmluvy sa vyhýba plneniu
žalobkyni.
Žalobkyňa poukázala na rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch, v rámci ktorej bolo ustálené,
že nie je právne dovolené, aby žalovaný ako poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so
štátom podľa jej názoru vznikli, preniesla do vzťahu iného súkromno-právneho, čoho dôsledkom by

bolo znášanie takéhoto následku práve žalobkyňou ako poistencom (poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 30. 09. 2014 sp. zn. 2Cdo/229/2013, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 21.12.2016 sp. zn. 17Co/982/2015). Ohľadom redukcie poistnej zmluvy žalobkyňa uviedla, že
redukcia je upravená vo všeobecných poistných podmienkach žalovaného, ktoré upravovali tento inštitút
v článku 9, kde síce neuvádza konkrétnu lehotu, ale odkazuje na Občiansky zákonník. Vo svojom

vyjadrení na strane 5 žalovaný uviedol, že článok 9 VPP takmer doslova kopíroval znenie §12 až §14
vyhlášky č.49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb. Podľa tohto paragrafu, ak bolo
v poistení s bežným poistným zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia a v poistení pohrebu
aspoň za prvé poistné obdobie a ak nebolo poistné za ďalšiu dobu zaplatené v lehote ustanovenej
§359 Občianskeho zákonníka ani v lehote predĺženej podľa §11, premieňa sa poistenie na poistenie

so zníženou poistnou sumou so zníženým dôchodkom (redukcia poistnej sumy alebo dôchodku) alebo
so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby) a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné. Podľa
§359 OZ (od 01.01.1992 nahradený §801 OZ) poistenie zanikne aj tým, že poistné za prvé poistné
obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov alebo poistné za ďalšie poistné
nebolo zaplatené do 6 mesiacov od jeho zročnosti, tieto lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie

zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Je zrejmé, že
znenie článku 9 VPP je takmer totožné so znením citovaných ustanovení. S prihliadnutím na vlastný
výklad žalovaného ostáva nepochybné, že VPP žalovaného predpokladali lehoty určené v §801 OZ.
Neskoršie znenia VPP žalovaného, týkajúcich sa redukcie poistnej sumy (článok 9) sa takmer identicky
pridržiavali ustanovenia §801 OZ v súčasnom znení. Nemožnosť redukcie poistnej sumy potvrdzuje aj

skutočnosť, že pre naplnenie podmienok redukcie poistnej sumy VPP ako aj OZ nepredpokladali už
ďalšie platenie poistného, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo, keďže z priloženého platobného
kalendára je preukázané, že žalobkyňa platila poistné počas celej dohodnutej doby. Žalobkyňa má za to,
že ide zo strany žalovaného len o účelové predlžovanie súdneho sporu, odvolacie námietky žalovanéhonenachádzajú potrebnú oporu v žiadnom zo žalovaným uvádzaných zákonných ustanovení. Navrhla
rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť a žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne už nijako nevyjadril.

5. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa §470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa §470 ods. 2
C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolací žalovaného podľa §34 C.s.p. preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalovaného podľa §379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. rozsudok
súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. V plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym
záverom súdu prvej inštancie: v rámci preštudovania spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný
súd vykonal rozsiahle dokazovanie; všetky potrebné dôkazy však napriek podrobnému a rozsiahlemu
odôvodneniu nenašli advekvátnu odozvu vo vypracovanom rozhodnutí. Mohli byť pritom odpoveďou na

odvolacie námietky žalovaného. Napriek tomu prvostupňový súd z vykonaného dokazovania dospel k
správnym skutkovým záverom a tiež k správnym záverom právnym. Odvolací súd si osvojuje dôvody
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a na tieto v celom rozsahu poukazuje.

9. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu dňa
22.07.1999 č. 5156000017 typu UDP-K+úraz, v ktorej poistná doba bola určená od 23.07.1999 do
23.07.2014. V zmluve bola určená doba platenia poistného na 10 rokov a poistná doba na 15 rokov.
Na základe poistnej zmluvy sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobkyni poistné plnenie vo výške 1.991,64
€ pre prípad smrti a pre prípad dožitia 3.009,36 €. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa

riadne platila dojednané poistné podľa poistnej zmluvy, hoci žalovaný namietal, že žalobkyňa bola v
omeškaní s platbami poistného, túto skutočnosť nijako nepreukázal najmä s poukazom na skutočnosti,
s ktorými sa vyporiadal už súd prvej inštancie v súvislosti s ustanovením §801 OZ a vzhľadom na článok
9 VPP, platný v čase uzatvorenia poistnej zmluvy. Uplynutím poistnej doby vzniklo žalobkyni právo
na poistné plnenie od žalovaného, dojednané v uvedenej poistnej zmluve (§797 ods. 2 OZ). Súd prvej

inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni nevyplatené poistné plnenie podľa
spornej poistnej zmluvy s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania; doba omeškania žalovaného
a výška úrokov z omeškania neboli medzi stranami sporné a žalovaný ich nenamietal ani v podanom
odvolaní.
Hoci žalovaný v odvolaní a aj v priebehu konania tvrdil, že sporná poistná zmluva je absolútne

neplatná z dôvodu dojednania poistného v rozpore so zákonom v dôsledku schválenia nezákonných
sadzieb poistného príslušným dozorným orgánom štátu pri vydávaní povolenia na vykonávanie
poistenia, ktoré negarantovali trvalú splniteľnosť záväzkov z predmetného druhu životného poistenia,
s týmito námietkami sa vysporiadal riadne a podrobne už súd prvej inštancie. Ani odvolací súd sa s
argumentáciou žalovaného nestotožňuje. V súlade so súdnou praxou dospel aj krajský súd k záveru,

že sporný poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú
subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného
vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromno-právneho vzťahu a to
žalovaného ako poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu práve so štátom.Z tohto vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom a to jednak žalovanému ako poisťovni ako aj štátu,
vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje
povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto vznikla nesprávnym úradným postupom

škoda, potom by bol poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú
škodu od štátu vymáhať. V poistnej zmluve prejednávanej v konaní boli stanovené podmienky, ktoré
žalobkyňa ako účastník poistnej zmluvy splnila a nastala aj dohodnutá poistná udalosť. Žalovanému
preto vznikla povinnosť vyplatiť žalobkyni dohodnuté poistné plnenie. V zhode s okresným súdom aj
krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/229/2013 zo

dňa 30.09.2014; krajský súd nezistil žiadne dôvody, vedúce k odkloneniu sa od tohto právneho názoru.
Okresný súd správne vychádzal z predpokladu, že poistná zmluva, z ktorej sa má vyplácať poistné
plnenie, je platná.
Nedôvodné je tvrdenie žalovaného v odvolaní, že na pojednávaní dňa 09.02.2017 súd opakovane
konštatoval, že podľa predložených listinných dôkazov má za to, že sa jedná o ústrižok PP, ktorý
preukazuje úhradu prvého poistného, a preto sú jeho závery, ktorými sa odrazu stotožnil s tvrdeniami

žalobkyne pre žalovaného minimálne prekvapivé. Ak by sa bol súd vo vyjadrení v konaní vyjadril, že
nemá za preukázané, že ústrižkom PP sa jedná o platbu prvého poistného, žalovaný by bol navrhol
výsluch žalobkyne ako výsluch svedka sprostredkovateľa poistenia, ktorý predmetné poistenie uzatvoril
za účelom konfrontácie s tvrdeniami žalobkyne. Žalovaný má za to, že takýmto postupom súdu mu bolo
odňaté právo konať pred súdom. Odvolací súd v zhode s konštatovaním súdu prvej inštancie má za to,

že v poistnej zmluve v kolónke potvrdenia je veta „potvrdzujem týmto príjem prvého poistného vo výške
459,- Sk od poistníka na túto poistnú zmluvu“. Tento listinný doklad sa nachádza v spise okresného
súdu na č.l. 14. Dátum prijatia prvého poistného je v zmysle tohto potvrdenia dňa 22.07.1999. Ani
výsluchom žalobkyne či sprostredkovateľa poistenia by nemohlo dôjsť k inému výkladu tejto jednoduchej
a jednoznačne formulovanej vety a k záveru, že prvé poistné bolo zaplatené pri podpise poistnej zmluvy

priamo v hotovosti. Nič na tom nemení skutočnosť, že neexistuje alebo nebolo do spisu založené
potvrdenievpodobepoštovéhoústrižkuozaplatenítohtopoistného.Zupozorneniavkolónkevtejtočasti
zmluvy vyplýva, že poverený zamestnanec je oprávnený inkasovať prvé poistné a ako potvrdenka platí
táto kolónka v prvom rovnopise poistnej zmluvy. Tieto skutočnosti potvrdzuje potom aj to, že žalobkyňa
platila poistné počas celej doby trvania poistnej zmluvy a žalovaný toto poistné riadne prijímal. Z celého

obsahu spisu nevyplýva, že by v priebehu plynutia trvania poistnej zmluvy žalovaný upravoval alebo
vyzýval žalobkyňu k úprave výšky poistného a s tým súvisiacu aj povinnosť platiť poistné v inej - nižšej
výške, ako to začal žalovaný tvrdiť potom, čo ho žalobkyňa vyzvala na plnenie v zmysle poistnej zmluvy
po uplynutí poistnej doby. Žalovaný prvýkrát takúto skutočnosť uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe zo
dňa 27.10.2016, doručené okresnému súdu 31.10.2016 potom, čo žalobkyni na jej žiadosť o vyplatenie

poistného po uplynutí poistnej doby na jej výzvy zo dňa 24.06.2014, 28.11.2014 a 22.01.2016 odpovedal
listom zo dňa 05.02.2016. Oznámil jej, že je potrebné prerušiť šetrenie, potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť z dôvodu vzniknutej právnej pochybnosti o tom, či poistná zmluva bola v
čase jej vzniku uzavretá v súlade s vtedajšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä so
zákonom o poisťovníctve (viď č.l. 21); zdôrazňoval, že formálne došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, čo

však ešte neznamená, že poistná zmluva je skutočne z hľadiska jej podstatných obsahových náležitostí
materiálne aj skutočne platná (viď č.l. 24 spisu). Vo vyjadrení k žalobe žalovaný poukazuje na text
článku 9 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, kde bližšie rozoberá splatnosť poistného, pričom
zvýrazňuje, že článok 9 ods. 2, 6 poistných podmienok z 01.06.1995 v podstate prepisoval §12 až §14
takmer 25 rokov platnej vyhlášky č.49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb, ktorej

text a postup podľa tohto textu bol každému zrejmý, jasný a zrozumiteľný. Zdôraznil, že aj poistník plní
svoje povinnosti iba sčasti, plní svoje povinnosti sčasti aj poisťovňa, s tým, že nezaplatením poistného
do lehoty určenej zákonom poistenie zanikne a nemožno ho ani obnoviť ani zaplatením poistného po
tejto lehote. Tu však sám žalovaný poukazuje na ustanovenie §804 OZ, ktoré pripúšťa, aby poistné
podmienky pre poistenie osôb mali odchýlne ustanovenie v tom smere, že nezaplatenie poistného nemá

za následok zánik poistenie, ale poistné podmienky môžu ustanoviť, že poistenie s bežným poistným
(§800 ods. 1) nezanikne nezaplatením poistného za predpokladu, že poistné bolo zaplatené aspoň za
dvarokyavtakomprípadedochádzakautomatickejpremenepoisteniavpoisteniebezďalšiehoplatenia
poistného (tzv. redukované poistenie). Sám žalovaný si teda odpovedal v tomto vyjadrení na odvolacie
námietky a síce, že pokiaľ naďalej prijímal počas ďalších rokov až do ukončenia poistnej doby plnenie

od žalobkyne ako poistné, nedošlo v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení k automatickej
premene poistenia na poistenie bez ďalšieho platenia poistného, teda k tzv. redukovanému poisteniu.
Vzhľadom na uvedené jednoznačne vyplýva, že poistná zmluva trvala v pôvodnom znení až do jej
ukončenia, t.j. uplynutia poistnej doby a žalobkyňa má nárok na zaplatenie dohodnutého poistného vzmysle poistnej zmluvy v plnej výške. Okresný súd teda rozhodol správne, keď žalobe v plnom rozsahu
vyhovel a to aj s priznaním zákonných úrokov z omeškania, ktorých výšku v konečnom dôsledku v
odvolaní žalovaný ani nenamietal.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie správne;
odvolací súd nezistil ani žalovaným tvrdené procesné pochybenie v postupe súdu prvej inštancie
ani nedostatky pri zisťovaní skutkového stavu; rozhodnutie súdu nemožno považovať za prekvapivé,
pretože okresný súd len reagoval postupne na námietky procesných strán a tým, že sa vyvíjal jeho

právny názor v dôsledku predkladania skutkových tvrdení a právnych tvrdení, nemožno považovať jeho
postup za postup, ktorým by bolo žalovanému odňaté právo konať pred súdom.

11. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s §255 ods. 1 C.s.p. a §262 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu
úspešná. Odvolací súd jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti
žalovanému; o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle

§262 ods. 2 C.s.p..

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).