Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 21, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/534/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214221810
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214221810.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., so sídlom

Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandsko, IČO: 560 07 043, v konaní zastúpeného Advokátskou
kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1.mája 173/11, Trenčín, korešp.
adresa: Teplická 7434/147, Piešťany proti žalovanému: O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, N.,
o zaplatenie sumy 1632,38 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 696,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne z tejto sumy od 29.11.2014 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30,-
Eur, splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti

tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 14,69 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.12.2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
mu sumu 1632,38 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho

právny predchodca (Home Credit Slovakia a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 4.10.2010 úverovú zmluvu
č. 4010011457, na základe ktorej mu bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1750 Eur. Žalobou si
uplatnil na zaplatenie dlžnú sumu pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 56,92 Eur, úroku 105,67 Eur,
zosplatnenou istinou vo výške 1444,43 Eur, poplatku za vedenie účtu 7,96 Eur, poplatku za možnosť
zmeny splátky 1,20 Eur a poistenie Bill 16,20 Eur.

2. Žalovaný uviedol, že žiada splátky po 30 Eur mesačne, zo začiatku úver riadne splácal, potom

sa dostal do finančných ťažkostí, podľa neho zaplatil viac ako uvádza žalobca, ale dôkaz o platbách
nemá. Na pojednávanie dňa 21.8.2017 sa nedostavil hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
neospravedlnil, súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v
spise a to výpisu z príslušného registra žalobcu, úverovej zmluvy, oznámenia o postúpení pohľadávky,
podacieho hárku, a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania

ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:4. Žalobca je obchodná spoločnosť registrovaná v príslušnom registri Holandska. Tento nadobudol
pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom konania na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 28.1.2013.

5. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok

je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje
lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený
vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

6. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.

Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa
čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2
CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na
zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods.

1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

8. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

10. Žalobca svoj nárok odvodzuje z úverovej zmluvy č. 4010011457. Obsah zmluvy vyhotovenej

na vopred pripravenom formulári žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. Mal na výber: podpísať ju v
nezmenenej forme alebo nepristúpiť k zmluve.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere. Medzi stranami sporu
nie je sporné, že žalobca titulom úverového rámca poskytol žalovanému úver v sume 1750 Eur, z
ktorej žalovaný zaplatil sumu 1053,78 Eur. V zmluve bola nesprávne uvedená celková čiastka splatná

spotrebiteľom 1841 Eur ( hoci malo byť uvedené 3863,16 Eur = 84 splátok po 45,99 Eur), nesprávne,
nejasne bola uvedená aj výška RPMN od 25,9 % do 26,8%. Preto súd mal za to, že zmluva nebola
uzavretá v súlade s vyššie citovaným zákonom a preto úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.
Súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 696,22 Eur ako rozdiel medzi poskytnutým úverom
1750 Eur a úhradou zo strany žalovaného 1053,78 Eur. Úrok z omeškania bol vypočítaný z nesprávnej

istiny ako aj z rôznych neoprávnene požadovaných poplatkov preto žalobu vo zvyšnej časti ako
nedôvodnú zamietol. Priznal len úrok z omeškania z priznanej sumy podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.11. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 4 CSP, keď vyhovel žiadosti žalovaného o možnosť
zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach pod následkom straty výhody splátok. Uvedenú výšku
splátky 30 Eur súd považoval za primeranú osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom žalovaného,

výške dlžnej sumy a lehote splácania pri stanovenej mesačnej splátke, pričom uloženie povinnosti
zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu
na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho
majetkovú sféru.

12. Podľa § 215 ods. 1,2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje
procesným postupom podľa tohto zákona. Podľa § 186 ods. 2 CSP a vychádzal zo zhodných tvrdení
strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

13. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v danej veci bol žalobca úspešný v 14,69 %.

14. O výške náhrady trov konania už nie je potrebné rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.