Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615204329
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2615204329.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: H. U., nar.

XX.X.XXXX, bytom X., Š. XXX/XX, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Máriou Trylčovou,
advokátkou so sídlom Senica, J. Kráľa 738/12, proti odporcovi: X. I., IČO: 44 494 408, s miestom
podnikania T. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou BÁNOS, s.r.o., so sídlom Galanta,
Mierové námestie 2, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe a náhradu
mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom na základe listiny
nazvanej Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe - § 72 Zákonníka práce zo dňa 3.3.2015

je neplatné.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume 2.146,75 EUR za čas od 27.3.2015 do
18.8.2015 spolu s úrokom z omeškania vždy vo výške 5,05 % ročne zo sumy 62,18 EUR od 1.5.2015 do
zaplatenia,zosumy456,-EURod1.6.2015dozaplatenia,zosumy456,-EURod1.7.2015dozaplatenia,
zo sumy 456,- EUR od 1.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 456,- EUR od 1.9.2015 do zaplatenia a zo sumy
260,57 EUR od 1.10.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 836,63 € do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Odporcajepovinnýzaplatiťsúdnypoplatokzpredmetukonaniavsume228,-€do3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 30.4.2015, v zmysle zmeny
pripustenej uznesením zo dňa 5.3.2016 domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru medzi

navrhovateľom a odporcom na základe listiny nazvanej Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej
dobe - § 72 Zákonníka práce zo dňa 3.3.2015 je neplatné a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi
náhradu mzdy v sume 2.146,75 EUR za čas od 27.3.2015 do 18.8.2015 spolu s úrokom z omeškania
vždy vo výške 5,05 % ročne zo sumy 62,18 EUR od 1.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 456,- EUR od
1.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 456,- EUR od 1.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 456,- EUR od 1.8.2015
do zaplatenia, zo sumy 456,- EUR od 1.9.2015 do zaplatenia a zo sumy 260,57 EUR od 1.10.2015
do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe ústne uzatvorenej

pracovnej zmluvy vznikol medzi ním a odporcom dňa 6.12.2014 pracovný pomer, v ktorom vystupoval
navrhovateľ ako zamestnanec a vykonával prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy po Európe.
Odporca nevyhotovil písomnú pracovnú zmluvu. Dňa 3.3.2015 odporca vyhotovil a zaslal navrhovateľovi
listinu nazvanú ako Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe ako aj Pracovnú zmluvu datovanúdňom 2.1.2015. Navrhovateľ sa s odporcom nedohodol na skúšobnej dobe ani na pracovnej zmluve
v takom znení v akom bola vyhotovená a nie je v nej uvedené správne dojednanie o výške mzdy.
Odporca prestal navrhovateľovi prideľovať prácu vo februári 2015. Navrhovateľ nesúhlasil so skončením

pracovného pomeru a na prideľovaní práce trval. Keďže nebola dojednaná skúšobná doba, tak odporca
nemohol skončiť platne pracovný pomer takým spôsobom.

Súd vykonal dokazovanie výpismi z karty vodiča, pracovnou zmluvou, oznámením o skončení
pracovného pomeru v skúšobnej dobe, nesúhlasom so skončením pracovného pomeru v skúšobnej

dobe, vyjadreniami navrhovateľa a odporcu, výzvou na pokračovanie v práci, potvrdením Sociálnej
poisťovne, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

Listinou zo dňa 3.3.2015 označenou ako skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe - § 72
Zákonníka práce odporca oznámil navrhovateľovi, že zamestnávateľ sa rozhodol využiť ustanovenie
§ 72 ods. 1 Zákonníka práce a končí pracovný pomer v skúšobnej dobe bez udania dôvodu ku dňu

3.3.2015. V sprievodnom liste zároveň pani D. oznamuje navrhovateľovi, že mu zasiela pracovnú zmluvu
a zároveň aj skončenie pracovného pomeru na žiadosť odporcu.

Listom zo dňa 26.3.2015 navrhovateľ oznámil odporcovi, že nesúhlasí so skončením pracovného
pomeru, považuje ho za neplatné a žiada o prideľovanie práce. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty bola

zásielka doručená odporcovi osobne dňa 27.3.2015.

Odporca vo svojich vyjadreniach uviedol, že na základe žaloby zistil, že navrhovateľ nepodpísal
pracovnú zmluvu, ktorá bola ústne dojednaná a preto si je vedomý toho, že nemohla byť platne
dojednaná skúšobná doba a teda nemohlo ani dôjsť k platnému skončeniu pracovného pomeru v

skúšobnej dobe. Dňa 11.8.2015 odporca preto zaslal navrhovateľovi výzvu na pokračovanie v práci,
v ktorej mu oznámil, že mu umožňuje ďalšie pokračovanie v práci a nástup na výkon práce očakáva
dňa 19.8.2015. Dňa 18.8.2015 navrhovateľ zaslal odporcovi SMS správu, že do pracovného pomeru
nenastúpi. Keďže navrhovateľ uviedol, že do pokračujúceho pracovného pomeru nenastúpi, tak v
zmysle § 79 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce neplatne skončený pracovný pomer skončil dohodou

dňa 3.3.2015, teda vtedy, keď sa pracovný pomer mal skončiť. Poukázal na § 79 ods. 5 Zákonníka
práce a preto navrhovateľovi prislúcha náhrada mzdy za výpovednú dobu 2 mesiacov a nie za čas
27.3.2015 - 18.8.2015. Pracovný pomer skončil dňa 3.3.2015 rozhodujúcim obdobím pre výpočet mzdy
bol predchádzajúci kalendárny štvrťrok október - december 2014. Keďže navrhovateľ začal pracovať až
dňa 2.1.2015 pri výpočte je potrebné postupovať podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce a vychádzať z

pravdepodobného zárobku. Navrhovateľovi bola mzda vyplácaná v takej výške, v akej bola dohodnutá v
pracovnej zmluve a to vo výške 380,- €. Dňa 6.12.2014 navrhovateľ išiel s odporcom na pracovnú cestu
ale nie ako zamestnanec, ale sa len zaúčal.

Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 13.10.2015 uviedol, že mu prislúcha v zmysle § 79 Zákonníka práce

právo na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, teda
za čas od 27.3.2015 do 18.8.2015. Nárok na náhradu mzdy, keďže nie je možné stanoviť priemerný
mesačný zárobok, keďže navrhovateľovi nebola vyplatená jeho mzda v súlade s minimálnym mzdovým
nárokom, je vo výške 456,- € mesačne a predstavuje výšku minimálnej mzdy za rok 2015 zvýšenú na 1,2

násobok s ohľadom na minimálny mzdový nárok, keďže navrhovateľ pracoval ako vodič medzinárodnej
kamiónovej dopravy. Za marec 2015 patrí náhrada mzdy za 3 pracovné dni (62,18 €), apríl 2015 až júl
2015mesačnepo456,-€aaugust2015za12pracovnýchdní(260,57€),t.j.spolu2146,75€.Odporcom
dodatočne vyhotovená pracovná zmluva nebola nikdy podpísaná navrhovateľom a je spísaná v rozpore
s ústnymi dojednaniami navrhovateľa a odporcu. Pri ústnom uzatvorení pracovnej zmluvy dňa 6.12.2014

sa navrhovateľ a odporca nikdy nedohodli na skúšobnej dobe. Za december 2014 odporca nevystavil
navrhovateľovi ani výplatnú pásku a nič mu nezaplatil, za január 2015 vystavil výplatnú pásku na sumu
385,- € v hrubom a navrhovateľovi v čistom bolo vyplatených 336,71 €, za február 2015 odporca vystavil
výplatnú pásku na sumu 380,- € v hrubom a navrhovateľovi vyplatil v čistom sumu 175,69 €. V ďalších
mesiacoch odporca už navrhovateľovi nevyplatil žiadnu sumu.

Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 21.4.2016 navrhovateľ bol evidovaný ako zamestnanec v
pracovnom pomere od 2.1.2015 do 3.3.2015 u odporcu a od 30.3.2015 u iného zamestnávateľa.Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne,
inak je neplatná.

Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe
a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho
pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť

náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 134 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ak je priemerný zárobok zamestnanca
nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom

vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto
minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej
zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§
120 ods. 4 ), zvýši sa priemerný
zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti

ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5 , zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo
úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup
zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.

Podľa § 134 ods. 10 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ustanovenia odsekov 1 až 9 platia
primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.

Podľa§120ods.4zákonač.311/2001Z.z.Zákonníkapráce,sadzbaminimálnehomzdovéhonárokupre
príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase

40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou
mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy.

Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné
obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve

alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov v znení účinnom
od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný
dôvodne. Navrhovateľ sa podaným návrhom po pripustenej zmene petitu domáhal, aby súd určil, že
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatné a domáhal sa náhrady mzdy. Z

vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu
ako zamestnávateľa na základe listiny nazvanej Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe - § 72
Zákonníka práce zo dňa 3.3.2015 je neplatné. Podľa § 45 ods. 3 Zákonníka práce musí byť skúšobná
doba dohodnutá písomne, inak je neplatná. Keďže táto skúšobná doba medzi navrhovateľom aodporcomneboladohodnutápísomne,jeneplatnáatedanemôžedôjsťkskončeniupracovnéhopomeru
vskúšobnejdobe.Vkonaníbolotakistopreukázané,ženavrhovateľzároveňoznámilodporcovilistomzo
dňa 26.3.2015, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a žiada naďalej o prideľovanie

práce. Odporca popieral, že by mu bola predmetná zásielka doručená, pričom z vyjadrenia Slovenskej
pošty vyplynulo, že dňa 27.3.2015 odporca prevzal osobne zásielku, ktorú mu adresoval navrhovateľ.
Keďže zo strany odporcu ako zamestnávateľa bol pracovný pomer s navrhovateľom ako zamestnancom
skončený neplatne a navrhovateľ trval na ďalšom zamestnávaní, tak vznikol navrhovateľovi v súlade
s § 79 ods. 1 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy, a to v sume jeho priemerného zárobku odo

dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, teda odo dňa 27.3.2015 až do
času, keď mu zamestnávateľ umožnil pokračovať v práci, čo bol deň 19.8.2015. Súd v súlade s §
134 ods. 5 Zákonníka práce vychádzal z pravdepodobného zárobku navrhovateľa vo výške minimálnej
mzdy, čo v roku 2015 bolo vo výške 380,- € a zároveň súd určil priemerný zárobok navrhovateľa na
sumu zodpovedajúcu minimálnemu mzdovému nároku podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce a súd
použil koeficient minimálnej mzdy vo výške 1,2; čo predstavuje pravdepodobný zárobok vo výške

456,- € mesačne, keďže navrhovateľ mal pracovať na pozícii vodiča medzinárodnej nákladnej prepravy
a súd sa stotožnil s navrhovateľovým zaradeným tejto pracovnej pozície ako pracovného miesta
zodpovedajúceho druhému stupňu náročnosti práce. Navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu mzdy
za marec 2015 za tri pracovné dni vo výške 62,18 €, za mesiace apríl 2015 až júl 2015 po 456,- €
mesačne a za august 2015 za 12 dní vo výške 260,57 €. Spolu navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu

mzdy vo výške 2146,75 €. Navrhovateľ takisto požadoval priznať úrok z omeškania z náhrady mzdy.
Keďže v konaní sa nepodarilo preukázať iný termín splatnosti mzdy, tak súd určil termín splatnosti mzdy
v súlade s § 129 ods. 1 Zákonníka práce, a teda mzda za marec 2015 bola splatná najneskôr 30.4.2015,
za apríl 2015 najneskôr 31.5.2015, za máj 2015 najneskôr 30.6.2015, za jún 2015 najneskôr 31.7.2015,
za júl 2015 najneskôr 31.8.2015 a za august 2015 najneskôr 30.9.2015 a teda odporca sa dostal do

omeškania, tak ako to tvrdil navrhovateľ.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu a odporcu zaviazal
zaplatiťnavrhovateľovi,ktorýmalvoveciplnýúspechnáhradutrovprávnehozastúpeniavovýške836,63
€.

Navrhovateľ má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2
úkony právnej služby v roku 2015 po 64,53 € (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd),
následne došlo k spojeniu vecí a určeniu tarifnej hodnoty v súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a preto vznikol nárok na

odmenu za 2 úkony právnej služby v roku 2015 po 112,80 € (písomné podanie protistrane - návrh na
uzatvorenie súdneho zmieru, návrh na zmenu petitu), 2 úkony právnej služby v roku 2016 po 113,29 €
(účasť na pojednávaní v dňoch 12.4.2016, 24.5.2016), 1 úkon právnej služby v roku 2016 po 56,65 €
(účasť na pojednávaní dňa 14.6.2016) + režijný paušál za 4 úkony právnej služby v roku 2015 po 8,39
€, za 3 úkony právnej služby v roku 2016 po 8,58 € + 20 % DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia vo

výške 836,63 €.

Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, od poplatku je oslobodený žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného
úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo

štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru
alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku

konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Keďže navrhovateľ je oslobodený od súdneho poplatku zo zákona, tak povinnosť zaplatiť súdny poplatok
z predmetu konania v sume 228,- € (99,50 € za neplatnosť skončenia pracovného pomeru + 128,50 €ako 6% zo sumy 2146,75 €) súd uložil odporcovi, keďže navrhovateľ bol v konaní úspešný a odporca
bol v celom rozsahu neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, dvojmo.
Základnýmináležitosťamiodvolaniasú:všeobecnénáležitosti(Zpodaniamusíbyťzjavné,ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.