Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/23/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615213766
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615213766.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci starostlivosti o maloleté deti 1. J. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom
ako matka, 2. F. Q., narodená XX. XX. XXXX, bytom ako otec, deti rodičov matky J. K., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom U. Z. XX, t. č. ul. L. Z. XX, X., štátne občianstvo SR, zastúpená JUDr. Erikou Golskou,
advokátkou, so sídlom T. G. Masaryka 29, 984 01 Lučenec, otca Y. Q., narodený XX. XX. XXXX, trvale
bytom Y. Z. XX, XXX XX U., štátne občianstvo SR,
zast. JUDr. Michalom Matalom, advokátom, so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, maloleté deti
zastúpené kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR K. v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností,
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5P/59/2015-69 zo dňa 12. 02. 2016,

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch týkajúcich sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej F. Q., nar. XX. XX. XXXX a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v tejto časti vec
v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom súd návrh matky maloletých detí na zmenu rozsudku Okresného
súdu Lučenec zo dňa 18. 08. 2015 č. k. 9P/40/2015-24 vo výroku, ktorým maloletá F. Q. bola zverená
do osobnej starostlivosti otca zamietol. Rozsudok okresného súdu v časti vyživovacej povinnosti matky
k maloletej F. zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť matky k maloletej F. Q. zvýšil zo sumy 30 Eur
mesačne na sumu 40 Eur mesačne od 12. 02. 2016 s tým, že výživné je matka povinná zasielať k rukám
otca maloletého dieťaťa vždy do 20-tého dňa každého mesiaca mesačne vopred. Upravil styk matky s
maloletou F. Q. tak, že táto je oprávnená stýkať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň od piatku od
15.00 hod., do najbližšej nedele do
17.00 hod. s tým, že matka dieťa prevezme každý piatok v škole, ktorú dieťa navštevuje v určenom
čase a otcovi dieťa vráti pred domom, kde dieťa s otcom bývajú, v určenom čase. V dňoch keď sa
nevyučuje, matka prevezme dieťa pred domom, kde dieťa s otcom bývajú. Uložil obidvom rodičom
povinnosť rešpektovať túto úpravu styku s tým, že otec je povinný dieťa matke odovzdať v určenom
čase a na určenom mieste a matka po ukončení styku s dieťaťom, dieťa otcovi vráti taktiež na určenom
mieste a v určenom čase. Vo vzťahu k maloletému J. Q. súd zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 9P/40/2015-24 zo dňa 18. 08. 2015 tak, že maloletého J. Q. zveril do osobnej starostlivosti
matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého J. Q. mesačne sumou 60 Eur od 12. 02. 2016, ktoré výživné je otec
povinný zasielať k rukám matky dieťaťa vždy do 20-tého dňa každého mesiaca mesačne vopred. Súd
styk otca s maloletým J. Q. neupravil. Súd uložil maloletému J. Q. a rodičom maloletého dieťaťa Y. Q.
a J. K. výchovné opatrenie podrobiť sa psychologickému poradenstvu. O trovách konania rozhodol tak,
že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Vo vzťahu k návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej F. Q. súd
uviedol, že v priebehu konania neboli zistené žiadne zmeny ani na strane rodičov, ani na strane dieťaťa,
ktoré by odôvodňovali zmenu zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča s poukazom na

to, že úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bola predmetom súdneho konania
vedeného u Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9P/40/2015-24 zo dňa 18. 08. 2015, keď rozsudkom súdu
bola schválená dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností tak, že obidve maloleté deti
boli zverené do osobnej starostlivosti otca a matka maloletých detí bola zaviazaná prispievať na výživu
maloletého J. Q. mesačne sumou 50 Eur a na výživu maloletej F. Q. mesačne sumou vo výške 30 Eur,
pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
28. 08. 2015. Súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že otec s maloletou F. bývajú v rodinnom
dome v obci Y., ktorého rekonštrukciu otec dieťaťa ukončil v roku 2015. Matka maloletých detí sa
vydala, býva v spoločnej domácnosti so svojim terajším manželom a jeho tromi maloletými deťmi, pričom
obývajú suterén rodinného domu kde sa nachádza ústredné kúrenie, vodovod, tri izby a kuchyňa. Súd v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že u otca sú vytvorené vhodnejšie výchovné prostriedky pre výchovu
maloletej F. vrátane zabezpečenia stability výchovného prostredia, prostredia v rodine a zabezpečenia
pravidelnosti pri plnení školských povinností. Súd vykonal dokazovanie okrem iného aj výsluchom
maloletej F., výsluchom svedkov vo vzťahu k zabezpečeniu starostlivosti o maloleté deti rodičmi,
hodnotením maloletej F. zo O. L.
L. V. K..

Proti rozsudku prvostupňového súdu vo výrokoch týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej F. Q. v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa s poukazom
na to, že v konaní došlo k vade uvedenej
v § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav s poukazom aj
na ust. § 205 ods. 2 písm. c) O. s. p. z dôvodu, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. V odôvodnení rozhodnutia
matka maloletých detí uviedla, že v konaní Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9P/40/2015 súhlasila
s rodičovskou dohodou, keď k rodičovskej dohode pristúpila po dlhotrvajúcich úvahách a jej snahe
vynechať maloleté deti z riešenia ich vzájomných problémov s otcom detí, predovšetkým nepodrobovať
ich účasti v súdnom konaní. K uzatvoreniu rodičovskej dohody predchádzal prísľub otca detí, že jej
v styku s deťmi nikdy nebude brániť; aj napriek tomu, že už nebudú žiť v spoločnej domácnosti, na
výchove detí sa budú podieľať rovnakou mierou. Reálna situácia už od vynesenia rozsudku však bola iná.
Poukázala na to, že z týchto dôvodov nebola úprava styku s maloletou F.. Po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku však otec jej stretnutia s dcérou obmedzil; keď sa snažila s dcérou stretávať aspoň v škole,
bolo jej povedané, že otec prikázal učiteľkám, aby takéto stretnutia jej neumožnili. Napriek zákazu zo
strany pedagógov v ranných hodinách dcéru v škole navštevovala, keďže má za to, že v tomto veku
matku veľmi potrebuje. F. sa stretnutiam vždy teší, prejavujú si vzájomnú lásku. Dôvodom jej návštev
postupom času sa stalo aj to, že si všimla, že dcéra chodí do školy neupravená, v špinavom ošatení,
s neučesanými vlasmi, čo jej ako matke dieťaťa vadí a preto jej takmer každé ráno do školy odnesie
čisté oblečenie. Vzniknutý stav pramení zrejme z toho, že otec dieťaťa žije v domácnosti so svojou
matkou, ktorá má však už XX rokov a je sama chorá a nedokáže dostatočne zabezpečiť tzv. ,,ženské“
práce v dome ako je varenie, pranie, pravidelná hygiena a starostlivosť o dieťa. Otec vykonáva náročné
povolanie T. N., ktoré ho značne časovo obmedzuje na úkor starostlivosti o maloletú F.. Nezriedka sa
stalo, že dcéra jej hovorila, že musela ísť s ockom na pracovné stretnutie v popoludňajších hodinách,
pretože ju nemal s kým nechať. Aj tento reálny zážitok dieťaťa je dôkazom toho, že otec už zrejme s
poukazom na vysoký vek a nepriaznivý zdravotný stav nedôveruje svojej matke v otázke starostlivosti
o maloletú F. a radšej dieťa vezme so sebou na pracovné stretnutie. Maloletá jej tiež spomínala, že
keď bola doma iba so svojou starkou, ušla jej k susedom a starká si to podľa vyjadrenia dieťaťa
ani nevšimla. Útek dieťaťa svedčí o tom, že dieťa sa v spoločnosti starej matky necíti dobre, nudí
sa. Útek dieťaťa z domu považuje za veľké riziko z dôvodu nebezpečenstva, ktoré F. hrozí. Práve
eliminovanie rizík je jednou z úloh starostlivosti o dieťa, ktorú v prípade F. má zabezpečovať jej otec. Za
nevhodné pre maloleté dieťa považuje aj to, že otec maloletú F. často berie do miestneho pohostinstva,
čo bolo potvrdené aj svedeckou výpoveďou R. L.. F. jej o týchto návštevách v pohostinstvách zvykne
povedať spôsobom, že ,,maminka ty sa budeš hnevať, ale zasa sme s ockom boli na drink“. S dcérou
sa snaží pravidelne kontaktovať aj telefonicky, avšak aj tento spôsob komunikácie býva málokedy
úspešný, keďže maloletá nemá vlastný telefón, zvykne telefonovať na mobil otca dieťaťa, avšak v obci
Y. je slabý signál. Pokiaľ volá na pevnú linku do domácnosti, málokedy sa stane, že jej telefón niekto
zdvihne. Napriek všetkým uvedeným skutočnostiam súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval,
že u otca sú vytvorené vhodnejšie podmienky pre výchovu maloletej F., vrátane zabezpečenia stability
výchovného prostredia, prostredia v rodine a zabezpečenia pravidelnosti pri plnení školských povinností,

pri ktorom tvrdení súd zrejme vychádzal zo stanoviska zástupkyne kolízneho opatrovníka maloletých
detí. Namietala, že zástupkyňa kolízneho opatrovníka podala do súdneho konania správu napriek tomu,
že v priebehu konania nebolo vykonané miestne šetrenie za účelom zistenia vhodnosti podmienok na
výchovu maloletej F.. Dôsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z absencie
miestneho šetrenia je aj nepravdivé tvrdenie o tom, že v súčasnosti býva matka v suteréne rodinného
domu v X. s malými oknami, čo podľa stanoviska zástupkyne kolízneho opatrovníka vyhovuje skôr
bývaniu dočasného charakteru. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože už v návrhu na začatie
súdneho konania dňa 18. 09. 2015 uviedla, že spolu s manželom obývajú trojizbový byt, pričom tento byt
je vo vlastníctve rodičov jej manžela, o čom predložila výpis listu vlastníctva a čestné prehlásenie rodičov
jej manžela týkajúce sa užívania nehnuteľnosti. Doložila fotografie pre vykreslenie skutkovej situácie v
jej domácnosti. Absencia miestneho šetrenia zo strany zástupcu kolízneho opatrovníka maloletých detí
podľa jej názoru znevýhodnela podmienky na výchovu maloletej F. na jej strane a naopak zvýhodnila
podmienky na výchovu dieťaťa na strane otca, pretože pokiaľ by bolo vykonané šetrenie, bolo by ním
zistené, že rekonštrukcia rodinného domu, ktorý vlastnícky patrí matke otca dieťaťa, k dnešnému dňu
nie je ukončená. Maloletá F. obýva miestnosť, ktorá má slúžiť ako kuchyňa, pričom otec maloletej dcére
tvrdí, že bude mať vlastnú izbu v podkroví,
avšak s výstavbou podkrovia sa ku dnešnému dňu ani nezačalo. Kuchyňa v domácnosti otca dieťaťa
nie je súčasťou rodinného domu, na varenie sa používa letná kuchynka. Predložila fotografie z
domácnosti otca dieťaťa. Poukázala, že v spoločnej domácnosti s ňou a jej manželom bývajú tri deti z
predchádzajúceho manželstva jej manžela vo veku XX, XX a XX rokov, pre maloletú F. je pripravená
samostatná izba. Maloletá ma veľmi dobré vzťahy so všetkými deťmi žijúcimi v ich domácnosti, rovnako
vzťahy týchto detí k F. sú dobré. V domácnosti otca, kde maloletá v súčasnosti žije, nie sú iné deti a
žiadne deti nie sú ani v susedstve, teda maloletá nemá primeranú kamarátku, ktorú ako dievča vo svojom
veku potrebuje mať. Za nedostatok v rámci dokazovania realizovaného prvostupňovým súdom považuje
aj skutočnosť, že vo veci nebolo vykonané znalecké dokazovanie, pričom dôvodnosť znaleckého
dokazovania vidí v tom, že maloletá F. pri stretnutiach s ňou hovorí, že chce bývať spolu s ňou a
bratom J.. Pokiaľ zástupkyňa kolízneho opatrovníka s maloletou F. vykonala pohovor, či už za účasti otca
dieťaťa, resp. dieťa bolo na pohovor sprevádzané otcom, z ktorého dôvodu neprejavilo svoje slobodné
rozhodnutie v otázke starostlivosti oň. Znalecké skúmanie by bolo vykonané odborníkom z oboru detskej
psychológie, ktorý by vedel rozpoznať, či dieťa vyjadruje svoju slobodnú vôľu, alebo len tlmočí vôľu
otca vo svojich vyjadreniach. Z týchto dôvodov navrhla vo veci vykonať znalecké dokazovanie. Matka
maloletých detí navrhla, aby súd rozsudok okresného súdu v častiach napadnutých jej odvolaním zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom navrhla vykonať znalecké dokazovanie ohľadom
zverenia maloletej F. do jej osobnej starostlivosti. V prípade, ak vykonaným znaleckým dokazovaním
bude preukázané, že zverenie maloletej F. Q. do jej osobnej starostlivosti je v záujme maloletého dieťaťa,
navrhla, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9P/40/2015-24 zo dňa 18. 08. 2015 v
časti o výchove a výžive maloletej F. Q. tak, že maloletá F. bude zverená do osobnej starostlivosti matky,
ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jej majetok, otec bude povinný prispievať na výživu maloletej
F. sumou 40 Eur mesačne vždy do 20-tého dňa každého mesiaca mesačne vopred stým, že súd styk
otca maloletého dieťaťa s maloletou neupravuje.

K podanému odvolaniu sa otec maloletého dieťaťa nevyjadril.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol vo vzťahu k
tvrdeniu matky v odvolaní o absencii miestneho šetrenia zo strany kolízneho opatrovníka, že majú za
to, že pomery na strane otca boli prešetrené dňa
16. 07. 2015 a 09. 10. 2015, kedy bolo konštatované, že pomery na strane otca sa nezmenili. Prešetrenie
pomerov na strane matky bolo vykonané dňa 16. 07. 2015 na adrese X., M. R. L. XXX/XX, kde bol
prítomný v tom čase partner matky dieťaťa R. K.. V tom čase rodina žila v podnájme v bytovej jednotke,
ktorá sa nachádza v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je B. Y., bytom X.. Najnižšie podlažie rodinného
domu je zapustené z 2/3 v zemi. Okná miestností sú rozmerov cca 40cm x 80 cm, na základe čoho
bolo konštatované, že bytová jednotka sa nachádza v pivničných priestoroch. Dňa 20. 07. 2015 matka
maloletého dieťa bola predvolaná na úrad z dôvodu, aby sa vyjadrila k uvedenej veci. Následné šetrenie
v domácnosti matky bolo vykonané dňa 18. 01. 2016 na adrese X., L. č. X z dôvodu, že rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/12/2013-73 zo dňa 04. 06. 2013 súd nariadil nad maloletými
deťmi L., T. a R. K. výchovné opatrenie - dohľad. V tom čase sa kolízny opatrovník dozvedel, že na strane
matky maloletého dieťaťa došlo ku zmene, nakoľko matka maloletých detí na súdnych pojednávania o
zmene bydliska nehovorila. Z ich pohľadu bytové pomery nie sú dôvodom pre zverenie maloletej F. do

starostlivosti otca. Vo veci vykonaného pohovoru s maloletou F. majú za to, že dňa 16. 07. 2015 bol
v domácom prostredí vykonaný pohovor s maloletou F. bez prítomnosti otca maloletej, kedy maloletá
F. uviedla, že chce ostať žiť s otcom a matku chce navštevovať. Šetrenia a pohovor s dieťaťom boli
vykonané bez predchádzajúceho upovedomenia otca maloletého dieťaťa. Následne súd považoval za
potrebné vypočuť maloletú F. na súdnom pojednávaní dňa 11. 01. 2016. Na základe uvedeného, kolízny
opatrovník nenavrhol znalecké dokazovanie z dôvodu, že maloleté dieťa bolo opakovane vypočuté a
nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa porobilo znaleckému dokazovaniu, ktoré môže pôsobiť na
dieťa stresujúco. Kolízny opatrovník trvá na svojich vyjadreniach zo súdnych pojednávaní a navrhuje
odvolanie matky zamietnuť a rozsudok č. k. 5P/59/2015-69 zo dňa 12. 02. 2016 potvrdiť.

V dôsledku odvolania podaného matkou maloletých detí krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec
v medziach daných ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a v súlade
s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, rozsudok okresného súdu podľa ust.
§ 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec v zrušenej časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku
okresného súdu v napadnutej časti v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p., ani na jeho zmenu v zmysle
§ 220 O. s. p. Treba prisvedčiť odvolateľke, že rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti
trpí vadami z dôvodu, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, na ktorý potom nesprávne
aplikoval právny predpis a to predovšetkým vo vzťahu k zisteniu pomerov na strane obidvoch rodičov
maloletého dieťaťa, ako aj samotného maloletého dieťaťa. Zároveň odvolací súd uvádza, že pokiaľ
súd ustálil, že u otca sú vytvorené vhodnejšie výchovné podmienky pre výchovu maloletej F. vrátane
zabezpečenia stability výchovného prostredia, prostredia v rodine a zabezpečenia pravidelnosti pri
plnení školských povinností, tento svoj záver žiadnym spôsobom nezdôvodnil, keď tomuto záveru v
odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu predchádza iba opis zisteného skutkového stavu bez
zhodnotenia jednotlivých dôkazov, ktoré v konaní vykonané prvostupňovým súdom boli. Z tohto dôvodu
možno pričítať odôvodneniu rozsudku prvostupňového súdu aj vadu nepreskúmateľnosti, ktorá zakladá
dôvod pre zrušenie prvostupňového rozsudku v zmysle § 221 ods. 1 písm. f ) O. s. p. Odvolací súd
však s prihliadnutím na obsah odvolania uvádza, že prvostupňový súd predovšetkým nedostatočne
zistil skutkový stav. Nepochybne z obsahu spisu vyplýva, že kolíznym opatrovníkom v priebehu konania
pred prvostupňovým súdom v tejto súdenej veci nebola podaná žiadna správa o šetrení pomerov
u rodičov maloletého dieťaťa a ani správa o vykonanom pohovore. Tomuto nasvedčuje napokon aj
tvrdenie alebo skutočnosti uvádzané kolíznym opatrovníkom vo vyjadrení k odvolaniu matky, z ktorého
nepochybne vyplýva, že pomery u otca maloletého dieťaťa vrátane vykonaného pohovoru s maloletým
dieťaťom boli preskúmavané a pohovor bol vykonaný ešte pred začatím súdneho konania v tejto veci.
Šetrenie u matky maloletého dieťaťa bolo vykonané v súvislosti s vecou, ktorá nie je predmetom tohto
konania, ale súvisí s otázkou realizácie dohľadu, ktorý bol nariadený u maloletých detí manžela matky
maloletého dieťaťa. Zároveň z podaného odvolania vyplýva, že pomery a to predovšetkým bytové
pomery u matky maloletých detí už v čase rozhodovania boli iné, než z akých vychádzal pri rozhodnutí
súd prvostupňového súdu. Aj keď bytové pomery sami o sebe sú iba jedným z kritérií pri rozhodovaní
súdu v otázke zverenia maloletého dieťaťa niektorému z rodičov maloletého dieťaťa, je pre náležité
zistenie skutkového stavu nepochybne potrebné tieto bytové pomery riadne preskúmať, predovšetkým
za situácie, že z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé, že bytovým pomerom,
avšak len na strane matky maloletého dieťaťa sa súd venoval, keď v odôvodnení rozhodnutia uvádzal
stanovisko kolízneho opatrovníka vo vzťahu k bytovým pomerom matky maloletého dieťaťa s tým, že táto
bytová jednotka vyhovuje skôr bývaniu dočasného charakteru. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že
vykonaným dokazovaním a to výpoveďou svedkyne R. L. bola spochybnená náležitá starostlivosť otca
o maloleté dieťa, ktorú námietku v konaní pred prvostupňovým súdom uplatňovala aj matka maloletého
dieťaťa. Prvostupňový súd sa však s touto námietkou žiadnym spôsobom nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia, pričom z obsahu spisu tiež vyplýva, že bližšie ani neskúmal, či otec maloletého dieťaťa
zabezpečuje maloletej F. náležitú osobnú starostlivosť s prihliadnutím predovšetkým na tvrdenia, že aj
s maloletým dieťaťom navštevuje miestne pohostinstvo. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že hoci
právny zástupca otca maloletého dieťaťa v záverečnej reči na pojednávaní dňa
01. 02. 2016 uviedol okrem iného aj to, že matka už aj vzhľadom na svoju pracovnú dobu nie je schopná
zabezpečiť dieťaťu potrebnú pravidelnosť, v konaní pred prvostupňovým súdom vôbec nebola zistená
pracovná doba matky u nového zamestnávateľa. Vzhľadom už na hore uvedené dospel odvolací súd
k názoru, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav. V ďalšom konaní bude potrebné, aby
prvostupňový súd venoval náležitú pozornosť šetreniu pomerov obidvoch rodičov a maloletého dieťaťa

a to aj prostredníctvom vykonania šetrenia prostredníctvom kolízneho opatrovník v mieste bydliska otca
maloletého dieťaťa, matky maloletého dieťaťa, opakovaným vykonaním pohovoru kolízneho opatrovníka
s maloletým dieťaťom, ktorý bude smerovať aj k otázke zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloleté
dieťa otcom maloletého dieťaťa ako aj matky maloletého dieťaťa, vzťahom maloletého dieťaťa ku
každému rodičovi. Výsluchom otca a matky dieťaťa súd po poučení podľa § 131 O. s. p. súd zistí,
pracovnú dobu oboch rodičov, zistí ako ten, ktorý z rodičov zabezpečuje alebo je schopný zabezpečiť
starostlivosť o maloleté dieťa v čase plnenia pracovných povinností, zistí aj okolnosti o tvrdených
návštevách pohostinstva zo strany otca vrátane návštevy pohostinstva otca s maloletým dieťaťom.
Súd zároveň zistí, akým spôsobom by matka mienila v budúcnosti zabezpečovať návštevu základnej
školy. V prípade, že takto doplnené dokazovanie nebude dostatočným podkladom pre rozhodnutie
o návrhu matky, súd vo veci nariadi znalecké dokazovanie na zistenie, u ktorého z rodičov existujú
lepšie osobnostné predpoklady pre riadnu výchovu a zabezpečenie všestranného vývoja maloletého
dieťaťa do budúcna. Následne na náležite zistený skutkový stav vykoná právne posúdenie v súlade s
ustanoveniami Zákona o rodine.

Vzhľadom už na hore uvedené, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutých výrokoch
týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej F. Q. zrušil v zmysle § 221 ods.
1 písm. h) O. s. p. a vec vrátil prvostupňovému súdu v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súd zároveň zrušil aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania, pričom o trovách konania v súlade s ust.
§ 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 15, 2018. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.