Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. jún 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Csp/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887428
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116887428.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti žalovanému: T. F. A., Z.. XX.X.XXXX, B. X.,
Q. XXXX/XX, o zaplatenie 2.397,30 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.397,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z
dlžnej sumy splatným od 22.8.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 14.7.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť mu sumu 2.397,30 Eur spolu s úrokom z omeškania 28 % zo sumy 2.397,30 Eur od 22.8.2015
do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovaným uzavrel
dňa 21.11.2012 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej zriadil a viedol pre žalovaného účet tak,
ako to ukazujú priložené výpisy. V zmysle bodu 3.8 VOP klient je povinný mať na účte dostatok
finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov
a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti

žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania a dlh nevyrovnal, žalobca účet
uzatvoril, o čom žalovaného informoval výpisom z účtu. Pred uzatvorením účtu vykonal dňa 21.8.2015
žalobca internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný
pohľadávkový účet. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej
čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní, teda úrok 28 % do
vyplatenia pohľadávky.

2. Súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami v súlade s ust. § 116 ods. 2 C.s.p. potom, akom urobil
všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 21.11.2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, sadzobníkom

poplatkov žalobcu, výpisom z účtu žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

4. Dňa 21.11.2012 uzatvoril žalobca ako banka a žalovaný ako klient majiteľ účtu Zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu, ako aj
Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty Maestro - Medzinárodnej, Zmluva o poskytovaní služieb
elektronického bankovníctva.5. Podľa výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 1.8.2015 do 21.8.2015 tento vykazoval debetný
zostatok -2.358,11 Eur, ktorý bol následne dňa 21.8.2015 bezhotovostným prevodom prevedený na
interný účet banky tak, ako to žalobca uvádza v žalobe.

6. Podľa § 708 ods. 1,2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
(1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre
jeho majiteľa.
(2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

7. Podľa § 710 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná
do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa
práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).

8. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“)
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1,2,3,5 OZ,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 54 OZ,

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,

ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.

11. Podľa § 517 ods. 1,2 OZ
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej

lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

13. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, uzavretie zmluvy medzi stranami sporu dňa

21.11.2012 o zriadení účtu, vydaní a používaní platobnej karty, poskytovaní služieb elektronického
bankovníctva, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť účet žalovaného. Žalovaný porušil
zmluvnú povinnosť mať na účte dostatok finančných prostriedkov a dostal sa do nepovoleného
prečerpania na účte tak, ako to vyplýva z predloženého výpisu a ako to zo strany žalovaného
spochybnené nebolo. Bolo dôvodné vyhovieť žalobe v časti uplatnenej istiny vo výške 2.397,30 Eur,
avšak nebolo dôvodné vyhovieť žalobe v časti uplatneného úroku vo výške 28 % z nezaplatenej

istiny od 22.8.2015 do zaplatenia aj s poukázaním na vyslovený právny názor Krajského súdu Prešov
v rozhodnutí 6Co/190/2014, ktorý si prvoinštančný súd osvojil a z ktorého cituje: „Úrok predstavuje
jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá
istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi
práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv.

výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.

V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky

tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorázovo zosplatnenej pohľadávky (úver). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov

spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli

garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“.... „Ak napriek tomu existuje zmluvná

úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí
absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na
tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z. z..“ Stručne povedané, po zosplatnení úveru má veriteľ právo len na zákonné úroky
z omeškania. Stručne povedané, s poukázaním na ukončený zmluvný vzťah má veriteľ právo len na
zákonné úroky z omeškania, ktoré súd priznal v zákonnej výške k dátumu omeškania so zohľadnením,
že zmluva bola uzavretá 21.11.2012. Výška úrokov omeškania k dátumu omeškania bola vo výške 8,05
%, ktorú priznal aj súd v predmetnej veci. Vo zvyšku žalobu v časti úroku z omeškania zamietol.

15. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.16. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, keď žalobca bol v konaní
plneúspešnýsvýnimkoupríslušenstva,pretomusúdpriznalplnúnáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.