Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 21, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/432/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512202190
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2512202190.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu: Z. N., Q.. XX.XX.XXXX, U. W., H. Č.. XX, zast. advokátom

Mgr. Miroslavom Tokarčíkom, so sídlom Trnava, Študentská č. 17, proti žalovanej: P. N., Q.. XX.X.XXXX,
U. Y., I.. D. XXXX/X, zast.: EQUIDEM - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 869 031, so sídlom Trnava,
Hornopotočná č. 1, o zaplatenie X XXX,XX Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd žalovanej priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Piešťany dňa 23.9.2011 domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť finančnú čiastku X XXX,XX Eur spolu s príslušenstvom. Svoju žalobu

odôvodnil tak, že v roku 2006 na základe zmluvy o pôžičke zaslal poštovou poukážkou dňa 7.12.2006
finančnú čiastku 3 319,40 Eur. Podľa tvrdenia žalobcu mala byť poskytnutá pôžička vrátená ihneď ako
žalovaná bude môcť, alebo keď sa predá rodinný dom T. D. Y..Č.. XXX s tým, že mu taktiež bolo
žalovanou prisľúbené, že pri predaji dostane čiastku X XXX,XX Eur. Keďže sa žalobca prostredníctvom
internetu dozvedel že rodinný dom T. D. Y..Č.. XXX sa predáva, požiadal žalovanú o vrátenie pôžičky a
to listom adresovaným žalovanej dňa 3.2.2010, kde požadoval vyplatenie čiastky X XXX,XX Eur tak, ako
mu to malo byť žalovanou prisľúbené. K predaju rodinného domu T. D. Č.. XXX malo dôjsť dňa 3.5.2010,

kedy bolo vyznačené v katastri nehnuteľností v prospech nových vlastníkov.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila pričom tvrdila, že v roku 2006 so žalobcom neuzavrela žiadnu zmluvu
o pôžičke. Poukázala na to, že v uvedenom období mala dostatok vlastných finančných prostriedkov,
pretože dňa 21.6.2006 uzavrela ako jedna z predávajúcich spoluvlastníčok kúpno-predajnú zmluvu o
prevode nehnuteľností, ktoré sa nachádzali v obci Veľké Kostoľany, pričom na základe tejto zmluvy
jej bolo najneskôr do 21.6.2006 vyplatených celkovo a to jednak v hotovosti pred podpisom zmluvy X

XXX,XX Eur a najneskôr do 21.6.2006 na jej účet vedený vo VÚB banke XX XXX,XX Eur. Žalovaná
taktiež poukázala na to, že práve žalobca bol tým, kto sa neustále dožadoval od nej nejakých finančných
plnení, pričom čiastka X XXX,XX Eur ktorú jej zaslal žalobca prostredníctvom poštovej poukážky
predstavuje vrátenie ňou poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré odporcovi odovzdala v súvislosti
s autonehodou ktorú mal, za účelom odstránenia jej následkov.

Súd vo veci vypočul účastníkov rovnako ako svedkyňu Z. N., oboznámil sa s obsahom spisového a na

vec sa vzťahujúceho spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 7.12.2006 bolo prostredníctvom poštovej poukážky kde odosielateľom bola Z. N. - manželka
žalobcu a adresát žalovaná zaslaných žalovanej X XXX,XX Eur. Podľa tvrdení žalobcu išlo o pôžičku,ktorú žalobca poskytol žalovanej na základe ich ústneho dohovoru, v ktorom bola taktiež dohodnutá
splatnosť tak, že poskytnutú pôžičku žalovaná žalobcovi vrátiť keď bude môcť, alebo keď sa predá
rodinných dom v D. Č.. XXX, ktorý však v tom čase už žalovaná nevlastnila, pretože ho Darovacou

zmluvou zo dňa 11.10.1999 previedla do vlastníctva svojej dcéry W. N. G. H. J. G. N.. Žalobca mal
vyzvať žalovanú listom ktorý jej mal odoslať dňa 3.2.2010 na vyplatenie čiastky X XXX,XX Eur a to na
základe prísľubu žalovanej. Súd poukazuje na to, že existenciu uvedenej výzvy žalobca preukazoval
iba podacím lístkom z pošty, ktorý však podľa názoru súdu nepreukazuje, čo bolo obsahom zásielky,
teda súd nemá za preukázané, že žalobca žalovanej výzvu adresoval. S takouto argumentáciou žalobcu

žalovaná nesúhlasila a uvádzala, že suma X XXX,XX Eur ktorá bola zaslaná na jej účet nebola pôžičkou
ktorú by jej žalobca poskytol ba práve naopak, išlo o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré mu žalovaná
poskytla v súvislosti s autonehodou, ktorú žalobca mal a tú za účelom odstránenia jej následkov.

Zo spisového materiálu súd zistil, že medzi žalovanou na jednej strane a žalobcom spolu s jeho
manželkou na strane druhej prebiehala pomerne rozsiahla korešpondencia z ktorej súd zistil, že

žalobca sa minimálne od roku 1996 domáha voči žalovanej rôznych finančných plnení, pričom neustále
poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaná finančne podporuje ostatných členov rodiny a jeho ukracuje.
Obsahom spisového materiálu (čl. 67 až 73) je pritom korešpondencia, ktorú žalovanej adresovala
manželka žalobcu Z. N., pričom v svojej svedeckej výpovedi autorstvo uvedených listov nespochybnila,
dokonca ho potvrdila. Z uvedených listov súdu pritom vyplynul záver, že ich obsahom sú okrem iných

skutočností aj žiadosti o pomoc a určitá snaha Z. N. o nápravu výrazne narušených rodinných vzťahov.
Ani v jednom z týchto listov pritom nie je zmienka, že by sa manželka žalobcu domáhala vrátenia pôžičky
ktorá mala byť žalovanej poskytnutá ba práve naopak, žiada žalovanú o určitú finančnú pomoc s tým,
že túto pomoc bude v budúcnosti splácať.

Z výpovede svedkyne Z. N. súd zistil, že svedkyňa potvrdzovala tvrdenia žalobcu, že žalovanej poskytli
finančnú pôžičku v nim tvrdenej výške, pričom táto pôžička bola žalovanej poskytnutá na základe jej
žiadosti a prostredníctvom nich chcela dokončiť svoj rodinný dom, pretože nemala dokončenú terasu. K
dohode o uzavretí pôžičky došlo vtedy keď robili spoločne v záhrade, kde mal žalobca vyjadriť súhlas s
požičaním finančných prostriedkov, ktoré mu mali byť vrátené po tom, čo sa predá rodinný dom, nakoľko

v ňom žalovaná mala ešte nejaké financie. Pri uzatváraní pôžičky bola prítomná svedkyňa, žalobca
a žalovaná. Splatnosť poskytnutej pôžičky bola dohodnutá na dobu, keď sa po dokončení rodinného
domu v ktorom žalovaná nemala záujem bývať tento dom predá. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že
žalovaná už v tom čase rodinný dom nevlastnila. Na priamu otázku prečo v svojej svedeckej výpovedi
uvádza že bola prítomná pri ústnom uzatváraní zmluvy o pôžičke a na druhej strane v liste adresovanom

žalovanej tvrdí, že nevie ako to bolo a musí držať stranu žalobcovi - svojmu manželovi svedkyňa
uviedla, že to asi takto musela napísať, pretože sa so žalovanou nedá ani tak ani tak. Uvedeným listom
chcela vyjadriť, že žalobca je jej manželom a má ho rada takého aký je. Svedkyňa taktiež uviedla že
nemá vedomosť o žiadnych pôžičkách, resp. finančných prostriedkoch ktoré by im žalovaná poskytla.
Svedkyňa uviedla, že v jednom prípade mali záujem požičať si od žalovanej sumu X XXX,- Eur, pretože

mali dostať nájomný byt a bolo potrebné vopred vyplatiť X XXX,- Eur. Nakoniec im však táto pôžička
poskytnutá nebola.

Uvedenú svedeckú výpoveď súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú a to vzhľadom na obsah
predchádzajúcej korešpondencie, ktorú svedkyňa adresovala žalovanej. Z obsahu tejto korešpondencie

ako je už uvedené vyššie vyplýva, že svedkyňa v čase písania listov sama uvádzala, že „nevie ako to
celé bolo“, pričom pred súdom na rozdiel od tohto svojho vyjadrenia presne popísala kde malo dôjsť k
uzavretiu zmluvy o pôžičke a že pri uzatváraní zmluvy o pôžičke bola osobne.

Vzhľadom na rozporné stanoviská strán sporu nemohol súd jednoznačne konštatovať, že účastníci

priamymi dôkaznými prostriedkami preukázali svoje tvrdenia, preto musel súd pri rozhodovaní vo veci za
účelom preukázania či došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke vychádzať aj z ďalších nepriamych dôkazov
vykonaných v rámci konania, ktoré hodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

Rozhodujúcimi nepriamymi dôkazmi na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie v prejednávanom spore

sú okolnosti solventnosti strán sporu s prihliadnutím na to, či v rozhodnom období v mesiaci december
2006 bolo vo finančných možnostiach žalobcu poskytnúť žalovanej pôžičku v nim tvrdenej výške a na
druhej strane, či žalovaná bola vzhľadom na svoju finančnú situáciu odkázaná na poskytnutie pôžičky od
žalobcu v nim tvrdenej výške. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na Kúpnu zmluvu zo dňa 21.6.2006ktorá bola uzavretá pol roka pred tvrdením poskytnutím pôžičky. Účastníčkou uvedenej zmluvy je ako
jedna z predávajúcich žalovaná, pričom na základe tejto zmluvy žalovaná obdržala finančnú čiastku vo
výške XX XXX,XX Eur a to či už formou hotovosti alebo vkladom na jej účet vedený vo VÚB banke

- Trnava. Taktiež súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj výpis z bankového účtu žalovanej v
Slovenskej sporiteľni z ktorého vyplýva, že ku dňu poskytnutia tvrdenej pôžičky bolo na účte žalovanej
minimálne X XXX,XX Eur. Z uvedeného súdu vyplynul záver a to aj vzhľadom na predchádzajúce
pohyby na účte žalovanej, že žalovaná mala v rozhodnom období dostatok vlastných voľných finančných
prostriedkov, ktorých celková suma podstatným spôsobom prevyšovala výšku tvrdenej pôžičky.

Naopak pri posudzovaní finančnej situácie žalobcu sa musel súd stotožniť s argumentáciou žalovanej,
že žalobca predloženými listinnými dôkazmi síce preukazoval, že v roku 2006 mal dosiahnuť celkový
príjem vo výške XX XXX,XX Eur a to spoločne s manželkou. Podľa názoru súdu však tento podnikateľský
príjem nie je možné brať ako čistý zisk, pretože ako to vyplýva z daňových priznaní žalobcu a jeho
manželky dosiahli podnikateľské odpočítateľné výdavky s nim tvrdeného príjmu zo živnosti vo výške X

XXX,XX Eur, celkovú čiastku X XXX,XX Eur, čiže čistý ročný príjem zo živnosti žalobcu za rok 2006 bol
pred zdanením vo výške iba X XXX,XX Eur za rok 2006. V prípade živnosti ktorú vykonávala manželka
žalobcu dosiahla v roku 2006 príjem vo výške X XXX,XX Eur, z čoho odpočítateľné výdavky tvorili čiastku
X XXX,XX Eur, teda manželka žalobcu dosiahla čistý ročný príjem z vykonávanej podnikateľskej činnosti
v roku 2006 pred zdanením XXX,XX Eur. Čo sa týka nenávratného príspevku na podnikanie ktorý mal

byť žalobcovi poskytnutý zo štátneho rozpočtu tento súd nezahrnul do celkového príjmu žalobcu za rok
2006, pretože podstatná časť tohto príspevku bola žalobcovi vyplácaná postupne, pričom tento finančný
príspevokakoprostriedokštátnehorozpočtubolurčenýprimárnenapodnikanieanienabežnúspotrebu.

Z uvedených skutočností teda súdu vyplynul záver, že nebolo vo finančných možnostiach a

schopnostiach žalobcu v roku 2006 poskytnúť žalovanej pôžičku v nim tvrdenej výške a na druhej strane
žalovaná vzhľadom na svoju celkovú finančnú situáciu nebola nútená žalobcu o poskytnutie pôžičky
žiadať.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia musí mať súd za jednoznačne preukázané v
prípadoch keď rozhoduje o nárokoch z poskytnutej pôžičky, či vôbec došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke,
teda musí mať jednoznačne preukázané, že došlo k zjednoteniu vôle zmluvných strán v otázke určenia

predmetu pôžičky a obvykle aj v určení termínu splatnosti poskytnutej pôžičky. Keďže v danom prípade
mala byť pôžička uzavretá ústnou formou a stanoviská strán sporu boli úplne rozdielne musel súd
vychádzať z celkových okolností, za ktorých malo dôjsť k uzavretiu pôžičky, pričom ako už bolo uvedené
vyššie z týchto okolností jednoznačne vyplynulo, že nebolo v možnostiach žalobcu poskytnúť pôžičku v
nimtvrdenejvýškeanaopakkonaniežalovanejbyvzhľadomnatožemaladostatokvlastnýchfinančných

prostriedkov bolo nelogické v tom, že by v období keď mala možnosť s týmito prostriedkami disponovať,
žiadala žalobcu o poskytnutie pôžičky.

Súd taktiež poukazuje na charakter argumentácie žalobcu, kde žalobca poukazuje koľko a v akých
výškach žalovaná finančne vypomáha ostatným členom rodiny, pričom sám seba stavia do polohy

toho, kto je v dôsledku konania žalovanej ukracovaný. Zo spisového materiálu taktiež súdu najmä z
obsahu korešpondencie vyplýva, že už počas pomerne dlhej doby pred tým čo mala byť v roku 2006
poskytnutá pôžička sa žalobca domáha domnelých nárokov voči žalovanej a to z titulu akýchsi podielov
z nehnuteľností, ktorých v minulosti bola vlastníčkou žalovaná. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti
žalobcovi, že finančná výpomoc od rodičov a to aj v prípadoch keď za svojho života dobrovoľne

vypomáhajú ostatným súrodencom nie je zo zákona nárokovateľným právom. Preto pocit ukrivdenosti
žalobcu mu nedáva nárok domáhať sa žiadnych finančných nárokov voči žalovanej.

Na základe týchto skutočností súd dospel k názoru, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom
a žalovanou nedošlo, pretože z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že nedošlo k zjednoteniu

vôle zmluvných strán v otázkach podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na rozpornosť samotnej argumentácie žalobcu ktorý sám udáva že poskytol pôžičku v nim
tvrdenej výške, pričom žalovanou mu mal byť prisľúbený dvojnásobok tejto sumy, navyše sám žalobcanepreukázal ani čo bolo obsahom nim tvrdenej výzvy na vrátenie pôžičky, ktorú mal zaslať žalovanej
v roku 2010.

Keďžesúdmalzapreukázané žemedzistranamisporunedošlokuzavretiuzmluvyopôžičkeažalovaná
jednoznačným spôsobom nepreukázala že čiastka vo výške X XXX,XX Eur ktorá bola dňa 7.12.2006
zaslaná na jej adresu poštovou poukážkou bola jej zaslaná z titulu vrátenia finančných prostriedkov,
ktoré naopak žalobcovi poskytla ona vychádzal súd z toho, keďže nebol preukázaný právny titul tohto
plnenia že ide o bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu
ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky odo dňa, keď k nemu došlo.

Z dôvodu nedostatku dôkazov preukazujúcich tvrdenie žalovanej, že suma X XXX,XX Eur ktorá bola
zaslaná na jej adresu poštovou poukážkou predstavovala vrátenie ňou poskytnutej čiastky žalobcovi,
čo by aj podľa názoru súdu pri posúdení celkovej zistenej situácie a rodinných vzťahov účastníkov
bolo logicky zdôvodniteľné, musel súd zaslanie uvedenej čiastky z dôvodu nedostatku dôkazov

produkovaných žalovanou posúdiť ako prípadné bezdôvodné obohatenie na jej strane. V danom prípade
však súd zaujal názor, že ak by aj k bezdôvodnému obohateniu došlo, nie je toto právo možné žalobcovi
priznať, pretože k vzniku prípadného bezdôvodného obohatenia došlo v roku 2006, pričom vzhľadom
na vyššie cit. zákonné ustanovenia došlo k premlčaniu práva z bezdôvodného obohatenia v roku 2008,
najneskôr v roku 2009, pričom žalobný návrh bol žalobcom podaný až v roku 2011.

Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Vzhľadom na to, že žalovaná mala vo veci plný úspech z dôvodu že žaloba žalobcu bola zamietnutá,
súd jej ako úspešnej strane priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.