Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/161/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201078
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016201078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a členov

senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobcu: VERCAJCH CENTRUM
spol. s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 6, 960 01 Zvolen, IČO: 36 004 359, zast. JUDr. Evou Krchňavou,
advokátkou, so sídlom AK Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného č. 104142504/2016 zo dňa 20. novembra
2016 a č. 104142335/2016 zo dňa 20. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „správca dane“)
žalobcovi (ďalej aj „daňový subjekt“) pod č.9601401/5/121023/2015/Du zo dňa 19. januára 2015 oznámil
výkon daňovej kontroly k dani z pridanej hodnoty za január - december 2012 s tým, že daňová kontrola
začne dňa 24. februára 2015 v priestoroch žalobcu. V nadväznosti na žiadosť daňového subjektu
daňová kontrola začala dňa 9. marca 2015. Správca dane v rámci ústneho pojednávania dňa 16. 4.
2015 požiadal o podanie vysvetlenie a doloženia podkladov ku kúpnym zmluvám vo vzťahu k predaju
bytov v L. - G. a v rámci daňovej kontroly preveroval aj skutočnosti týkajúce sa iných obchodných

prípadov žalobcu, nakoľko daňová kontrola bola vykonávaná na celé zdaňovacie obdobie roka 2012.
Správca dane svojim rozhodnutím č.20628706/2015 zo dňa 6. augusta 2015 daňovú kontrolu prerušil
odo dňa 18. augusta 2015 z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií. Po pominutí dôvodov, pre
ktoré sa daňová kontrola prerušila (12. januára 2016) správca dane pokračoval vo výkone daňovej
kontroly. Zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu VERCAJCH CENTRUM spol. s r.o. vedeného
ku kontrole dane z príjmov právnickej osoby za rok 2012, o zisteniach spísali dňa 22. januára 2016
úradný záznam. Vo vzťahu k predmetu preskúmavaných rozhodnutí bola do administratívneho spisu

založenákúpnazmluvamedziSlovenskourepublikou,vspráveSprávykultúrnychzariadeníMinisterstva
kultúry SR ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim zo dňa 23. mája 2005, predmetom ktorej bola
nehnuteľnosti - objekt kaštieľa a pozemkov v L., na Z. ul. č.X. Obsahom administratívneho spisu je aj
Rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Devín č.D-2011-08/879/B/6/C/12/Mt zo dňa 20. decembra 2011
(ďalej aj „Kolaudačné rozhodnutie“), ktorým bola povolená dodatočná zmena stavby pred dokončením a
povolené užívanie stavby: „3 rodinné dvojdomy v radovej zástavbe a jeden samostatne stojaci dvojdom
- Z. ul. L. G., S.: R. - dvojdom - bytová jednotka č.X“, na bytový dom R. . Z Kolaudačného rozhodnutia

vyplýva, že stavba kaštieľa, na pozemku parc.č.XXXX/X v k.ú. G. je evidovaná v Ústrednom zozname
pamiatkového fondu pod č.XXX/X. Nachádzajúca sa v ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiatky
G. - R. P.. Z Kolaudačného rozhodnutia tiež vyplýva, že prestavbou kaštieľa bolo vybudovaných sedem
nových bytových jednotiek. Správca dane na ústnom pojednávaní dňa 17. februára 2016 oboznámildaňovýsubjektvpriebehomdaňovejkontrolyaskontrolnýmizisteniami,konateľžalobcusinavyjadrenie
sa k zisteniam vyhradil lehotu 15 dní. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam - predaným bytom a pozemkom, sa
žalobca vyjadril tak, že závery správcu dane nepovažoval sa súladné so zákonom, nakoľko dotknuté

pozemky vlastnil viac ako 5 rokov a zároveň nešlo o stavebné pozemky. V nadväznosti na vyjadrenie
daňového subjektu správca dane žiadal Miestny úrad Bratislava - Devín o oznámenie či dotknuté
pozemky sú stavebnými pozemkami, územnoplánovacia informácia mu bola doručená 30. marca 2016,
pričom z nej vyplýva, že: „Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a
doplnkov, podľa záväznej časti stanovuje pre územie, ktorého súčasťou je záujmová parcela č.. XXXX/

X a XXXX/XX, k.ú. G., funkčné využitie územia: málopodlažná zástavba obytného územia, kód XXX.
Na susednej parcele č.XXXX/X a XXXX/XX sa nachádza kultúrna pamiatka - kaštieľ, s.č. objektu
XXX. Parcely sú súčasťou územia, ktoré je definované ako stabilizované územie. Stabilizované územie
charakterizuje určitý spôsob zástavby, ktorý výrazne podmieňuje spôsob a možnosti jeho dotvárania
novými investíciami. Limitom pre novú výstavbu v stabilizovanom území je najmä charakteristický
obraz a proporcie konkrétneho územia, ktoré je potrebné akceptovať, chrániť a rozvíjať. Prvoradým

je zvýšenie kvality prostredia, nielen kvality zástavby ale aj prevádzkovej kvality“. Správca dane pod
č.103129883/2016 zo dňa 12. mája 2016 vypracoval Protokol z daňovej kontroly (ďalej len „Protokol“),
ktorý doručil žalobcovi dňa 17. mája 2015 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
Protokole. Vyjadrenie k Protokolu správca dane s daňovým subjektom prejednal na ústnom pojednávaní
dňa 22. augusta 2016. Následne správca dane vydal rozhodnutia o určení rozdielu dane z pridanej

hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia kalendárneho roka 2012, vo vzťahu k preskúmavanej veci
vydal rozhodnutie č. 103790000/2016 zo dňa 25. augusta 2016 (týkajúce sa mesiaca február 2012)
a rozhodnutie č. č. 103790542/2016 zo dňa 25. augusta 2016 (týkajúce sa mesiaca marec 2012).
Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam správcu dane podal žalobca odvolania. Žalovaný rozhodnutiami č.
104142504/2016 zo dňa 20. novembra 2016 a č. 104142335/2016 zo dňa 20. novembra 2016 odvolaním

napadnuté rozhodnutia správcu danej potvrdil.

2. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 103790000/2016 zo dňa 25. augusta 2016, ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za február 2012 v sume 35 549,45 Eur, bolo odôvodnené tým, že
správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúry č. 420404 zo dňa 17. februára 2012 vo

výške 241,62 Eur a č. 420403 zo dňa 17. februára 2012 na sumu 430,20 Eur od dodávateľa KESTLER
Co, spol. s r.o. Bratislava, za opravu motorového vozidla Renault Scienic II Monospace, nakoľko daňový
subjekt v roku 2012 uvedené motorové vozidlo na uskutočnenie svojich dodávok a služieb nepoužíval.
Daňový subjekt tým, že odpočítal daň zo služieb, ktoré nepoužil na uskutočnenie svojich plnení, porušil
§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je

povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správca
dane tiež neuznal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k predaju spoluvlastníckeho
podielu na pozemkoch k predávaným bytom v nasledujúcich obchodných prípadoch:
A/ Daňový subjekt uzatvoril ako predávajúci kúpnu zmluvu s G.. K.. J. J., J.., s predmetom zmluvy -
odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: byt č. X na prízemí, v stavbe so súpisným číslom

XXX, postavenej na pozemku registra CKN, parc. č. XXXX/X, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1,
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel
k pozemkom: parcela registra CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2 o veľkosti
7355/45488,parcelaregistraCKNč.XXXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmere377m2voveľkosti
7355/45488,parcelaregistraCKNč.XXXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmere149m2voveľkosti

7355/45488, parcela registra CKN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 vo veľkosti
7355/45488. Daňový subjekt pritom rozdelil podľa zmluvy kúpnu cenu nehnuteľností na dve časti, a to:
- byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, kde bola cena
stanovená s DPH, DPH bola priznaná v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február
2012,

- spoluvlastnícky podiel k pozemkom k uvedenému bytu, kde bola cena stanovená bez DPH.
Kúpna cena bola v zmysle uzatvorenej zmluvy stanovená na 102 540,- Eur, cena bytu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu bola stanovená s
DPH a z celkovej kúpnej ceny tvorila čiastku 20 508,80 Eur s DPH, cena spoluvlastníckeho podielu
na pozemkoch bola stanovená bez DPH z celkovej kúpnej ceny tvorila čiastku 82 031,20 Eur. Vklad

nehnuteľností do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 06. februára 2012, V 1604/12.
B/DaňovýsubjektuzatvorilakopredávajúcikúpnuzmluvusY.H.,spredmetomzmluvy-odplatnýprevod
vlastníckehoprávaknehnuteľnosti:bytč.Xnaprízemí,vstavbesosúpisnýmčíslomXXX,postavenejna
pozemkuregistraCKN,parc.č.XXXX/X,vrozsahuspoluvlastníckehopodielu1/1,spoluvlastníckypodielna spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, k vyššie uvedenému bytu spoluvlastnícky
podiel k pozemkom: parcela registra CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2 o
veľkosti 7794/45488, parcela registra CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 377 m2

vo veľkosti 7794/45488, parcela registra CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 149
m2 vo veľkosti 7794/45488, parcela registra CKN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
7 m2 vo veľkosti 7794/45488. Daňový subjekt pritom rozdelil podľa zmluvy kúpnu cenu nehnuteľností
na dve časti, a to:
- byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, kde bola cena

stanovená s DPH, DPH bola priznaná v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február
2012,
- spoluvlastnícky podiel k pozemkom k uvedenému bytu, kde bola cena stanovená bez DPH.
Kúpna cena nehnuteľnosti bola v zmysle uzatvorenej zmluvy stanovená na 108 660,- Eur, pričom
cena bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu bola
stanovená s DPH a z celkovej kúpnej ceny tvorila čiastku 21 732,- Eur s DPH, cena spoluvlastníckeho

podielu na pozemkoch bola stanovená bez DPH a z celkovej kúpnej ceny tvorila čiastku 86 928,20 Eur.
Vklad nehnuteľností do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 06. februára 2012, V 1603/12.
C/ Daňový subjekt uzatvoril ako predávajúci kúpnu zmluvu s Z. Y., s predmetom zmluvy - odplatný
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: byt č. X na 1. poschodí, v stavbe so súpisným číslom
XXX, postavenej na pozemku registra CKN parc. č.XXXX/X, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1,

spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, k vyššie uvedenému
bytu pripadajúci spoluvlastnícky podiel k pozemkom, na ktorých je postavený dom, v ktorom sa byt
nachádza: parcela registra CKN č.XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2 o veľkosti
3898/45488,parcelaregistraCKNč.XXXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmere377m2voveľkosti
3898/45488,parcelaregistraCKNč.XXXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmere149m2voveľkosti

3898/45488, parcela registra CKN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 vo veľkosti
3898/45488. Daňový subjekt rozdelil podľa zmluvy kúpnu cenu nehnuteľností na dve časti, a to:
- byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, kde bola cena
stanovená s DPH, DPH bola priznaná v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február
2012,

- spoluvlastnícky podiel k pozemkom k uvedenému bytu, kde bola cena stanovená bez DPH.
Kúpna cena nehnuteľnosti bola v zmysle uzatvorenej zmluvy stanovená na 54 400,- Eur, cena bytu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu bola stanovená s
DPH a z celkovej kúpnej ceny tvorila čiastku 10 868,80 Eur s DPH, cena spoluvlastníckeho podielu
na pozemkoch bola stanovená bez DPH a z celkovej kúpnej ceny tvorila čiastku 83 531,20 Eur. Vklad

nehnuteľností do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 06. februára 2012, V 1602/12.
Vo všetkých troch obchodných prípadoch uvedených pod A/, B/, C/ správca dane konštatoval, že
predmetom kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľností bol aj predaj spoluvlastníckeho podielu k pozemkom
patriacim k predávanému bytu, išlo o parcely, na ktorých nehnuteľnosť stojí, a ktoré sú vedené v
katastri nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria, teda o pozemok zastavaný stavbou - stavebný

pozemok.Nakoľkoišloopredajčastibytuvrátanestavebnéhopozemku,naktoromstavbastojídopiatich
rokov od kolaudácie (kolaudačné rozhodnutie č. V2011-08/879/B/6/C/12/Mt, vydané 20. decembra 2011
a právoplatné dňom 23. januára 2012), predaj tejto nehnuteľnosti nebol v zmysle § 38 ods. 1 a 2 zákona
č. 222/2004 Z.z. oslobodený od dane a na byt aj súvisiace pozemky sa vzťahuje rovnaký režim zdanenia.
Daňový subjekt bol povinný k spoluvlastníckemu podielu k pozemkom a k bytom pri ich predaji uplatniť

DPH v sume 13 671,87 Eur (v rámci obchodného prípadu uvedeného pod bodom A/) v sume 14 488,-
Eur (v rámci obchodného prípadu uvedeného pod bodom B/) a DPH v sume 7 255,20 Eur (v rámci
obchodného prípadu uvedeným pod bodom C/). Správca dane konštatoval, že daňový subjekt tým, že
nepriznal a neodviedol DPH z predaja spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch k predávaným bytom
porušil § 19 ods. 1, § 38 ods. 2, § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Vo vzťahu k tvrdeniam daňového

subjektu správca dane konštatoval, že v danom prípade ide o dodanie bytov, ktoré vznikli rekonštrukciou
starého kaštieľa. Platiteľ po rekonštrukcii nepredával celú nehnuteľnosť, ktorej prvá kolaudácia bola pred
viac ako piatimi rokmi, ale predával jej časti - jednotlivé byty, ktorých prvá kolaudácia bola v roku 2012.
Žalobca síce budovu kaštieľa nadobudol kúpou v roku 2005 bez dane, avšak tým, že sa rozhodol zmeniť
jej technický stav a vybudovať v nej byty, musel svoj postup pri uplatnení režimu zdanenia posudzovať

v súvislosti s prestavbou pôvodnej stavby na byty. Platiteľ dane sa pri predaji jednotlivých bytov nemôže
rozhodnúť, či predaj bytov oslobodí od dane alebo nie. Predaj bytov podlieha dani z pridanej hodnoty,
nakoľko ich predaj je uskutočnený do piatich rokov od prvej kolaudácie. Poukázal na ustanovenie § 38
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. V predmete zmlúv, ktorými boli predané byty, bolo presne určené, čobolo predmetom predaja. Išlo o predaj bytu a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom v určenej čiastke. Na LV č. XXXX, k.ú. G., v časti „L.
a nebytové priestory“, je zapísaný vlastnícky vzťah majiteľov k príslušnému bytu a vlastnícky vzťah k

podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k
pozemku v príslušnej veľkosti. Vklad nehnuteľností do katastra nehnuteľností bol vykonaný na základe
príslušnej kúpnej zmluvy, ktorou sa predával byt a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom v príslušnej veľkosti, v súlade s tým bol aj zápis
do katastra nehnuteľností vykonaný. V príslušnej zmluve neboli rozdelené a špecifikované pozemky, na

ktorých stavba stojí a tie, ktoré ako tvrdí daňový subjekt, nie sú zastavané. Išlo o predaj nehnuteľností,
keď platiteľ predal byty spolu so stavebnými pozemkami (byt a spoluvlastnícky podiel k pozemkom bol
predaný jednou kúpnou zmluvou a išlo o pozemky, na ktorých stavba stojí) a teda sa na ne vzťahuje
rovnaký režim zdanenia ako je uplatnený pri bytoch. Správca dane tiež z odpovede Miestneho úradu
Bratislava - Devín č. 132/848/2016/ZE/140 zo dňa 23. marca 2016 zistil, že územný plán hlavného
mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnkov, podľa záväznej časti stanovuje pre územie,

ktorého súčasťou je záujmová parcela č. XXXX/X a XXXX/X a XXXX/XX, k.ú. G., funkčné využitie
územia: málopodlažná zástavba obytného územia, kód XXX. Z uvedeného správca dane vyvodil, že
predmetné parcely sú podľa územného plánu považované za stavebné pozemky a podliehajú zdaneniu
v rovnakom režime ako byty. Správca dane tak konštatoval, že žalobca ako daňový subjekt bol povinný k
spoluvlastníckym podielom k pozemkom a predaným bytom pri ich predaji uplatniť DPH v sume celkom

35.415,07 Eur zo sumy 212.490,40 Eur. Rozdiel dane za február 2012 predstavuje sumu 35.549,45 Eur.

3. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 103790542/2016 zo dňa 25. augusta 2016, ktorým bol
žalobcovivyrubenýrozdielDPHzamarec2012 vsume25687,46Eur,boloodôvodnenétým,žesprávca
dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúry č. 6312223017 od dodávateľa Stredoslovenská

energetika a.s. Žilina na sumu 30,67 Eur (DPH 6,13 Eur), ktoré súviselo s poľnohospodárskou činnosťou
spoločnosti OVEČKA s.r.o.. V danom prípade mal správca dane zato, že daňový subjekt odpočítal daň
zo služieb, ktoré nepoužil na uskutočnenie svojich plnení, čím porušil ustanovenie § 49 ods.2 zákona
č.222/2004 Z.z.. Správca dane tiež neuznal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo vzťahu
k predaju spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch k predávaným bytom v nasledujúcich obchodných

prípadoch:
A/ Daňový subjekt uzatvoril ako predávajúci kúpnu zmluvu s H. F. a Z. J., s predmetom zmluvy - odplatný
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: byt č. X na druhom nadzemnom podlaží, v stavbe so
súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku registra CKN, parc. č. XXXX/X a XXXX/XX, v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom: parcela registra CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 66 m2 o veľkosti 7754/45488, parcela registra CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 377 m2 vo veľkosti 7754/45488, parcela registra CKN č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 149 m2 vo veľkosti 7754/45488, parcela registra CKN č. XXXX/XX - zastavané
plochyanádvoriaovýmere7m2voveľkosti7754/45488aparcelaregistraCKNč.XXXX/XX-zastavané

plochy a nádvoria o výmere 29m2 vo veľkosti 7754/45488. Daňový subjekt pritom rozdelil podľa zmluvy
kúpnu cenu nehnuteľností na dve časti, a to:
- byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, kde bola cena
stanovená s DPH, DPH bola priznaná v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február
2012,

- spoluvlastnícky podiel k pozemkom k uvedenému bytu, kde bola cena stanovená bez DPH.
Kúpna cena bola v zmysle uzatvorenej zmluvy stanovená na 102 610,-Eur, cena bytu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu bola stanovená
s DPH a z celkovej kúpnej ceny tvorila čiastku 20 522,-Eur s DPH, cena spoluvlastníckeho podielu
na pozemkoch bola stanovená bez DPH a z celkovej kúpnej ceny tvorila čiastku 82 088,-Eur. Vklad

nehnuteľností do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 29. marca 2012, V 4705/12.
B/DaňovýsubjektuzatvorilakopredávajúcikúpnuzmluvusD.P.,spredmetomzmluvy-odplatnýprevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: byt č.X na prízemí, v stavbe so súpisným číslom XXX, postavenej
na pozemku registra CKN, parc. č. XXXX/X a XXXX/XX, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1,
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k vyššie uvedenému

bytu spoluvlastnícky podiel k pozemkom: parcela registra CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 66 m2 o veľkosti 7170/45488, parcela registra CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 377 m2 vo veľkosti 7170/45488, parcela registra CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 149 m2 vo veľkosti 7170/45488, parcela registra CKN č. XXXX/XX - zastavané plochy anádvoria o výmere 7 m2 vo veľkosti 7170/45488, parcela registra C KN č.XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 29m2 vo veľkosti 7170/45488. Daňový subjekt pritom rozdelil podľa zmluvy kúpnu
cenu nehnuteľností na dve časti, a to:

- byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, kde bola cena
stanovená s DPH, DPH bola priznaná v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február
2012,
- spoluvlastnícky podiel k pozemkom k uvedenému bytu, kde bola cena stanovená bez DPH.
Kúpna cena nehnuteľnosti bola v zmysle uzatvorenej zmluvy stanovená na 90 000,-Eur, pričom

cena bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu bola
stanovená s DPH a z celkovej kúpnej ceny tvorila čiastku 18 000,-Eur s DPH, cena spoluvlastníckeho
podielu na pozemkoch bola stanovená bez DPH a z celkovej kúpnej ceny tvorila čiastku 72 000,-Eur.
Vklad nehnuteľností do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 30. marca 2012, V 3707/12.
Vo všetkých troch obchodných prípadoch uvedených pod A/ a B/ správca dane konštatoval, že
predmetom kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľností bol aj predaj spoluvlastníckeho podielu k pozemkom

patriacim k predávanému bytu, išlo o parcely, na ktorých nehnuteľnosť stojí, a ktoré sú vedené v
katastri nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria, teda o pozemok zastavaný stavbou - stavebný
pozemok.Nakoľkoišloopredajčastibytuvrátanestavebnéhopozemku,naktoromstavbastojídopiatich
rokov od kolaudácie (kolaudačné rozhodnutie č. V2011-08/879/B/6/C/12/Mt, vydané 20. decembra 2011
a právoplatné dňom 23. januára 2012), predaj tejto nehnuteľnosti nebol v zmysle § 38 ods. 1 a 2

zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodený od dane a na byt aj súvisiace pozemky sa vzťahuje rovnaký režim
zdanenia. Daňový subjekt bol povinný k spoluvlastníckemu podielu k pozemkom a k bytom pri ich predaji
uplatniť DPH v sume 13 681,33 Eur (v rámci obchodného prípadu uvedeného pod bodom A/) a v sume
12 000,-Eur (v rámci obchodného prípadu uvedeného pod bodom B/). Správca dane konštatoval, že
daňový subjekt tým, že nepriznal a neodviedol DPH z predaja spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch

k predávaným bytom porušil § 19 ods. 1, § 38 ods. 2, § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Vo vzťahu
k tvrdeniam daňového subjektu správca dane konštatoval, že v danom prípade ide o dodanie bytov,
ktoré vznikli rekonštrukciou starého kaštieľa. Platiteľ po rekonštrukcii nepredával celú nehnuteľnosť,
ktorej prvá kolaudácia bola pred viac ako piatimi rokmi, ale predával jej časti - jednotlivé byty, ktorých
prvá kolaudácia bola v roku 2012. Žalobca síce budovu kaštieľa nadobudol kúpou v roku 2005 bez

dane, avšak tým, že sa rozhodol zmeniť jej technický stav a vybudovať v nej byty, musel svoj postup
pri uplatnení režimu zdanenia posudzovať v súvislosti s prestavbou pôvodnej stavby na byty. Platiteľ
dane sa pri predaji jednotlivých bytov nemôže rozhodnúť, či predaj bytov oslobodí od dane alebo nie.
Predaj bytov podlieha dani z pridanej hodnoty, nakoľko ich predaj je uskutočnený do piatich rokov od
prvej kolaudácie. Poukázal na ustanovenie § 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. V predmete zmlúv,

ktorými boli predané byty, bolo presne určené, čo bolo predmetom predaja. Išlo o predaj bytu a podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom v
určenej čiastke. Na LV č. XXXX, k.ú. G., v časti „L. a nebytové priestory“, je zapísaný vlastnícky vzťah
majiteľov k príslušnému bytu a vlastnícky vzťah k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v príslušnej veľkosti. Vklad nehnuteľnosti do

katastra nehnuteľností bol vykonaný na základe príslušnej kúpnej zmluvy, ktorou sa predával byt a podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom
v príslušnej veľkosti, v súlade s tým bol aj zápis do katastra nehnuteľností vykonaný. V príslušnej zmluve
neboli rozdelené a špecifikované pozemky, na ktorých stavba stojí a tie, ktoré ako tvrdí daňový subjekt,
nie sú zastavané. Išlo o predaj nehnuteľností, keď platiteľ predal byty spolu so stavebnými pozemkami

(byt a spoluvlastnícky podiel k pozemkom bol predaný jednou kúpnou zmluvou a išlo o pozemky, na
ktorých stavba stojí) a teda sa na ne vzťahuje rovnaký režim zdanenia ako je uplatnený pri bytoch.
Správca dane tiež z odpovede Miestneho úradu Bratislava - Devín č. 132/848/2016/ZE/140 zo dňa 23.
marca 2016 zistil, že územný plán hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnkov,
podľa záväznej časti stanovuje pre územie, ktorého súčasťou je záujmová parcela č. XXXX/X a XXXX/

X a XXXX/XX, k.ú. G., funkčné využitie územia: málopodlažná zástavba obytného územia, kód XXX. Z
uvedeného správca dane vyvodil, že predmetné parcely sú podľa územného plánovania považované za
stavebné pozemky a podliehajú zdaneniu v rovnakom režime ako byty. Správca dane tak konštatoval, že
žalobca ako daňový subjekt bol povinný k spoluvlastníckym podielom k pozemkom a predaným bytom
pri ich predaji uplatniť DPH v sume celkom 25 681,33 Eur zo sumy 154 088,-Eur. Rozdiel dane za február

2012 predstavuje celkom sumu 25 687,46 Eur.

4. Proti vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane za zdaňovacie obdobie február
2012 a marec 2012 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolania, o ktorých žalovaný rozhodolrozhodnutím č. 104142504/2016 zo dňa 20. novembra 2016 (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho
obdobia február 2012) a rozhodnutím č. 104142335/2016 zo dňa 20. novembra 2016 (rozhodnutie
týkajúce sa zdaňovacieho obdobia marec 2012). Žalovaný svojimi rozhodnutiami odvolaním napadnuté

rozhodnutia správcu dane potvrdil. V odôvodnení vyššie uvedených rozhodnutí žalovaný odcitoval text
odvolaní žalobcov a text prvostupňových rozhodnutí správcu dane, ktorými bol žalobcovi vyrubený
rozdiel DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia roka 2012. Žalovaný konštatoval po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia správcu dane, že u daňového subjektu bola správcom dane vykonaná daňová
kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február a marec 2012 a vo vyrubovacom konaní

bolo vydané rozhodnutie, ktorým správca dane na základe zisteného skutkového stavu vyrubil rozdiel
dane z pridanej hodnoty v sume 35.549,45Eur (za zdaňovacie obdobie február 2012) a 25.687,46 Eur
(za zdaňovacie obdobie marec 2012), nakoľko kontrolovaný daňový subjekt nepriznal a neodviedol daň
z predaja nehnuteľností. Žalovaný konštatoval, že v zdaňovacom období február 2012 daňový subjekt
dodal pre odberateľov G.. K.. J. J., J.., Y. H. a Z. Y. nehnuteľnosti na základe uzavretých zmlúv a v
zdaňovacom období marec 2012 na základe uzatvorených zmlúv dodal nehnuteľnosť pre odberateľa

H. F. a Z. J. a D. P., pričom vklad nehnuteľnosti do katastra bol povolený dňa 06. februára 2012, resp.
29. marca 2012 a 30. marca 2012. Predmetné byty vznikli rekonštrukciou existujúcej nehnuteľnosti
- kaštieľa, zaradeného do zoznamu národných kultúrnych pamiatok, ktorý daňový subjekt nadobudol
v roku 2005 od štátu. K predmetným bytom bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. D-2011-08/879/
B/6/C/12/Mt, právoplatné dňom 23. januára 2012. Poukázal na ustanovenie § 38 ods. 1 zákona č.

222/2004 Z.z. a uviedol, že v prípade predaja jednotlivých bytov a nebytových priestorov vzniknutých v
rámci nadstavby, prístavby a rekonštrukciou pôvodnej nehnuteľnosti, ktorá si vyžadovala kolaudáciu, sa
považuje pre účely zákona č. 222/2004 Z.z. za prvú kolaudáciu. Byty a nebytové priestory, ktoré tvoria
časť nehnuteľnosti sú posudzované na účely počítania 5-ročnej lehoty pri ich predaji ako samostatné
časti nehnuteľnosti. Daňový subjekt pri predaji bytov po rekonštrukcii nepredáva celú nehnuteľnosť,

ktorej prvá kolaudácia bola viac ako pred 5 rokmi, ale jej časti - jednotlivé byty, ktorých prvá kolaudácia
nadobudla právoplatnosť v roku 2012. Predaj predmetných bytov podlieha dani z pridanej hodnoty,
nakoľko ich predaj bol uskutočnený do 5 rokov od ich prvej kolaudácie. Správca dane tiež postupoval
v súlade so zákonom č.222/2004 Z.z., ak považoval predmetné pozemky za stavebné, nakoľko všetky
parcely registra CKN č.XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX sú definované ako zastavané

plochy a nádvoria. Vo vzťahu k námietke, že pozemky, ktoré nie sú zastavané stavbou, nie sú
stavebnýmipozemkamiajvzhľadomkuskutočnosti,žesúnárodnoukultúrnoupamiatkou,ktorápodlieha
režimu podľa osobitného zákona (zákon č.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu) žalovaný
poukázal na vyjadrenie Mestskej časti Bratislava - Devín, z ktorého vyplýva funkčné využitie územia
ako malopodlažná zástavba obytného územia a mal za to, že predmetné pozemky sú stavebnými

pozemkami, spôsob zástavby je v tomto území len limitovaný určitými obmedzeniami tak, ako to bolo
uvedené vo vyjadrení mestskej časti. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti nebolo potrebné ďalej v konaní
požadovať informácie od ďalších orgánov štátnej správy, nakoľko informácia poskytnutá mestskou
časťou je dostačujúca, označuje predmetné pozemky za stavebné, a preto postup správcu dane bol
súladný s ustanovením § 38 ods. 1 a 2 zákona č.222/2004 Z.z., keď stavebné pozemky, ktoré boli

dodávané a prevádzané spolu s bytmi, zdanil príslušnou sadzbou dane z pridanej hodnoty. Žalovaný
mal za to, že správca dane v rámci daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade
so všeobecnými záväznými predpismi, v súvislosti s vykonaním daňovej kontroly získal všetky dôkazy
v zmysle § 24 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z.. Žalovaný sa tak stotožnil so závermi správcu dane, že
v danom prípade došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z., správca dane v odôvodnení

napadnutéhorozhodnutiapodrobneuviedolvšetkyskutočnosti,ktorézistilvrámcidokazovaniaauviedol
úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, ako aj použitie právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval. Žalovaný mal za to, že daňový subjekt nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový
stav preverovaných plnení inak, ako ich v danej kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní vyhodnotil
správca dane. Z uvedeného dôvodu žalovaný nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia

správcu dane.

5. Žalobca sa žalobami doručenými súdu 15. decembra 2016 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného č.104142504/2016 zo dňa 20.novembra 2016, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103790000/2016 zo dňa 25. augusta 2016, ktorým

správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 35.549,45 Eur a aby zrušil rozhodnutie žalovaného
č. 104142335/2016 zo dňa 20. novembra 2016, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Banská Bystrica č. 103790542/2016 zo dňa 25. augusta 2016, ktorým správca dane
vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 25.687,46 Eur. Žalobca vyššie uvedenými žalobami namietalnezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a tvrdil, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ

napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca tvrdil, že
žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkou, že správca dane vo svojich rozhodnutiach
nerešpektoval ustanovenie § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. a svojvoľne konštatoval, že novelou

uskutočnenou zákonom č. 471/2009 Z.z. je jednoznačne vyjadrené, že v prípade predaja jednotlivých
bytov a nebytových priestorov, ktoré vznikli v rámci nadstavby, prístavby a rekonštrukcie pôvodnej
nehnuteľnosti, vyžadujúcej si kolaudáciu, sa táto kolaudácia považuje pre účely zákona č. 222/2004
Z.z. za prvú kolaudáciu. Aj po novelizácii predmetného ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z.z. je možné jeho výklad ustáliť tak, že správca dane je povinný prihliadnuť na prvú kolaudáciu stavby
a od nej vyvíjať počítanie päťročnej lehoty. V posudzovanom prípade v súvislosti s určením začiatku

plynutia päťročnej lehoty je rozhodný aj obsah kolaudačného rozhodnutia, ktorým išlo o kolaudáciu
celého objektu kaštieľa po rekonštrukcii, ktorý je v tomto kolaudačnom rozhodnutí označený ako „Bytový
dom R. a nie o kolaudáciu častí stavby - jednotlivých bytov. Išlo pritom o kolaudáciu už dlhodobo
užívanej stavby - kaštieľa, ktorá nemôže byť s ohľadom na znenie ustanovenia § 38 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z.z. považovaná za prvú kolaudáciu stavby alebo jej časti a päťročnú lehotu nemožno

počítať až od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia (č. D-2011-08/879/B/6/C/12/Mt).
Žalovaný na argumentáciu žalobcu v súvislosti so začiatkom plynutia päťročného obdobia neprihliadol,
nesprávne a svojvoľne si vysvetlil obsah ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. a neprihliadol
na všetky skutočnosti určujúce možnosť oslobodenia dodania stavby vrátane stavebného pozemku,
na využitie ktorej mal žalobca jednoznačne zákonný nárok. Správca dane ani žalovaný neprihliadli

na zákonom dané právo žalobcu určiť, že predmetné pozemky, na ktorých je bytový dom postavený,
budú pri prevode jednotlivých spoluvlastníckych podielov k nim od dane oslobodené. Žalovaný a
správca dane v napadnutom rozhodnutí sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s tvrdením žalobcu, že
z obsahu jednotlivých kúpnych zmlúv jednoznačne vyplýva, že ktoré pozemky sú zastavané stavbou,
nakoľko zastavané stavbou sú len pozemky č. KNC XXXX/X a XXXX/XX. . Argumentácia žalobcu,

že všetky pozemky, ku ktorým boli prevádzané spoluvlastnícke podiely sú definované ako zastavané
plochy a nádvoria a preto je nutné ich považovať za stavebné, nemá žiadnu oporu ani v zákone,
ani v obsahu posudzovaných kúpnych zmlúv. Za stavebné pozemky je v danom konkrétnom prípade
možné považovať len a výslovne tie pozemky, na ktorých stojí stavba kaštieľa, nakoľko tieto sú
skutočne zastavané. Všetky ostatné pozemky (parcela CKN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX) nie sú

zastavané stavbou, v ktorej sa prevádzané byty nachádzajú. Žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkou
žalobcu, že tie z prevádzaných pozemkov, ktoré nie sú zastavané stavbou, nie je možné považovať za
stavebné z dôvodu, že ide o kultúrnu pamiatku. Ide o záhradu nachádzajúcu sa v okolí stavby, tieto
pozemky do kúpnych zmlúv boli zapracované z dôvodu, aby na ich prevod nemusela byť vypracovaná
samostatná kúpna zmluva. Napriek odpovedi Miestneho úradu Bratislava Devín, tieto pozemky nemôžu

byť považované za stavebné, nakoľko sú súčasťou národnej kultúrnej pamiatky, podliehajú prísnemu
režimu nakladania s nimi. Je vylúčené, aby bolo kedykoľvek v budúcnosti možné na nich čokoľvek
postaviť. Žalobca tak mal za to, že pozemky (parcelné č. KNC 1171/7, XXXX/X a XXXX/XX) nemôžu byť
považované za stavebné pozemky a správca dane nemohol v žiadnom prípade aplikovať na ne režim
zdanenia stavby. Ak žalovaný vychádzal z informácie poskytnutej správcovi dane Mestským úradom

Bratislava-Devín,tentoniejeorgánomkompetentnýmnarozhodovanieocharakterepozemkov,ktorými
súMinisterstvokultúrySlovenskejrepubliky,PamiatkovýúradSlovenskejrepublikyakrajsképamiatkové
úrady,ktorémohlisprávcovidaneposkytnúťpresnúaúplnúinformáciuocharakterepriľahlýchpozemkov
ako súčasti národnej kultúrnej pamiatky a o absolútnej nemožnosti zástavby takýchto pozemkov
akoukoľvek ďalšou zástavbou. Uvedené pozemky sa nielen nachádzajú v ochrannom pásme národnej

kultúrnej pamiatky, ale sami boli spolu s kaštieľom vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Vyžiadanie
stanoviska krajského pamiatkového úradu k ich charakteru je nevyhnutnou súčasťou zistenia objektívnej
pravdy. Žalovaný na tvrdenie, že kaštieľ a jeho okolie je národnou kultúrnou pamiatkou v konaní
nereagoval, touto skutočnosťou sa vôbec nezaoberal, nebral ju do úvahy a nelogicky zotrval na tvrdení,
že predmetné pozemky sú stavebnými pozemkami, t.j. pozemkami, na ktorých je možná výstavba.

Takéto tvrdenie nezodpovedá zistenému skutkovému stavu, preukázanému vo vyrubovacom konaní
žalobcom. Žalobca tak mal za to, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú v rozpore s hmotnoprávnymi
predpismi a so žalobcom preukázaným skutkovým stavom. Tvrdil tiež, že zistené skutočnosti boli
správcom dane, ako aj žalovaným prekrútené, použité len čiastkovo alebo svojvoľne doplnené tak,aby mohlo byť vypracované rozhodnutie v neprospech žalobcu. Postup správcu dane pri zisťovaní
skutkového stavu nezodpovedá zásadám zákona č. 563/2009 Z.z. a napriek tomu bol žalovaným
vyhodnotený ako správny. Žalovaný porušil základné zásady daňového konania, uvedené v § 3 zákona

č. 563/2009 Z.z., uprednostnil fiškálnu politiku a štátom požadované zlepšenie výberu daní pred
zistením objektívnej pravdy a týmto postupom ukrátil žalobcu na jeho právach. Žalobca uzavrel, že
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a nesprávny postup pri vydaní napadnutých rozhodnutí spočíva
v nedostatočnom zistení skutkového stavu potrebnom na posúdenie veci, v porušení základných
zásad správneho konania postupom žalovaného a v nesprávnom vyhodnotení zistených skutočností

žalovaným.

6. Žalovaný v písomných vyjadreniach k podaným žalobám poukázal na skutočnosť, že pokiaľ
správca dane neuznal odpočítanie dane vo výške 134,38 Eur, za opravu motorového vozidla (podľa
rozhodnutia správcu dane č.130790000/2016 zo dňa 25. augusta 2012) a vo výške 6,13 Eur, súvisiace
s poľnohospodárskou činnosťou spoločnosti OVEČKA s.r.o. (podľa rozhodnutia správcu dane č.

103790542/2016 zo dňa 25. augusta 2016), žalobca v tejto časti odvolanie a ani žalobu nepodal.
Vo vzťahu k vyrubenej dani, pokiaľ ide o prevod spoluvlastníckeho podielu k pozemkom žalovaný
poukázal na ustanovenie § 38 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. a zdôraznil, že v dôsledku novelizácie
uvedeného zákona zákonom č. 471/2009 Z.z. bolo stanovené, že v prípade predaja jednotlivých
bytov a nebytových priestorov, ktoré vznikli v rámci nadstavby, prístavby a rekonštrukciou pôvodnej

nehnuteľnosti, ktorá si vyžadovala kolaudáciu, sa považuje pre účely zákona č. 222/2004 Z.z. za prvú
rekonštrukciu. Byty a nebytové priestory, ktoré tvoria časť nehnuteľnosti sú posudzované na účely
počítania päťročnej lehoty pri ich predaji ako samostatné časti nehnuteľnosti. V danom prípade predané
bytyvzniklirekonštrukciouexistujúcejnehnuteľnosti,ktorúžalobcanadobudolvroku2005.Povykonanej
rekonštrukcii bolo vydané dňa 20. novembra 2011 kolaudačné rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatným

dňom 23. januára 2012 a ktorým bolo povolené užívanie stavby: „3 rodinné dvojdomy v radovej zástavbe
a jeden samostatne stojaci dvojdom - Z. ul. L. G., „S.: SO XX - dvojdom - bytová jednotka č.X“, na
bytový dom SO XXb“. Nakoľko žalobca predával jednotlivé byty, ktorých prvá kolaudácia nadobudla
právoplatnosť dňa 23. januára 2012, ich predaj bol uskutočnený do piatich rokov od prvej kolaudácie a
žalobca bol povinný pri ich predaji uplatniť aj daň z pridanej hodnoty. Žalovaný poukázal na rozdelenie

kúpnej ceny nehnuteľností na dve časti, išlo o predaj spoluvlastníckych podielov k pozemkom patriacim
k predávaným bytom. Išlo o parcely, na ktorých nehnuteľnosť stojí a ktoré sú v zmluve a aj v
údajoch katastra nehnuteľností uvedené ako zastavané plochy a nádvoria, a teda predstavujú stavebné
pozemky. Žalovaný poukázal na informáciu poskytnutú Mestskou časťou Bratislava - Devín týkajúcu sa
územného plánu mesta Bratislava, ktorý stanovuje pre územie, ktorého súčasťou sú dotknuté parcely,

funkčné využitie - málopodlažná zástavba obytného územia. Parcely sú takú súčasťou územia, ktoré
je definované ako stabilizované územie, ktoré charakterizuje určitý spôsob zástavby, ktorý výrazne
podmieňuje spôsob a možnosti jeho dotvárania novými investíciami. Limitom pre novú výstavbu v
stabilizovanom území je najmä charakteristický obraz a proporcie konkrétneho územia, ktoré je potrebné
akceptovať, chrániť a rozvíjať. Žalovaný mal zato, že z uvedeného vyplýva, že predmetné pozemky sú

stavebnými pozemkami, spôsob zástavby je limitovaný len určitými obmedzeniami. Opak nepreukazuje
ani stanovisko Mestskej časti Bratislava - Devín predloženej žalobcom k žalobe. Žalobca tak bol pri
predaji stavebných pozemkov dodaných spolu s bytmi povinný uplatniť daň z pridanej hodnoty. Žalovaný
mal zato, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými aj
právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie veci. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a

žalobcu zaviazal znášaním trov konania zo svojho.

7. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenie vo veci podané nebolo.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 24S/161/2016-39 zo dňa 24.05.2017 spojil na spoločné

konanie veci vedené na tunajšom súde žalobcu VERCAJCH CENTRUM, s.r.o., proti žalovanému
Finančné riaditeľstvo SR pod sp. zn. 24S/161/2016 a 24S/163/2016 s tým, že tieto sa ďalej vedú pod
sp. zn. 24S/161/2016 s poukazom na § 65 ods. 1 SSP.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, aplikujúc ustanovenia

SSP a v prejednaní na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, a preto
ich v zmysle § 190 SSP zamietol.10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podaných žalobách a dôvodoch v nich
uvedených. Poukázala na dve zásadné námietky, výklad ustanovenia § 38 ods.1 zákona č. 222/2004
Z.z. a posúdenie pozemkov ako zastavanej plochy. Mala zato, že žalovaný nesprávne vyvodil plynutie

päťročnej lehoty pre účely dane z pridanej hodnoty vo vzťahu ku kolaudačnému rozhodnutiu, ktoré sa
vzťahovalo na bytový dom ako stavebný objekt SO 04b. Novela zákona č. 222/2004 Z.z. reagovala na
rozvoj nadstavieb a prístavieb k bytovým domov, v danom prípade išlo ale o rekonštrukciu pamiatkového
objektu. Žalovaný tak vec nesprávne právne posúdil, keď považoval za prvú kolaudáciu kolaudáciu
objektu SO XXb a postupoval nesprávne, ak päťročná lehota podľa neho plynula od roku 2012. Režimom

stavby sa pritom riadia aj pozemky, na ktorých je stavba postavená. Zároveň namietala, že stavebný
pozemok nie je len ten, ktorý je určený na zastavanie, ale musí ísť o pozemok, ktorý sa môže reálne
zastavať. V zmysle vyjadrenia obecného (mestského) úradu, pre zastavanie takéhoto pozemku, resp.
akúkoľvek stavbu na ňom je potrebné stanovisko krajského pamiatkového úradu, bez jeho stanoviska
by nebolo možné udeliť stavebné povolenie a na predmetných pozemkoch tak nie je možné stavať.
Žalovaný tak pochybil, vec nesprávne právne posúdil v tom, že určenie charakteru pozemku môže

vyplývať len z toho, že ide o zastavané plochy a nádvoria. Skutočnosť, že ide o pozemok, ktorý je
evidovaný v katastri nehnuteľností ako zastavaná plocha neznamená, že stavebný úrad musí vydať
povolenie. Pozemok nemôže byť stavebným pozemkom ak sa na ňom nemôže stavať a nie všetko
je stavebný pozemok, čo je uvedené v územnom pláne. Účelom ustanovenia § 38 ods.1 zákona č.
222/2004 Z.z. nie je, aby sa dodaňovali pozemky, ktoré nie sú stavebnými pozemkami.

11. Konateľ žalobcu na pojednávaní poukázal na skutkové okolnosti, uviedol, že vo vzťahu k stavbe
ide o kaštieľ (kúriu) v G., ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, a ktorý je postavený na základoch z
roku 1350. Samotný kaštieľ bol postavený asi v roku 1750. Žalobca dostal povolenie na rekonštrukciu
a záchranu národnej kultúrnej pamiatky, išlo predovšetkým o rekonštrukciu. Režim národnej kultúrnej

pamiatky má v Devíne iba hrad, kostol a kúria. V rámci rekonštrukcie bol žalobca povinný kúriu dotvoriť
tak, ako to bolo v minulosti, so záhradou a studňou. O každom detaile a maličkosti rozhodoval Národný
pamiatkový úrad. Vo vzťahu k územnému plánu (mesta Bratislava) vyslovil názor, že ak je nejaký
pozemok určený na zástavbu neznamená to, že sa môže zastavať v neobmedzenom rozsahu. V čase
nadobudnutiakúriebolastavbaschátralá,výdavoknapozemokbol8mil.Skanazbytkystavby120000,-

Sk. Tvrdil, že nevyužitá časť stavebného pozemku po zastavaní inej časti stráca charakter stavebného
pozemku.

12. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na napadnutom rozhodnutí a dôvodoch v ňom
uvedených. Zotrval na stanovisku, že pozemky mali byť zdanené, nakoľko boli predávané spolu s bytmi.

Ide pritom o stavebné pozemky a boli predávané do piatich rokov od prvej kolaudácie. Navrhol žalobu
zamietnuť.

13. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP
(1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16. Podľa § 19 ods.1 ods.2 zákona č. 222/2004 Z.z.
(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom
dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckehopráva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej
obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)
je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

17. Podľa § 38 ods.1 ods.2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2009
(1) Oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na
ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, na základe

ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby;
platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane.
(2) Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný
pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1.

18. Podľa § 38 ods.1 ods.2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2010

(1) Oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku,19)
na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo
jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo
dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej
nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane

podľa prvej vety považujú za časť stavby.
(2) Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný
pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1.

19. Poznámka pod čiarou v ustanoveniu § 38 ods.1 zákona č.222/2004 Z.z. odkazuje na ustanovenie §

43hzákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(ďalejlenzákonč.50/1976Zb.).

20. Podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb. stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným
plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok
zastavaný stavbou.

21. Podľa § 27 ods.2 zákona č. 47/2002 Z.z. v bezprostrednom okolí nehnuteľnej kultúrnej pamiatky
nemožno vykonávať stavebnú činnosť ani inú činnosť, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové hodnoty
kultúrnej pamiatky. Bezprostredné okolie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je priestor v okruhu desiatich
metrov od nehnuteľnej kultúrnej pamiatky; desať metrov sa počíta od obvodového plášťa stavby, ak

nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou je stavba, alebo od hranice pozemku, ak je nehnuteľnou kultúrnou
pamiatkou aj pozemok.

22. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného č. 104142504/2016 zo dňa 20.
novembra 2016 (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia február 2012) a č. 104142335/2016

zo dňa 20. novembra 2016 (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia marec 2012), ktorými boli
potvrdené rozhodnutia správcu dane č. 103790000/2016 a č. 103790542/2016 zo dňa 25. augusta
2016, ktorými boli žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty určené rozdiely dane za zdaňovacie
obdobia február a marec 2012. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj
rozhodnutia správcu dane a postup, ktorým ich vydaniu predchádzal. Rozsah prieskumu bol stanovený

dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách.

23. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí č. 103790000/2016 zo dňa 25. augusta 2016 neuznal
žalobcovi odpočítanie dane z faktúry č. 420404 zo dňa 17. februára 2012 vo výške 241,62 Eur a
č. 420403 zo dňa 17. februára 2012 na sumu 430,20 Eur od dodávateľa KESTLER Co, spol. s r.o.

Bratislava, za opravu motorového vozidla Renault Scienic II Monospace. Zároveň správca dane v
prvostupňovom rozhodnutí č.103790542/2016 zo dňa 25. augusta 2016 neuznal žalobcovi odpočítanie
dane z faktúry č. 6312223017 od dodávateľa Stredoslovenská energetika a.s. Žilina na sumu 30,67 Eur
(DPH 6,13 Eur), ktoré súviselo s poľnohospodárskou činnosťou spoločnosti OVEČKA s.r.o. V tejto časti
žalobca rozhodnutia správcu dane odvolaním a ani žalobou nenapadol a nie sú tak predmetom súdneho

prieskumu.

24. Žalobca podľa žalobných bodov namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu
nedostatočného zistenia skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, tvrdil, že postupom žalovanéhoboli porušené základné zásady správneho konania a mal zato, že žalovaný nesprávne právne vyhodnotil
zistené skutočnosti.

25. Žalovaný a správca dane svoje rozhodnutia založili na konštatovaní, že žalobca ako daňový subjekt
porušil ustanovenie § 19 ods.1, § 38 ods.1, ods.2 zákona č. 222/2004 Z.z., nakoľko išlo o predaj časti
stavby (bytu) vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, do piatich rokov od kolaudácie
a predaj takejto nehnuteľnosti (pozemku) nie je v zmysle § 38 ods.1, ods.2 zákona č. 222/2004 Z.z.
oslobodený od dane a na byt aj súvisiace pozemky sa vzťahuje rovnaký režim zdanenia.

26. Žalobca v žalobe namietal, že vo vzťahu k predaju nehnuteľností išlo o predaj bytov, podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu na pozemkoch, na ktoré sa vzťahuje
oslobodenie dane z pridanej hodnoty, nakoľko boli predané po piatich rokoch od ich prvej kolaudácie
(resp. po piatich rokoch odo dňa prvého užívania). Dôvodil, že nehnuteľnosť - budovu kaštieľa (kúrie)
nachádzajúcej sa v Devíne, nadobudol v roku 2005 a k predaju bytov (a súvisiacich pozemkov) došlo až

v roku 2012. Z uvedeného dôvodu mal zato, že predaj nehnuteľností bol oslobodený od dane z pridanej
hodnoty s poukazom na ustanovenie § 38 ods.2 druhá veta zákona č. 222/2004 Z.z.. Naproti tomu
žalovaný počítal päťročnú lehotu odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia č.V2011-08/879/
B/6/C/12/Mt, vydaného 20. decembra 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 23. januára 2012. V
konaní nebolo sporné nadobudnutie nehnuteľnosti (kaštieľa) žalobcom v roku 2005, toto nadobudnutie

žalovaný v napadnutom rozhodnutí nespochybnil.

27. Žalobca zaťažil daňou z pridanej hodnoty predaj bytov a podielov na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu. Bez zaťaženia daňou z pridanej hodnoty došlo k prevodu
spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch C KN parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/

XX. Zo zmlúv a listu vlastníctva vyplýva, že stavba súpisné číslo XXX je postavená na parcele č.XXXX/
X a XXXX/XX. S prihliadnutím na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 38 ods.1 druhá veta zákona č.
222/2004Z.z.,platnéhovčaseprevodunehnuteľností,sabytyanebytovépriestorynaúčelyoslobodenia
od dane z pridanej hodnoty považujú za časti stavby, v prípade bytov a nebytových priestorov je
oslobodené od dane z pridanej hodnoty ich dodanie, pokiaľ k nemu dôjde po piatich rokoch odo dňa

prvej kolaudácie stavby (alebo bytov a nebytových priestorov v nej umiestnených) alebo odo dňa
prvého začatia užívania bytov a nebytových priestorov. Z kolaudačného rozhodnutia č.V2011-08/879/
B/6/C/12/Mt zo dňa 20. decembra 2011 vyplýva, že v rámci kolaudačného konania došlo k povoleniu
dodatočnej zmeny stavby pred jej dokončením a povoleniu užívania stavby: „3 rodinné dvojdomy v
radovej zástavbe a jeden samostatne stojaci dvojdom - Z. ul., L. G., S.: SO XX - dvojdom - bytová

jednotka č.X“, na bytový dom R. XXb“. Z kolaudačného rozhodnutia tiež vyplýva, že bytový dom má 8
bytových jednotiek, prestavbou kaštieľa bolo vybudovaných sedem nových bytových jednotiek, z ktorých
päť bolo predmetom kúpnych zmlúv spolu s podielom k spoločným častiam a spoločným zariadeniam
domu a podielom k pozemkom. Vzhľadom k uvedenému dospel správny súd k záveru, že vyhodnotenie
správcu dane, ktorý za začiatok päťročnej lehoty v zmysle ustanovenia § 38 ods.1 zákona č. 222/2004

Z.z. považoval deň právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, nie je výsledkom nesprávneho právneho
posúdenia. Podstatné je, že prestavbou kaštieľa bolo vybudovaných sedem nových bytových jednotiek,
ktoré boli ako časť stavby skolaudované vyššie uvedeným kolaudačným rozhodnutím. Z uvedeného
dôvodu ich prvou kolaudáciou je kolaudácia v roku 2012 a nakoľko byty boli predané v roku 2012
nemožno konštatovať inak, že na predaj takýchto častí stavby - bytov a nebytových priestorov sa

oslobodenie od dane z nehnuteľností nevzťahuje. Súladne so zákonom nemožno ani tvrdiť, že k predaju
bytov došlo po piatich rokoch odo dňa ich užívania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca stavbu kaštieľa
nadobudol v roku 2005 a to vzhľadom k tomu, že byty vznikli až prestavbou kaštieľa a ich užívanie bolo
povolené citovaným kolaudačným rozhodnutím.

28. Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa
stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1 (§ 38 ods.2 zákona č.
222/2004 Z.z.. Vzhľadom k skutočnostiam uvedeným v predchádzajúcom bode tohto rozsudku predaj
bytov a nebytových priestorov podliehal dani z pridanej hodnoty. V konečnom dôsledku kúpna cena
prevádzaných nehnuteľností bola cena bytov a podielov na spoločných častiach stanovená s daňou z

pridanejhodnoty,včomžalobcaakodaňovýsubjektnepochybil.Nastavebnýpozemoksavprípadejeho
dodania so stavbou vzťahuje právny režim stavby (bytu). Ak teda išlo o stavebné pozemky, nesúladná
so zákonom je argumentácia žalobcu, že k dodaniu pozemkov pošlo po uplynutí piatich rokov od prvej
kolaudácie stavby, resp. od jej prvého začatia užívania.29. Vo vzťahu k počítaniu päťročnej lehoty podľa ustanovenia § 38 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z.
platného v čase prevodu nehnuteľností žalobca tvrdil, že jeho výklad možno ustáliť tak, že správca dane

je povinný prihliadnuť na prvú kolaudáciu stavby a od nej odvíjať počítanie päťročnej lehoty. Výklad
žalovaného v tom, že: „v prípade predaja jednotlivých bytov a nebytových priestorov, ktoré vznikli v
rámci nadstavby, prístavby a rekonštrukcie pôvodnej nehnuteľnosti, ktorá si vyžadovala kolaudáciu, sa
táto kolaudácia považuje pre účely zákona o DPH za prvú kolaudáciu stavby“ považoval žalobca za
svojvoľný. V tomto smere je potrebné poukázať aj na dôvodovú správu k zákonu č. 461/2009 Z.z.,

ktorým bolo novelizované ustanovenie § 38 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z.. V zmysle dôvodovej správy,
ktorápredstavujeteleologickývýklad,atedaúmyselzákonodarcupriprijatínovelizovanéhoustanovenia,
novým ustanovením „sa navrhuje odstrániť nejednoznačnosť pri aplikácii tohto ustanovenia. Cieľom
tohto ustanovenia je, aby byty a nebytové priestory, ktoré tvoria časť nehnuteľnosti, boli posudzované
na účely počítania päťročnej lehoty ako samostatné časti nehnuteľnosti“. Ak sa teda byty a nebytové
priestory považujú za časti stavby a oslobodené je dodanie stavby alebo jej časti (a teda bytu), ak

je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti (a teda bytu),
nemožno namietať, že si žalobca právnu normu, ktorú aplikoval, nesprávne vyložil. V konečnom
dôsledku postupoval tak, ako tvrdí žalobca, a teda prihliadol na prvú kolaudáciu stavby a od nej odvíjal
počítanie päťročnej lehoty. Nad rámec výkladu uskutočneného žalobcov však súladne so zákonom
ako prvú kolaudáciu stavby považoval kolaudáciu, v rámci ktorej došlo k povoleniu užívania prestavbou

vzniknutých siedmych bytových jednotiek. Takémuto záveru žalovaného nemožno nič vytknúť.

30. Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný
pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1 (§ 38 ods.2 zákona č. 222/2004 Z.z.).
Vo vzťahu k citovanému ustanoveniu zákona bolo podstatou námietkou aj tvrdenie žalobcu, že pozemky,

ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, neboli stavebnými pozemkami, a dodanie pozemkov tak bolo
oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Žalobca mal zato, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil.
Tvrdil, že za stavebné pozemky možno považovať len tie pozemky, na ktorých stojí stavba, nakoľko tieto
sú skutočne zastavané (parc. č. XXXX/X a XXXX/XX.) a všetky ostatné pozemky (parc. č. XXXX/X,
XXXX/X a XXXX/XX stavbou zastavané nie sú. Zároveň pozemky stavbou nezastavané nie je možné

považovať za stavebné z dôvodu, že ide o kultúrnu pamiatku, ako súčasť kultúrnej pamiatky podliehajú
prísnemu režimu a je absolútne vylúčené, aby bolo kedykoľvek v budúcnosti možné na nich čokoľvek
stavať. Tvrdil, že z uvedených dôvodov na tieto pozemky správca dane aplikovať režim zdanenia stavby
nemohol.

31. Zákon č. 222/2004 Z.z. neustanovuje, čo je stavebným pozemkom. Odkaz pod čiarou k ustanoveniu
§ 38 ods.1 odkazuje na ustanovenie § 43h zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého stavebným pozemkom
sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným
rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Z administratívneho spisu vyplýva, že všetky
pozemky (parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX) sú v katastri nehnuteľností vedené

ako zastavané plochy a nádvoria v zmysle § 9 písm. i) zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z.z.“). Pozemok,
ktorý je v katastri nehnuteľnosti evidovaný ako zastané plochy a nádvoria môže a nemusí byť stavebným
pozemkom. Ak ide o pozemok zastavaný stavbou, ide o stavebný pozemok vždy, nakoľko spĺňa jednu
z definícií podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb.. Ak takýto pozemok (označený ako zastavané plochy a

nádvoria)zastavanýnieje,nemusíísťnevyhnutneostavebnýpozemok.Naopak,stavebnýmpozemkom
môže byť aj pozemok označený ako „záhrady“. Určujúcim faktorom pre stanovenie pozemku ako
stavebného je, či patrí do časti územia určeného územným plánom obce alebo územným plánom zóny,
alebo územným rozhodnutím za zastavanie.

32. V tomto smere niet pochybností, že pozemky parc. č. C KN XXXX/X a XXXX/XX sú stavebnými
pozemkami, nakoľko z listu vlastníctva vyplýva, že na nich je postavená stavba súpisné číslo XXX, k.ú.
G. a tieto pozemky tak bez ďalšieho spĺňajú definíciu stavebného pozemku podľa § 43h zákona č.
50/1976 Z.z.. U ostatných pozemkov (parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX) žalovaný, resp. správca
dane skúmali, či ide o časť územia určenú územným plánom obce na zastavanie. Zistili, že Územný plán

hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, rok 2007, v znení zmien a doplnkov podľa záväznej
časti stanovuje pre územie, ktorého súčasťou je záujmová parcela č.XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX, k.ú.
G., funkčné využitie územia: málopodlažná zástavba obytného územia, kód XXX. Právnemu záveru,
ktorý z tejto skutočnosti vyvodili, a teda, že ide o stavebné pozemky, nemožno nič vytnúť.33. Žalobca sa mýli ak tvrdí, že za stavebné pozemky možno považovať len pozemky, na ktorých stojí
stavba, nakoľko ide len o jednu z definícii stavebného pozemku podľa § 43h zákona č. 50/1976 Z.z..

Aj pozemok, stavbou nezastavaný, je stavebným pozemkom, pokiaľ spĺňa jednu z ďalších definícií
stavebného pozemku a teda, že ide pozemok, ktorý je časťou územia
- určeného územným plánom obce na zastavanie alebo
- určeného územným plánom zóny na zastavanie alebo
- určeného územným rozhodnutím na zastavanie.

Pokiaľ teda orgány verejnej správy z vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenie § 43h
zákona č.50/1976 Zb. vyvodili, že ide o pozemok určený územným plánom obce na zastavanie a
na základe takéhoto skutkového zistenia dospeli k záveru, že dodanie takéhoto pozemku nepodlieha
oslobodeniu od dane z pridanej hodnoty, nejde o výsledok nesprávneho právneho posúdenia.

34. Tvrdenie žalobcu, že nemôže ísť o stavebné pozemky z dôvodu, že ide o kultúrnu pamiatku

a je vylúčené, aby bolo možné na nich stavať, nie je výkladom § 43h zákona č. 50/1976 Zb., ale
jeho doplnením. Skutočnosť, že zákon č. 49/2002 Z.z. v ustanovení § 27 ods.2 zakazuje vykonávať
v bezprostrednom okolí nehnuteľnej kultúrnej pamiatky stavebnú činnosť alebo inú činnosť, ktorá
by mohla ohroziť pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky neznamená, že takýto pozemok, určený
územným plánom obce na zastavanie, stráca charakter stavebného pozemku. V konečnom dôsledku

ani ustanovenie § 27 ods.2 zákona č. 49/2002 Z.z. nezakazuje akúkoľvek stavebnú alebo inú činnosť,
ale iba takú, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky. Ak zákon č. 49/2002 Z.z.
ustanovuje podmienky a postupy pri obnove, rekonštrukcii, prestavbe a aj užívaní nehnuteľnosti, ktorá
je kultúrnou pamiatkou, ide o rozšírenie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu v porovnaní
so stavbami, ktoré kultúrnou pamiatkou nie sú.

35. Neobstojí ani námietka žalobcu ak tvrdil, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav na riadne
posúdenie veci, nakoľko nevykonal reálne overenie, či dotknuté pozemky sú stavebnými pozemkami.
Naopak, z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný a správca dane sa touto skutočnosťou
zaoberali a vychádzali z informácie Mestskej časti Bratislava Devín, ktorá je pre katastrálne územie

Devín stavebným úradom. Žalobca tvrdil, že Mestská časť Bratislava - Devín nie je orgánom
kompetentným na rozhodovanie o charaktere dotknutých pozemkov. Uvedená mestská časť ale o
charaktere pozemkov nerozhodovala, nakoľko charakter pozemkov vyplýva zo zákona (§ 43h zákona
č. 50/1976 Zb.) a z územného plánu Mesta Bratislava. Na poskytnutie žiadanej informácie správcovi
dane bol stavebný úrad dostatočne kompetentný. Ak žalobca namietal, že žalovaný postupoval v

rozpore s ustanovením § 3 zákona č. 49/2002 Z.z., podľa ktorého orgány štátnej správy na ochrane
pamiatkového fondu sú Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
a krajské pamiatkové úrady, z ustanovení § 4, § 10 a § 11 zákona č. 49/2002 Z.z. nevyplýva
žiadnemu z týchto orgánov štátnej správy kompetencia určiť, ktorý pozemok je alebo nie je stavebným
pozemkom. Predmetom preskúmavaného konania nebola stavebná činnosť žalobcu v súvislosti s

národnou kultúrnou pamiatkou, jej obnova, rekonštrukcia alebo prestavba. Administratívnym konaním
nebolo stavebné konanie ale daňové konanie zamerané prostredníctvom daňovej kontroly na zistenie
resp. preverenie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správca dane určil rozdiel dane
vyplývajúci z dodania bytu vrátane stavebného pozemku. Zisťovanie, či pozemok je alebo nie je
stavebným pozemkom u orgánov štátnej správy, ktorým takáto kompetencia zo zákona neplynie, by bolo

nadbytočné. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný sa touto námietkou žalovaného zaoberal a konštatoval,
že vzhľadom na poskytnutie informácie od Mestskej časti Bratislava - Devín, nebolo ďalej potrebné tieto
informácie požadovať od ďalších orgánov štátnej správy. Námietka nedostatočne zisteného skutkového
stavu tak nie je dôvodná.

36. Žalobca napokon namietal porušenie základných zásad správneho (daňového) konania, keď tvrdil,
že žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne, neúplne zistil skutkový stav a neprihliadol na
dôkazy predložené žalobcom. Základné zásady daňového konania upravuje zákon č. 563/2009 Z.z.
v ustanovení § 3 a sú nimi zásada zákonnosti, zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovými
subjektmi, zásada voľného hodnotenia dôkazov, zásada neverejnosti, zásada oficiality a zásada rovnosti

procesného postavenia daňových subjektov. Ak zo žalobnej námietky vyplýva, že žalovaný hodnotil
vykonané dokazovanie jednostranne, takáto námietka je len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením
správcudane(ažalovaného)asamaosebenemôžespôsobovaťnezákonnosťnapadnutýchrozhodnutí.
Tvrdenie, že žalovaný neprihliadol na dôkazy predložené žalobcom je nekonkrétne bez toho, abyžalobca uviedol, na ktorý dôkaz predložený žalobcom žalovaný (a správca dane) neprihliadol vôbec
a aký by malo vplyv takého pochybenie na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Tvrdením žalobcu,
že kaštieľ, v ktorom sa predané byty nachádzajú a pozemky, na ktorých je postavený, sú národnou

kultúrnou pamiatkou, sa žalovaný a správca dane zaoberali. Meritom veci ale nebolo zisťovanie, či
predmetom kúpnych zmlúv bola alebo nebola národná kultúrna pamiatka, ktorú skutočnosť žalovaný ani
nespochybňoval. Meritom veci bolo zistenie, či pozemok, majúci charakter národnej kultúrnej pamiatky
je alebo nie je stavebným pozemkom a či v tomto smere sa na neho vzťahuje režim oslobodenia od dane
z pridanej hodnoty. Ani námietka porušenia základných zásad správneho konania tak nie je dôvodná.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí z
dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade
so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.

38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný,
správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

39. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na
Krajskom súde v Banskej Bystrici.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na
podaniekasačnejsťažnosti.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľamusiabyťspísanéadvokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.