Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207745
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214207745.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., Politických vězňů 1272/21,

Nové Město, 110 00, Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, v konaní zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, (ZN: XXX-Z proti odporcovi: R. V. bytom Q. ul. XXXX/
X, XXX XX V., v konaní zastúpený opatrovníčkou - tajomníčkou tunajšieho súdu C. W. o zaplatenie 475.-
eur s príslušenstvom sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu navrhovateľa na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy
475.- eur od 27.4.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Súd návrh navrhovateľa v ostatnej časti z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 17.4.2014 podaným na vzorovom tlačive A podľa článku
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu
zmenkovú sumu vo výške 475.- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 475.- eur od
27.4.2011 do zaplatenia, úrok vo výške 6% ročne zo sumy zo sumy 475.- eur od 11.7.2011 do zaplatenia,

zmenkovú odmenu vo výške 1,58 eur a náhradu trov konania. V predloženom tlačive navrhovateľ
titulom skutkových tvrdení uviedol, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila
odporkyňa dňa 29.11.2010 na zmenkovú sumu 475.- eur, pričom odporkyňa sa zaviazala aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 27.4.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Dňa 23.12.2015 zobral návrh čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne

v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, a teda si uplatňuje len zmenkový úrok
vo výške 0,06% denne.
Keďže zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Súd napriek skutočnosti, že konanie v danej veci sa riadi zásadou písomnosti, postupujúc v zmysle
článku 5 ods. 1 nariadenia nariadil na prejednanie veci pojednávanie.

Následnesúdvykonalšetreniepopobyteodporcu avšaksnegatívnymvýsledkom.Zuvedenéhodôvodu
súd ustanovil odporcovi opatrovníčku na procesné zastupovanie v konaní podľa § 29 ods. 2 O.s.p.Opatrovníčka odporcu sa na pojednávanie nedostavila, svoju účasť neospravedlnila, doručenie mala
riadne vykázané. Právny zástupca navrhovateľa ústneho pojednávania sa nezúčastnil, svoju neúčasť
ospravedlnil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín založených v spise, a to výpisu z registra
navrhovateľa, kópie zmenky, čiastočným späťvzatím a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním,
a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ je obchodná spoločnosť registrovaná v obchodním rejstříku v Českej republike.

Z kópie zmenky založenej v spise vyplynulo, že túto vystavil odporca dňa 29.11.2010 na zmenkovú
sumu 475.- eur, pričom sa v zmenke zaviazal i na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne
od 27.4.2011. Ide o indosovanú zmenku opatrenú doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. V zmenke bolo označené ako miesto splatenia sídlo spoločnosti T., s.r.o. Zmenka bola tiež

opatrená doložkou „bez protestu“.

Podľa článku 1 nariadenia (Predmet úpravy) toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre
pohľadávky s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu“), ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v

cezhraničných sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
predstavuje pre strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov. Toto nariadenie
ďalej odstraňuje sprostredkovacie konania potrebné na uznávanie a výkon rozsudkov, ktoré boli vydané
v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v jednom členskom štáte, v iných členských
štátoch.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia (Rozsah pôsobnosti) toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a
obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo
tribunálu nepresahuje 2.000.- EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä

na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone
štátnej moci („acta jure imperii“).

Podľa článku 3 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (Cezhraničné spory) na účely tohto nariadenia je cezhraničným
sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom

ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. Bydlisko sa určuje v súlade s článkami
59 a 60 nariadenia (ES) č. 44/2001. Relevantným okamihom pre určenie, či ide o cezhraničný spor, je
dátum, keď sa príslušnému súdu alebo tribunálu doručilo tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (Začatie konania) navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na
príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako
je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k
nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (Priebeh konania) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé

vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu
o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Po doručení správne
vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva
C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade
potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s

článkom13.Tietodokumentysaodošlúdo14dníoddoručeniasprávnevyplnenéhotlačivanauplatnenie
pohľadávky. Odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva
na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytnevšetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným
vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 a 2 nariadenia (Skončenie konania) do 30 dní od doručenia odpovede odporcu
alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá
rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie
podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany
na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Súd alebo tribunál vydá rozsudok buď

do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácií na
vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s článkom 13.

Podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (Vykonávanie dôkazov) súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah
vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť
dôkazov. Súd alebo tribunál môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného

vyhlásenia svedkov, znalcov alebo strán. Súd alebo tribunál môže taktiež pripustiť vykonávanie
dôkazov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ak má
k dispozícii potrebné technické vybavenie.

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“) (Náležitosti zmenky)

vlastná zmenka obsahuje 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené
v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj
zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum
a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ (Úroky) v zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže
vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ (Úroky) úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí
úroková doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ (Úroky) úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou
splatnosťou sú neplatné.

Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ (Prevod) každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť

indosamentom (rubopisom).

Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ (Prevod), zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka,
či už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne zaviazanú. Tieto osoby
môžu zmenku ďalej indosovať.

Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ (Indosamenty podmienené, dielčie a na majiteľa) indosament musí byť
bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ (Náležitosti, blankoindosamenty) indosament treba napísať na zmenku

alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa Čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ (Prevodné účinky) indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ (Podrubopis) indosament po splatnosti zmenky má rovnaké účinky ako

indosament pred splatnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo
uplynutí lehoty k protestu, má indosament len účinky obyčajného postupu.Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ (Podrubopis) pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný
indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.

Podľa Článku I. § 17 ods. 1 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

Podľa Článku I. § 17 ods. 2 ZZŠ v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by
ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ (Prvý postih) majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ
nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa
zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny
percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo

zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo
zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitýmradomindosamentov,skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahujehoprávnychpredchodcov
so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z

nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k
žalobe aj táto zmluva.

Podľa § 79 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky
alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 372y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania
začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.

Navrhovateľ sa domáha v rámci cezhraničného sporu zaplatenia pohľadávky, ktorá nepresahuje 2.000.-

eur (v spore je uplatnená základná pohľadávka vo výške 164.- eur), preto súd vo veci postupoval podľa
ustanovení nariadenia (Článok 2 ods. 1 nariadenia).

Vzhľadom na to, že predmetom konania sú práva a povinnosti účastníkov konania zo zmenky, súd
sa predovšetkým oboznámil so zmenkou, ktorú vystavil odporca dňa 29.11.2010 v V., pričom v prvom

rade skúmal, či táto zmenka spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle Čl. I § 75 zákona
č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“). Navrhovateľom predložená zmenka má
zákonné označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku. Zmenka
obsahuje „bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu“ 475.- eur slovom a aj v číslach (Čl. I. §
75 bod 2. ZZŠ). Zmenka obsahuje údaj zročnosti (splatnosti) - na videnie (Čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ). Tiež

obsahuje údaj miesta, kde sa má plniť - Splatné: T., s.r.o., T. XX, XXX XX F. (Čl. I. § 75 bod 4. ZZŠ),
meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - na rad: T., s.r.o., IČO XX XXX XXX, T. XX, XXX XX F.,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo XXXXX/B (Čl. I.
§ 75 bod 5. ZZŠ). Zmenka obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky - v V. dňa 29.11.2XX0 (Čl. I.§ 75 bod 6. ZZŠ) a je podpísaný odporcom vpravo dole na zmenke, pričom odporca podpísal zmenku
ako R. V., Q. ul. XXXX/X, XXX 01 V., r.č.: XXXXXX/XXX (Čl. I. § 75 bod 7. ZZŠ).

S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o platnú zmenku so
všetkými náležitosťami. Pokiaľ ide o splatnosť zmenky, v posudzovanom prípade ide o vistazmenku, t.j.
zmenku bez uvedenia splatnosti - splatnú pri predložení. Pri tomto type zmenky je možné úročenie podľa
Čl. I § 5 ZZŠ. V zmenke je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 27.4.2011. Na zadnej
strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť T., s.r.o., indosoval

svoje práva zo zmenky na navrhovateľa.

ZZŠ neobsahuje definíciu vlastnej zmenky (ani zmenky cudzej). Právna prax zmenku definuje ako
dlžnícky cenný papier vystavený vo forme stanovenej zákonom (ZZŠ), ktorým sa určité osoby zaväzujú
majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom mieste a v určitom čase istú peňažnú sumu s tým, že ide o záväzky
priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier, tzv. skriptúra. To

znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované výhradne zmenkovou listinou,
zápismi (doložkami, poznámkami) na nej uvedenými, a tiež, že môžu existovať len spolu s touto listinou.

S účinnosťou od 23.12.2015 v zmysle ustanovenie § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je
navrhovateľ v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky proti odporcovi, ktorý je fyzickou osobou,

povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s odporcom, ako aj skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov s odporcom. Ak nie je dokázaný opak, platí,
že nárok zo zmenky proti odporcovi, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou.

Navrhovateľ doručil súdu dňa 4.4.2016 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, avšak v tomto podaní
iba namietal vytýčenie ústneho pojednávania, návrh v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p. žiadnym
spôsobom nedoplnil.
Súd nebol povinný navrhovateľa o jeho procesných povinnostiach poučovať, pretože navrhovateľ je v
konaní zastúpený advokátom (§ 5 ods. 2 O.s.p.).

Keďže navrhovateľ nepreukázal opak, súd pri posudzovaní jeho nároku vychádzal z toho, že uplatnený
nárok zo zmenky proti odporcovi vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Súdu je navyše aj z jeho úradnej činnosti známe, že navrhovateľ sa v konaní domáha uplatnenia
pohľadávky na základe indosovanej zmenky, ktorá slúžila ako zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

V čase vystavenia zmenky bola platná a účinná právna úprava, podľa ktorej smel veriteľ prijať od dlžníka
zmenku na zabezpečenie svojich nárokov len vtedy, ak zmenková suma v čase jej vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút a
iných nárokov vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 o

spotrebiteľských úveroch).

Použitie zmenky na zabezpečenie záväzku podľa úpravy platnej a účinnej v čase vystavenia zmenky
bolo prípustné, ale iba za splnenia vyššie uvedenej podmienky a zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s touto podmienkou, ktorá platila aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo

postúpenia práv zo zmenky, veriteľ nesmel prijať.

V súvislosti s dodržaním zásad ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok expresis verbis zaviedol
povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so
spotrebiteľom, a zaviedol nové povinnosti účastníka konania v konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky,

a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku.
Povinnosťou účastníka konania je nielen povinnosť tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenia dokázať.

Navrhovateľ si svoju povinnosť doplniť návrh, opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho
právnych predchodcov s odporcom, a zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade

s platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil, súd preto návrh, okrem
späť vzatej časti špecifikovanej vo výroku rozsudku zamietol.Výroková časť rozsudku týkajúce sa čiastočného späť vzatia návrhu navrhovateľa sa zakladá na ust.§
96 ods.1 O.s.p.

Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, lebo mu
žiadne trovy konania nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil, i keď mu vzniklo právo na ich úhradu v
zmysle ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.

3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa §251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.