Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215554
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6413215554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Y.. R. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad Q., T. XX, zastúpený advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, so
sídlom v Bratislave I., Podjavorinskej 7, proti žalovaným 1/ C.. H. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Q.
- V., S. XXX/X, 2/ R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Q. - V., S. XXX/X, obaja zastúpení Advokátska
kancelária Krnáč s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Porges Palota, Horná 65A, IČO: 47 232 293,
konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Jána Krnáča, o uloženie povinnosti žalovaným 1/,
2/ odstrániť stavbu zberného miesta s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku

Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 09. 09. 2015, č. k. 5C/176/2013 - 178, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v druhom výroku, ktorým rozhodol o povinnosti žalovaných 1/, 2/ odstrániť
z pozemkov žalobcu stavbu zberného miesta, p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku, ktorým konanie čiastočne zastavil a treťom výroku o
trovách konania štátu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Súd konanie o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade

zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom v k. ú. V., I. M. Q., Z. parc. č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX a Z. parc. č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX, ktoré zásahy spočívajú
vo vypúšťaní splaškov, vo vstupe na pozemok za účelom údržby kanalizácie, v manipulácii s fekálnym
kalom a skladovaným hnuteľných vecí z a s t a v u j e .

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í na vlastné náklady spoločne a nerozdielne odstrániť z pozemkov

v k. ú. V., I. M. Q., s parc. č. Z. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorý je zapísaný
na LV č. XXX a s parc. č. Z. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktorý je zapísaný na
LV č. XXX, stavbu zberného miesta, ktorý je vybetónovaný objekt s otvorom cca 40 x 40 cm, s poklopom
a odtokom spolu s kanalizačnou prípojkou a trativodom do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom
trovy konania, vyplatené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu za ohliadku vo výške 10,16 €, v

lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej.“2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonanej ohliadky na mieste samom okresný súd zistil,
že stavba zberného miesta, ktorým je vybetónovaný objekt s otvorom, s poklopom a odtokom spolu s
kanalizačnou prípojkou a trativodom sa nachádza na parc. č. XXX, ktorá susedí s parcelou, na ktorej

majú postavenú domovú nehnuteľnosť žalovaní, pričom kanalizácia a trativod pokračuje na Z. parcelu
č. XXX vo vlastníctve žalobcu. Uvedené skutočnosti sú zrejmé aj z predloženej informatívnej kópie
mapy. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi účastníkmi táto skutočnosť ani sporná
nebola, že predmetná stavba zberného objektu, vybetónovaného zberného miesta s príslušenstvom
sa nachádza na parc. č. Z. XXX, XXX. V konaní pred Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn.

5C/58/2012 zo dňa 14. 11. 2012 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva okrem
iného k Z. parcele č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísané na LV č. XXX, k.
ú. V., pričom nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý bol povinný vyplatiť
odstupujúcich podielových spoluvlastníkov. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa týka Z. parcely, táto bola
v podielovom spoluvlastníctve viacerých fyzických osôb. Žalovaný v priebehu konania poukazovali na
rôzne okolnosti a právne tituly, z dôvodu ktorých by bola žaloba žalobcu nedôvodná. Najprv poukazovali

na tú skutočnosť, že zberná nádoba s príslušenstvom bola zriadená v 70. rokoch minulého storočia a od
tejto doby ich žalovaní, prípadne ich právni predchodcovia užívali, pričom vyjadrili názor, že nadobudli
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to na základe vydržania. Následne v priebehu konania
uviedli, že ich občianskoprávny titul na zriadenie týchto stavieb existoval, nakoľko v čase ich zriadenia
boli právnymi predchodcami žalobcu častí uvedených nehnuteľností prenechané na dočasné užívanie v

zmysle§397a§398Občianskehozákonníka,účinnéhodo01.01.1992.Vkonaníbolosporné,kedybola
zbernánádobaspríslušenstvomvystavaná.Vrámcikonaniaboliprezentované rôznenázoryúčastníkov
konania a tieto rozpory sa nepodarilo odstrániť ani výsluchom svedkov. Podstatné pre posúdenie
nároku žalobcu podľa okresného súdu je to, či žalovaní nadobudli právo zodpovedajúce vecnému
bremenu na základe vydržania. Podľa názoru okresného súdu žalovaní toto právo nenadobudli. Chýba

tu dobromyseľnosť zo strany žalovaných, ako aj zo strany ich právnych predchodcov. Žalovaní v
konaní nepreukázali, kým im boli prenechané nehnuteľnosti na dočasné užívanie, a v ktorom časovom
období, resp. komu boli prenechané nehnuteľnosti na dočasné užívanie (ktorým právnym predchodcom
žalovaných). Pokiaľ by aj bolo preukázané dočasné užívanie, okresný súd poukázal na to, že žalovaní by
nemohli nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu na základe vydržania, nakoľko nemohli

byť dobromyseľní, že im vec alebo právo patrí. Z výpovede samotnej žalovanej 1/ vyplynulo, že boli toho
názoru, že parc. č. XXX nikomu nepatrí, nemá vlastníka, a preto súhlas na stavbu septika žiadaný nebol.
V konaní žalovaní nepreukázali, pokiaľ sa týka ich tvrdeného titulu na vlastníctvo a užívanie zbernej
nádoby (septiku), že by toto bolo realizované na základe dohody s vlastníkom pozemku. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, nakoľko žalobca preukázal, že je vlastníkom

parcely č. XXX a XXX, kde sa nachádza zberná nádoba, pričom žalovaní nepreukázali, že by vydržali
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, neboli dobromyseľní a nepreukázali ani právo dočasného
užívania nehnuteľností. Svoje rozhodnutie okresný súd oprel o ust. § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130
ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, § 135c ods. 1, § 120 ods. 2, § 151n ods. 1, § 151o ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj § 397 ods. 1, 2, 3, § 398 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 1991. O trovách

konania rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p.

3. Proti rozsudku sa odvolali žalovaní 1/, 2/ žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného
súdu tak, že žalobu žalobcu zamietne, alternatívne, rozhodnutie okresného súdu žiadali zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietali, že rozsudok okresného súdu nespĺňa všetky

zákonom požadované atribúty zákonnosti rozhodnutia, okresný súd nedospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietali, že okresný súd pochybil v tom, že na zistený skutkový stav aplikoval síce správnu
právnu normu (ust. § 126 ods. 1 OZ), ale jej obsah interpretoval nesprávne, čoho dôsledkom je
vydanie arbitrárneho rozhodnutia okresným súdom. Rozhodnutie okresného súdu je podľa názoru

žalovaných nepreskúmateľné a zároveň nevykonateľné. Z výroku rozhodnutia, ani z jeho odôvodnenia
sa nedá presne určiť, ktorú stavbu zberného miesta, ktorú kanalizačnú prípojku, a ktorý trativod majú
žalovaní odstrániť. Žalovaní majú za to, že skutkové zistenia preukazované svedkom T. M., okresný súd
nesprávne vyhodnotil. Ďalej namietali, že v danom prípade okresný súd rozhodol rozsudkom vo veci
samej aj o čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu (prvý výrok rozsudku), pričom sa dopustil závažných

procesných pochybený, pretože v rozpore s ust. § 167 ods. 1 O. s. p. rozhodol o čiastočnom späťvzatí
rozsudkom a nie uznesením, čím de facto pripravil žalovaných o procesnú možnosť vyplývajúcu im z
uznesenia § 96 ods. 2 O. s. p. nesúhlasiť z vážnych dôvodov so späťvzatím žaloby. Žalovaní z vážnych
dôvodov s čiastočným späťvzatím nesúhlasili, okresný súd im uprel svojim procesným pochybenímprávo vyjadriť svoj nesúhlas so žalobcovou dispozíciou so žalobou, a teda žalovaným ako účastníkom
konania, okresný súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom. V prejednávanej veci nie je
zrejmé, z akých skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného okresným súdom, okresný

súd dospel k záveru, že v danom prípade chýba dobromyseľnosť zo strany žalovaných, ako aj zo
strany ich právnych predchodcov. Okresný súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, ktorého
výsledkom by bola preukázaná uvedená skutočnosť. Žalovaní bez prerušenia užívali zberné miesto
nachádzajúce sa na parc. č. XXX dobromyseľne od roku XXXX, kedy nadobudli rodinný dom v obci
V., pričom od 70. rokov minulého storočia toto zberné miesto dobromyseľne a nerušene užívali aj ich

právni predchodcovia, ktorí obývali rodinný dom žalovaných (rodičia žalovaného 2/). Až do uplatňovania
ochrany vlastníckeho práva, ktorého sa žalobca začal domáhať podaním žaloby na súde dňa 25.
11. 2013, sa dlhých viac ako 40 rokov týchto práv nedomáhal žiaden z podielových spoluvlastníkov
predmetnej nehnuteľnosti, t. j. parc. č. XXX. Žalobca spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti
ako sám uvádzal nadobudol od pána F. už v roku 1999, pričom taktiež ako spoluvlastník neučinil
žiadne kroky smerujúce k ochrane vlastníckeho práva dlhých takmer 15 rokov. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená. Žalovaní majú za to, že pohnútky žalobcu domáhať sa ochrany
svojho vlastníckeho práva voči žalovaným sú nečestné, založené na osobných sporoch účastníkov, keď
žalovaní sa nechcú podriadiť expanzívnym staviteľským plánom žalobcu.

4. K odvolaniu žalovaných podal vyjadrenie žalobca. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť. Uviedol,

že určitosť výroku súdneho rozhodnutia pri označení veci je daná vtedy, ak je vec vo výroku
nezameniteľne rozpoznateľná od iných vecí (stanovisko Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28. 06. 2000,
sp. zn. Cpjn 38/98 uverejneného v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 44, ročník 2000,
rovnako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo 122/2011). Žalobca má za to, že výrok rozsudku je určitý
a vykonateľný, pretože výrok súdneho rozhodnutia sa týka veci, ktorá nie je zameniteľná s inou vecou,

daná vec je presne špecifikovaná, pričom takému opisu zodpovedá len jediná vec, a na predmetných
pozemkoch sa žiadna iná vec takto špecifikovaná nenachádza. Pokiaľ žalovaní namietajú pravdivosť
výpovede svedka T. M., tak žalobca pripomína, že sa jedná o svedka navrhnutého žalovanými, pričom
súd z jeho výpovede v rozsudku iba cituje, avšak nezaložil na jeho výpovedi svoje rozhodnutie, práve
naopak, súd konštatoval, že výpovede účastníkov konania aj svedkov ohľadne času vybudovania

predmetného zberného miesta s príslušenstvom je rozporný. Svedkyňa E. Y. pochopiteľne nebola
účastníčkou konania 5C/58/2012, pretože jej (najväčší) spoluvlastnícky podiel previedla na žalobcu ešte
pred začatím konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva vedenom pod sp. zn. 5C/58/2012.
Pokiaľ sa týka čiastočného späťvzatia žaloby, tak okresný súd rozhoduje o zastavení, či späťvzatí žaloby
uznesením, čo však platí iba vtedy, pokiaľ súd nerozhoduje vo veci samej, kedy do rozsudku pojme aj

výroky, o ktorých by inak rozhodoval vo forme uznesenia. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo na
pojednávaní, kde boli žalovaní prítomní, a teda mali možnosť vyjadriť nesúhlas ešte pred rozhodnutím o
čiastočnom zastavení konania. Žalobca dokazuje svoje vlastnícke právo a rušivý zásah žalovaných, a je
vecou dôkaznej povinnosti žalovaných preukázať súdu, že rušivý zásah vykonávajú oprávnene. V tomto
smere teda dôkazné bremeno zaťažuje žalovaných. Bolo teda dôkaznou úlohou žalovaných preukázať

súdu, na základe čoho (akého práva) pozemok vo vlastníctve žalobcu užívajú. Žalovaní v tomto smere
v priebehu konania viackrát svoje tvrdenia menili. Žalovaným chýba akýkoľvek (aspoň domnelý) titul
pre vstup do oprávnenej držby práva. Žalovaní sami v sebe nemali uzrejmené, na základe čoho
vlastne užívajú pozemok žalobcu, pričom nastavenie mysle (subjektívna stránka vydržania) je základný
anevyhnutnýpredpokladdobromyseľnosti,ateda ivydržania. Ďalejvsúvislostispoukazomžalovaných

na existenciu ich práva podľa § 397 a § 398 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01. 01.
1992 žalobca poukázal na judikatúru, podľa ktorej sa „dočasné právo mať na cudzom pozemku stavbu
nemôže premeniť na trvalé právo iba tým, že pozemok nadobudne nový vlastník, ktorý je o existencii
stavby informovaný“ (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1690/2004). Rozsudok okresného súdu plne
korešponduje aj s judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorý v plenárnom rozhodnutí PL.ÚS 19/09

uvádza: „treba predovšetkým konštatovať, že s ohľadom na význam ochrany pozemkového vlastníctva
v právnom štáte, berúc do úvahy koncepciu oddeleného vlastníctva pozemkov a stavieb, nemožno
ústavnoprávne akceptovať výstavbu trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorý musí
byť preukázaný pred začatím výstavby“. Žalovaní nepreukázali súdu žiadny hmotnoprávny titul, ktorý
by ich oprávňoval zasahovať do vlastníckeho práva k pozemkom žalobcu.

5. K vyjadreniu žalobcu zaslali vyjadrenie žalovaní 1/, 2/. Zotrvávali naďalej na svojom odvolaní, s tým,
že napádané rozhodnutie je podľa názoru žalovaných nepreskúmateľné a zároveň nevykonateľné. Bez
vyhotovenia geometrického plánu, ktorým dôjde k presnému a detailnému zakresleniu predmetnéhopozemku a najmä všetkých objektov na tomto pozemku (vrátane všetkých stavieb zberných miesť,
žúmp a septikov, verejného vodovodu, atď.) nie je možné, aby súd prvej inštancie takto neurčitým a
nevykonateľným výrokom uložil žalovaným akúkoľvek povinnosť. Počas súdneho konania svedkovia

uviedli, ktorí bývali na parc. č. XXX, že parc. č. XXX nikdy v minulosti nebola využitá ako dvor, ale vždy
to bola verejná cesta. Žalovaní bez prerušenia užívali zberné miesto nachádzajúce sa na parc. č. XXX
dobromyseľne od roku XXXX, kedy nadobudli rodinný dom v obci V., pričom od 70. rokov minulého
storočia toto zberné miesto dobromyseľne a nerušene užívali aj ich právny predchodcovia, ktorí obývali
rodinný dom žalovaných, t. j. rodičia žalovaného 2/. Žalovaní nemajú na mieste samom inú možnosť

zabezpečiť si odvod splaškovej vody, ako prostredníctvom stavby zberného miesta, pričom žalovaní svoj
rodinný dom využívajú na trvalé bývanie.

6. K vyjadreniu žalovaných zo dňa 27. 03. 2017 zaslal vyjadrenie žalobca. Napadnutý rozsudok prvej
inštancie navrhol potvrdiť. Žalovaní prakticky nemajú pri plnení rozsudkom uloženej povinnosti ako
spôsobiť škodu, resp. výkon rozhodnutia nepredstavuje zvýšené riziko vzniku škody, pretože predmetná

stavba zberného miesta s príslušenstvom je potrubím spojená len s domovou nehnuteľnosťou
žalovaných a pri jej odstránení by pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti nedošlo ku kontaktu s inými
stavbami. Žalovaným chýba akýkoľvek (aspoň domnelý) titul pre vstup do oprávnenej držby práva.
Pokiaľ by sa ujali držby práva na základe nejakej ústnej dohody, tak v zmysle judikatúry platí, že
týmto jednali v právnom omyle, ktorý nezakladá dobromyseľnú držbu takéhoto práva a nemôže viesť

k vydržaniu. Žalovaní totiž, ani len v tomto súdnom konaní nemali sami v sebe uzrejmené, na základe
čoho vlastne užívajú pozemok žalobcu. Aj keby bola stavba vybudovaná pred rokom 1976, tak na
jeho vybudovanie sa vyžadovalo podľa § 1 a § 2 zák. č. 87/1958 Zb. (ktorý bol zrušený zák. č.
50/1976 Zb.), tzv. rozhodnutie o prípustnosti stavby. Žalovaní teda vo vyjadrení znova popierajú svoje
vlastné prednesy, keď žalovaná 1/ ako aj predošlý právny zástupca v konaní tvrdili, že stavba bola

povolená, ale povolenie sa nezachovalo. Povolenie na danú stavbu neexistovalo, pretože aj za predošlej
právnej úpravy povoľovania stavieb, nebolo možné povoliť stavbu fyzickej osobe, bez vysporiadania
práv k pozemku. Daná stavba je preto nielen stavbou na cudzom pozemku (neoprávnenou), ale aj
stavbou nepovolenou (tzv. čiernou stavbou). Pokiaľ žalovaní uvádzajú, že nemajú možnosť zabezpečiť
si odkanalizovanie svojho rodinného domu inak, tak ani toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Žalovaní

vlastnia rozsiahli dvor a záhradu, v ktorom majú možnosť riešiť odkanalizovanie formou vodotesnej
žumpy, prípadne septiku, v súlade so zákonom o vodách.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP v druhom výroku potvrdil ako vecne správny.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.Odvolacísúdpreskúmalvecnazákladepodanéhoodvolaniažalobcu,ktoréhoprávneúčinky
nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne a
odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, ako aj s argumentáciou žalobcu v podaných
vyjadreniach k odvolaniu, pričom argumenty žalovaných 1/, 2/ nepovažuje za také, ktoré by spochybnili
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Okresný súd v postačujúcom rozsahu vykonal dokazovanie,
jednotlivé dôkazy riadne vyhodnotil samostatne aj vo vzájomných súvislostiach, pričom vysvetlil, z

akého dôvodu nevykonával ďalšie navrhované dôkazy. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal
podstatnými predpokladmi, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie vo veci.11. Ani s ohľadom na námietky vznesené žalovanými v odvolacom konaní nemožno dospieť k
inému záveru, než k akému dospel okresný súd. V odvolacom konaní žalovaní neuviedli žiadne také
skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa domáhali

žalovaní. Rozhodnutie považuje odvolací súd za správne a dostatočne odôvodnené v súlade s ust. §
220 CSP (pôvodne ust. § 157 O. s. p. v čase rozhodovania okresného súdu). Námietku žalovaných, a to
konkrétne, že rozsudok je arbitrárny a nepreskúmateľný, odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú.

12. Ďalšou odvolacou námietku žalovaných bolo, že v napádanom rozhodnutí nie je presne

špecifikované, z ktorej časti predmetných parciel majú žalovaní stavbu zberného miesta spolu s
kanalizačnou prípojkou a trativodom odstrániť, Žalovaní majú za to, že výrok rozhodnutia okresného
súdu je nevykonateľný. S uvedenou odvolacou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Podľa názoru
odvolacieho súdu okresný súd dostatočne špecifikoval v druhom výroku svojho rozhodnutia, čo majú
žalovaní odstrániť na vlastné náklady, kde je presne uvedené, z ktorého pozemku má dôjsť k odstráneniu
zberného miesta, a okresný súd zároveň presne špecifikoval o aký vybetónovaný objekt s akým otvorom

a odtokom spolu s kanalizačnou prípojkou a trativodom majú žalovaní odstrániť, pričom uviedol aj tú
skutočnosť, do kedy žalovaní majú túto svoju povinnosť splniť (30 dní od právoplatnosti rozhodnutia).
Uvedené zberné miesto bolo aj predmetom ohliadky na mieste samom, ktorá sa konala dňa 16. 10.
2014 kde bola prítomná aj žalovaná 1/, pričom uvedená skutočnosť (čo majú žalovaní 1/, 2/ odstrániť)
nebola v konaní sporná. Predmetná stavba zberného miesta s príslušenstvom je potrubím spojená len

s domovou nehnuteľnosťou žalovaných a pri jej odstránení pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti,
nemôže dôjsť ku kontaktu s inými stavbami, tak ako to tvrdia žalovaní 1/, 2/ vo svojom odvolaní. Aj
uvedenú námietku preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Určitosť výroku súdneho rozhodnutia
pri označení veci je daná vtedy, ak je vec vo výroku nezameniteľne rozpoznateľná od iných vecí. Na
predmetných pozemkoch sa žiadna iná vec takto špecifikovaná nenachádza, čo jednoznačne vyplýva

aj z ohliadky na mieste samom vykonanej okresným súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená
námietka žalovaných je účelová a odvolací súd v tomto smere naviac udáva, že žalovaní uvedenú
námietku vzniesli až v odvolacom konaní. Výrok rozsudku okresného súdu je preto určitý a vykonateľný,
a so žiadnym iným objektom nezameniteľný. Nebolo preto potrebné a nebolo by ani hospodárne v
konaní vypracovávať geometrický plán.

13. Námietka žalovaných ohľadom vyhodnotenia dôkazov vykonaných pred okresným súdom nie je
dôvodná. Úvodom odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, teraz strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotenímdôkazov(IV.ÚS252/04),aniprávonato,abybolúčastníkkonaniapredvšeobecnýmsúdom
úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva

podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatria ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, uznesenie
NajvyššiehosúduSRsúdne15.apríla2010,sp.zn.3Cdo332/2009).Knámietkamžalovanýchodvolací
súd uvádza, že súd je povinný sa zaoberať námietkami, argumentami a návrhmi strán na vykonanie

dôkazov, ktoré majú pre rozhodnutie význam, t. j. ktoré sú podstatné. Nevyžaduje sa, aby na každý
argument strany bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
15. decembra 2009, sp. zn. 4 Cdo 53/2009 ). Rozsudok okresného súdu obsahuje vysporiadanie sa
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom myšlienkový postup súdu je dostatočne vysvetlený
s poukazom na všetky skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, a taktiež s poukazom na

prijaté právne závery.

14. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalovaných, že okresný súd nevykonal
žiadne dokazovanie, ktorého výsledkom by bola preukázaná skutočnosť ohľadom nedobromyseľnosti
zostranyžalovaných.Okresnýsúdsprávne vyhodnotil,žežalovaným,akoajichprávnym predchodcom

chýba dobromyseľnosť pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe
vydržania. Z obsahu spisu je zistiteľné, že žalovaní v priebehu konania viac krát menili svoje tvrdenia
ohľadom toho, na základe čoho pozemok vo vlastníctve žalobcu užívajú. Subjektívna stránka vydržania
je však základný a nevyhnutný predpoklad pre dobromyseľnosť vydržania. Okresný súd preto správne
rozhodol, keď uviedol, že žalovaným chýba dobromyseľnosť, a tak isto aj ich právnym predchodcom.

Žalovaní ďalej v konaní neuniesli dôkazné bremeno ani k tvrdeniu, že predmetné nehnuteľnosti im boli
prenechané na dočasné užívanie, pričom neuviedli v ktorom období, resp. komu boli prenechané a
okresnému súdu sa nepodarilo tieto rozpory prezentované žalovanými v konaní pred okresným súdom
odstrániť ani výsluchom navrhnutých svedkov.15. Dôležitým predpokladom pre nadobudnutie práva vecného bremena vydržaním je aj skutočnosť,
že držba je oprávnená. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že

mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá
viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k
právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Držiteľ musí byť v dobrej viere,
že je tu taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu. Uvedené skutočnosti žalovaní v konaní nepreukázali, a preto okresný súd správne

vo veci rozhodol, keď uložil žalovaným povinnosť odstrániť stavbu zberného miesta.

16. K odvolacej námietke žalovaných ohľadne nesprávneho procesného postupu okresného súdu v
časti, kde žalobca zobral žalobu čiastočne späť a konanie žiadal zastaviť, odvolací súd uvádza, že
uvedená námietka žalovaných je v tejto časti dôvodná. Okresný súd nedodržal procesný postup pri
čiastočnom späťvzatí žaloby, keď od žalovaných 1/, 2/ nežiadal súhlas so späťvzatím žaloby, ktorý bol

potrebnývzmysle §96ods.2O.s.p.,ktorýbolplatnýaúčinnývčaserozhodovaniaokresnéhosúdu. Zo
zápisnice o pojednávaní konanom dňa 09. 09. 2015 odvolací súd zistil, že žalobca na tomto pojednávaní
zobral žalobu späť, a to v časti prvého výroku s poukazom na to, že druhý výrok vlastne konzumuje aj
prvý výrok, a pokiaľ sa týka prvého výroku, v tejto časti žalobu zobral späť a žiadal konanie zastaviť.
Zo zápisnice je zistiteľné, že okresný súd nepostupoval v súlade s § 96 ods. 2 O. s. p., a to tak, že by

zistil od žalovaných, či súhlasia so späťvzatím žaloby v tejto časti, a z toho dôvodu odvolací súd musel
rozhodnutie okresného súdu v prvom výroku ohľadom čiastočného zastavenia konania zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. V ďalšom konaní okresný súd
vyzve žalovaných 1/, 2/, či súhlasia so späťvzatím žaloby v tejto časti a následne po zaujatí stanoviska
žalovanými 1/, 2/ vo veci, opätovne rozhodne.

17. Zároveň odvolací súd zrušil aj tretí výrok okresného súdu o trovách konania štátu, ako závislý výrok,
o ktorom okresný súd taktiež opätovne rozhodne v novom rozhodnutí o trovách konania v zmysle § 396
ods. 3 CSP.

18. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).