Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/193/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115208712
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115208712.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v
zastúpení doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátom proti žalovanému: Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, v konaní
o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu v Humennom dňa 27.9.2012 pôvodne vedenou
pod sp. značkou 18C 270/2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu škody 125 Eur a
nemajetkovej ujmy 330 Eur prípadne, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný
Slovenská republika a jej menom Ministerstvo spravodlivosti SR je zodpovedná za škodu, ktorá mu
vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Humennom, pretože tento nerozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom v 15-dňovej lehote. Okresný súd v Humennom pod

sp. značkou 18C 268/2012 spojil túto žalobu spolu s ďalšími žalobami s rovnakými nárokmi na spoločné
konanie. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C 417/2012 zo dňa 29.10.2014 súd vylúčil na
samostatné konanie popri iných aj žalobu pôvodne vedenú pod sp. zn. 18C 270/2012 OS Humenné.
Všetky tieto žaloby žalobca odôvodňoval tým, že ako oprávnený subjekt žiadal o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere.

Exekučný súd bol povinný v zmysle exekučného poriadku po posúdení návrhu, exekučného titulu a
žiadosti exekútora v 15-dňovej lehote udeliť poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie,
prípadne v uvedenej lehote o žiadosti o vykonanie exekúcie rozhodnúť inak. Súd v tejto lehote
nerozhodol a následne bol žalobca nútený vyvinúť enormné úsilie, aby docielil vecný posun v
exekučnom konaní, avšak napriek tomu exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom. V
predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by znemožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi

dlhej dobe.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si preto uplatňuje náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. Majetková ujma predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá munemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu. Ďalším uplatneným nárokom je náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá vznikla tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené

legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a taktiež došlo k vyvolaniu viacerých rizík, t.j. že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
dôjde k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, prípade insolvencii
povinného.

Zároveň skorým rozhodnutím exekučného súdu v zákonnej lehote mohol včas, efektívne a účinne
uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti svojej pohľadávky.

Náhrada nemajetkovej ujmy má byť vnímaná ako spravodlivá satisfakcia za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov a základných práv so zdôraznením neexistencie akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu. S poukazom na uvedené

možno konštatovať úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní
exekučného súdu, ktoré spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik
ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu.
Napokon nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a

spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza z doteraz judikovaných súm, ktoré boli
priznané sťažovateľom nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky pri konštatovaní prieťahov za
určité obdobie.

V pôvodne vedenej veci pod sp. zn. 18C 270/2012 žiadal žalobca o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá mu vznikla v súvislosti s exekučným konaním proti povinnému: S. I., ktorú registroval po
prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pod č. Ex 12261/2008. Súd o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až 19.1.2009 s omeškaním viac ako 6 mesiacov,

Žalobca namietal, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky právnej
zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol zamietnutím žiadosti o udelenie
poverenia po uplynutí zákonom stanovenej lehoty s omeškaním viac ako 6 mesiacov.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal procesné pochybenia na strane žalobcu, ktorý v
žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní, pod ktorými sú vedené na súde, pričom
chýbajú relevantne údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie
celej veci a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti ďalej namietal, že
žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorým by preukazoval vôbec existenciu predmetného

exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov
uviedol najmä odkazom na exekučné spisy, v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd
napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám. Tvrdenia žalobcu, že nemá vedomosť o spisových
značkách v namietaných exekučných konaniach sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého
a zavádzajúceho tvrdenia, pričom neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých

malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu bol jeden z dôvodov, pre
ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu, príkladmo pod sp. značkou II. US 211/2012, IV US 366/2012, IV US
374/2012.

Žalovaný ďalej poukazoval na to, že nie je splnená ani základná podmienka pre možnosť vyhovieť
podanej žalobe v zmysle Zákona 514/2003 Z.z. a to predbežné prerokovanie nároku príslušným
orgánom štátu, po neúspešnosti ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti žalobcu. Dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti žalobcu o predbežnéprerokovanie náhrady škody a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli doručené súdu žaloby
vo veci, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr, pričom z ustanovení
§ 15 ods. 1, § 16 ods. 4 Zákona 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody

spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o
tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 3Cz 38/76, preto má za to, že ide predčasne uplatnený nárok. Žalobca podal na
Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosti o predbežné prerokovanie prerokovanie predmetných nárokov,

avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný priložiť ani príslušné podklady v jednotlivých
exekučných konaniach, prípadne oznámiť dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, vrátane dokladov
preukazujúcich vyčíslenie majetkovej škody, či iné skutočnosti podstatné pre prerokovanie nároku.
Nakoľko neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí, zmaril tým
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o čo sám požiadal, nepovažuje tento
za predbežne prerokovaný v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) Zákona 514/2003 Z.z.

Čo sa týka splnenia atribútov pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle uvedeného zákona je
potrebné vychádzať zo znenia exekučného poriadku, v zmysle ktorého pre posudzovanie exekučného
titulu, rozhodcovského rozsudku neplatí stanovená 15 dňová lehota na udelenie poverenia, prípadne na
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, ak táto bola na súde podaná po 1.6.2011.

Pred 1.6.2011 v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku tento znel: Vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V samotnej dôvodovej správe k novelizovanému
ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého
ustanovenia na rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom

aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor Slovenskej republiky. Skutočnosť, že
sa do formulácie vložili slová rozhodnutie rozhodcovských súdov, predstavovala len explicitnejšie
ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto zákona. Žalovaná poukazovala na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. značka IV ÚS 16/2002, z ktorého vyplýva, že pri
posúdení, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave,
alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti v danej veci. Pojem zbytočné
prieťahy obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti

veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné v zmysle článku 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej žalovaná poukazovala na nedostatok právomoci všeobecného
súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdneho konania iného súdu v konaní o náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. pretože takému skúmaniu môže byť podrobené rozhodnutie súdu len

v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na základe ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd
môže o náhrade škody v zmysle zákona 514/2003 rozhodovať na základe prieťahov v súdnom konaní
len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za

následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia z Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo po
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej Ústavný súd
Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalovaná poukazovala na to, že zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom vyplýva, že v niektorých

veciach k nesprávnemu úradnému postupu Okresných súdov malo dôjsť pred dňom 23.4.2009. Ak
mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula
pri každom takomto nároku osobitne po troch rokoch odo dňa, kedy sa žalobca o škode dozvedel, t.j.
po troch rokoch od uplynutia 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom

na uvedené žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo
k uplynutiu 15 dňovej lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. 3
roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežnom prerokovaní nároku.K vyčíslenej škode a k nemajetkovej ujme žalovaná vyjadrila názor, že uplatnená suma titulom náhrady
škody je len hypotetickou sumou, nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhrady škody, pričom
zjavne neide o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy.

K príčinnej súvislosti žalovaná uviedla, že táto nie je daná ani pre prípad uplatnenej náhrady škody z
nezákonnéhorozhodnutiasúdu,prípadneznáhradyškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom,
ktorý je zo strany žalobcu tvrdený a preto žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

Na ústne pojednávanie dňa 30.11.2016 sa účastníci neustanovili, hoci boli riadne predvolaní, keď

žalobca svoju neúčasť odôvodňoval hospodárnosťou konania a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v
jeho neprítomnosti.

Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil aj žalovaný, ktorý taktiež súhlasil, aby sa konalo v jeho
neprítomnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to exekučným spisom Okresného súdu v Humennom
10Er 11/2009, rozsudkom OS Prešov 17C 417/2012, písomnými vyjadreniami žalovaného, listom
Európskej komisie Európskej únie a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu 10Er 11/2009 Okresného súdu Humenné, vyplýva, že ide o konanie vo veci oprávneného

Pohotovosť s.r.o. proti povinnému: S. I.. Z tohto spisu mal súd preukázané, že návrh na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bol Okresnému súdu Humenné doručený 9.1.2009. Exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. č.k SR 08414/08 zo dňa
3.9.2008 a stal sa právoplatným 22.9.2008 a vykonateľným 25.9.2008. Súd vydal poverenie č.
5702032416 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 19.1.2009. Po vstupe do exekučného

konania na strane povinného Združenia občianskej sebaobrany 26.10.2009, exekučný súd vyzval
oprávneného na predloženie rozhodcovského rozsudku a uvedenej zmluvy a uznesením z 13.12.2013
zastavil exekúciu a vyhlásil ju za neprípustnú, voči tomu sa oprávnený odvolal a vec nie je právoplatne
skončená.

4. Podľa § 4 ods. 1a bod 1. Zákona 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 konal v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaní,alebovtrestnomkonaní,aktentozákon neustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 Zák. 514/2003 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon,
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýzákonnýzásahdopráv,právomchránenýchzáujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zák. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 Zákona 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebonesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
(3)Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 Zákona 233/95 Z.z. exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,

b) cudzieho exekučného titulu,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,

g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,

j)dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.
(3) Ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom
ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej
poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže

týkať zmluvných pokút.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona 233/1995 Z.z. v znení od 1.6.2010 exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm.c)ad)a§39ods.4.Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulusozákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté

na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
(3) Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname

rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

(4) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
(5) Odseky 1, 2 a 4 sa nepoužijú v konaní o výkon rozhodnutia, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť
zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné trovy súdneho
konania.
(6) Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, ktorého uznanie sa

nevyslovuje osobitným rozhodnutím, ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu, alebo ak bol
súdu doručený návrh na vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak takáto medzinárodná zmluva
upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, doručí súd návrh
na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk; to neplatí, ak o uznaní súd rozhodol v osobitnom

konaní. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neuvedie dôvody, ktoré by
uznaniu alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili, alebo nepodá návrh na jeho samostatné
uznanie, ak to osobitný predpis pripúšťa, súd preskúma podmienky uznania a vykonania, ktoré má
povinnosť skúmať aj bez návrhu, a ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a sú splnené podmienky
podľa odseku 2, poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie má

účinky uznania cudzieho exekučného titulu.
(7) Ak ide o vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že
návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, určí súd v poverení exekútora,
ktorý exekúciu vykoná.

(8) Poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie
a) súdu, ktorý poveruje exekútora vykonaním exekúcie,
b) exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie,
c) exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
d) oprávneného a povinného,

e) vymáhaného nároku,
f) prípadne potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu.
(9) Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie
exekúcie obsahuje okrem náležitostí podľa odseku 8 aj výšku preddavku na odmenu a na náhradu
hotových výdavkov podľa.

Podľa § 41 Zákona 233/1995 Z.z. ods. 1 v znení účinnom od 1.6.2010 exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,

b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených

týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona 233/1995 v znení od 1.6.2010 exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu () a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa. Ak súd zistí
rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu

zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
(4) Odseky 1 až 3 sa nepoužijú v konaní o výkon rozhodnutia, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť
zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné trovy súdneho
konania.
(5) Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd doručí návrh na

vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na
vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd poverí exekútora,
ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, aby vykonal exekúciu.
(6) Poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie
a)súdu, ktorý poveruje exekútora vykonaním exekúcie,

b)exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie,
c)exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
d)oprávneného a povinného,
e)vymáhaného nároku,
f)prípadne potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu.

Podľa § 45 ods. 1,2 Zákona 244/2002 Z.z. 1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku

alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

5. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy preto, že v
exekučných konaniach vedených na Okresnom súde v Humennom došlo k prieťahom, keď súd rozhodol

o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom
stanovenej lehote 15 dní.

V zmysle § 9 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci

urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb v praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodnutím.

Nesprávnym úradným postupom je činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak
v dôsledku nej dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnou normou pre konanie orgánu verejnej
moci, alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorá predpokladá splnenie súčasne trochpodmienok a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom

konaníasrozhodovanímbuďvôbecnemusísúvisieť,alebonaopakideotakýpostupvkonaní,smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť

hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.

Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Humenné súd zistil, že exekučný súd rozhodoval v
uvedenej veci o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho
úradnéhopostupu,ktoréhosamaldopustiťOkresnýsúdHumennévexekučnomkonaní,keďnerozhodol

o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Podľa skutkových okolností uvedených v žalobe tak malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu exekučného súdu v čase od začatia exekučného konania až do vydania rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora.

Súd má za to, že v uvedenom exekučnom konaní nedošlo k prieťahom, aj keď súd rozhodol po
uplynutí zákonom stanovej lehoty 15 dní a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa neviedlo
žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd
Slovenskej republiky či Európsky súd pre ľudské práva. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo, alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky. Súd v
tomto konaní nie je oprávnený posudzovať, či v uplatnených nárokoch boli prieťahy titulom nesprávneho
úradného postupu.

Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. IV US 606/2012 zo 14.12.2012, v ktorom
sa zaoberá sťažnosťou žalobcu v obdobnej veci, ako vo vzťahu k namietanému porušeniu postupu
OkresnéhosúduvHumennomatoporušenímjehoprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov
pred Okresným súdom v Rimavskej Sobote sp. zn. 15Er 684/2011. Podľa zistení Ústavného súdu
bola Okresnému súdu dňa 15.8.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, kedy 16.4.2012 súd vyzval žalobcu na predloženie rozhodcovskej zmluvy, ktorá
bola predložená 4.5.2012 a uznesením zo dňa 510.2012 bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Ústavný súd v náväznosti na uvedené zistenia poukázal na svoju doterajšiu
judikatúru, podľa ktorej nie každý prieťah v súdnom konaní nevyhnutne má za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 ods. 2

ústavy. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v článku 48 ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno
vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
prieťahy zbytočné v zmysle ustanovenia článku 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd poukázal na to, že už
v predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu v trvaní aj niekoľko mesiacov

ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v relevantnom čase už 15 dňová lehota
od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti,
alebo exekučného titulu zo zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie. V
uvedenom ustanovení je výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný

titulpodľa§42ods.2písm.c),a),d)exekučnéhoporiadku,tedaideonotárskuzápisnicuarozhodcovský
rozsudok. Dôvodom tejto výnimky je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti
exekúcie, preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie.

V čase rozhodovania pred Ústavným súdom bolo už o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

rozhodnuté a doba rozhodovania o tejto žiadosti v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti
nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď Ústavnému súdu je z jeho
rozhodovacejčinnostiznáme,žesťažovateľkapodávalažiadostioudeleniepovereníovykanieexekúcie
hromadne, teda v rovnakom čase zaťažovala všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom nato musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré
spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je možné považovať za
ústavne akceptovateľné. Z uvedeného dôvodu bola sťažnosť sťažovateľa t.j. žalobcu odmietnutá ako

neopodstatnená.

V predmetnom konaní nemal súd preukázaný nesprávny úradný postup, teda existenciu prieťahov v
konaniach ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Zo zhodného dôvodu a s poukazom na vyššie citované rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky nebolo možné konštatovať zbytočné prieťahy v konaniach exekučného súdu
v zmysle článku 48 ods .2 Ústavy Slovenskej republiky. Exekučný súd konal sústredene, bez prieťahov
a tvrdená nečinnosť exekučného súdu žalobcom v žalobe nezodpovedá skutočnosti. V § 44 ods. 2
exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia, pretože
jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého skúmania exekučného titulu. Všetky namietané návrhy na
vydanie exekúcie boli žiadané na základe titulu rozhodcovského rozsudku, a je potrebné vychádzať aj

zo spomínaného zákona o rozhodcovskom konaní, v ktorom kontexte je 15 dňová lehota na vydanie
poverenia je extrémne krátka, aby zodpovedný exekučný súd preskúmal predložené rozhodcovské
rozsudky s prihliadnutím na zložitosť vecí, posúdenie súladu exekučného titulu s právnym poriadkom,
akoajspredpismiEurópskejúnie,čonapokonajÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyuviedol,žeporušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny

orgán dôsledne nepostupoval v zákonom stanovených lehotách. Na základe vyššie uvedeného súd
dospel k tomu záveru, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti o vydanie poverenia do
vydania rozhodnutia, ktorým bola žiadosť zamietnutá nie je takej povahy, že by predstavovala porušenie
práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Súd poznamenáva, že žalobca ani v žalobe ani pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody
neuviedol spisovú značku exekučného konania hoci ju žalobca musel vedieť, keďže mu boli doručované
rozhodnutia exekučného súdu. Neuvedenie tejto spisovej značky exekučného konania bolo jedným z
dôvodov, pre ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho
ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu pod sp. značkou II ÚS 211/2012, IV ÚS 366/2012, IV

ÚS 374/2012 ,na čo poukazovala aj žalovaná, čím nie je splnená základná podmienka pre možnosť
vyhovieťtakejtožalobevzmyslezákona514/2003Z.z.atopredbežnéprerokovanienárokuspríslušným
orgánom štátu, po neúspešnosti ktorého je možné podať žalobu po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti. V tomto prípade žalobca ani neuniesol svoje dôkazné bremeno svojich tvrdení ako procesná
strana v súdnom konaní. Žalobca nepreukázal ani predpoklad zodpovednosti za škodu a to existenciu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď nepreukázal v konaní vynaloženie skutočných nákladov na
správu a vymáhanie pohľadávky, keďže nepostačuje len jeho tvrdenie, že mu tieto náklady vznikli. Ani
znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý založil do spisu 13C 413/2012 neboli tieto náklady objektívne
preukázané v konkrétnej výške vynaložené v súvislosti so vznikom tejto konkrétnej škody.

Pokiaľ žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku, súd dospel k názoru, že právo
žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v prejednávanej veci
je premlčaná, keďže k rozhodnutiu o žiadosti o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi došlo dňa
19.1.2009 a nárok bol uplatnený po uplynutí 3 rokov. Nárok je aj nedôvodný, lebo k vydaniu poverenia
došlo v 15-dňovej lehote a tvrdenia žalobcu o omeškaní 6 mesiacov vyvracia samotný exekučný spis.

Žalobca si zjavne zamieňa konanie o vydanie poverenie s konaním o zastavenie exekúcie.

Taktiež súd poukazuje na to, že podľa z. 514/2003 Z.z. je podmienkou na uplatnenie nároku na
náhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupompísomnážiadosťpoškodenéhoopredbežné
prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody zo strany žalobcu boli žalovanej doručené 23.4.2012, pričom žalobca doručil
na súd žalobu 27.9.2012, teda predčasne, pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, čo predstavuje samotný
dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a keďže žalobca v konaní nebol úspešný

nevznikol mu nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol úspešný v spore preto mu súd priznal
právo na náhradu trov konania v plnej výške t.j. 100 %. O výške trov konania súd rozhodne osobitným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.